Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Čítam krimi, horory, krváky, ale jedno, čo ma naozaj vie skutočne znechutiť, až sa mi otáča žalúdok, je násilie páchané na ženách a deťoch. Pri čítaní tejto knihy vo mne lomcovali podobné emócie. Znechutenie? Hnev a zlosť a zároveň pocit nechápania, prečo sa veci diali, ako sa diali a kde bola pomoc, keď najbližší nezasiahli, ale práve naopak.
Tento skutočný príbeh plný ubližovania, sexuálneho zneužívania až po fatálny záver bol emotívny na plnej čiare, preto ho neodporúčam slabším povahám. Virginia rozpráva príbeh skutočne úprimne, bez prikrášlenia, ale za to jednoducho o čo viac čitateľ precíti autentickosť. Už od úplného začiatku mi naskakovala husia koža a krv sa mi búrila v žilách. Nechápem prečo sa takéto veci do dnes dejú a obete násilia sú poznačené do konca života. Čo za zvery žijú medzi nami. Aká nebojácnosť či pocit nedotknuteľnosti ich poháňa vpred?
Silný príbeh jednej zo žien, ktorá si prešla už od detstva hnusnými vecami a neunikla ani sexuálnemu predátorovi Epsteinovi a jeho chlípnym pazúrom. Neustále rozmýšľam nad tým, ako by sa jej smutný osud dal zmeniť. Možno, ak by mala iné zázemie v detstve? Ak by bola chránená tak, ako matka má chrániť svoje dieťa? Obdivujem, že aj napriek tomu všetkému mala silu založiť si rodinu a dôverovať ešte nejakému mužovi. Ale silu žiť ďalej predsa len nenašla...
Psychika je krehká. Nie každý vie prekonať ťažké traumy a špeciálne, ak jedna žena ich nesie na ramenách niekoľko. Klobúk dole pred tebou Virginia. Klobúk dole pred každou týranou ženou, ktorá sa nebojí bojovať za lepší život a nebojí sa vyrozprávať svoj príbeh.
Aj tento príbeh, bolestivý, úprimný a ťažobný, je určite jeden z mnohých a treba ho šíriť ďalej. Z obdivu Virginie a pre každú jednu z nás.
Ak hladate dobre premysleny fantasy pribeh s dorazom na logiku, kde romanticka linka sa nerovna dvojstranovym spicy scenam, v ktorych potetovany zlosyn obstastnuje vecne sarkasticku sedemnastku, that's it.
Nemusite sa obavat klise scen, kde v momente, ked sa jej zahladel do oci, cely svet zamrzol a on vedel, ze jeho zivot uz nikdy nebude ako predtym... Okej, uznavam, ze tych klise nemam tak vela nacitanych, ale nejako takto si ich prerstavujem :)
Ale teda, Ildein je velmi prijemna knizka s dobre vystavanym prostredim, postavy konaju pomerne logicky a uveritelne - vzhladom na svoj vek (hoci ak mate 35+, mozno sa vam to celkom tak nebude zdat, ale pravdepodobne to je hlavne tym, ze zabudol vol... :)), kniha ma dobru dynamiku, nenudi a po jej docitani budete chciet dalsi diel. V tomto pripade mam dobru spravu, dvojka je na svete, takze nevahajte a objednavajte. Ja idem tiez :)
Juliet si myslela, že jednu kapitolu svojho života má už dávno uzavretú. Stačilo však jedno sťahovanie a osud jej pripravil poriadne nepríjemné prekvapenie - za suseda dostala muža, na ktorého sa celé roky snažila zabudnúť. Namiesto pokojného nového začiatku ju čakajú každodenné stretnutia, nevyriešená minulosť a otázka, či sa city dajú naozaj pochovať, keď ich niekto opäť prebudí.
Juliet som si obľúbila veľmi rýchlo. Bola silná, trpezlivá a napriek všetkému, čo medzi nimi stálo, sa nevzdávala pri prvom probléme. Pri Henleym to bolo podstatne zložitejšie. Neraz som mala chuť poriadne mu dohovoriť, pretože jeho správanie ma vedelo poriadne vytočiť. Na druhej strane som však postupne chápala, čo sa za tým všetkým skrýva, a práve vďaka tomu na mňa nepôsobil ako ďalší dokonalý knižný hrdina, ale ako človek, ktorý si so sebou nesie vlastné jazvy.
Na tejto knihe ma najviac bavilo, že som nikdy presne nevedela, akým smerom sa ich vzťah vyberie. Raz medzi nimi panovalo napätie, pri ktorom som mala pocit, že vzduch okolo nich doslova iskrí, o chvíľu nato prišla výmena názorov, pri ktorej som len neveriacky sledovala, ako si navzájom komplikujú život. Ich spoločná história sa postupne odhaľovala a s každou ďalšou kapitolou som lepšie chápala, prečo sú obaja takí, akí sú.
Čím viac som sa do príbehu ponárala, tým viac som si uvedomovala, že nejde len o romantiku dvoch ľudí, ktorí dostali druhú šancu. Je to aj príbeh o tom, aké ťažké je vyrovnať sa s minulosťou, prestať utekať pred vlastnými démonmi a dovoliť si byť znovu šťastný. Práve tieto momenty vo mne zanechali najsilnejší dojem a dodali príbehu oveľa väčšiu hĺbku.
Veľmi ma potešili aj vedľajšie postavy, ktoré príbeh krásne oživovali a prinášali množstvo úsmevných momentov. Navyše mám pocit, že autorka nimi nenápadne pripravila pôdu pre ďalšie knihy zo série, na ktoré som po dočítaní zostala naozaj zvedavá.
Rekviem za dušu nás zavedie do uzavretého spoločenstva, kde majú tradície, moc a rodinné dohody väčšiu váhu než vlastné želania. Ivy sa proti svojej vôli ocitá v dohodnutom manželstve so Santiagom de La Rosa mužom, ktorého život navždy poznačila tragédia a ktorý žije len pre jediný cieľ. Pomstu. Ich spoločná cesta sa preto od začiatku nesie v znamení nedôvery, bolesti a rozhodnutí, ktoré robia za nich iní.
Ivy som si obľúbila veľmi rýchlo. Hoci sa ocitla v prostredí, kde mala poslúchať a prispôsobiť sa, snažila sa nestratiť samu seba. Páčilo sa mi, že sa nevzdávala ani vo chvíľach, keď sa zdalo, že nemá nad ničím kontrolu. Jej odvaha a vzdor z nej robili postavu, ktorej som od prvej chvíle držala palce.
Santiago vo mne vyvolával úplne opačné pocity. Často som bola nahnevaná na jeho správanie, no zároveň ma zaujímalo, čo všetko sa skrýva za jeho rozhodnutiami. Postupne som si skladala obraz muža, ktorého minulosť poznačila viac, než by si ktokoľvek zaslúžil. Neospravedlňovalo to jeho činy, ale pomáhalo mi pochopiť, odkiaľ pramení jeho hnev aj posadnutosť pomstou.
Autorky vytvorili príbeh s veľmi temnou atmosférou, ktorá sa odráža nielen v prostredí, ale aj v správaní jednotlivých postáv. Nechýbajú manipulácia, boj o moc ani náročné témy, preto určite odporúčam venovať pozornosť obsahovým upozorneniam. Veľmi sa mi páčilo aj striedanie pohľadov Ivy a Santiaga, vďaka ktorému som mala možnosť lepšie pochopiť oboch hlavných hrdinov a ich vnútorné prežívanie.
Rekviem za dušu je dark romance, ktorá sa nebojí ísť do nepríjemných tém a od čitateľa si pýta silnejší žalúdok. Ak však tomuto žánru holdujete, čaká vás príbeh plný napätia, tajomstiev a emócií, ktorý vás nenechá chladnými. A po posledných stranách budete mať pravdepodobne rovnako veľa otázok ako ja.
Ako fanúšička Formuly 1 som o Charlesovi Leclercovi vedela už veľa ešte predtým, než som otvorila túto knihu. Napriek tomu ma zaujímalo, či mi dokáže ponúknuť aj niečo viac než len udalosti, ktoré som počas rokov sledovala na okruhoch. A hoci som väčšinu jeho kariéry poznala, čítanie ma bavilo a pripomenulo mi, prečo patrí medzi jazdcov, ktorým jednoducho nejde nefandiť.
Najviac ma oslovilo, koľko odhodlania, disciplíny a vytrvalosti sa skrýva za jeho cestou na vrchol. Pri čítaní som si opäť uvedomila, že vo Formule 1 nestačí mať iba talent. Potrebujete správnych ľudí okolo seba, správne rozhodnutia, spoľahlivé auto a neraz aj poriadnu dávku šťastia. Charles je podľa mňa dôkazom toho, že ani výnimočné schopnosti nie sú vždy zárukou vytúženého úspechu.
Keďže Formulu 1 sledujem pravidelne, viaceré udalosti či zákulisné informácie som už poznala. Občas som preto mala pocit, že autor venuje až príliš veľký priestor tímom, ostatným jazdcom alebo samotnému fungovaniu šampionátu. O to viac by som ocenila, keby sme mohli nahliadnuť hlbšie do Charlesovho vnútorného sveta a spoznať jeho pohľad na niektoré kľúčové momenty kariéry.
Aj napriek tomu som si knihu užila. Nie je to čítanie, ktoré by úplne zmenilo môj pohľad na Charlesa Leclerca, ale príjemne dopĺňa príbeh jazdca, ktorého kariéru sledujem už dlhé roky. A priznám sa, že po jej dočítaní som mu držala palce ešte o trochu viac. Verím, že raz príde sezóna, v ktorej sa všetky dieliky konečne poskladajú a on ukáže, čo v ňom naozaj je.
Do Hvězdného hradu som sa pustila s veľkou zvedavosťou a veľmi rýchlo som pochopila, že to nebude obyčajný komiks. Už od prvých strán ma vtiahol do sveta, kde sa vedecké objavy stretávajú s fantáziou a odvaha ísť za svojím snom znamená oveľa viac než len prekonať vlastný strach.
Najviac ma očarila atmosféra celého príbehu. Alternatívne 19. storočie pôsobí premyslene a tajomne, akoby som sa sama ocitla uprostred veľkého dobrodružstva. Putovanie za odpoveďami, záhady, vzducholode aj neustály pocit, že sa za ďalšou stranou skrýva niečo nečakané, ma nútili čítať ďalej.
Veľkou prednosťou knihy sú podľa mňa ilustrácie. Sú nádherné, plné detailov a každá strana pôsobí ako samostatný obraz. Neraz som sa pristihla pri tom, že som sa na chvíľu zastavila len preto, aby som si ich mohla ešte raz prezrieť. Práve ony dodávajú príbehu jedinečné čaro a robia z čítania skutočný zážitok.
Páčilo sa mi aj to, ako prirodzene fungujú vzťahy medzi postavami. Serafín je hlavný hrdina, ktorému sa veľmi ľahko držia palce, pretože napriek svojmu veku nestráca odhodlanie ani nádej. Jeho cesta nie je len o veľkých objavoch, ale aj o hľadaní odpovedí, dôvere a ľuďoch, ktorí sa počas nej objavia.
Jediné, čo mi trochu chýbalo, bolo viac priestoru pre niektoré udalosti a postavy. Občas som mala pocit, že sa dej posúva dopredu až príliš rýchlo a niektoré momenty by si zaslúžili viac času, aby ešte silnejšie vynikli. Napriek tomu ma príbeh bavil od začiatku až do konca.
Hvězdný hrad je krásne spracované dobrodružstvo, ktoré poteší nielen mladších čitateľov, ale aj dospelých, ktorí majú radi príbehy plné fantázie, objavovania a veľkých snov. A ja sa už teraz teším, kam sa séria posunie v ďalších dieloch.
Keď Ema zomrie, nič sa neskončí. Naopak, otvorí sa pred ňou svet, o ktorého existencii nemala ani tušenie. Zo dňa na deň sa stáva smrtkou, dostáva nové povinnosti, spoznáva miesto, ktoré sa stáva jej domovom, a popritom zisťuje, že nie všetko sa dá vysvetliť pravidlami, ktoré tam platia. Navyše sa v nej začína prebúdzať niečo, čo jej obráti nový život naruby a prinúti ju hľadať odpovede tam, kde ich vôbec nečakala.
Na tejto knihe ma fascinovalo najmä to, ako obyčajne pôsobí svet, ktorý by mal byť úplne neobyčajný. Čakala som pochmúrne prostredie plné temnoty, no namiesto toho som dostala miesto, kde sa ľudia smejú, doberajú sa, robia chyby, vytvárajú si priateľstvá a jednoducho žijú. Len s tým rozdielom, že ich každodenná práca je sprevádzať duše na ich poslednej ceste.
Práve preto som si tento príbeh tak obľúbila. Nemala som pocit, že čítam ďalšie fantasy postavené na veľkých bitkách alebo neustálej akcii. Oveľa viac ma bavilo sledovať, ako sa Ema pomaly zžíva s novou realitou. Ako si hľadá svoje miesto medzi ostatnými, učí sa im dôverovať a zároveň sa snaží pochopiť samu seba. Všetko pôsobilo prirodzene a nič na mňa netlačilo.
Veľkým prekvapením pre mňa boli postavy. Ani jedna nepôsobila ako niekto, kto je v príbehu len do počtu. Každá priniesla inú energiu a práve ich spoločné chvíle dodávali celej knihe život. Niekoľkokrát som sa pristihla pri úsmeve nad obyčajnými rozhovormi, pretože pôsobili úplne spontánne a uveriteľne.
A potom je tu romantická linka. Nie je hlučná ani prehnaná. Buduje sa nenápadne, cez drobné momenty, pohľady a spoločné chvíle. Práve preto som si ju užívala od začiatku do konca. Niekedy stačí oveľa menej než veľké vyznania, aby medzi dvoma postavami fungovala chémia.
Keď som knihu zatvorila, nemala som pocit, že som dočítala jeden uzavretý príbeh. Mala som skôr dojem, že som práve niekomu nazrela do života v okamihu, keď sa všetko začína meniť. A priznávam sa, že presne takéto konce ma bavia najviac. Nechajú vo mne zvedavosť, kvôli ktorej siahnem po pokračovaní bez toho, aby som nad tým vôbec premýšľala.
Salem práve dokončila strednú školu a zatiaľ čo jej priatelia plánujú vysokú a nové začiatky, ona zostáva doma a pomáha v maminom obchode so starožitnosťami. Jej život síce nejde úplne podľa predstáv, ale aspoň má pocit, že ho má pod kontrolou. To sa však začne meniť vo chvíli, keď sa do susedného domu nasťahuje Thayer so svojím malým synom.
Thayer si ma získal takmer okamžite. Na prvý pohľad pôsobí ako typický mrzút, ktorý sa s nikým nepotrebuje rozprávať a najradšej by mal od všetkých pokoj. Lenže čím viac strán som mala za sebou, tým viac som zisťovala, že za tou nevrlou fasádou sa skrýva muž, ktorý by pre ľudí, na ktorých mu záleží, urobil čokoľvek. A presne takéto postavy ja môžem.
Veľmi ma bavilo sledovať, ako sa vyvíjal jeho vzťah so Salem. Nebolo to o okamžitej príťažlivosti ani o veľkých vyznaniach. Všetko prichádzalo postupne a práve tie malé momenty medzi nimi ma bavili najviac. Rozhovory, spoločné chvíle, pohľady či situácie, pri ktorých bolo jasné, že medzi nimi vzniká niečo viac, aj keď si to ešte nechceli priznať.
Salem som si obľúbila hlavne preto, že pôsobila skutočne. Nemala odpovede na všetko, robila chyby, pochybovala, ale zároveň som jej od začiatku držala palce. O to viac, keď sa postupne odhaľovalo, čím všetkým si musela prejsť.
Autorka do príbehu zakomponovala viacero ťažkých tém a niektoré momenty ma zasiahli viac, než som čakala. Napriek tomu sa kniha čítala neuveriteľne rýchlo a mala presne ten typ deja, pri ktorom si poviete, že si dáte ešte jednu kapitolu... a zrazu ste o sto strán ďalej.
A ten koniec? Úprimne, ešte stále som sa z neho nespamätala. Keď som si myslela, že už viem, kam príbeh smeruje, autorka vytiahla zvrat, ktorý všetko obrátil naruby. Po dočítaní som mala jediné želanie - mať pri sebe hneď aj pokračovanie. Pretože po tom všetkom jednoducho potrebujem vedieť, čo bude so Salem a Thayerom ďalej.
Miika Nousiainen sa blíži k päťdesiatke a rozhodne sa pre výzvu, ktorá rozhodne nepatrí medzi tie jednoduché. Chce sa postaviť na atletický ovál a dosiahnuť čas, o akom väčšina ľudí v jeho veku ani neuvažuje. Pred sebou má dlhú cestu plnú tréningov, odriekania, pochybností aj drobných víťazstiev, ktoré ho posúvajú bližšie k vysnívanému cieľu.
Ovál je kniha písaná formou osobných zápiskov, v ktorých autor zachytáva nielen svoju prípravu na preteky, ale aj množstvo myšlienok, postrehov a úvah o živote. Popri behu sa dostáva k témam každodennosti, starnutia, ambícií či toho, ako sa človek vyrovnáva s vlastnými limitmi. Miestami som mala pocit, akoby som nesledovala len tréningový plán, ale skôr autorovu vnútornú cestu.
Veľmi sa mi páčil jeho humor a schopnosť pozerať sa na seba s nadhľadom. Práve vďaka tomu kniha nepôsobí ako motivačná príručka ani športová kronika. Autor si zo seba často uťahuje a niektoré situácie dokáže opísať tak, že sa pri nich človek pousmeje.
Napriek tomu musím priznať, že nie vždy sa mi kniha čítala ľahko. Téma behu a detailné opisy tréningov ma nedokázali udržať rovnako zaujatú počas celého príbehu. Boli momenty, keď som sa do čítania musela trochu nútiť a mala som pocit, že sa dej neposúva tak, ako by som si želala.
Ovál pre mňa nebol knihou, na ktorú budem dlho spomínať, no zároveň jej nemôžem uprieť originalitu ani autorovu úprimnosť. Myslím si, že najviac si ju užijú čitatelia, ktorí majú blízko k športu, behu alebo príbehom o prekonávaní vlastných hraníc. Ja som si z nej odniesla niekoľko zaujímavých myšlienok, ale ako celok ma neoslovila natoľko, ako som očakávala.
Na zlaté hraně je jednou z audiokníh, ktoré ma úplne pohltili. Príbeh som počúvala v #spolupraca s @kanopa_audioknihy a už po prvých kapitolách mi bolo jasné, že nepôjde o obyčajnú športovú romancu.
Katarina Shawová rozpráva svoj životný príbeh spätne - od detstva, prvých krokov na ľade až po momenty, ktoré navždy zmenili jej kariéru aj osobný život. Keď sa po rokoch začne pripravovať dokument o nej a Heathovi, postupne sa pred poslucháčom odkrývajú udalosti, ktoré verejnosť nikdy nepoznala. A práve to ma na príbehu bavilo najviac. Nielen otázka, čo sa stalo, ale aj to, ako rozdielne môžu tú istú udalosť vnímať jednotliví ľudia.
Najväčším prekvapením pre mňa bolo, že ma úplne pohltilo prostredie krasokorčuľovania. Nešlo len o súťaže a medaily. Autorka veľmi presvedčivo ukazuje, koľko driny, disciplíny a osobných obetí sa skrýva za niekoľkými minútami na ľade. Počas počúvania som si viackrát uvedomila, že za úspechom, ktorý zvonku vyzerá dokonalo, sa často skrývajú príbehy, ktoré už také dokonalé nie sú.
Veľkým plusom však bolo samotné audio spracovanie. Sabina Rojková a Dana Černá odviedli skvelú prácu. Každá z nich dodala rozprávaniu vlastnú energiu a emócie, vďaka čomu sa jednotlivé perspektívy ľahko odlišovali a príbeh pôsobil veľmi prirodzene. Pri dokumentárnom štýle rozprávania, ktorý sa skladá zo spomienok a výpovedí viacerých postáv, to fungovalo výborne a miestami som mala pocit, akoby som počúvala skutočný dokument, nie fikciu.
Ak by som mala spomenúť jednu drobnosť, začiatok si vyžaduje trochu viac pozornosti. V príbehu vystupuje viacero postáv a vzhľadom na spôsob rozprávania som sa prvé kapitoly ešte orientovala v tom, kto je kto. Keď som sa však naladila na tempo rozprávania, už som audioknihu púšťala pri každej voľnej chvíli.
Na zlaté hraně pre mňa nebola len romantická kniha zo športového prostredia. Bola to najmä mozaika vzťahov, ambícií, sklamaní a rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú celý život. A práve vďaka kvalitnému audio spracovaniu som mala pocit, že tento príbeh nepočúvam zvonku, ale že som jeho súčasťou.
