Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ako veľmi si vážite svoj čas?
A záleží na tom vôbec?
.
V poslednej dobe sa často stretávam s tým, že mi ľudia naokolo hovoria o tom, akú rýchlu dobu teraz žijeme. Že nemajú čas a všetko nejak rýchlo uteká.
Je smutné, že pomaly zabúdame - nedívame sa na šelestenie lístia na stromoch, nepočúvame šepot vetra, ktorý sa preháňa dolinami, nevnímame atmosféru parku, ktorým prechádzame.
Nie je to však chyba sveta - zmenilo sa jediné: my.
Zabudli sme počúvať prírodu a svet a obviňujeme z toho čas. Ten je však stále rovnaký.
.
Kde však čas rovnaký nie je, je Japonsko. Aspoň teda v príbehu Clary Kumagai. Aj tu je však čas to, na čom záleží. Prečo? Pretože sa pohol. Roztrieštil svet a vytvoril zóny, v ktorých čas plynie inak.
.
Je veľmi zradné, že sa do tejto knihy pustíte s myšlienkou na presný dej, ktorý vás čaká - a potom príde prekvapenie. Nič nie je také, aké ste si to predstavovali - zisťujete však, že kniha, hoci trochu iná, je stále krásnym textom, ktorý vás vťahuje a zamotáva až do chvíle, kedy si myslíte, že sa to nemôže skončiť inak, než ako sa to končí vo vašej mysli. Omyl…
.
Na túto knižku som sa veľmi tešila - nielen vďaka krásnej obálke, ktorá pritiahne oko, ale aj kvôli legende o sumcovi, ktorá sa mi zdá nádherná a úplne sa hodiaca k Japonsku ako ku krajine.
Do deja som sa začítala rýchlo a rovnako ubiehali aj stránky pod mojimi rukami. Koniec bol, nuž, presne taký, ako som vám opísala vyššie - a myslím, že ulahodí aj vám.
José Peixoto prináša veľmi zaujímavý román, ktorý sa vám zavŕta do duše. Trochu netradičnejšie spracovanie len podčiarkuje obsah, v ktorom sledujeme príbeh rodiny Lázarovcov.
Minulosť sa prelína s prítomnosťou, a tak objavujeme rodinné traumy, aféry a situácie, do ktorých sa členovia rodiny dostávajú. Veľmi silná téma rodičovstva, nespracovaných emócií, či nevyslovených pocitov sa premieta na pozadí života otca rodiny a neskôr počas maratónu, ktorý beží jeho syn Francisco.
Práve on sa v spomienkach navracia k situáciám, s ktorými sa v rodine stretol, k zamlčaným aj prežitým traumám a k životu, ktorý nakoniec viedol.
.
Veľmi krásne a trochu netradične spracovaná téma, ktorá sa k vám postupne prepracuje rovnako, ako tóny klavírov ukryté na cintoríne klavírov. Na oko nepodstatná stolárska dielňa je však svedkom všetkého, čo sa v rodine Lázarovcov deje. A tak, spolu so starými a nefunkčnými, klavírmi sledujeme, čo všetko sa môže diať v jednej "obyčajnej" portugalskej rodine.
.
Za mňa zaujímavá kniha, ktorá stojí za pár večerov.
100% 100% 100% 100% 100%Lejuška_Vask 22. 9. 2025
Neviem, ako vy, ale ja už som zvyknutá na latku, ktorú so svojimi knihami Stu Turton dosiahol. Aj preto som veľmi rada, že aj Posledná vražda na konci sveta sa pridáva na poličku kvalitného a zaujímavého čítania.
.
Premýšľali ste niekedy nad tým, ako by mohol vyzerať koniec sveta? Ak nie, Turton má pre vás celkom presnú (a desivú) alternatívu, ktorú by ste pravdepodobne nechceli zažiť.
Aj napriek tomu, že poslední ľudia na Zemi žijú pokojným životom - uznávajú troch staršinov, ktorí ovládajú technológie a (to najdôležitejšie) držia v bezpečnej vzdialenosti smrtiacu hmlu, ktorá vyhladila zvyšok ľudstva. Čo by však mohlo narušiť bezstarostný život tohto utopického zvyšku civilizácie? Samozrejme, vražda. Nie však obyčajná vražda, ale taká, ktorá zruší bariéru a nechá hmlu preniknúť všade, až kým neumrie posledný človek.
.
Viem, prečo sa na autorove knihy oplatí čakať - Turton vždy prekvapí, ohromí a vyrazí dych takým spôsobom, že vám zostane rozum stáť. A presne to na jeho knihách milujem. Nádej, ktorú vo vás na začiatku vyvolá, nechá umrieť, podupe ju, pochová. A to iba preto, aby ste si chvíľu počkali a zistili, že nič nie je tak, ako ste si mysleli. Jednoducho bravúrne.
.
Už teraz sa teším na ďalší skvost, ktorý nám v budúcnosti autor prinesie.
.
Ak ste ešte od Stuarta Turtona nič nečítali, odporúčam vám túto chybu napraviť, pretože prichádzate o skvelé čítanie.
Čo som si prí čítaní všimla ako prvé, boli dialógy. Neskutočne ma vyrušovala ich jednotvárnosť. Áno, rozumiem hovorovej reči, nie je však možné, aby hlavný hrdina, náhodná žena z knižnice, či starodávna entita používali rovnaké vetné skladby, rovnaké nadávky, rovnaký štýl reči. Musím povedať, že uveriteľnosť príbehu na tomto začala upadať.
Ako sme sa postupne posúvali v príbehu ďalej, ďalším rušivým prvkom bola nekonzistentnosť postáv - ak má hlavná postava v jednej chvíli city pre niekoho, o kom hovorí, že by zaňho položila život, jednoducho ho nemôže v nasledujúcej scéne zhodiť a viesť vnútorný monológ o tom, aká je jeho vyvolená hlúpa a neschopná.
.
Hoci ide o zaujímavý príbeh, neustále my v hlave bežalo, že by text potreboval ešte jeden-dva beta readingy, ktoré by vychytali muchy. Je škoda, že na tom autor nezapracoval viac, pretože to podrylo uveriteľnosť a zážitok z príbehu.
.
Kriaky samy o sebe nie sú zlým príbehom, myslím však, že sa v nich ukrýva potenciál, ktorý mohol byť vo výsledku omnoho lepším.
Tak som to úspešne dotiahla až k druhej knihe. Musím povedať, že som stále unesená ilustráciami, ktoré ma úplne vtiahli do príbehu. Mám pocit, že kvalita ani pri druhom dieli neklesá, práve naopak, čitateľ má znovu možnosť naplno sa nechať unášať estetickými scenériami, ktoré z knihy priam vydychujú atmosféru vzdialenej planéty.
Rovnako tak príbeh je zatiaľ postačujúci a myslím, že som sa v ňom ešte nestratila - to si však overím až vtedy, keď sa konečne dokopem k tomu prečítať si aj pôvodné Herbertovo dielo.
Myslím, že či už ste, alebo nie, fanúšikom Duny, tento grafický román by ste si mali aspoň prelistovať, aby ste nasali tú suchosť púštnej planéty a úľavu pri prvých kvapkách na tvári...
Prečo sa o takýchto talentoch neučíme v škole? Musím s hanbou priznať, že táto kniha bola mojím prvým stretnutím s autorkou - a ani si neviem predstaviť, o koľko dobrých diel som doteraz prišla. Jej bystré postrehy v prednáškach a esejách ma rozosmiali, nútili ma premýšľať nad literatúrou a nazerať na rozoberané diela trochu inak. Chválim autorku za plno príkladov a postrehov, ale aj kritiky, ktorú bolo iste veľmi ťažké prezentovať nahlas - najmä pred určitým publikom...
Ursula K. Le Guin vás v tejto knihe zavedie do sveta príšer, rozprávok a dobrodružstiev, v ktorých by sme sa mohli sústrediť iba na rýchly a napínavý dej či boj dobra a zla. Autorka však odťahuje záves prvotného pozlátka a nahliada za oponu príbehov s tak pozorným okom, že vám niektoré jej postrehy vyrazia dych. Ukazuje nám súvislosti a možnosti, ktoré sme si doteraz nevšimli (a možno by sme to sami nezvládli ani pri úpornej snahe.
Fantasy je žáner, ktorý milujem. A Ursula K. Le Guin je zjavne odborníčkou, od ktorej by som toho chcela v budúcnosti prečítať viac.
Myslím, že ak aj vy máte vo svojom okolí milovníčku/ka fantasy, o skvelý vianočný darček už máte postarané.
- Ursula K. Le Guin
Čítali ste niekedy knihu, ktorá začína nácvikom pohrebu? Ja veru nie. Aj napriek tomu som sa však do rodiny Swiftovcov pustila naplno - a neľutujem ani sekundu.
Šarapata Swiftová vyrastá v starobylom dome, ktorý v sebe nesie odkaz významného rodu Swiftovcov. Okrem nevšedných krstných mien je zaujímavým aj poklad, ktorý by sa mal v dome skrývať. A práve na jeho slávnostné hľadanie sa schádza celá, mnohopočetná a neobyčajná rodina, ktorá so sebou nesie rôzne tajomstvá. Keď však arcitetu, matrónu rodu, zhodí niekto zo schodov, je na Šarapate a jej sestrách, aby zistili, kto z ich rodiny nie je taký, akým sa na prvý pohľad javí.
Myslím, že so zvedavou, zábavnou a tak trochu nešikovnou Šarapatou sa veľmi rýchlo stotožní každý detský čitateľ. Jej bystré postrehy a neúnavné dobiedzanie dostali aj mňa. Túžba po hľadaní pokladu a tajných priestorov sa prelína s vyšetrovaním zločinov a záhad, ktorých postupne pribúda. Dej sa postupne rozvíjal a aj ja sama som mala počas čítania niekoľko podozrivých (jeden tip mi vyšiel). Samozrejme, musím spomenúť aj výskum, ktorý robila Fenoména (Šarapatina sestra) a ktorým zisťovali, čo je možné, aby malo meno zo slovníka vplyv na jeho nositeľa. A ako výskum dopadol? - Výsledky nájdete v knihe - a možno z nich vyplynie aj pekné poučenie pre vášho drobca.
Ak máte doma niekoho vo veku 9-99 myslím, že Swiftovci by mu pri čítaní vyčarovali nejeden úsmev na tvári.
Ursula Le Guinová vytvorila dielo, ktoré si automaticky nájde cestu ku každému milovníkovi a milovníčke mačiek. Křídločky sú príbehom, ktorý si môžete vziať do postele či máte sedem, alebo sedemdesiatsedem. Príbehy plné lásky, pochopenia a citlivosti sa vám zaryjú do duše a vytvoria stopu, ktorá vám bude pripomínať, aký nedokonalý je svet, v ktorom mačky nemajú krídla.
Prvé, čo mi padlo pri Křídločkách do oka, boli ilustrácie - milé a priam ako vytiahnuté z kníh môjho detstva. Príbeh bol zaujímavý a vďaka všetkým knižkám v jednom balení som sa nemusela tešiť na ďalší diel, ale rovno si ich prečítať všetky. Páči sa mi štýl, akým autorka píše a je veľkým plusom, že je kniha zaujímavá aj pre staršieho čitateľa.
Ak máte doma malého (alebo aj väčšieho) zvedavca, ktorý miluje mačky, Křídločky sú za mňa skvelou voľbou. Určite neoľutujete…
Myslím, že knihy rozhovorov Jána Štrassera sú niečím, čo nepozná iba veľmi maličká časť našej spoločnosti. Ja už ich mám pár za sebou, a tak som vedela, aká literárna kvalita na mňa čaká.
Rozhovory s Grigorijom Mesežnikovom mi ponúkli zaujímavý pohľad na mnohé témy a oblasti, ktoré ma zaujímajú nielen z profesného hľadiska. Zistila som, ako to bolo pri niektorých historických reáliách, ku ktorým som sa doteraz nedostala, ale rovnako boli v rozhovore načrtnuté aj nové témy, ktoré zaujali moju pozornosť a už teraz viem, že sa im v budúcnosti ešte povenujem.
Myslím, že v tejto knihe vie veľa ponúknuť nielen strana respondenta, ale aj prínos Jána Štrassera, ktorého podnetné a svieže otázky by mohli byť príkladom a motiváciou pre množstvo redaktorov a moderátorov.
Ak chcete zistiť viac o Grigorijovi Mesežnikovi, ale aj získať pohľad na situáciu v tejto našej malej krajinke, táto kniha je skvelou voľbou.
Tak toto bolo mega atmosférické čítanie. Tajomná dedina, kde sa niečo hnilé ukrýva pod povrchom, záhadné zmiznutia panien a vzdelaný Pisár, ktorý má za úlohu zistiť, čo sa to v tomto Bohom zabudnutom kúte sveta deje - to všetko sú predpoklady na skvelé čítanie. A práve takým aj Jelenia hlava bola…
Filipovi Horníkovi sa podarilo vytvoriť skvelý príbeh, ktorý zasadil do minulosti vzdialenej dediny. Tajomné miesto a záhady mi pripomínali atmosféru Diablovho hřbetu (čo je skvelé, lebo dlho som už podobnú knihu nemala pod rukami) a hĺbavá atmosféra ponúkala priestor na premýšľanie a zvažovanie páchateľov. Rovnako zaujímavé boli zmeny rozprávačov prinášajúce aj pohľad do mysle Pisára. Príbeh tak pomaly plynul k nevyhnutnému a ja som sa nevedela dočkať vysvetlení.
To, čo si na Jelenej hlave určite všimnete, je skvelé grafické spracovanie. Autor vytvoril ku kapitolám ilustrácie, ktoré vo vás zarezonujú a prinášajú aj symboliku, ktorú môžete odhaliť ešte pred prečítaním kapitoly. Za mňa nádherné dielka, ktoré by som si pokojne vystavila aj doma…
Jelenia hlava je čítanie na chvíle, kedy si dovolíme trochu sa báť a premýšľať o tom, ako asi mohli žiť naši predkovia. Pretože osád ako Trpká Hruška mohlo byť aj vo vašom okolí “požehnane”…
















