Čtenář z vlaku v 6.27

Mrzí ma, že si táto kniha nezískala popularitu a že sa o nej tak málo hovorí, lebo je veľmi svojská a pre knihomoľov, pre ktorých sú knihy ,,posvätné", ako vyšitá! Láska ku knihám hlavnej postavy je v kontraste s jeho prácou, pretože pracuje vo firme likvidujúcej knihy, avšak jeho srdce piští radosťou, keď zachráni aspoň nejaké strany a texty vytrhnuté z kontextu číta nahlas každé ráno vo vlaku o 6:27 ľuďom cestujúcim do práce. Vytvára si tak spoločenstvo ľudí, ktorí si už ráno bez jeho čítania nevedia ani predstaviť. Sledujeme aj príbeh jeho najlepšieho kamaráta milujúceho alexandríny (rýmované dvanásťslabičné verše) a tajomnej upratovačky, ktorá píše prózu.

Jednoduchý a pritom taký krásny príbeh o milovníkoch písaného slova vám vyčarí úsmev na tvári. Posledné dve strany boli tak krásne napísané - išlo o nádherné a netradičné vyznanie lásky. Neokukané, hlboké, výnimočné.

Počas čítania sa vo vás premieľajú rôzne emócie - zhnusenie, smútok, radosť i obdiv. Na krátkom rozsahu totiž autor popísal knihomoľské túžby i strachy, z písmeniek vyskladal text hovoriaci priamo z duše každého milovníka kníh.
Po prečítaní knihy som sa usmievala, pretože rozvibrovala vo mne radosť z čítania. Jednou vetou by som dielo popísala ako: Výnimočné. O knihách i o láske. Ale o takej skutočnej, hlbokej, bez žiadnych zlých úmyslov.

Po tejto neznámej a pritom výnimočnej knihe by mal siahnuť každý knihomoľ.

Podľa môjho názoru má kniha skôr silnú marketingovú propagáciu. Čitateľ u mňa nevyvolal úsmev a dielo nepovažujem za zábavné. Samozrejme nájdu sa v ňom aj riadky na zamyslenie, ale napriek tomu, knihu nehodnotím ako svetobornú. Udeľujem 4 kachličky zo steny toalety z 10 :)