Magický ostrov. Tajný úkol. Nebezpečné tajemství. Dům v blankytně modrém moři je okouzlující, mistrně vystavěný příběh o cestě a hlubokém prožitku, jakým je nalezení neobvyklé... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
Magický ostrov. Tajný úkol. Nebezpečné tajemství. Dům v blankytně modrém moři je okouzlující, mistrně vystavěný příběh o cestě a hlubokém prožitku, jakým je nalezení neobvyklé rodiny na nečekaném místě – a poznání, že do té rodiny také patříte... Číst víc
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do šesti dní.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 33 dní.
Tento produkt je na objednávku a jeho dodání může trvat i více než 30 dnů. Uděláme ale všechno pro to, abychom vaši objednávku odeslali co nejdříve a o její cestě vás budeme včas informovat.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Linus Baker vede tichý, osamělý život. Je mu čtyřicet a žije v malinkatém domečku s ďábelskou kočkou a sbírkou starých elpíček. Jako sociální pracovník na oddělení péče o magickou mládež se celé dny stará o dobro dětí ve vládních sirotčincích.
Když si Linuse nečekaně předvolá nejvrcholovější management, obdrží velmi zvláštní a přísně tajný úkol – odcestovat do sirotčince na ostrově Marsyas, kde žije šest nebezpečných dětí: zahradní trpaslice, lesní víla, vyvern, neidentifikovatelný zelený sliz, špicodlak a Antikrist. Linus musí překonat strach a zjistit, jak pravděpodobné je, že by mohly přivodit konec světa.
Jenže děti nejsou jedinou záhadou na ostrově. Jejich opatrovatelem je totiž šarmantní a tajemný Arthur Parnassus, který udělá cokoli, aby své svěřence ochránil. Když se Arthur a Linus začnou sbližovat, vyplují na povrch dávná tajemství a Linus se musí rozhodnout, zda má dětem i Arthurovi zničit domov, nebo přihlížet, jak se svět ocitá v plamenech.
Dům v blankytně modrém moři je okouzlující, mistrně vystavěný příběh o cestě a hlubokém prožitku, jakým je nalezení neobvyklé rodiny na nečekaném místě – a poznání, že do té rodiny také patříte.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Krásny príbeh o predsudkoch, priateľstve, rodine a láske, ktorý poukazuje na jednu z najhorších ľudských schopností a to slepo nenávidieť a báť sa nového, iného a nepoznaného.
"The little girl. She wasn't scared of me. She was nice. She didn't care what I looked like. That means she can make up her own mind. Maybe that woman will tell her I am bad. And maybe she'll believe it. Or maybe she won't."
"In order to change the minds of many, you have to first start with the minds of few."
Kniha ma milo prekvapila. Páčil sa mi humor, postavy aj nevtieravá romantika :-) Poukazuje na dobré aj zlé stránky ľúdí a ich strachov... aj ich dôsledkov. A zároveň pekne ukázala, čo sa môže sa stať, ak ich prekonáme.
"Život nie je čierno-biely. Medzi čiernou a bielou je mnoho iných farieb. Nemôžete označiť veci za morálne a nemorálne bez toho, aby ste poznali celý kontext."
Linus je osamelý štyridsiatnik, ktorý je považovaný za veľmi objektívneho, skúseného a detailného zamestnanca, preto ho extrémne vysoký manažment pošle na mesiac do sirotinca, aby splnil úlohu s najvyšším utajením. Linus prichádza zo svojho sivého, ponurého života, na ostrov plný farieb, slnka ale aj tajomna a istých "nástrah" od detí zo sirotinca. A objektívnemu Linusovi, ktorý mal zrak zastretý smernicami, sa na ostrove nielen začnú otvárať oči, ale najmä srdce.
Tento príbeh potrebujete čítať a potrebovala by ho čítať celá naša spoločnosť. Je síce dejovo jednoduchý, nečakajte v ňom žiadne napätie, zvraty alebo zložitejšie vedľajšie linky. Lenže tento príbeh to ani nepotrebuje. Práve v tej svojej jednoduchosti chce ukázať čarovný, rôznorodý a farebný svet, ktorý je aj v našom skutočnom svete. A ak vás už unavuje ten hnev, ktorý je všade okolo nás, prečítajte si ju, pohladí vás na duši. Budete sa pri čítaní usmievať, občas vybuchnete do smiechu, knihu zhltnete ako jednohubku a po jej prečítaní sa pravdepodobne opäť budete len usmievať. Ale čo je na knižke najpodstatnejšie, obsahuje dôležité posolstvá a krásne myšlienky, ktoré dokonca nemusíte ani hľadať medzi riadkami, vychádzajú z úst malých detí, riaditeľa sirotinca a neskôr aj samotného Linusa. Ale ak predsa budete čítať aj medzi riadkami, zistíte, že knižka vo svojom jednoduchom príbehu, ukrýva mnoho dôležitých posolstiev. Ale objavia sa tu aj trpké momenty, ktoré poukážu na predsudky a ľudskú nenávisť. Pretože boj s predsudkami pramení najmä z toho, že ľudia sa boja toho, čomu nerozumejú a z toho je to len krôčik k nenávisti.
Prečítajte si príbeh, ako by sme mali skutočne žiť, nie len prežívať. Prijímať ľudí takí, akí sú, nepodliehať predsudkom a mať nie len oči, ale aj srdce dokorán otvorené. "Nenávisť je vždy hlučná, no po čase zistíš, že vykrikuje iba pár ľudí, pretože sa zúfalo snažia, aby ich bolo počuť. Možno sa ti nikdy nepodarí zmeniť ich zmýšľanie, ale ak si budeš pamätať, že nie si sám, zvládneš to. "
Čarovný príbeh, sympatické a vtipné postavy a ostrov opradený tajomstvom. Určite nebudem prvou, ani poslednou, ktorej sa kniha dostane pod kožu nielen krásnou obálkou, ale ešte krajším príbehom.
Hlavnou postavou je Linus, sociálny pracovník, ktorého úlohou je kontrolovať činnosť sirotčincov, v ktorom bývajú zázračné deti. Najnovšia úloha, s ktorou sa bude musieť popasovať, je označená stupňom utajenia 4. Bude sa musieť na mesiac presťahovať na maličký ostrov, s jedným sirotčincom a kopou mládeže, ktorú sem úrady doslova zašívajú pred okolitým svetom, pretože je ešte zvláštnejšia než všetky zvláštne bytosti, ktoré chodia po svete. Ľudia sa ich boja a sú plní predsudkov. Jedna z vecí, ktorá sa mi na knihe veľmi páčila je aj spôsob, akým sa v nej píše o predsudkoch voči niekomu, kto je inakší než všetci ostatní a spôsobom, ako s tým treba bojovať a nikdy sa nevzdať, hoci to vie byť niekedy náramne ťažké.
To, čo Linus na ostrove nájde ho šokuje v každom ohľade. Na ostrov prišiel ako profesionál svedomito si vykonávajúci svoju prácu a po mesiaci strávenom v tejto neobyčajnej schopnosti si musí priznať, že sa nezmenili len jeho názory na zle postavený systém, v ktorom sú nútení títo ľudia žiť, ale že sa zmenil aj on sám.
Deti sú veľmi svojské a ich poručník, pán Parnassus, je uzamknutá skrinka plná tajomstiev. No, ak to Linus skúsi, zistí, že našiel niečo čomu sa nevyrovná nič na svete.
Kniha ja plná pekných myšlienok, úsmevných situácií a vtipných dialógov. Autorov štýl písania mi veľmi sadol a určite si v budúcnosti od neho ešte niečo veľmi rada prečítam.
Sirotčinec plný prazvláštních "dětí", jeden tajemný ředitel a muž, který má v rukou moc tento sirotčinec zavřít. Příběh lásky a pochopení, který vás zaručeně chytne za srdce.
Čtenářské recenze
Shrnutí recenzí
Shrnuto pomocí AI, která může dělat chyby.
Dům na azurovém pobřeží je vřelá, snadno čitelná pohádka pro dospělé, která klade dôraz na vztahy mezi neobyčejnými dětmi a těmi, kdo se o ně starají. Hlavní hrdina Linus prochází citelnou proměnou a kniha opakovaně přináší poselství o přijetí, toleranci a lásce. Čtenáře oslovují humor, dojemné momenty a charismatické postavy, přičemž někteří považují tempo a závěry za předvídatelné nebo až příliš sentimentální.
Čtenáři oceňují
Příjemný, plynulý styl, který se čte rýchle a vytváří „cozy“ náladu.
Výrazné, oblíbené postavy – například Lucy, Talia či ředitel Arthur si získávají čtenáře.
Jasné poselství o přijetí, toleranci a boji proti předsudkům.
Kniha dokáže bavit i dojít; kombinace humoru a citlivých momentů pôsobí hřejivě.
Čtenáři také hodnotí
Pomalejší nástup děje: někteří čtenáři bojovali s úvodními kapitolami nebo polovinou knihy.
Děj je často předvídatelný a pro některé až příliš sladký či moralizující.
Postrádá hlubší rozpracování magických prvků a objevily se drobné tiskové/jazykové chyby.
V tejto knihe je toľko hlbokých myšlienok! Presne toto som potrebovala na pohladenie srdca… Ukazuje, že svet nie je iba čierno-biely, že tie najkrajšie veci sú zadarmo a prichádzajú vtedy, keď ich najmenej čakáme. K tejto knihe sa určite ešte vrátim :)
Dom na azúrovom pobreží je naozaj krásna kniha, ktorú ocenia nielen milovníci fantasy a paranormal literatúry, ale aj čitatelia, ktorí majú radi roztomilé príbehy, do ktorých sa môžu naplno ponoriť a aspoň na chvíľu uniknúť realite. Autor veľmi pekne zobrazil diskrimináciu a šikanovanie kohokoľvek, kto sa len trochu vymyká nejakej norme a šikovne využil fantasy prvky na poukázanie týchto problémov.
Vo všeobecnosti nie sú prehnane pozitívne a optimistické knihy moja šálka kávy, keďže vo väčšine prípadov mi to príde neuveriteľné a skôr ma "slniečkovský" pohľad na svet hlavných hrdinov rozčuľuje. V tomto prípade však kniha obsahovala správne množstvo fantasy prvkov, takže hneď na začiatku si ma poistila - áno, je to neuveriteľné, ale je to fantasy, takže je to v poriadku.
Kniha si ma získala a nemám jej čo vytknúť. Dúfam, že aj u nás si ju zamiluje čo najviac ľudí, tak ako je to aj v zahraničí, pretože takéto príbehy sú naozaj dôležité. Do pochmúrnych jesenných dní je táto kniha naozaj to pravé na zlepšenie nálady.
Rozprávanie spočiatku pôsobí kostrbato, akoby sa T. J. Klune nevedel rozhodnúť, do akého žánru sa chce vlastne zaradiť, no ani trošku to príbehu neuberá na kvalite, práve naopak – na mňa vďaka tomu pôsobil záhadnejšie a mala som ešte väčšiu chuť sa doň ponoriť. Akonáhle sa dej rozbehol a spoznali sme hlavné postavy, nebolo cesty späť. V momente, keď túto knihu chytíte do rúk, ste v tom až po uši, nepustíte ju, kým neprevrátite poslednú stránku.
Jej tajomstvo vôbec nie je ukryté v napínavosti či akčnosti, ubieha skôr pomalším, no za to krajším tempom, nechá vás rozplývať sa nad prekrásnymi myšlienkami a poznatkami, dovolí vám stať sa lepším človekom, ak ju necháte na pár chvíľ ovládnuť celú vašu myseľ.
Snáď ani netreba písať, ako veľmi som si užila každú jednu sekundu a ako veľmi-preveľmi vám ju odporúčam. Obzvlášť ak veríte vo svetlo na konci tunela.
Dom na azúrovom pobreží je presne ten druh knihy, ktorú v tomto období potrebujete. Je to veľmi milý, poučný a zároveň dôležitý príbeh, ktorý by vo vašej poličke nemal chýbať.
Pod touto knihou som si predstavovala všeličo. Ale rozhodne ma prekvapilo, ako autor prišiel s ľahkým nápadom doplnením o veľké srdce. Námet sa zdá pomerne jednoduchý - “inšpektor” príde do detského domova, v ktorom má pozorovať deti a ich vychovávateľa. Postupom času prestane veriť svojim ideám a do domu na azúrovom pobreží sa zaľúbi. Touto jednoduchosťou sa mi príbeh extrémne pozdával, cítila som z toho pokoj a hlavne dobro. Kniha okrem hrejivého pocitu ponúka aj prijatie inakosti, búra stereotypy, ktorými sa neustále obklopujeme a ktorým dokonca častokrát veríme a riadime sa nimi.
Príbeh sa čítal naozaj rýchlo, tá jednoduchosť s veľkým srdcom vás núti prevracať strany rýchlejšie, než bežne a vy len dúfate, že na konci vás bude čakať šťastie a pokoj. Nespravte tú istú chybu ako ja a nehľadajte v tom iné knihy, Dom je jedinečný presne taký, aký je. Neverím tomu, že by ste po prečítaní neľúbili všetkých obyvateľov tohto nezvyčajného domu.
Aj keď sa mi príbeh nedostal tak pod kožu, ako som dúfala, nič sa nemení na tom, že sa mi príbeh naozaj páčil. Odporúčam.
Príbeh kde sa všetko dobre skončí, je pohladenie pre dušu. Je to krásna, nežná, milá oddychovka. Prekonala som s ňou čitateľskú krízu a vyčarila mi úsmev na tvári. Zaraďujem k svojim obľúbenym oddychovkam.
Keby som mala vybrať jedno slovo, ktorým by som opísala Dom na azúrovom pobreží, tak si vyberám tri a sú to milôtka, nežnôstka a krásnôtka.
Linus Baker je na prvý pohľad obyčajný štyridsiatnik, úradník pracujúci na Oddelení starostlivosti o zázračnú mládež. Jedného dňa si ho zavolá extrémne vysoký manažment, ktorý mu pridelí tajnú úlohu - Linusa vyšlú do vzdialeného sirotinca na azúrovom pobreží za účelom podania detailnej správy o tom, ako tam deti žijú, či žijú vo vhodnom prostrední a či je o ne správne postarané.
Linus berie svoju prácu veľmi svedomito a má v pláne stráviť v domčeku na ostrove štyri týždne, podať objektívnu správu a odísť. Toť vše. Samého ho však možno prekvapí, čo sa s ním na ostrove stane a čo zažije.
Po pre mňa veľmi vtipnom úvode (ak ste niekedy pracovali alebo pracujete v korporáte, pobavíte sa podľa mňa aj vy) sa príbeh stáva stále jemnejším a nežnejším a autor postupne začína otvárať hlavné témy tejto knihy - toleranciu a inakosť.
Linus sa na ostrove spozná s charizmatickým riaditeľom, ktorého sa nedá neobľúbiť. A neobľúbiť sa nedajú ani samotné deti - Lucy, ktorého meno je odvodené od Lucifera, teda je to malý satan, Talia, záhradný trpaslík, teda skôr by som mala povedať trpaslíčica, ktorá je vášnivou záhradkárkou a s obrovskou láskou a nadšením sa stará o spoločnú záhradu, Chauncey, ktorý nič na svete nechce viac, než sa stať hotelovým poslíčkom a mnoho ďalších čarovných postáv.
Záver som síce odhadla a pravdepodobne ho odhadnete aj vy, to však neznamená, že som si ho neužila, práve naopak, s blížiacim sa koncom som sa stále viac a viac usmievala a po prečítaní knihy sa mi po tele rozšírilo príjemné teplo a hodný čas tam pobudlo :)
Táto kniha zaručene neunikla ani vašej pozornosti, lebo priam zvalcovala knižný svet. Priznám sa, že som si recenzie na ňu veľmi nečítala, lebo som sa bála, že mi pokazia prekvapenie a nadšenie z nej, keď sa nejaká dobrá duša v recenzii prerieknie o niečom podstatnom, čo sa mi neraz stalo. Tak som do nej išla naslepo.
Úvodom som sa trošku ťažšie prehrýzla, nudil ma a myšlienkami som unikala všade možne, len nie v deji. Ale prvotné pocity ma našťastie len veľmi slušne okabátili. Postupne sa rozvinula rozprávka plná krásnych postáv a príbeh plynul pomaličky a pôsobil na mňa veľmi pozitívne a mám chuť ho čítať znova a znova. Výnimočné postavy, ktoré boli charakterizované výnimočnými schopnosťami a mňa si hneď získali a rovnako aj ich humor. Fantasy príbeh bol napísaný s obrovským citom pre detail a hlbokými myšlienkami. Úžasne zvládnutý problém inakosti a jej rešpektovanie v spoločnosti, prijímanie ľudí takých akých sú bez ohľadu na výzor. Trošku som sa bála LGBT linky, ktorú v knihách nemám rada, kebo na mňa vždy pôsobí silene a nie prirodzene. Našťastie to nebol tento prípad a dojem z knihy mi vôbec nekazila. Miestami mi pripomínala knihu Sirotčinec slečny Peregrinovej, ale to bude asi témou opustených výnimočných detí.
Nádherná kniha, ktorú vrelo odporúčam a ja sa k nej ešte neraz vrátim. Odnášam si z nej pozitivitu, myšlienky, ktoré pohladia dušu a opäť iný pohľad na svet.
Tento román má zväčša výborné recenzie a ja úplne rozumiem tomu, prečo sa ľuďom tak páči. Prináša pozitívny príbeh, plný dôležitých tém, pekných myšlienok a sympatických postáv. Tie sú naozaj zábavné, milé a ľahko prirastú k srdcu.
Pre to moje cynické sú však až priveľmi sympatické, neprirodzene duchaplné a viac-menej čiernobiele.
Nemôžem povedať, že by sa mi príbeh sociálneho pracovníka, ktorý vďaka inšpekcii v sirotinci pre zázračné deti nájde, čo mu dovtedy v živote chýbalo, nepáčil. Páčil, no nevystrelil ma do extatických výšok. Na môj vkus je príliš sladký a málo atmosferický.
Bavil ma humor na hrane fraškovitosti (Extrémne vysoký manažment) a páčilo sa mi, že v autorovom svete neexistujú predsudky voči homosexuálnym vzťahom, ale inak ostávam presvedčená len tak na polovicu.
Je to rozprávka moderného sveta, plná obrazných jednorožcov a dúh, ktorá Vám vyčarí úsmev na tvári a doplní hladinu cukru.
Ale ja osobne mám radšej tie staré rozprávky, ktoré sa odohrávajú v šere lesa, občas trochu temné a drsné, s horrorovou atmosférou, ktoré možno nie vždy končia dobre a mám z nich zimomriavky, ale aj tak pre mňa majú väčšie čaro.
Čítanie neľutujem, ale Dom na azúrovom pobreží nezaradím medzi svoje milované kúsky.
Odporúčam, ak máte náladu na čisto pozitívny príbeh s happyendom.
Krásny, originálny príbeh pri ktorom som miestami mala pocit, že čítam rozprávku. V príbehu sa dostaneme na malebný ostrov v blízkosti oceánu, kde sa vybral Linus Baker ako sociálny pracovník na kontrolu sirotinca, či je všetko tak ako má byť, a či je o deti dobre postarané.
Ale v tomto príbehu to nie sú len hocijaké deti, ale čarovné deti. Mne osobne k srdcu najviac prirástol Lucy a.k.a Antikrist. Zbožňujem jeho humor, sarkazmus a to, ako vedel stále prekvapiť výberom svojich slov. Arthur, ktorý sa o deti staral bol tiež dobrá postava. Páčilo sa mi najmä to, ako sa k deťom správal, ako s nimi rozprával, podporoval ich a celkovo, aký vzťah si s nimi dokázal vybudovať. Nádherné vzťahy boli aj medzi deťmi a hoc si niekedy niečo vyparatili, alebo sa doberali, v zlom stáli jeden pri druhom a podali si pomocnú ruku.
Myslela som si, že Linus ostane taký, ako na začiatku príbehu, ale bolo skvele pozorovať ho, ako sa vplyvom detí mení a ako sa pred nimi otvára. Deti mu ukázali, že svet nie je len čiernobiely, ale rôznofarebný a každý, bez ohľadu na to ako vyzerá, alebo odkiaľ pochádza má nárok na dobrý život. A nezabudnime aj na jeho mačku, ktorá bola neodmysliteľnou Linusovou súčasťou.
Kniha sa aj vďaka nie dlhým kapitolám číta veľmi dobre a navyše tu nájdete veľa krásnych a hlbokých myšlienok, nad ktorými sa treba zamyslieť.
Viera Mihálová
Neověřený nákup
18.9.2022
Dom na Azúrovom pobreží - pre mňa príjemné prekvapenie
Podľa toho, čo som videla v kníhkupectve je táto kniha úspešná a dobre predávaná. Pre mňa bola veľkým prekvapením, lebo nečítam veľmi fantázie, alebo o vymyslených bytostiach. Vybrala som si ju skôr podľa názvu a obálky, pričom som očakávala niečo úplne iné.
Napriek tomu, že táto kniha je mimo môjho bežného čitateľského záujmu, po úvodných nudnejších stránkach ma neskôr zaujala najmä hĺbkou pekných myšlienok, ktoré sa v nej nachádzajú, ako aj svojím posolstvom, ktoré som tam objavila. Napríklad tým, že by sme nemali nikoho hodnotiť podľa toho ako vyzerá. Tiež by každá bytosť mala dosť šancu žiť dobrý život. Tolerancia, pochopenie a láska by nám mali byť vlastné. Aj záver knihy je poučný a hlavne s dobrým koncom.