Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
,,Ležala na zemi v neprirodzenej polohe s vykrútenými rukami a nohami, nabodnutá na konár stromu, ktorý sa zlomil pri zrážke s autom. Na plné hrdlo kričal jej meno, aj keď vedel, že mu viac neodpovie. Hrubý konár prechádzajúci trupom ju takmer preťal na dve polovice.”
Pri tejto časti Zvieracej série som mala pocit, že ide o komornejšie dielo. Hoci sa príbeh odohrával, ako obyčajne, v rôznych časoch a na rôznych miestach, atmosféra na mňa pôsobila trochu ponuro. Možno to bolo aj koncom predchádzajúcej časti, vďaka ktorému som prvé strany doslova hltala, aby som sa dozvedela, čo a ako - Kozmonovi sa znovu podarilo vytvoriť zaujímavý prípad, ktorý necháva čitateľa tápať medzi postavami.
Oceňujem, že som mohla detailnejšie nazrieť do hláv niektorých postáv, hoci iné mi zas trochu chýbali (viac Fenrira nabudúce, poprosím). Čo sa týka prípadu, vyšetrovanie som si užívala a som rada, že aj po niekoľkých častiach sa Kozmonovi darí udržať ma (a iste aj ostatných čitateľov) pri knihe až do poslednej strany.
Už teraz sa teším na ďalšiu časť Zvieracej série a ak ste vy ešte nezačali, určite sa do nej pustite. Je to skvelé čítanie.
,,Vidět přes obzor
proniknout za krajinu
políbit tam Smrt"
Tak toto bola jedná krásna a precítená óda na haiku.
Autor nás zaviedol do osamelého sveta Biloda - poštára, ktorý rád nahliadal do tajomstiev iných. Zo zvedavosti sa však postupne stáva naliehavosť a prekročenie hraníc na seba nenechá dlho čakať.
Musím uznať, že podstata i princípy haiku sú v knihe vykreslené zaujímavo a veľmi ma bavilo ich objavovanie. Oveľa viac ma však zaujal a prekvapil koniec, ktorý iste neočakával žiaden čitateľ.
Za mňa veľmi zaujímavé čítanie nielen pre milovníkov japonskej poézie...
Mám teóriu, že ak raz začnete so Zvieracou sériou od Kozmona, jednoducho nedokážete prestať. Hltáte jednu knižku za druhou a potom prežívate muky pri čakaní na nové vyšetrovanie, odkrývanie minulosti hlavných postáv a detaily, ktoré by mohli prezradiť budúcnosť vašich obľúbencov. A myslím, že nie som jediná, ktorá netrpezlivo vyčkáva, čo prinesie nové zvieratko, ktoré bude nosnou témou ďalšej autorovej knihy.
Ak už máte za sebou Srnku, iste chápete, že som sa na Kamzíka vrhla, akoby som sa po rokoch na opustenom ostrove práve dostala k nejakému čítaniu. Otvorený koniec predchádzajúcej časti si Kozmon premyslel dobre, pretože slinky, ktoré nám, nedočkavcom, na ňu tiekli, by iste naplnili nejeden bazén. A musím konštatovať, že to čakanie stálo za to.
V Kamzíkovi nám autor opäť predostrel zapeklitý prípad, ktorý sa však dostáva pod kožu vyšetrovateľov viac, než by si možno priali (teda, aspoň jedného z nich). A hoci sa náš obľúbený Wolf miestami tvári ako Horatio Caine a dáva najavo, že niektoré prípady by mohli byť pod jeho úroveň, vyšetrovanie sa veľmi rýchlo prepája s jeho osobnými záujmami a nám už nezostáva nič iné, iba sledovať, či sa to skončí dobre, alebo nie. Musím sa priznať, že to zas bolo posedenie na jedno otvorenie, pretože som sa od čítania nedokázala odtrhnúť a tuším, že sa to pri Kozmonovi stáva viacerým čitateľom.
O tom, že Kozmon píše skvelo, už snáď nikto nepochybuje. Aj preto - ak ešte doma nemáte jeho knihy, určite je potrebné túto chybu napraviť. Ja sa už teraz neviem dočkať tej ďalšej. Ďakujem za skvelý čitateľský zážitok.
,,Neschopnosť zahrnúť ženy do anatomických kníh má svoje korene v minulosti, podobne ako neschopnosť zahrnúť ich do klinických štúdií. Môže za to názor, že mužské telo je ,,pravé" ľudské telo, no tento pôvodný predsudok ešte radikálnejšie nabral na sile v 70. rokoch minulého storočia. Spôsobilo to značnú ujmu na ženskom zdraví a vyvolalo jeden z najväčších medicínskych škandálov 20. storočia."
Cítili ste sa niekedy nebezpečne pri zapínaní pásu v aute? Dostali ste ochrannú kombinézu, ktorá vám vôbec nesedela? Viete, aké sú príznaky infarktu u žien?
Caroline Criado Perez sa podarilo vytvoriť knihu, ktorá vám určite nezlepší náladu - najmä, ak ste žena. V knihe Neviditeľné ženy nájdete štatistiky, príklady a reálne situácie, ktoré vám ukážu, ako často sa na ženy zabúda. Ich vynechávanie z výskumov a štatistík, nespravodlivý prístup či nejednotnosť príležitostí robí zo žien občanov druhej kategórie. A ak si myslíte, že to nie je tak, venujte si pár kapitol z tejto knihy.
Rovnosť pohlaví je niečo, čo si nevšimnete, kým sa vás to bytostne netýka. Hoci aj v dnešnej dobe neustále prichádzajú správy o tom, ako ženy zarábajú v rovnakých sektoroch menej než muži, málokto si uvedomí, že táto nerovnosť a neustále zabúdanie na ženy sa premieta aj v iných sférach našich životov. Musím sa priznať, že som si nemyslela, že sme na tom až takto zle. Autorke sa však podarilo analyzovať, vysvetľovať a poukazovať na veci, ktoré by som si ja bez bližšieho skúmania vôbec neuvedomila. Pretože tie “neviditeľné ženy” sú všade naokolo. Možno sme to aj my samé, iba si to v daných situáciách neuvedomujeme. A myslím, že ostáva iba na nás, aby sme s touto skutočnosťou niečo urobili…
Nebudem vám hovoriť, pre koho je táto kniha určená, pretože si myslím, že by si ju mal prečítať každý - jej dôležitosť a posolstvo totiž visí nad našimi hlavami a ani nevieme, koľko ženských životov by sme pri uvedomovaní si týchto skutočností mohli zachrániť.
Aj keď o sebe rada tvrdím, že čítam všetky žánre literatúry, je pravdou, že romány nebývajú mojou prvou voľbou. Práve preto som veľmi rada, že mi táto kniha pripomenula, aké fajn je občas len tak vypnúť a nechať sa unášať trochu nenáročnejším čítaním.
Ak by som vedela, že je toto tretia časť série, iste by som siahla najprv po prvých dvoch knihách, avšak nevylučujem, že sa k nim vrátim v budúcnosti. Príbeh Kate a Elliota bol zábavným dobrodružstvom, ktoré mi dokonalo sadlo k mrazivým večerom za oknami.
Ak aj nie ste milovníkom romantických príbehov, tejto knihe by som dala šancu už len preto, že to bola fakt zábavná romantická jednohubka, ktorá občas prospeje každému z nás.
Skvelá nálož vtipných, smutných, ale aj poučných článkov, ktoré sa v tejto rodine tvorili, je inšpiráciou pre tých, ktorí by chceli tiež písať takéto memoáre.
Páči sa mi, s akou ľahkosťou sa dajú knihy čítať - niekedy aj na ťažkosť situácie naokolo.
A želám si, aby sa viac rodín podujalo na takúto zábavnú a kreatívnu cestu, ktorá by mohla byť vynikajúcim memoárom pre ďalšie generácie.
Výborné čítanie a veľmi odporúčam. :)
Alternatívna história z pera Adama Przechrztu ma neskutočne baví - svet, ktorý vytvoril, postavy, aj ten (ne)nápadný nádych politiky v pozadí - všetko je to jedna dokonalá literárna nálož, ktorá vás upúta, zaujme a nepustí, kým neuchopíte jej posledné slovo. A tam ešte nie som ani ja.
Presne tak, ako som sa po Adeptovi nemohla dočkať ďalšieho dielu, myslím, že prestávka mi len prospela. Ten pocit eufórie, ktorý mi priniesli prvé minúty druhej knihy, je neopísateľný. Objavovať znovu životy Rudnickeho, Samarina a ostatných postáv sa mi páčilo ešte hádam viac, než v prvej časti. A keďže autor nás tentokrát poriadne ponapínal, čítanie mi utekalo tak, akoby svet naokolo spomalil a ja som sa hnala ďalej neopísateľnou rýchlosťou.
Hádam každý čitateľ mi dá za pravdu, že druhá časť série Matéria Prima sa nenechala zahanbiť a bola minimálne tak dobrá ako prvá (úprimne si povedzme, že toto nie je pri sériách pravidlom, ale skôr výnimkou).
Som veľmi rada, že som dala Adeptovi šancu a postupne sa viac ponáram do sveta alchýmie, enkláv a tvorov, ktoré ožívajú v mojej fantázii. A áno, už som prekutrala všetky poľské stránky, aby som si vyzistila, koľko pokračovaní táto séria má a moje srdce sa teší na každé z nich, keďže Adam Przechrzta ukazuje, že jeho knihy sa oplatí čítať.
Ak už máte za sebou Môj príbeh, viete, na aký štýl písania sa pripraviť, ak nie, smelo sa pustite aj do tejto Obamovej knihy...
Väčšinou sa k motivačným knihám staviam maximálne triezvo. Keďže ich mám za sebou pomerne dosť, viem, že reálne zmeny si vyžadujú tvrdú prácu a odhodlanie, ktoré nenadobudnete zázrakom iba preto, lebo si prečítate nejakú knihu.
Kniha od Michelle Obamovej však nie je iba motivačnou knihou. Do rozprávania vnáša príbehy, svoje skúsenosti a postrehy, ktoré rokmi zozbierala. Skôr, než motivačnou knihou, by som toto dielo nazvala dobrým a poučným rozhovorom, ktorý môžete viesť s priateľkou za kuchynským stolom pri šálke dobrej kávy.
Mám rada štýl Michelle Obamovej. Jej knihy sa čítajú ľahko a ponúkajú nenásilné riešenia, ktoré nemusíte aplikovať do svojho života - ak teda nechcete. Páčia sa mi opisy miest a ľudí, malé postrehy, ktoré by som si chcela pestovať aj ja - aby som ich dokázala zachytiť v pominuteľnosti nášho sveta.
Každopádne, ak hľadáte niečo na oddychové čítanie, Svetlo v nás je skvelou voľbou.
Bývam v Poloninách. Mám najtmavšiu oblohu, v zime obrovské kopy snehu a lesy plné čarovných bytostí, na ktoré už ľudia pomaly zabudli. A možno aj preto vznikol tento nápad, ktorý sa podarilo zrealizovať tímu na čele s Oli Džupinkovou.
A hoci som si myslela, že sa na Poloninské bytosti pomaly zabúda, deti z celého Slovenska ma presvedčili o opaku.
Rozprávky z Vlčích hôr v sebe nesú 24 rozprávok, ktoré vás prenesú do srdca Polonín. Veľký formát so stránkami plnými nádherných farebných ilustrácií sa dokonalo hodí na večerné čítanie v posteli, kedy môžete s deťmi objavovať nevídané. Až 6 ilustrátoriek sa postaralo o kreatívny vizuál, pri ktorom môžete s deťmi nielen čítať, ale aj objavovať drobnosti, počítať mravčeky či lienky, navyše, veľké písmo je super pre malých čitateľov, ktorí si zvládnu knižku prečítať aj sami.
Ani si nespomínam, kedy som sa naposledy takto zabavila pri rozprávkovej knižke. Príbehy, ktoré deti vymysleli sú dôkazom, že fantázii sa medze skutočne nekladú. Ilustrácie som si zamilovala a - asi ako každý, aj ja som si medzi nimi našla svoj obľúbený štýl a myslím, že práve Rozprávky z Vlčích hôr potešia nejedného čitateľa.
„V Dánsku prebieha všetko hladko. Teda takmer všetko. Pred štyrmi rokmi mal istý vlak päťminútové meškanie. Všetci cestujúci dostali od premiéra list s ospravedlnením a dizajnové kreslo podľa vlastného výberu ako náhradu škody.”
.
Ako je možné, že sa Dánsko dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach výskumov o šťastí obyvateľov? Naozaj môžu byť ľudia šťastní ak odvedú na daniach približne polovicu svojho platu? Závisí vôbec naše šťastie od výšky príjmu? A môžeme sa od Dánov naučiť, ako byť šťastnejšími? Odpovede na takéto (a podobné) otázky nás čakajú v jednej malej a krásnej knižke...
.
Meik Wiking je riaditeľom Inštitútu pre výskum šťastia v Kodani a odborníkom, ktorý sa šťastiu venuje na profesionálnej úrovni. Ak ste si doteraz mysleli, že šťastie sa nedá odmerať, jeho výskumy a štatistiky vás presvedčia o opaku. V niekoľkých kapitolách vám totiž ukáže, ako so šťastím pracovať a čo urobiť preto, aby ste ho mali v živote trochu viac.
.
Veľmi sa mi páči koncept knihy. Je totiž zostavená tak, že sa nemáte možnosť nudiť. Vo chvíli, keď vaše oči pohladia obálku, je rozhodnuté. I ja som sa takto nechala nalákať - rozhodli malé zlaté detaily. Kniha obsahuje plno vizuálne príťažlivých miest: farebných štatistík, grafík, fotiek a obrázkov, ktoré vás potešia. V jednotlivých kapitolách autor pracuje nielen s faktami, ale aj s príbehmi ľudí. Ukazuje nám, čo funguje v ktorej krajine, pridáva nápady, cvičenia a tipy na šťastie. Čitateľa teda na každej strane čaká niečo nové a zaujímavé.
Za mňa je táto kniha skvelým prínosom do života každého, kto sa snaží zistiť, ako by sa mohol cítiť lepšie a usmievať viac.
