Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
“A great book should leave you with many experiences, and slightly exhausted at the end. You live several lives while reading.”
― William Styron
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Príbeh to bol naozaj čtivý, napínavý, zaujímavý a originálny a naozaj odporúčam prečítať túto knihu každému, kto má rád romantické a akčné fantasy.
Svet sa 20 rokov vysporiadava s tým, že bariéra medzi Zemou a Nezemou padla a ľudia a férovia najrôznejších druhov sa premiešali. Príbeh sa odohráva v Budapešti, ale prevažná časť knihy sa odohráva najmä vo väzení. Vo väzení odkiaľ sa ani ľudia ani férovia nevracajú živí. Sú tam poslaní na smrť. Či tam idú za nejakú menšiu krádež alebo vraždu, všetci sú odvedení na toto jedno miesto v podzemí. Stráže nechávajú väzňom poväčšine voľné pole a teda rôzne druhy násilia sú tam na dennom poriadku. Autorka veľmi dobre zvládla opísať zúfalstvo, ktoré z takého miesta vyviera. Na toto miesto sa dostane aj Brex. Zo života medzi smotánkou spadne doslova na samé dno. Navyše je len človek v mori príšer, ktoré si na ňu brúsia zuby za to kým je a ku komu patrí.
Brexley v sebe má od začiatku niečo, čo k nej všetkých priťahuje v dobrom, ale aj v zlom slova zmysle. Niekedy jednoducho nechcete, aby sa všetky oči upierali na vás. Niekým takým je napr. Warwick Farkas. Warwick má celé väzenie pod palcom a je na vrchu "potravinového reťazca". Avšak nikto nevie, kto alebo čo vlastne je. Hovorí sa o ňom len v legendách a navyše je tajomný a nebezpečne krásny. A aby toho nebolo málo, títo dvaja sú si viac podobní, než je pre nich možno dobré a spája ich viac než len vzájomná príťažlivosť. Ak chcú vyviaznuť z ich situácie živí, budú musieť uzavrieť dočasné spojenectvo.
Brexley mi ako hlavná hrdinka bola veľmi sympatická, nebola detinská a netrvalo jej 100 rokov preniesť sa od jednej záležitosti k druhej. Nebola umrnčaná, ale statočná a tvrdo si stála sama za sebou, pretože si uvedomovala, že to nikto iný nespraví. Vďaka tomu sa kniha z jej pohľadu čítala veľmi dobre a človek mal z jej činov taký správny pocit zadosťučinenia. Záver čitateľa nechá ako na ihlách, kedy jediné čo mu zostáva je siahnuť po ďalšej časti tejto dystopickej série.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čarovný príbeh, sympatické a vtipné postavy a ostrov opradený tajomstvom. Určite nebudem prvou, ani poslednou, ktorej sa kniha dostane pod kožu nielen krásnou obálkou, ale ešte krajším príbehom.
Hlavnou postavou je Linus, sociálny pracovník, ktorého úlohou je kontrolovať činnosť sirotčincov, v ktorom bývajú zázračné deti. Najnovšia úloha, s ktorou sa bude musieť popasovať, je označená stupňom utajenia 4. Bude sa musieť na mesiac presťahovať na maličký ostrov, s jedným sirotčincom a kopou mládeže, ktorú sem úrady doslova zašívajú pred okolitým svetom, pretože je ešte zvláštnejšia než všetky zvláštne bytosti, ktoré chodia po svete. Ľudia sa ich boja a sú plní predsudkov. Jedna z vecí, ktorá sa mi na knihe veľmi páčila je aj spôsob, akým sa v nej píše o predsudkoch voči niekomu, kto je inakší než všetci ostatní a spôsobom, ako s tým treba bojovať a nikdy sa nevzdať, hoci to vie byť niekedy náramne ťažké.
To, čo Linus na ostrove nájde ho šokuje v každom ohľade. Na ostrov prišiel ako profesionál svedomito si vykonávajúci svoju prácu a po mesiaci strávenom v tejto neobyčajnej schopnosti si musí priznať, že sa nezmenili len jeho názory na zle postavený systém, v ktorom sú nútení títo ľudia žiť, ale že sa zmenil aj on sám.
Deti sú veľmi svojské a ich poručník, pán Parnassus, je uzamknutá skrinka plná tajomstiev. No, ak to Linus skúsi, zistí, že našiel niečo čomu sa nevyrovná nič na svete.
Kniha ja plná pekných myšlienok, úsmevných situácií a vtipných dialógov. Autorov štýl písania mi veľmi sadol a určite si v budúcnosti od neho ešte niečo veľmi rada prečítam.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Zatiaľ, čo v jednotke sme zasvätení do fungovania sveta, do jednotlivých pojmov a významov, v dvojke sa tieto naše vedomosti obohatia o veľké odhalenia a viac informácií. Asi začnem najprv tým, čo ma prinútilo dať 4 hviezdičky. Rozhodne to, ale neuberalo na kvalite knihy, iba ja som s tým mala menší problém a to bolo, že viac ako polovicu knihy sa postavy nachádzali na tom istom mieste aj napriek tomu, že mali v pláne sa presunúť a teda spomínané miesto mala byť len medzizastávka. Do Atlantie sme sa dostali až na posledných stranách a aj to sme z nej videli len kúštik, čo mňa osobne trochu zamrzelo, keď viem ako dlho budem musieť čakať na ďalšiu časť. Ďalej musím trochu vytknúť Poppy jej správanie. Na jednu stranu rozumiem jej nedôvere a opatrnosti, no na druhú stranu mi to prišlo niekedy až príliš, ale beriem prešla si v priebehu knihy vývinom, ktorý som potrebovala, takže som jej v konečnom dôsledku odpustila.
Čo robilo príbeh naozaj neodolateľným bol humor, scény plné sarkastickým poznámok a nabité viac než len zopár hot momentmi. Rozhodne sa autorka v prvej časti krotila po každej stránke. Záver bol jedným slovom epický. Musela som si ho prečítať dvakrát po sebe, aby som ho dokázala vstrebať a samozrejme presne tu, keď vyslovene potrebujete viac sa kniha skončila a mňa skoro porazilo.
Kniha Daj sa zviezť bola veľké prekvapenie. Príbeh je rozprávaný z pohľadu Auden, ktorá má pred sebou posledné leto, než nastúpi na vysokú školu. Je veľmi múdra a nič nerobí len tak bez vopred premysleného dôvodu, čo mi spočiatku na nej trochu prekážalo, ale bolo mi jasné, že jej postava prejde v priebehu knihy podstatným vývojom. Voči svojim vrstovníkom často zmýšľala ironicky a celkovo na mňa pôsobila omnoho staršie než v škutočnosti bola.
V knihe som dostala možnosť nazrieť pod povrch ľudí, ktorých Auden poznala a spozná, najmä čo sa týka jej rodiny, ktorá rozhodne nie je dokonalá a jednoduchá. Spolu s Auden vystúpime z jej komfortnej zóny a krôčik po krôčiku s ňou prežijeme leto, aké doteraz nezažila, keďže ako dieťa bola úplne iná. Od nadväzovania nových priateľstiev, cez prvú jazdu na bicykli až po prvú lásku.
Keď sa ma niekto spýta, akú najmilšiu knihu som čítala tento rok, rozhodne poviem, že túto.
Bolo to milé, úsmevné a ja som tento komiks čítala s úsmevom na perách od začiatku až do konca. Po príbehovej aj po grafickej stránke nie je čo vytknúť. Bolo to pohladenie pre oči aj pre myseľ. Odporúčam prečítať každému, kto má chuť prežiť s Charliem a Nickom hanblivosť a úprimnosť prvej lásky.
Boží hrob - miesto, ktoré vyrástlo na kostiach mŕtveho titána. Krajina, ktorá ma na oblohe tri slnká a skutočná noc príde len raz za 2,5 roka. Presne tu vyrástla Mia Corverová. Dievča, ktoré sa naučilo pieseň tieňov a získala v nich svojho najlepšieho priateľa, ne-kocúra, ktorý jej dal šancu zachrániť si vlastnú kožu. V túžbe pomstiť svoju rodinu sa Mia vydáva do miest kam ani tri slnká mocného boha Aa nedosvietia. Rudá cirkev cvičí tých najnebezpečnejších vrahov, akí existujú.
Nikdynoc je kniha plná krvi, napätia a zaujímavého sveta.
Zistila som, že je veľmi ťažké dostatočne výstižne opísať niečo, čo bolo až príliš dobré. Posledná časť Ako nájsť vraha, rovnako aj predchádzajúce časti, boli vynikajúco zvládnuté. Každá časť je temnejšia a temnejšia a rovnako ako sa zhusťuje atmosféra ohľadom priebehov jednotlivých vyšetrovaní, zhusťujú sa aj emócie okolo našej hlavnej hrdinky. Čo ma ale úplne dostalo bolo, ako sa doslova a do písmena uzavrel kruh všetkých nešťastných udalostí, ktoré si Little Kiltone vytrpel. Opäť raz ma autorka dokázala prekvapiť. V tejto časti mi bolo Pipp úprimne ľúto, hnevala som sa spolu s ňou na na nefunkčný systém z ktorého profitovali tí zlí a tí dobrí naopak trpeli. Niektoré časti som sa dokonca pristihla, že čítam so zatajeným dychom a ešte nejakú dobu mi behali po rozume. V polke knihy ma čakal totálny zvrat, pri ktorom som si povedala, že teraz ma už vôbec nič neprekvapí, veď to vyzerá ako keby mala kniha skončiť tu, ale naopak, príbeh nabral zaujímavý smer, úplne iný než na aký sme boli zyvknutí v predchádzajúcich častiach. Naozaj klobúk dole. Jediné, čo ma mrzí je, že som to už celé dočítala.
Číst víc
Príbeh bol presne taký, aký som očakávala, že bude a na aký som mala v tej chvíli náladu. Strieda sa tu súčasnosť a udalosti z minulosti, vďaka čomu som sa do príbehu vedela lepšie dostať.
Hlavné aj tie vedľajšie postavy si prežili peklo na zemi - prežili útok strelca na ich škole - a ich životy sa od základu zmenili. Hlavná hrdinka príbehu zbiera od ostatných preživších listy - ich vlastné pravdivé slová o tom, čo sa v ten deň stalo. Hoci je príbeh silno medializovaný, chýba mu to najdôležitejšie a to je pravda. Človek by si myslel, že nikto nespochybní výpovede obetí, ale bohužiaľ presne to sa stalo.
Addie nedokázala sama od seba zanechať vo svete žiadnu stopu. Všetci ľudia, ktorých spoznala na ňu aj tak nakoniec až moc rýchlo zabudli.
Nič podobné som zatiaľ ešte nečítala a preto mi nápad aj príbeh samotný prišiel veľmi originálny. V knihe sa tiež skrýva veľa zaujímavých myšlienok. Autorka príbeh napísala prostredníctvom kombinovania minulosti a prítomnosti hlavnej postavy a aby to nebolo moc zmätočné, dokonca v prípade tohto príbehu je to veľmi podstatné, každá takáto kapitola obsahuje dátumy pre lepšiu orientáciu. Hlavná hrdinka sa mi veľmi páčila, najprv som sa bála, že to bude umrnčaná a zúfalá žena s komplikovaným životným údelom, ale nestalo sa tak. Z každej situácie sa pokúsila niečo vyťažiť a zbytočne sa neopúšťala viac než bolo nutné, vďaka čomu som ju vnímala ako silnú postavu.
Luc. Od začiatku až po koniec knihy zostal pre mňa veľkou neznámou. Čo to som sa o ňom dozvedela, ale v konečnom dôsledku to vo mne vyvolalo ešte väčšiu zvedavosť. Hlavne kvôli tomu sa celkom nestotožňujem s koncom knihy. Keby mala pokračovanie, tak kniha by dostala 5 hviezdičiek bez debaty, ale takto mám pocit, že príbeh zostal až veľmi otvorený a nedoriešený s veľa možnosťami ako by mohol pokračovať alebo skončiť. Zároveň sa tam načala téma o dobrých a zlých božstvách, o ktorej by som sa veľmi rada dozvedela niečo viac. Na druhú stranu som aj tak zostala prekvapená aký záver si pre nás autorka prichystala a tiež ho hodnotím ako originálny.
V knihe ma čakalo veľmi veľa pekných momentov, ktoré spolu Aldrik a Vhalla mali. Zároveň ma naozaj potešilo akým veľkým vývinom si Vhalla od začiatku série prešla. Po otravnej mladej učnici z knižnice nezostalo ani pamiatky. Namiesto toho som sa dočkala silnej veternej čarodejky, ktorá sa nevzdávala, bola ochotná zájsť do extrému pre ľudí, ktorých miluje a nechýbala jej ani tá správna dávka štiplavosti a drzosti.
Tretia časť sa točí predovšetkým o snahe dobyť Sever a podmaniť si tak celú Ríšu. Skrýva sa tu aj zopár napätých momentov, ale vo väčšine ide o taktizovanie a dohadovanie plánov do budúcej bitky. Samotná bitka prebehla, ale veľmi rýchlo, čo bola celkom škoda. Cliffhanger na konci je aspoň pre mňa čisté mučenie. Potrebujem. Pokračovnie. Okamžite!
Čo mi ale najviac vadilo a kvôli čomu som strhla hviezdičky je neprepracovanosť postáv. V prípade Cisára ide o najviac tragicky napísanú postavu ever. Absolútne ničomu, čo robil som nepochopila a hlavne to, ako to robil. Päť ročné dieťa na pieskovisku by to zvládlo s väčšou gráciou.
Niektoré postavy mi zase prišli hrozne infantilné a zbytočne perverzné ako keby ich šľahala druhá puberta, aj keď nemôžem tvrdiť, že som sa nezasmiala. Príde mi, že autorka to tak úplne neodhadla.
Ale aby som sériu len nekritizovala. Práveže patrí k mojim obľúbeným a veľmi som sa na toto pokračovanie tešila. Kniha je čtivá a svet, v ktorom mágovia využívajú sily živlov je proste návyková. Čiže už len z tohto dôvodu by som knihy odporúčila zas a znova.
