Knihy
E-knihy
20

Zuzana Žárska

Moje odznaky

Moje aktivity

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 12:28

Autorov život je "opradený" množstvom mýtov, ktoré sa zahniezdili v našich predstavách. Kniha od Radka malého vyvracia či uvádza na pravú mieru mnohé z nich a umožňuje nám bližšie spoznať postavu tajomného Kafku. Textu nie je veľa, no bohato stačí (v duchu niekedy je menej viac). Nádherné kresby v knihe, od ktorých sa nedá odtrhnúť, dodávajú celku tajomnú atmosféru.

Čti víc

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 12:24

Už dávno ma tak čítanie knihy nezahrialo na duši. Našťastie sa mi do ruky dostal český a nie slovenský preklad, kde z hlavného hrdinu urobili Bula Retarda. V českej verzii sa hrdina volá Guyilan Vignolles, z čoho vzniká prešmyčka Vilan Guignol a znamená niečo ako "ošklivý šašek." Uznajte, že ošklivý šašek je v porovnaní s Bulom Retardom (vzniklo z Ardlo (?!) Buret) pôvabné a milené meno.
Môžeme povedať, že kniha je v podstate rozprávkovým príbehom a celý čas som sa cítila ako v čarovnom svete Amélie z Montmartru, nie náhodou, nachádzame sa v Paríži. Kto miluje knihy, čítanie, písanie (nielen o knihách) a všetko s tým spojené, možno si túto knihu užije tak ako ja :)

Čti víc

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 12:22

Povedala by som, že Posol by mohol byť pokojne zaradený v kategórii "young adult." Pri čítaní tejto knihy som sa cítila ako na hojdačke. Po prvých pár stranách som ju chcela odložiť, potom ma s pribúdajúcimi stranami zaujala, v závere zasa nadšenie trochu opadlo. Miestami na mňa príliš patetické a hraničiace s motivačnom literatúrou, ale teda stále v zóne "dobre, nebola to strata času." Zlodejku kníh mám oveľa radšej.

Čti víc

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 12:21

Čítať takúto knihu je pre mňa vždy zážitkom. Keď človek číta veľa jednu knihu za druhou, vždy ho poteší, keď sa mu dostane do rúk niečo, s čím sa ešte nestretol. O tejto knihe to platí v celom svojom rozsahu. Výborná téma, spracovanie, striedanie časových rovín, rozprávačov, hranie sa s pozornosťou čitateľa, skladanie nikdy nekončiaceho puzzle a pôsobivý záver.
Bolo mi ľúto, keď som čítala epilóg a lúčila sa s týmto skvostom, ktorý je prvotinou nositeľa Nobelovej ceny. Mala som tú česť vidieť ho pred pár dňami v Prahe na Svete kníh, bol to takisto nezabudnuteľný zážitok.

Čti víc

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 12:21

Ako hodnotiť nehodnotiteľné?! Keby som si kupovala slovenskú verziu, tak by som si prečítala toto: "Predali sa z nej takmer dva milióny výtlačkov a je na najlepšej ceste zaradiť sa medzi klasické duchovné práce, aké napísali William P. Young, Paulo Coelho či Eckhart Tolle." Uznajte, knihu by som si v žiadnom prípade nekúpila. Žiaľ, kupovala som si českú verziu, zaujala ma anotácia a predstavovala som si niečo úplne iné ako som dostala. Spracovať tému o tom, že všetci sme otrokmi niečoho, považujem stále za výborný nápad, ale úplne v inom románe bez patetických fráz. Všetky tie klišé donekonečna sa opakujúce frázy o tom, že máme žiť pre prítomnosť a zbaviť sa minulosti, nemyslieť na to, čo sa nám stalo, na rany, sklamania, svojich kostlivcov v skrini a neriešiť budúcnosť, nebáť sa o ňu, všetko je v našich rukách. Nemáme prahnúť po majetkov a vážiť si čo máme, lebo často túžime po niečom, čo nás šťastných neurobí, bla bla bla. Toľko krížov človek dostáva, koľko dokáže uniesť, skúšky patria k životu, bla bla bla, keď nie si spokojný v práci, vo vzťahu, v živote, osloboď sa, máš na to všetky páky, bla bla bla, všetci sme tu z nejakého dôvodu, bla bla bla...nie, nie je to pre mňa "life-changing" kniha, ako som si prečítala z mnohých recenzií, mňa uvrhla ešte do väčšej depky, akú som mala pred čítaním knihy :D.

Čti víc

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 12:18

Požičiam si jednu vetu z recenzie, ktorú som čítala nedávno a úplne sa s ňou stotožňujem: "Mít talent lehce psát – dar i prokletí…"
Musím povedať, že som v rozpakoch. Očakávanie boli veľké, no neboli naplnené. Síce sa mi páčilo, že Mornštajnová opustila tie "rozmáchlé" príbehy s desiatkami postáv a la Hotýlek a Slepá mapa a napísala komornú "drámu," no mala som pocit, že som niečo podobné čítala už niekoľkokrát. Motív mlčania a neporozumenia je taká bežná vec v živote každého človeka, neexistuje snáď nikto z nás, kto by sa s niekým vo svojom okolí (aj veľmi blízkom) nerozprával, resp. ho nejakým spôsobom ignoroval, aj dobrovoľne. A naše rodinné vzťahy nie sú ani zďaleka ružové a mohli by sme o nich napísať podobné "drámy."
Čítalo sa to výborne, ľahko, možno až príliš. Miestami som skĺzala k rýchlemu čítaniu, čo vôbec nie je dobré znamenie. Prvá polovica románu ma bavila viac, druhá, predvídateľná, už menej. Ani záver neohúril, i keď som čakala, že aspoň ten mi vytrie zrak. Dávam 4* iba preto, že som dala Hotýlku a Slepej mape 3* a Tiché roky považujem za lepší román.

Čti víc

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 11:54

knihe som sa dlho vyhýbala a potom som ju vyhrala, tak som si povedala, že to bude znamenie a čas vziať ju do lapákov :)

Spočiatku mi to nešlo do gulivera a chytal ma razdraz, keď som začala lukovať na tie podivné wordy. Z každej strany fŕkala bladka, skrímovali voisy, tolkovalo sa, fajčili sa rakoviny a pilo sa moloko s nožmi počas každej najtky. Neverila som vlastným glazom a ani sa mi nedrimovalo, že to dočítam. Trvalo mi hodne dlho, kým som sa začítala, potom už to išlo odinočky.

Neviem úlne objektívne zhodnotiť preklad,
no samozrejme som si potom hľadala články o tom ako vznikol nadsat, čo ma veľmi zaujímalo. Obávam sa, že pri prekladoch sa stráca veľa z originálu, miestami slova znejú nasilu, inokedy prirodzene.

Myšlienka románu je nepochybne silná, nedávno som čítala Kvety pre Algernona, takisto narazíme na myšlienku manipulovania so slobodnou voľou.
No povedzme si úprimne, či píplovia urobili nejaké chorošné stvary odinočky, keď dostal slobodnú vôľu, sme poriadne v šaroch, celý tento náš svet a tikáč sme umlčali tým, čo nám vyhovuje.

Čti víc

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 11:53

Nenávidím túto knihu. Emocionálne ma úplne vyčerpala. Možno až príliš. A čo je príliš, je aj jej dĺžka, chcelo byť to tak o 200 strán menej, lebo niektoré scény už sa opakovali dookola a bolo to zasa príliš rozvláčne. Posledných 100 strán som sa nevedela dočkať konca. Príliš dlho som ju čítala a často s ňou bojovala, lebo som ju príliš často musela odkladať, lebo ma príliš rozrušovala a bolo mi z nej fyzicky zle. Príliš som začala uvažovať o tom, že okolo nás žijú iba samí úchyláci. Už nikdy viac ju čítať nebudem, ani ju nikomu nebudem odporúčam, všetkého je tam príliš...
Keby kniha nebola dobre napísaná, nedala by som ani 3*, no vždy zvažujem všetky aspekty, takže 4* so cťou. Inak nerozumiem komentárom, že kniha je nádherná. To môže napísať jediné nejaký masochista, asi som divná. Pri knihe som neuronila ani slzu, plakali asi všetci okrem mňa. Dej a jeho vývoj sa už niekde v polovici stal pre mňa priehľadný a predvídateľný, čiže veci, ktoré sa diali som očakávala a nechali ma chladnou. Jediný, koho mi bolo naozaj ľúto, bol Harold. Faktom zostáva, že na príbeh určite nezabudnem, aj keby som chcela.
Ak sa vám zdalo, že som príliš často použila slovo "príliš," skúste si zrátať, koľko ráz v Malom živote povedal Jude "mrzí ma to."u recenziu. Recenzia musí mať aspoň 100 znakov.

Čti víc

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 11:52

Napíšte svoju rNie je to žiadny literárny skvost, o tom nemôže byť ani reči, no aj výborne napísaná mainstreamová knižka vie potešiť. Dávno mi pri čítaní nevírilo v hlave toľko nezodpovedaných otázok a musím povedať, že ani po dočítaní som nedostala odpoveď.
Kniha poukazuje na konflikt medzi tým, ako vás ovplyvňuje a formuje prostredie, v ktorom vyrastáte a tým, ktoré vám otvára oči a cestu za vzdelaním a podnecuje túžbu vymaniť sa z pazúrov nevedomosti. Človek veľmi ľahko uverí, že veci môžu byť iba tak, ako ich dlhé roky pozná, keď vyrastá v narušenom prostredí. ecenziu. Recenzia musí mať aspoň 100 znakov.

Čti víc

20
20

Zuzana Žárska napsala recenzi

16.08.2019 11:51

Autorka je predovšetkým známa svojou knihou Jedz, modli sa a miluj, ktorá ma svojím obsahom vôbec nelákala (také motivačné životné srandy nemusím). No keď vyšla Podstata všetkých vecí, tak som spozornela, lebo už len ten vizuál je nádherný. Potom ju čítalo zopár známych a presvedčili ma, že stojí za pokus.
Včera som knihu dočítala, celkom som si ju šanovala, každý deň dala ako bonbónik dve-tri krátke kapitolky, nech si ju môžem vychutnávať čo najdlhšie. Nie je to kniha pre každého, ani by som k nej nepísala odporúčacie ódy, nakoľko plynie veľmi pomaly bez strhujúceho deja a prekvapivých rozuzlení, nachádza sa v nej aj veľa "výkladových" pasáži a veľa informácií z botaniky, čo tiež značne spomaľuje dej, no zasa na druhej strane sa mi to veľmi páčilo. Najviac na celej knihe mi bolo sympatické to, že hlavná postava nebola žiadna úžasná krásavica s dokonalou postavou, arzenálom milencov a šťastných vzťahov, ale ženská s veľmi silnou náturou a múdrou hlavou, ktorá prežila trošku iný život ako bežné románové hrdinky. Človek má hneď príjemný pocit, že v záplave prečítaných kníh narazí stále na takú, ktorá ho niečím prekvapí a poteší zasa trochu inak.oju recenziu. Recenzia musí mať aspoň 100 znakov.

Čti víc

„Vlastní univerzitou našeho života je sbírka knih.“

Thomas Carlyle