Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
instagram: @kniznatulacka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Chceli by ste si vybrať dátum svojej smrti?
Príbeh našej lásky, je typ knihy po ktorej bežne nesiaham. Anotácia, ale sľubovala silný príbeh, obálka je nádherná a tak som bola zvedavá, čo mi kniha ponúkne.
Príbeh Evelyn a Jospeha je rozprávaný v dvoch časových líniách. Prvá začína vo chvíli, keď svojim deťom oznámia, že Evelyn je chorá a rozhodli sa presne o rok spolu zomrieť. Druhá nás vracia do ich detstva, keď sa zbližujú a vzniká medzi nimi láska a postupne ide až do súčasnosti. Obe línie sa celý príbeh prelínajú a páči sa mi spôsob, ako ich autorka prepojila. Mrzí ma však, že viac nevyužila rozprávanie z pohľadu detí, najmä potom, ako sa dozvedeli o rozhodnutí svojich rodičov.
Práve osudová láska je ale tým, s čím som mala v knihe najväčší problém. Hlavná zápletka je totiž postavená na myšlienke, že Evelyn a Joseph sa milujú natoľko, že si nevedia predstaviť život jeden bez druhého, a preto sa rozhodnú spolu zomrieť. Ich vzťah je však podľa mňa vykreslený síce realisticky, no často pôsobí skôr toxicky a nezdravo než romanticky a osudovo. Josephova láska k Evelyn na mňa miestami pôsobila majetnícky a sebecky. Namiesto podpory som z jeho správania neraz cítila skôr citové vydieranie. Evelyn zase pôsobila ako niekto, kto sa pre rodinu obetoval, vzdal sa vlastných snov a vo vzťahu nie je úplne šťastný. Je preto škoda, že kniha neponúkla viac šťastných okamihov, ktoré by ich silné puto podporili a presvedčili ma, prečo bez seba nedokážu žiť. Vylepšil to záver, ale je to málo.
Keď som si však pri čítaní odmyslela zápletku osudovej lásky a smrti zrazu som dostala knihu, ktorá ma zaujala a bavila. Dostala som príbeh plný surovej, realistickej lásky so všetkými vzostupmi a pádmi. Lásky, ktorá nie je ideálna a ukazuje nielen krásne, ale aj tie negatívne stránky, ktoré vzťahy prinášajú. Páčil sa mi spôsob, akým trávili svoj posledný rok. Začali si plniť sny, tráviť viac času s celou rodinou. A práve tu má pre mňa príbeh jednu z najsilnejších myšlienok...naše večné „veď potom“ sa napokon nemusí stať nikdy. A koľko vecí nám práve pre toto odkladanie v živote unikne?
Ak máte radi ťažšie príbehy, určite po knihe siahnite, stojí za to.
Čo má spoločné peklo, Cthulhu a Pán prsteňov? Na prvý pohľad nezmyselné spojenie, no v knihe Komu zvonia do pekla nie je nič nemožné. Veď aj samotný Lucifer sa tu hrá na dohadzovača...
Tento príbeh je na prvý pohľad mixom všetkého možného, no má to svoj dôvod. Lili je mŕtva a v posmrtnom živote neplatia takmer žiadne pravidlá. Najmä nie v tom, ktorý stvorila autorka. A musím povedať, že táto jej predstava večnosti sa mi nakoniec veľmi páčila. Jej vnímanie posmrtného života nie je vôbec typicky kresťanské, pretože ide o kombináciu rôznych náboženstiev, mytológií a nakoniec aj našich vlastných predstáv. Nie je preto žiadny problém prechádzať sa po Valhale, skočiť na párty k Persefone, bývať v dome s vlastným vedomím, či pracovať priamo v pekle. Lili sa totiž ako bývalá zamestnankyňa zákazníckej podpory rozhodla práve tieto svoje skúsenosti zužitkovať a vytvoriť hellpdesk.
Samotné peklo je tu vykreslené skôr ako útulné, „cozy“ miesto, teda pokiaľ nepatríte medzi hriešnikov, vtedy dokáže byť poriadne drsné. Starajú sa oň tí najmilší démoni pod slnkom a chráni ho obrovská armáda na čele s Belom.
Bel je síce neúprosný generál, no podľa mňa je to ten najväčší dobrák pod slnkom. Zbožňuje svoju rodinu a pre ženu svojho života by kradol aj... ponožky. Jeho vzťah s Lili je milý a zároveň horúci ako samotné peklo. Vyvíja sa postupne a pomaly. A obaja majú radi Pána prsteňov, čo je pre mňa ďalší dôvod, prečo ich milovať.
Najviac ma však bavili vedľajšie postavy a drobné nenápadné narážky na popkultúru a rôzne „easter eggs“. Ako niekto, kto zbožňuje mytológiu, som si predstavu božstiev hrajúcich vedomostné kvízy naozaj užívala. Najviac som však zvedavá, či autorka nájde odvahu a venuje samostatnú knihu aj samotnému „Lucimu“.
Autorka sa v knihe snažila otvoriť aj mnohé ťažké témy. Z môjho pohľadu to však bola trochu aj slabina celého príbehu, pretože nič nešlo úplne do hĺbky. Oceňujem však, že ich nevynechala. V tomto u mňa vynikla najmä dejová linka malej Sharkie a Belovo PTSD.
Viem, že táto kniha nemá až také dobré hodnotenia. Je dlhá a myslím si, že osekať pár strán by jej určite pomohlo. Na mňa však táto možno až detsky naivná predstava posmrtného života fungovala skvelo.
Léčitel. Malá, nenápadná kniha s roztomilou obálkou. Čakala som všeličo, ale rozhodne nie to, že dostanem prepracovaný príbeh s množstvom postáv, zaujímavým svetom a úžasnou mágiou.
Torenov sen je precestovať svet ako sprievodca. Zatiaľ však len pomáha rodičom okolo domu. Keď však jeho otca navštívi tajomný cudzinec, jeho sen sa môže stať skutočnosťou. A od tohto okamihu naberá príbeh rýchly spád.
Kniha je zaradená medzi Young Adult, ale rozhodne má čo povedať aj dospelým čitateľom a môžem to len a len potvrdiť. Veľmi sa mi páči spôsob, akým je napísaná. Neviem to presne pomenovať, ale sama pre seba si to označujem ako „jednoduchá vo svojej zložitosti“. Pretože dej sledujeme z viacerých uhlov pohľadu, neustále sa objavuje množstvo nových postáv, príbeh skáče z minulosti do prítomnosti a odvíja sa tu množstvo malých či väčších dejových liniek, ktoré do seba krásne zapadajú. Našťastie som si na to skákanie v čase rýchlo zvykla a dokonca som v tom začala vidieť istý vzorec, takže mi to pripadalo prirodzené a nevadilo mi to. Trope vyvoleného je tu veľmi silný a dokonca aj ja, čo ho príliš nemusím, som si cestu našich vyvolených užívala... Áno, je ich tu viac! :D
Svet je podobný tomu nášmu. Máte tu krásne zelené údolia a lesy, exotickú púštnu krajinu... Čo je tu ale navyše, je rozhodne drak. Takže aj fanynky veľkých okrídlených si tu prídu na svoje A aj pre mňa bol jednou z najzaujímavejších postáv.
Mágia ma veľmi bavila. Nie je totiž taká tá klasická s tajomnými predmetmi či formulkami, ale vychádza zo samotnej podstaty hrdinov a stojí na silných emóciách.
Čo mi občas prekážalo, bolo také to utajovanie informácií pred ostatnými. Toto v knihách nemám rada, ale aspoň jedno sa nakoniec ukázalo pre dej ako dôležité, takže som to prekúsla. Taktiež pri tom množstve postáv je niekedy, ťažké si uvedomiť, či daná postava bude pre dej dôležitá a patrí medzi hlavné, alebo sa ním len na malú chvíľku mihne.
Knihu odporúčam nielen malým ale aj veľkým čitateľom a teším sa na pokračovanie, pretože príbeh má v sebe ešte toľko skrytých otázok a ja potrebujem odpovede
Stevie a Zanders už nie sú mojím najobľúbenejším párom tejto série. Pretože Isaiah a Kennedy si ma absolútne získali.
Ak by ste niekedy potrebovali dokonalého knižného muža (veľkí okrídlení sa nerátajú), tak je to práve Isaiah. Ako sa to hovorí? Golden retriever? Tak áno, presne taký je. Tým, ktorých miluje, by dal aj to posledné. Je trpezlivý, nesebecký a chorú majetníckosť by ste u neho len ťažko hľadali. Je presne taký, akého uzavretá a navonok chladná Kennedy k sebe potrebuje. Obaja majú svoje rany, túžby a strach. Z Isaiahovho pohľadu je to príbeh o prekonaní traumy, ktorá ho od detstva prenasleduje, o trpezlivosti, o tom, ako milovať niekoho, kto sa bojí byť milovaný. Z Kennedyinho pohľadu je to príbeh o tom, ako sa naučiť prijímať lásku a veriť, že si ju zaslúži.
A ako je už u autorky zvykom, opäť nevynechala vážne témy, tentokrát je to diskriminácia, panické ataky, vyrastanie v emocionálne chladnom prostredí. A nepôsobilo to na mňa len prilepené k postave kvôli príbehu, ako som to mala napríklad pri Miller. Isaiah a Kennedy jednoducho majú za sebou to, čo aj mnohí z nás, a práve preto je ľahké sa do ich charakterov vžiť a sledovať, ako sa zbližujú, ako sa menia. Vykreslení sú prirodzene a preto som mala pocit, že sledujem príbeh skutočných ľudí a nielen charaktery vytvorené podľa šablóny. Rozprávanie z pohľadu oboch postáv to ešte viac umocnilo.
Čo ešte robí túto knihu pre mňa takou výnimočnou? Asi to, že moje dva najmenej obľúbené tropes tu jednoducho nie sú… alebo sú zvládnuté tak, že mi nevadili. Žiadna zbytočná miscommunication. Obaja otvorene rozprávajú o svojich pocitoch (najmä Isaiah). A samozrejme ten presladený záver a povinný záverečný rozchod… No tak konečne dával zmysel. Ten „rozchod“, ktorý nie je skutočným rozchodom, ale dôležitým gestom, dal Kennedy priestor, ktorý potrebovala. A Isaiah jej ho dokázal dať. To je pre mňa silnejšie než akékoľvek dramatické scény pre efekt.
Ak by ste aj nemali v pláne niekedy túto sériu čítať, tak skúste aspoň túto knihu, neoľutujete.
Mojím parťákom na cestách sa pomaly, ale isto stáva Kladivo na čaroděje. Táto akčná, vtipná a nenáročná jednohubka je pre mňa na letné mesiace ako stvorená. Ani tentoraz tomu nebolo inak...
Opäť sa stretávame s Walterom, Klaudiou a Félixom. Práve Félix sa tentoraz rozhodol sekať dobrotu... ale ako to už pri ňom býva, nič nerobí len tak. Aj teraz má tajný plán, chce niekoho zachrániť. A, samozrejme, do celej akcie zatiahne aj zvyšok bývalej partie. Či sa mu jeho zámer podarí, si už budete musieť prečítať sami.
Táto séria si ma získala už prvou knihou, no tento diel zatiaľ jednoznačne považujem za najlepší. Nechýbajú démoni, upíri ani Krteček a všetko je zabalené do sarkastickej akčnej jazdy. Kniha si robí srandu z príbehov a la Dannyho parťáci, ale zároveň som mala pocit, že si uťahuje aj sama zo seba. Nechýbajú ani rôzne kultúrne narážky. No a ani samotná mágia nemá vlastne jasno v tom, ako sa má po opätovnom prebudení prezentovať a preto občas pôsobí chaoticky, zvláštne a prehnane. Jednoducho je divne skvelá.
Rovnako ako celá kniha. Od polovice naberie príbeh neuveriteľné tempo a ja som hltala jednu stranu za druhou. Výborne som sa bavila a ani neviem ako, bola som na konci. Samozrejme, chcela som okamžite viac. Našťastie ma doma čaká ďalší diel, pretože záver dáva veľkú nádej, že štvorka bude epická. Presne taká, aká dokáže byť len táto bláznivá partia.
A ak ste tejto bláznivej partii ešte ned
Slobodný otecko, vynútená blízkosť, športové prostredie a sladké koláčiky? Existuje vôbec lepšia kombinácia? Na túto knihu som sa tešila od okamihu, keď sa Kai prvýkrát objavil v sérii Veterné mesto, a rozhodne ma nesklamal. Je to typický napravený športovec, ktorý s príchodom svojho syna poriadne skrotol, a bolo úlohou Miller, aby v ňom opäť objavila aj tú divokejšiu stránku. Ona, ako slniečko, je totiž dokonalým protikladom k zraniteľnému a uzavretému Kaiovi.
Príbeh kráča v stopách oboch predchádzajúcich kníh. Nastolí tému, ktorú následne rozvíja spolu so vzťahom hlavných hrdinov. Tentoraz je to najmä strach zo straty blízkeho a hľadanie rovnováhy medzi rodičovstvom a kariérou. Kai je na vrchole svojej baseballovej kariéry, čo si vyžaduje neustále cestovanie, tréningy a mediálne akcie. Zároveň je však otcom na plný úväzok, v ktorom neustále hlodá pocit viny, že sa synovi nevenuje dostatočne. Miller na druhej strane bojuje s výčitkami, že jej otec kvôli nej kedysi obetoval vlastnú kariéru. A práve tu vidím menší problém celého príbehu. Mne osobne prišli ich vnútorné konflikty až príliš pritiahnuté za vlasy. Pôsobilo to tak, akoby bol Kai jediným otcom v celej baseballovej lige, a problém Miller by zas vyriešil jeden úprimný a dôkladný rozhovor s otcom.
Čo som však v knihe absolútne milovala, bol malý Max. Jeho scény s Kaiom, s Miller či s ostatnými spoluhráčmi boli neskutočne milé a rozkošné. Jednoducho si ukradol celý príbeh pre seba. :D Výborné boli aj staré známe tváre z predchádzajúcich kníh.
Veľmi sa mi páčila chémia medzi hlavnými postavami. Ich dialógy boli hravé, vtipné a drzé. Celé to však kráča v osvedčenej šablóne predchádzajúcich dielov, takže som presne vedela, že sa blíži presladený záver a povinný rozchod pred koncom (prosím, aspoň raz chcem nájsť knihu, kde tento trope nebude!). Našťastie to tu nebolo až také prehnané ako v Right Move.
U mňa na prvom mieste stále zostáva Mile High, ale Kai s Miller si ma získali svojou hravosťou a otvorenosťou. Knihu rozhodne odporúčam! Aj napriek väčšiemu rozsahu sa číta úplne sama. Ani nebudete vedieť ako a zrazu sa ocitnete na konci s túžbou prečítať si ďalšie desiatky strán s Kaiom, Miller a Maxom.
Päť hokejistov, jedna žena a jedna chata (podľa mňa skôr vila)... čo by ste podľa tohto popisu čakali? Áno, mňa ako prvé napadli nekonečné spicy orgie. Ale realita je úplne niekde inde.
Ide totiž o zaujímavú a vtipnú knihu z hokejového prostredia, kde kvôli nepriaznivému počasiu šestica hrdinov uviazne v horách, a začína sa tak príbeh plný humoru a lásky.
Sú dialógy a správanie postáv nereálne či prehnané? Áno, sú. Vadilo mi to? Vôbec nie. Práve naopak, tento príbeh som si veľmi užila. Zbožňovala som chémiu v knihe. Paradoxne však nie medzi Winni a Paceym, ale medzi päticou hokejistov. Ich podpichovanie a spôsob komunikácie ma aj napriek spomenutým nedostatkom nútili smiať sa, a to často. Bolo to skvelé.
Postavy pôsobili, akoby boli vyskladané „z každého rožku trošku“, no fungovalo to výborne. Dokonca aj dvojica Winniných priateľov mala príbehu čo ponúknuť... aj keď Katherine som mala občas chuť trieskať panvičkou po hlave.
Čo sa týka hlavnej dvojice. Pokiaľ nedošlo na spicy scény, bolo to fajn. Ich vzťah mal svoje čaro a sedel k charakterom, aké mali v knihe. Lenže potom prišla prvá spicy scéna a ja som nechápala, čo to čítam. Keby išlo o iné postavy, vôbec by mi to neprekážalo, ale tu to bolo úplne mimo toho, ako sa dovtedy prezentovali. Nepasovalo mi to ani k jednému z nich. Pri Winni mi najmä jej správanie a spôsob, akým ju autorka vykreslila, pripadal dosť protirečivý.
Aj preto pre mňa štvorica Paceyho priateľov a ich vzájomné interakcie zatienili celý romantický vzťah.
Napriek všetkým klišé trópom, ktoré nemám rada (nedostatočná komunikácia či povinný záverečný rozchod), sa mi kniha páčila. Za mňa patrí do kategórie skvelých, zábavných oddychoviek. Nie je dokonalá, ale niekedy to je presne to, čo od knihy potrebujem...
Koniec prvej svetovej vojny v Rusku zamával celou spoločnosťou. V porevolučnom usporiadaní si svoje miesto musia nájsť aj vlkolaci. Namiesto spolupráce však jednotlivé klany súperia o moc a do cesty sa im navyše postavia obávané čarodejnice. Aby toho nebolo málo, na záhadný týfus umierajú všetci Georgijovia Žukovovia. Trochu príliš na jednu knihu? Áno aj nie.
Pri čítaní som sa cítila ako na horskej dráhe. Zo začiatku som absolútne nevedela, o čo ide a v hlave som mala poriadny guláš. Po pár desiatkach strán si však všetko akosi sadlo a dej v meste som si užívala. Začala som sa tešiť na poriadny boj o moc, ktorý nebude len o súbojoch, ale aj o politike. Lenže potom sa dej presunul mimo mesta, začali pribúdať nové postavy a moja nálada z čítania išla opäť dole. Záverečný súboj je však výborný. Nechýbajú v ňom odhalenia, fyzické strety či súboj šamanov... proste všetko, čo vám len napadne.
Celý príbeh je plný rôznych dejových liniek a na mňa to, bohužiaľ, miestami pôsobilo prekombinovane. Áno, v závere do seba všetko pekne zapadne, no mne by asi viac vyhovovalo, keby toho bolo o trochu menej. Príbeh je taký intenzívny, že som si nedokázala naplno vychutnať jednotlivé dejové linky a samotnú prácu autorky. A tá je naozaj výborná. Oceňujem, ako pracovala s jazykom a slovami, a ako do detailov prepojila historické udalosti s fikciou. Páčilo sa mi, ako vytvorila dlačie rodiny a dala im vlastný jazyk. Bojové scény a používanie mágie sú opísané do najmenšieho detailu, plné krvi a bolesti. Taktiež ma bavilo, že ženy sú v tomto príbehu silné, no nepôsobí to prehnane. Ak hľadáte rovnoprávnosť, tu ju nájdete, hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ženy majú navrch. Príbehom sa navyše tiahne slovanská mytológia popretkávaná severskou, čo je naozaj vydarená kombinácia
Čo mi však prekážalo, bolo neuveriteľné množstvo postáv, ktoré sa v príbehu zjavujú a vzápätí miznú bez vysvetlenia. Aj preto som si k nim len ťažko vytvárala nejaký vzťah. Okrem Sigrún a malej Sveti som si asi neobľúbila žiadnu. Rovnako niektoré dejové linky vyšumeli do prázdna.
Ide však o nesmierne zaujímavé a originálne fantasy, ktoré vás vtiahne do temného sveta vlkolakov a čarodejníc, a rozhodne stojí za prečítanie.
Môžete knihu milovať a nenávidieť zároveň? Môžete mať chuť dať jej DNF a zároveň túžiť čítať ďalej? Donedávna som si myslela, že to nie je možné. A potom som sa pustila do Zpěvu překladatele.
Jan Hamouz je pre mňa autor, o ktorom si myslím, že keby mal americký pas, patril by medzi vychádzajúce hviezdy svetového fantasy žánru. Lenže ako sa vraví, aj majster tesár sa občas utne... a bohužiaľ, tu tých „utnutí“ zopár bolo.
Preto začnem tým negatívnym. Ako prvý je sex. Nepovažujem sa za prudérnu, v knihách mi neprekáža, ale tu som mala pocit, že určuje akýkoľvek vývoj deja. Vlastne každá dejová línia ním bola nejakým spôsobom ovplyvnená (a pri niektorých úplne zbytočne). Potrebujeme niekoho zabiť? Dajme tam sex... Treba postavu presunúť z bodu A do bodu B? Dajme tam sex... Potrebujeme vytvoriť napätie vo vzťahoch? Aha! Jasné, čo iné ako sex by sa na to hodilo. Halóooo... existujú aj iné spôsoby, ako stavať príbeh. A potom tu máme kozy... skákajúce, hompáľajúce sa, malé, veľké, visiace, svetlé, vráskavé, tmavé, pevné... akékoľvek vám len napadnú. A spomínajú sa v situáciách, kde to bolo nevhodné a jednoducho divné.
Ďalej sú to také tie maličkosti, ktoré vám v hlave rozblikajú to pomyselné WTF?
A nakoniec je tu Dar. To, ako som milovala svoju nenávisť k Darovi v prvých dvoch knihách, ako bol jeho charakter vystavaný a napísaný, sa zmenilo na neskutočnú frustráciu. Práve on je príčinou, prečo som mala chuť s knihou a celou sériou skončiť.
Lenže toto všetko je zabalené do úžasného worldbuildingu, kde si užívate postupné odhaľovanie histórie a mágie, a kde bohovia nie sú tým, čím sa na prvý pohľad zdajú. Je to zabalené do množstva bojových scén, putovania, politikárčenia a intríg. Príbeh je rozprávaný postavami, ktoré majú svoje chyby a túžby. Kniha je plná skvelých scén, ktoré som si najmä na začiatku veľmi užívala a čítala ich so zatajeným dychom, aj keď išlo napríklad „len“ o obyčajné putovanie.
A tak si celý čas vravím, či mám právo hodnotiť túto knihu negatívne, keď to, čo mi na nej prekáža, je čisto môj subjektívny pohľad. Keď remeselná práca autora je skvelá a celá séria je na našej scéne ako zjavenie. Mám právo odradiť ďalších čitateľov, keď mne sa nepáči, kam sa vďaka jednej postave príbeh uberá? Nemám. A moja frustrácia z jednej postavy nemôže zatieniť skvelú prácu, ktorú autor odviedol. Aj preto knihu hodnotím 4 hviezdičkami. Pre mňa sú predchádzajúce časti lepšie, ale táto aj tak stojí za prečítanie.
Predstavte si, že vaša obľúbená kniha sa zrazu stane skutočnosťou. Ale to, čo je pre vás príbeh, ktorý vám pomáha prežívať ťažké časy, môže byť pre niekoho druhého najväčšou nočnou morou. Pretože nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. A presne to sa stalo Eamonovi a jeho kamarátom po príchode na Addingtonov ostrov. Keď sa počas búrky, pred ním zrazu objaví postava z jeho obľúbenej knihy, verí, že sa jeho sen stal skutočnosťou. Lenže deň, ktorý bol oslavou priateľstva sa zrazu zmení na krvavý lov.
Údolie Winterset je označované ako horor. No podľa mňa ide skôr o sondu do (nielen) ľudskej psychiky, ktorá žáner využíva ako kulisu. Áno, má v sebe aj nechutné scény aj zopár nelogickostí, najmä postavu Geneho. Ale bolo vôbec autorovým zámerom mať dokonale prepracovaný príbeh? Občas totiž čítate s pocitom, že autor si z vás robí srandu, aby v zapätí na ďalšej strane na vás kričala kritika spoločnosti.
Táto kniha v sebe skrýva množstvo malých či väčších príbehov o strate, túžbe po domove, bolesti, traume ale aj pomste. Istým spôsobom je to veľká emocionálna smršť a vy sa celý čas pýtate sami seba... Kto je vlastne obeťou v tomto príbehu? Skôr než litre preliatej krvi vo mne ostali rezonovať myšlienky o tom, akí zákerní dokážu ľudia byť. Akí sme zmrdi, keď nám ide o vlastný prospech, bohatstvo alebo len z nudy ubližujeme druhým. Akí sme pokrytci, keď to, čo robíme iným, sa zrazu deje nám a my kričíme o pomoc. A na konci toho celého som sa pristihla pri tom, že vlastne úplne chápem konanie „zloduchov“, že je mi ich ľúto.
Tento príbeh je drsný, je surreálny, emocionálny, ale aj temný. Spôsob, akým je napísaný, vás núti otáčať stranu za stranou a vy si užívate nielen príbeh, ale aj jazyk, ktorý autor zvolil. Jazyk, ktorý je opisný, umelecký a dokáže výborne budovať tempo od milej fantasy rozprávky až po krvavý horor.
Pre mňa bola táto kniha vyjdením z mojej komfortnej zóny fantasy. A už teraz viem, že nič lepšie som si ani vybrať nemohla. Pretože vás núti premýšľať o ľuďoch, ich motiváciách a hraniciach, ktoré sú schopní prekročiť. Možno vás znechutí, možno zneistí, ale určite vo vás niečo zanechá, tak ako aj vo mne. A práve preto stojí za prečítanie.
