Lincolnova dálnice

Přečtená

Tomáš Ulej

Head of AI

30. října 2022

Vyberám si knihy najlepšie ako viem, ale len málokedy natrafím na takýto zákusok - s Towlesom sa mi to stalo už druhý raz, že od prvej vety nechcem, aby jeho kniha skončila. Štyria chlapci, roadtrip po Amerike, s každým budete súznieť aj keď nikdy žiaden nebude konať ako by ste predpokladali, všetko čo sa udeje, zapadne na svoje miesto aj keď nič nikdy nie je ako má byť. Nehovoriac o tom, že okamžite dostanete chuť cestovať po Amerike. K tomu stovky krásnych hladkých viet a neošúchaných pohľadov na svet.

PEKNÉ VETY
“Keď sme boli malí, všetci nám neprestajne prízvukovali, aké je dôležité, aby sme vedeli držať na uzde svoje zlé vlastnosti. Hnev, závisť, pýchu. No keď sa pozriem okolo seba, veľa životov končí v troskách skôr pre tie dobré vlastnosti. Keď si vezmeš nejakú vlastnosť, ktorá je v každom ohľade kladná ? vlastnosť, ktorú chvália pastori a ospevujú básnici, vlastnosť, ktorú obdivujeme na svojich priateľoch a dúfame, že ju raz vštepíme vlastným deťom ?, problém je v tom, že ak jej má nejaká úbohá duša priveľa, je viac než isté, že práve táto vlastnosť jej zabráni, aby bola v živote šťastná. Niekomu je na škodu, že je príliš múdry, príliš trpezlivý alebo príliš pracovitý.”

“ Ach, pomyslel som si, keď som v záhybe prikrývky zazrel rožtek knihy. Mohol som sa dovtípiť. Ten úbohý starec trpel tou najnebezpečnejšou zo všetkých závislostí.”

“Vo veľkom meste žijete v permanentnej trme-vrme a hluku, v kuse sa len naháňate a ľahko nadobudnete pocit, že v živote sa všetko deje náhodne. No ak v mestečku, ako je toto, vypadne z okna klavír a pristane na hlave konkrétnemu chlapovi, väčšinou každý vie, prečo sa to stalo.”