Kráska na věčnosti

Přečtená

Čo má spoločné peklo, Cthulhu a Pán prsteňov? Na prvý pohľad nezmyselné spojenie, no v knihe Komu zvonia do pekla nie je nič nemožné. Veď aj samotný Lucifer sa tu hrá na dohadzovača...

Tento príbeh je na prvý pohľad mixom všetkého možného, no má to svoj dôvod. Lili je mŕtva a v posmrtnom živote neplatia takmer žiadne pravidlá. Najmä nie v tom, ktorý stvorila autorka. A musím povedať, že táto jej predstava večnosti sa mi nakoniec veľmi páčila. Jej vnímanie posmrtného života nie je vôbec typicky kresťanské, pretože ide o kombináciu rôznych náboženstiev, mytológií a nakoniec aj našich vlastných predstáv. Nie je preto žiadny problém prechádzať sa po Valhale, skočiť na párty k Persefone, bývať v dome s vlastným vedomím, či pracovať priamo v pekle. Lili sa totiž ako bývalá zamestnankyňa zákazníckej podpory rozhodla práve tieto svoje skúsenosti zužitkovať a vytvoriť hellpdesk.
Samotné peklo je tu vykreslené skôr ako útulné, „cozy“ miesto, teda pokiaľ nepatríte medzi hriešnikov, vtedy dokáže byť poriadne drsné. Starajú sa oň tí najmilší démoni pod slnkom a chráni ho obrovská armáda na čele s Belom.
Bel je síce neúprosný generál, no podľa mňa je to ten najväčší dobrák pod slnkom. Zbožňuje svoju rodinu a pre ženu svojho života by kradol aj... ponožky. Jeho vzťah s Lili je milý a zároveň horúci ako samotné peklo. Vyvíja sa postupne a pomaly. A obaja majú radi Pána prsteňov, čo je pre mňa ďalší dôvod, prečo ich milovať.

Najviac ma však bavili vedľajšie postavy a drobné nenápadné narážky na popkultúru a rôzne „easter eggs“. Ako niekto, kto zbožňuje mytológiu, som si predstavu božstiev hrajúcich vedomostné kvízy naozaj užívala. Najviac som však zvedavá, či autorka nájde odvahu a venuje samostatnú knihu aj samotnému „Lucimu“.

Autorka sa v knihe snažila otvoriť aj mnohé ťažké témy. Z môjho pohľadu to však bola trochu aj slabina celého príbehu, pretože nič nešlo úplne do hĺbky. Oceňujem však, že ich nevynechala. V tomto u mňa vynikla najmä dejová linka malej Sharkie a Belovo PTSD.

Viem, že táto kniha nemá až také dobré hodnotenia. Je dlhá a myslím si, že osekať pár strán by jej určite pomohlo. Na mňa však táto možno až detsky naivná predstava posmrtného života fungovala skvelo.

Kniha na prvý pohľad sľubuje silný príbeh s veľkým potenciálom, no v konečnom dôsledku nenaplnila moje očakávania. Hoci námet pôsobí zaujímavo, spracovanie je skôr povrchné, a preto ma kniha veľmi nezaujala, každých 100 strán som zvažovala, či ju dočítam alebo odložím. Postavy pôsobia detinsky, miestami zbyotčne vulgárne, sú predvídateľní a chýba im autentický vývoj. Od začiatku som vedela povedať, ako sa to skončí, paradoxne som sa toho konca nevedela dočkať.