Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihomoľ.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Mám rád príbehy z dystopického/postapokalyptického prostredia a keďže nepohrdnem dobrou YA (aj keď už mám svoje roky), pustil som sa do Hier o život. Film(y) som nevidel a ani trailer(y), takže zážitok z čítania mi nemohli kaziť žiadne obrazy zo strieborného plátna. Dej knihy ubieha svižne, číta sa to ľahko. Téma je síce temná, ale všetko, čo autorka ponúka, tu už v nejakej forme bolo, takže som pri čítaní veľa prekvapení nezažil. Navyše rozprávanie v prvej osobe dávalo od samého začiatku tušiť (viac ako tušiť?), kto bude víťazom. Príbeh samotný je však veľmi dobre vystavaný a ak toto dielo mladých čitateľov napokon privedie napríklad k Orwellovi alebo Atwoodovej, tak je to skvelý úvod do dystopickej/postapo literatúry. V tomto ohľade mi obrovské haló okolo Hier o život pripomína časy spred dvoch dekád, keď (takmer) všetci (nielen) knihomoľskí tínedžeri spoznávali fantasy skrz Harryho Pottera.
Autor má výborný rozprávačský talent. Neviem, ako to dopadlo v preklade, nakoľko som dielo čítal v anglickom origináli, ale táto kniha je jazda od začiatku až do konca. Z môjho pohľadu však ide skôr o tragikomédiu s dôrazom na prvú zložku predmetného slova, zatiaľ čo množstvo recenzií vrátane anotácie vydavateľa dávajú dôraz na tú druhú. Ak niekto prezentuje dielo ako návod, ako si za každých okolností uchovať duševné zdravie, ja to skôr vnímam ako ukážku toho, ako oň prísť. To, že sa Burroughsovi ako-tak podarilo vyhrabať zo svojich tráum, možno poukazuje viac na to, aké obranné mechanizmy si jeho vnútro muselo vytvoriť než na to, že ak človek chce, všetko sa podarí. Tým, ktorí o svoje duševno úplne prišli, z pochopiteľného dôvodu podobnú knihu nikdy nenapísali, takže sme sa o nich nedozvedeli.. V každom prípade knihu odporúčam. Najmä po predchádzajúcom sa vŕtaní v psychológii a psychoterapii tráum z detstva...
Morská biologička Ana Pego s dvoma kolegami dali dokopy vynikajúcu knižku o plastoch a ich dopade na životné prostredie okolo nás, najmä na oceány. Kniha nie je iba poučná, ale aj graficky veľmi príťažlivá. Jej prečítanie vám zaberie asi dve hodiny. Tie dve hodiny však môžu významne zmeniť zvyšok vášho života.
Vedeli ste, že medzi rokmi 2003 a 2013 sa vyrobilo viac plastu ako v priebehu predchádzajúcich sto rokoch? Alebo že medzi rokmi 2008 a 2016 každoročne pri morskej preprave spadlo do mora priemerne 1580 kontajnerov? Mnohé z nich obsahovali výrobky z plastu. Poznáme kuriózne prípady, keď tak po hladine oceánu plávali tisíce gumených kačičiek (v roku 1992) alebo keď na pláž vyplavilo kúsky lega (v roku 1997) či čokoládové vajíčka Kinder Surprise (v roku 2017). Prípad ružových plastových fliaš s čistiacimi prostriedkami (v roku 2016) je už menej úsmevný. Plast sa však do oceánu dostáva najmä v podobe odpadu, či už z pláži, zo skládok alebo z kanalizácie. V mnohých prípadoch ide o plasty na jednorazové použitie. Sáčky. Slamky. Plastové fľaše a ich uzávery. Vatové tyčinky. Obalový materiál. Až štyri pätiny morských odpadkov pochádza z činnosti na súši, zatiaľ čo iba jedna pätina z činnosti na mori, ako je rybolov či ťažba ropy na vrtných plošinách. Znečistenie oceánov teda spôsobujeme aj my, suchozemci, a má to na nás, suchozemcov, negatívny vplyv. Oceány sú pľúcami našej planéty, nakoľko vyprodukujú viac kyslíka ako všetky dažďové pralesy dohromady. Oceány sú termostatom Zeme, pričom pohlcujú slnečné žiarenie a prerozdeľujú teplo oceánskymi prúdmi. Oceánske ekosystémy navyše živia miliardy ľudí...
Ryba v nás ma prekvapila aj neprekvapila zároveň. Prekvapila ma, pretože som čakal niečo iné. Na obálke českého prekladu sa nachádza fotografia fosílie tiktaalika a hoci podtitul „Cesta tři a půl miliardy let dlouhou historií lidského těla“ napovedá, že kniha nebude iba o tiktaalikovi, predsa len som si myslel, že sa o ňom dozviem viac. Ryba v nás však zoširoka rozpráva o evolúcii stavovcov, pričom ju sleduje z pohľadu jednotlivých orgánov. A tu ma už kniha tak veľmi neprekvapila. Keďže má veľký záber a zároveň je určená pre široké publikum, pri preberaných témach kĺže po povrchu, zrejme aby čitateľa neunavila. Takže zatiaľ čo pre nezaujatého čitateľa predstavuje objavný a ľahko stráviteľný koktejl základov genetiky, porovnávacej anatómie, funkčnej morfológie a embryológie, poučený laik sa so všetkým z toho už niekde stretol. Všetko je to však napísané veľmi pútavo a kniha sa číta takpovediac sama. Ak navyše pred spaním nečítate odborné články na vyššie spomenuté témy a náplň vášho štúdia či práce nemá s biológiou veľa spoločného, no napriek tomu sa považujete za milovníka prírody, tak po Shubinovej knihe určite siahnite a objavte v sebe rybu!
Pomerne hutný, aj keď miestami až priveľmi stručný, ponor do vôd pravicového populizmu naprieč kontinentmi. Kniha pôvodne vyšla v roku 2022, s krátkym dodatkom v nasledujúcom vydaní v roku 2023, čomu zodpovedá aj jej "aktuálnosť". Zatiaľ čo Rachman s určitou úľavou komentuje Trumpovu prehru v roku 2020, dnes vieme, že radosť netrvala dlho a Trump sa do úradu vrátil. Na druhej strane tu máme prehry PiS v Poľsku a najmä odstavenie Orbána. Bolsonara vyšetrujú a Duterte už trčí v Haagu a čaká na súd. Netanjahu je však stále na koni a Putinovi sa takisto darí v podstate výborne. Aj keď sa moc niektorých autoritárov preberaných v Rachmanovej knihe za ostatných pár liet zlomila, u iných došlo k umocneniu ich pozície. Rachman nám predpovedá neradostné vyhliadky a zdá sa, že aj keď v niektorých detajloch je jeho exkurz už neaktuálny, v základných tézach mu dávajú posledné roky od vydania knihy za pravdu.
Nádherné prípoviedky o (východo)slovenskom vidieku od P(a/u)nkovčína
Raz ma jeden zahraničný kolega požiadal o tip na dobrú knihu od slovenského autora, ktorá by mu niečo povedala o Slovensku a o Slovákoch. Nemohol som mu však Pankovčína a jeho Marakéš odporučiť, hoci som veľmi chcel. Ten sa totiž nedá preložiť. A ak by sa aj preložil, už by to nebolo ono. Každý jazyk má nejaký svoj literárny klenot, ktorému z podstaty veci nemôžu porozumieť všetci. My máme Pankovčína!
Ako tak prechádzam čitateľskými recenziami, je mi jasné, že zakotvím v tábore tých, ktorých kniha zo začiatku mimoriadne nadchla, ale "prešpekulovaný" záver to pokazil...
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pinocchio je jeden z mojich najobľúbenejších príbehov z čias detstva. V tých časoch, keď som počet mojich odžitých rokov vyjadroval jednocifernou číslovkou, mi nič z tých čudesností, ktoré kniha obsahuje, nepripadali zvláštne. S odstupom času a odžitými rokmi sa žiaľ už neviem úplne povzniesť nad niektoré scény, ktoré sa mi z dejového hľadiska zdajú ako zbytočné (napr. stretnutie s veľkým hadom). Čaro hlavného príbehu tam však stále je a je rovnako silné, ako keď som sa zoznamoval s Pinocchiom prvýkrát.
Túto knihu som prvýkrát čítal asi vo veku Malého princa, a hoci sa mi príbeh veľmi páčil, jednotlivé významy a metafory som pochopil až vo veku pilota, keď som textom prešiel ešte niekoľkokrát. Kniha je síce útla, ale mám dojem, že mi ešte nepovedala všetko, respektíve že som na to všetko, čo v nej je, ešte stále úplne nedorástol...
Ak Dawkinsa možno označiť za básnika vedy anglosaského sveta, Flegr je básnikom vedy u nás (pozn: narodil som sa v Československu). A to Flegr polemizuje nielen s Darwinom ale aj Dawkinsom. Nebojte sa, nejde o žiadny kreacionistický blábol, práve naopak... Flegr ponúka vlastný mix (takmer) ucelenej evolučnej teórie (alebo zatiaľ len hypotézy?) z tých najlepších prísad. A nechýba ani humor.
