Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
„V Dánsku prebieha všetko hladko. Teda takmer všetko. Pred štyrmi rokmi mal istý vlak päťminútové meškanie. Všetci cestujúci dostali od premiéra list s ospravedlnením a dizajnové kreslo podľa vlastného výberu ako náhradu škody.”
.
Ako je možné, že sa Dánsko dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach výskumov o šťastí obyvateľov? Naozaj môžu byť ľudia šťastní ak odvedú na daniach približne polovicu svojho platu? Závisí vôbec naše šťastie od výšky príjmu? A môžeme sa od Dánov naučiť, ako byť šťastnejšími? Odpovede na takéto (a podobné) otázky nás čakajú v jednej malej a krásnej knižke...
.
Meik Wiking je riaditeľom Inštitútu pre výskum šťastia v Kodani a odborníkom, ktorý sa šťastiu venuje na profesionálnej úrovni. Ak ste si doteraz mysleli, že šťastie sa nedá odmerať, jeho výskumy a štatistiky vás presvedčia o opaku. V niekoľkých kapitolách vám totiž ukáže, ako so šťastím pracovať a čo urobiť preto, aby ste ho mali v živote trochu viac.
.
Veľmi sa mi páči koncept knihy. Je totiž zostavená tak, že sa nemáte možnosť nudiť. Vo chvíli, keď vaše oči pohladia obálku, je rozhodnuté. I ja som sa takto nechala nalákať - rozhodli malé zlaté detaily. Kniha obsahuje plno vizuálne príťažlivých miest: farebných štatistík, grafík, fotiek a obrázkov, ktoré vás potešia. V jednotlivých kapitolách autor pracuje nielen s faktami, ale aj s príbehmi ľudí. Ukazuje nám, čo funguje v ktorej krajine, pridáva nápady, cvičenia a tipy na šťastie. Čitateľa teda na každej strane čaká niečo nové a zaujímavé.
Za mňa je táto kniha skvelým prínosom do života každého, kto sa snaží zistiť, ako by sa mohol cítiť lepšie a usmievať viac.
Jana Bžochová vytvorila knihu, s akou som sa za svoj život ešte nikdy nestretla. Samozrejme, kníh s prešmyčkami a kreatívnymi úlohami poznám neúrekom, ale na týchto cca sedemdesiatich stranách na vás čaká nový svet… Svet ľúbozvučnej slovenčiny, áno, aj s trochou toho nenáročného spíkovania, svet, v ktorom sa zamyslíte nielen nad tvorbou slov, ich výslovnosťou a všetkými možnými hatlaninami, ktoré môže v nepozornosti váš jazyk vytvoriť, ale aj nad okolitým svetom, zvyklosťami a jemnými nuansami, ktoré patria ku každodennému rozprávaniu.
Ak však nič z toho nezachytíte, nevadí, stále pred vami leží skvelá kniha plná básničiek, prešmyčiek, doplňovačiek a obrázkov, ktoré potešia detskú časť vašej duše (alebo vaše deti, ak sa s ňou rozhodnete podeliť)
Poznáte ten pocit, keď otvoríte sociálne siete a dívate sa na vysmiatych ľudí, ktorí sa zabávajú, stretávajú, cestujú... A vy? Cestujete do práce, stretávate sa s tromi ľuďmi a vôbec nevítate každý deň s obrovským úsmevom na tvári. A pri sledovaní toľkého šťastia, ktoré zažívajú iní, vás prepadá pocit smútku.
Je však problém v tom, že nie sme dostatočne šťastní? A koľko šťastia je málo šťastia? Postačí úsmev denne? Dva? A čo ak to nezávisí od počtu úsmevov?
Owen O´Kane napísal knihu, ktorá by čitateľom mala pomôcť pri hľadaní šťastia. Ako psychoterapeut v nej zhrňuje techniky, skúsenosti, ale aj príklady zo života, ktoré ukazujú, ako je možné narábať s vnímaním šťastia v každodennom živote. Nečakajte však prepracovaný návod - skôr ide o jednoduché cvičenia a zamyslenia, pri ktorých by ste mali zapojiť hlavu a premýšľať nad problémami.
Zo všetkej motivačnej literatúry, ktorú som doteraz prečítala, je táto kniha takým lepším stredom - ponúka jednoduché cvičenia, ktoré vás nebudú veľmi trápiť, ale skôr vás prinútia premýšľať nad vecami. Delenie kapitol je jednoduché a necháva čitateľovi voľnú ruku v tom, čomu by sa chcel práve venovať. Autorove postrehy som si užila, rovnako, ako aj jeho príbehy a pozorovania z praxe.
Ak hľadáte nenásilné čítanie, ktoré vám má pomôcť zamyslieť sa nad svojím vnútrom, Desetkrát šťastnější je správnou voľbou.
Každý z príbehov v tejto knižke sa pohráva so vzťahmi, avšak každý úplne inak - po svojom. Autorka dokáže na niekoľkých stranách načrtnúť atmosféru, ktorá čitateľa vťahuje do nepoznaných i priveľmi známych svetov. Rozpráva celkom jasne, ale aj v náznakoch, v ktorých tkvie pochopenie príbehov...
Čoraz častejšie zisťujem, že čítať slovenské autorky sa oplatí. Naposledy mi takto padla sánka pri Krídlach z papiera a som rada, že aj v Dôvode na radosť sa našli situácie, ktoré ma vyvádzali z komfortnej zóny. Ako to už býva, niektoré príbehy sa mi páčili viac, iné menej, ale po dočítaní celej knihy vo mne ostal nádych entuziazmu a už teraz viem, že toto nebude moja posledná kniha od autorky.
Ak hľadáte niečo rýchle na prečítanie, ale zároveň náročnejšie na spracovanie a pochopenie, siahnite po tejto knižke (a možno ju len rýchlo preletíte bez hlbšieho zamyslenia - aj tak je to v poriadku, veď každý vidíme svet inak...).
Hoci patrí Shakespeare k najväčším dramatikom, ktorého meno je známe po celom svete, jeho život obsahuje plno tajomstiev, o ktorých odkrytie usiluje mnoho historikov. A práve do tohto prostredia nás autorka vťahuje.
Hoci to nebolo až také napínavé, nemôžem povedať, že by som sa pri čítaní vyslovene nudila. Citácie, zaujímavosti a prelínanie časových liniek boli vhodným doplnkom k vyšetrovaniu a záhade, ktorú sa hlavná hrdinka snažila rozlúštiť. Musím sa priznať, že nepoznám bardove diela až tak podrobne, aby mi kniha po tejto stránke nejak výnimočne ulahodila, ale minimálne ma prinútila pridať si na svoj čitateľský zoznam zopár Shakespearových diel.
Je teda, podľa mňa, jedno, či patríte k jeho fanúšikom, alebo nie - na vašom čitateľskom zážitku to veľa nezmení - stále si knihu môžete dostatočne vychutnať.
Za mňa teda zaujímavé čítanie, ktoré ma určite nalákalo aj na druhý diel.
Kniha nenaplnila všetky moje očakávania, hoci má skvelý potenciál, avšak stále ju považujem za zaujímavé čítanie. Niektoré pasáže mohli autorky viac prepracovať, aby sa príbeh neposúval tak "plocho" a aby čitatelia nazreli aj do dôvodov konania postáv.
Čo sa týka postavy "hlavnej hrdinky", keďže ide o prvú knihu zo série, verím, že v ďalších dieloch bude postava vykreslená komplexnejšie a pochopiteľnejšie - teda, ak sa dočkáme ich prekladov.
Strhujúci román, ktorý vás vtiahne priamo do centra Štokholmu. Kým si však budete vychutnávať vynikajúce opisy danej doby a okolia mesta, pred očami sa vám budú prelínať príbehy, ktoré vami otrasú, znechutia vás, rozplačú, ale aj rozosmejú a pobavia.
Aj keď šlo o autorov prvý počin, musím uznať, že jeho príprava bola dosť poctivá. Vďaka jeho detailným opisom a spôsobe zachytenia prostredia máte pocit, že ste na vlastnej koži zažili tie vône rán, zápach ulíc aj ľudí, ktorí sa v Štokholme v roku 1793 nachádzali.
Pri orientácii mestom je čitateľovi nápomocná aj mapa s vysvetlivkami, ktorú som si ja na začiatku veľmi nevšímala, avšak, čím viac som bola ponorená v príbehu, tým viac som sa k mape vracala a sledovala trasy jednotlivých osôb. Aj keď to nebolo pre pochopenie príbehu nutné, čitateľská zvedavosť jednoducho neustúpila, a tak bola mapa skvelým doplnkom, ktorý posilnil zážitok z knihy.
Jedno je isté: autorovi sa bravúrne podarilo zachytiť jeden špecifický rok v dejinách sveta, ale najmä v dejinách mesta, ktorého spletité tajomstvá čakajú na svoje odhalenie.
Po dočítaní naozaj rozumiem, prečo je román všade hodnotený tak vysoko. A za seba hovorím, že je to jedno z najlepších diel, aké som v poslednom roku čítala.
Mám rada knihy, ktoré ma dokážu udržať v napätí čo najdlhšie a som rada, že som dala tejto audioknihe šancu. Síce ma doteraz Fitzek obchádzal, nevyvraciam, že v budúcnosti sa k jeho výtvorom ešte vrátim.
Príjemné prostredie ostrova nenaznačovalo, že by na čitateľa mohlo čakať niečo netradičné. Keď sa však naplno rozbehol kolotoč zvláštnych situácií, nepochopiteľných náhod a miznúcich vecí, atmosféra pokojného ostrova bola viac znepokojivá než príjemná. Skutočne som pri počúvaní každú sekundu očakávala, čo nepríjemné sa doktorovi stane. A hoci som zvrat vytušila trochu priskoro, stále na mňa čakala kôpka nepríjemných prekvapení...
Za mňa skvelé spracovanie.
Ak hľadáte niečo, pri čom si zaručene neoddýchnete, Terapia pre vás určite nebude terapiou, ale dôvodom, prečo sa k Fitzekovi vrátite aj nabudúce.
Valerij Markus napísal knihu o svojom živote, ktorá je zároveň výpoveďou o ukrajinskej armáde. Vzal čitateľa na cestu do svojho nie veľmi šťastného detstva, podelil sa o svoje myšlienky, trápenia, radosti i situácie, ktoré ho formovali k tomu, že sa rozhodol stať vojakom. Cez všetko nadšenie a pocit spolupatričnosti sa však predierajú príbehom tie nepekné, ba priam kruté reálie, ktoré zanechávajú na jazyku zvláštnu pachuť.
Mnoho ľudí si myslí, že knihy o svojom živote by mali písať ľudia v pokročilom veku. Stále však zabúdame na to, že sú medzi nami aj mladí, ktorí majú za sebou situácie, s ktorými sa my nestretneme do konca života. A hoci som bola na začiatku trochu skeptická, táto kniha stála za každú sekundu môjho času. Autor je príjemným rozprávačom, ktorý nás postupne, stranu za stranou, vťahuje do neľahkého života mladíka v malom ukrajinskom mestečku. Sledujeme, ako sa jeho túžba po vysnívanom povolaní vojaka stretáva s reálnym obrazom upadajúcej ukrajinskej armády, kde férovosť a rovnosť je skôr raritou než zlatým pravidlom (ak ste sa o túto oblasť zaujímali, určite viete, že Ukrajina mala pred rokom 2014 obrovské problémy nielen s korupciou). Táto kniha nie je len príbehom jedného chlapca, je to kniha o láske, vytrvalosti, spolupatričnosti a odvahe vytrvať a prekonať samého seba.
Markus nám z prvej ruky ukazuje, aký chaos a zmätok zavládli medzi vojakmi v roku 2014, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Berie nás do stretu s prvou líniou, hladom, zúfalstvom i smrťou, ktorá si náhodne vyberá svoje obete. Ukazuje nám, ako rýchlo sa ľudské telá pod paľbou, mínou či granátom menia na niečo, čo sa nedá ani dôstojne pochovať. Cez svoj príbeh nám rozpráva príbehy tých, ktorí sa nikdy nevrátili domov i tých, ktorí prežili len zázrakom.
Stopy na cestě boli pre mňa výnimočným príbehom, ktorých je na Ukrajine iste veľa. Markus si ma ako bystrý pozorovateľ získal a zážitok z jeho rozprávania umocňovali fotky, na ktoré odkazovali početné QR kódy v knihe. Prežívala som jeho strachy ako svoje a smútila nad jeho stratenými priateľmi.
Ak by ste si mali v najbližšom období prečítať iba jedinú knihu, vyberte si Stopy na cestě, stojí za to.
„Žijeme, radujeme se, zápasíme, jdeme za svými cíli, děláme všechno to, co nám připadá důležité. Ale umíráme, naše hroby zarůstají travou, náhrobky se drolí, jsme zapomenuti spolu se svými činy, a dokonce i následky našich činů se ztrácejí v minulosti. Je kvůli tomu náš život prázdný?
Vymysleli jsme si smysl života, pozvedli jej nade všechno ostatní a došli jsme jen k tomu, že jsme zmizeli. Byli jsme zapomenuti. Má tedy vůbec cenu dělat si starosti z takové maličkosti, jako je život?”
Môj prvý stret s Rankovom bol vskutku zaujímavý. Keďže som si o ňom predom nezisťovala nič, nemala som žiadne očakávania. A musím povedať, že nesklamal. Číta sa to veľmi dobre, pozerá sa na to veľmi dobre a ak začnete tou správnou stranou obálky knihy, tak vás čaká netradičné a zaujímavé rozprávanie.
Táto kniha je skvelým dielom na rozšírenie vašich literárnych obzorov. Vyčarí vám úsmev na tvári, prinesie vrásky, smiech i podivný smútok, ktorý vo vás bude rezonovať ešte dlho po poslednej vete...
