Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihy sú súčasťou môjho života rovnako ako dýchanie a neviem si predstaviť, že by som niekam vyrazila bez dobrej knižky ako vernej spoločníčky. Začínala som rozprávkovými knižkami, prelúskala som sa povinnou literatúrou, ale vášeň v knihách som objavila až cez sériu kníh Padlí anjeli od Lauren Kate a odvtedy započala moja cesta, ktorá trvá už dobrých 14 rokov. Odvtedy som okúsila rôzne žánre, ale fantasy ostáva stále mojou srdcovkou, na ktorej tróne sedí Tolkien a jeho Stredozem.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
RECENZIA - Hasíme, bagrujeme, staviame: Môj prvý slovník strojov a áut
Čítate s deťmi?
Po tom, čo som túto knižku zbadala, som si pomyslela, že je to knižka ako stvorená pre môjho syna. Je to tvrdá knižka v štýle leporela a vzhľadom na to, že má necelé dva roky a miluje dopravné prostriedky, je pre neho ako stvorená.
Deti v jeho veku sú ku knižkám často dosť nešetrné, preto je tvrdé prevedenie knihy obrovskou výhodou, nakoľko ju tak rýchlo nezničia. Vo vnútri sa nachádzajú krásne ilustrácie, ktoré sú navyše tématicky rozdelené podľa toho, kde sa dané dopravné prostriedky využívajú - na farme, v meste, na stavbe...
Deti okrem toho, že sa vzdelávajú zábavnou formou, budujú si vzťah ku k knihám. Vďaka tomu, že sú ilustrácie farebné, je možné s deťmi precvičovať farby a hravou formou ich skúšať slovné spojenia - zelený traktor, modré auto... Nápadom sa medze nekladú.
Môjho syna najviac zaujímajú hospodárske stroje, takže na tejto dvojstránke s traktorom trávime najviac času a stále ho to neomrzelo. Obrázky sú navyše pomenované, čo je veľká výhoda. Ak teda hľadáte vhodnú prvú knižku pre vaše dieťa, toto je ideálnou voľbou.
RECENZIA - Královna stínů - Sarah J. Maas
Viete, aký je rozdiel medzi drakom a wyvernom?
Neviem, čím to je, ale každou ďalšou časťou, ktorá sa mi dostane do rúk, ma na konci oblieva studený pot, srdce mi splašené bije a po tele sa mi tvoria zimomriavky. Taký silný vplyv má na mňa táto séria, postavy a dej, ktorý rozpráva.
Pred rokmi, v čase, keď autorka nebola ešte taká známa, ma táto séria úplne pohltila a priviedla ma k férom a romantasy knihám. Čítala som romantasy aj predtým, ale boli to skôr knihy jemnejšieho typu s množstvom romantiky. Po tejto sérii sa toho mnoho zmenilo, aspoň v mojom vnímaní.
Teraz, po rokoch, mám pocit, akoby som sa pri čítaní vrátila k starému priateľovi, a nič sa nezmenilo. Ibaže sa zmenilo úplne všetko. Odtedy som toho prečítala toľko a napriek tomu je pre mňa táto séria stále na vrchole romantasy a nič ju zatiaľ nezosadilo (ak teda nerátam ostatné knihy od tejto autorky).
Uznávam, že autorka nemusí svojím štýlom sadnúť každému, ale mne sadla neskutočne. Štvrtá kniha Kráľovna v tieňoch priniesla temnotu, väčšiu, desivejšiu, krvavejšiu. Priniesla strach.
Aelin sa vrátila, aby čelila kráľovi a oslobodila priateľov, ľud, aj mágiu. Nebola to však len ona, ktorá si v knihe prešla obrovskou zmenou, pretože aj mnoho iných postáv pochopilo, že zmena je nevyhnutná a že následky budú katastrofálne.
Dej sa prelína medzi viacerými postavami - Aelin, Dorianom a Manom a väčšina kapitol končí napätím z nadchádzajúcich udalostí. Od prvého dielu je cítiť, že autorka každou knihou zdokonaľuje svoje spisovateľské umenie, pretože každý nový diel je dravejší, odohráva sa tam viac udalostí súčasne, je to temnejšie, romantickejšie, príbudajú postavy, ich príbehy, minulosť...
Ak ste ešte Trón zo skla nečítali, ale páčil sa vám Quicksilver, Krutý princ, či Acotar, potom je veľká šanca, že sa vám táto úchvatná séria bude páčiť.
RECENZIA - Železný plamen - Rebecca Yarros
Aký drak zo Štvrtého krídla je váš naj? Poprípade aký drak z inej série?
Po odhaleniach v prvej časti Štvrté krídlo som zostala veľmi rozčarovaná. Príbeh, ktorý sa tam odohral, bol naozaj rozsiahly a nebolo tomu inak ani v druhom diele. Ten bol na rozdiel od prvého ešte temnejší.
Autorka sa vo svojich knihách rozhodla, že čítateľov bude udržiavať v neprestajnom kolobehu napätia, zvratov, nebezpečenstva a akcie. Xadena s Violet postavila pred náročnú skúšku trpezlivosti, odvahy a oddanosti a spolu s ich drakmi ich hodila rovno doprostred zúriacej vojny.
770 strán som trpela s nimi. Poviem pravdu, mnohé scény sú aj na mňa až príliš nelogické (počas zúriacej búrky skákať z draka na draka, zatiaľ čo tí draci bojujú a robia neustále premety, je tak nemožné, až som musela zatvárať oči, aby to môj rotujúci mozog zvládol).
Ak však pominiem všetky tieto scény, ktoré mali čitateľa šokovať a vzbudiť senzáciu, príbeh sa mi páčil. Milujem draky a obzvlášť som si v tejto časti obľúbila drzú Andarnu, aj keď sa v knihe vyskytovala pomenej.
Na príbehu ma asi najviac zaujali vzťahy jednotlivých postáv, ktoré sú v knihe dosť rozoberané. Autorka sa veľa točí okolo pocitov (Xadena a Violet), ale aj ostatných voči hlavným postavám, aj medzi sebou.
Ďalším zaujímavým prrvkom sú ich nepriatelia - veninovia a wyverny - a dôvod, prečo túžia práve po Violet. Toto by ma naozaj zaujímalo, pretože si myslím, že v histórii určite existovali podobne mocní jazdci ako ona.
Kniha srší sarkazmom, aj potláčanými emóciami, ktoré na povrch vyplávajú vždy v tej najnevhodnejšej chvíli. Ak máte radi vzťahy medzi postavami, sem tam nejakú erotiku, drakov a bojové scény (aj keď naozaj moc prehrotené), Železný plameň by sa vám mohol páčiť. A v tomto krásnom špeciálnom vydaní je to pastva pre oči.
Za knihu ďakujem @knihkupectvo_inlibri #spolupraca
RECENZIA - Šach&mat - Ali Hazelwood
Hráte šach?
Kto by to bol povedal, že šach môže byť taká zábava? Šach je jeden zo športov, ktorý aj človek lenivý, akým som ja, zvládol a dokonca ma v minulosti bavil natoľko, aby som sa prihlásila do šachového krúžku. Chodila som tam síce len z povinnosti, ale naučila som sa tam jeden ťah - vyšachovať kráľom a vežou súperovho kráľa.
A viete čo? Po rokoch pri hre s mojím priateľom (prvej a poslednej), som ho uplatnila. Jeho reakcia? Prevrátil šachovnicu aj s figúrkami a doteraz mi tvrdí, že on predsa neprehral. A prečo to vlastne píšem? Pretože hlavný hrdina tejto knihy zvláda prehry s rovnakou "pokorou" a pri čítaní som sa veľakrát usmievala a krútila hlavou.
Od autorky som už mala možnosť prečítať Nevestu a Družku a musím povedať, že hoci sú skvelé, táto knižka je trochu iného štýlu. A tým nemyslím len žánrovo, ale aj spôsobom, akým je písaná.
Hlavné postavy sú pomerne mladé, ich vzťah sa vyvíja pomaly. Väčšinu knihy ide len o náhodné stretnutia. Páčilo sa mi, že autorka na ich vzťah netlačila, nechala ho otvorený, dovolila im dýchať. Vďaka tomu to malo závan mladíckej lásky, opojnosti, ktorá prichádza s prvým nesmelým zamilovaním. Kto to zažil, ten vie, o čom píšem.
Autorka píše s miernou dávkou humoru aj sarkazmu, ale nezabúda pritom ani na to, že život nie sú len ružové okuliare a do príbehu vplieta aj minulosť, ktorá je trpká a bolestivá. Postavy sa musia vyrovnávať sa svojimi démonmi, čeliť realite aj svojim presvedčeniam.
Ak hľadáte pútavú romantiku, vhodnú aj pre mladšie ročníky (pozor ale na vulgarizmy), bez erotiky, ale s dávkou úprimnosti a pozadím šachového športu, neváhajte po knihe siahnuť. Verím, že si autorkinu tvorbu natoľko zamilujete, že si zadovážite aj jej ďalšie knihy.
RECENZIA - Katabasis - R.F.Kuang
Z akej knihy, ktorú ste čítali, sa nakoniec vykľulo úplne iné dielo, než ste z anotácie predpokladali?
O Danteho pekle som doposiaľ iba počula z rôznych kníh, či filmových adaptácií od Browna. Osobne si myslím, že ide o veľmi náročné dielo s takým rozsahom poznámok, až by som sa v tom stratila. Čo sa však autorkinho pekla týka a celej knihy, nechcela by som ho navštíviť.
V úvode spomeniem, že som od tejto knihy mala iné očakávania a nenaplnili sa. V tomto som ostala sklamaná. Peklo opisuje v podobe ôsmych kruhov, navzájom prepojených, pričom duše sa po ňom môžu voľne pohybovať. Avšak tiene (duše) častokrát dobrovoľne zotrvávali aj tam, kde byť vlastne nechceli, snažili sa uniknúť a tvárali sa, akoby nemohli.
Pri čítani som často ostala zmätená. Ako bolo vôbec možné, že niektoré duše sa voľne pohybovali, mali vlastné ciele, akoby za nič nemuseli pykať? Pri čítani som pociťovala veľa protichodných pocitov a miestami som sama mala pocit, že si prechádzam peklom, že moje utrpenie nikdy neskončí.
Z očakávaného fantasy románu plného mágie sa stal psychologický, až filozofický román, založený na princípe, že mágia vychádza z rôznych paradoxov, matematiky, logiky a podobných princípov. Z deja sa stávala filozofická debata pravdepodobností a algoritmov a začínala som nadobúdať dojem, že postavy medzi sebou vedú akúsi vedomostnú hru o tom, kto toho vie viac. Do toho sa tam miesilo množstvo rovníc a vedeckých prác a praktizovanie ozajstnej mágie sa z knihy úplne vytratilo.
Nie som vedec, ani veľmi nadšený študent, takže ma smerovanie knihy trochu zamrzelo. Kniha dejovo trochu pripomína Alicu v krajine zázrakov a pravdepodobne ide o istú formu retellingu. V tomto podaní peklo predstavuje čarovnú krajinu podliehajúcu vlastným zákonom, ktoré pre mňa ostali nepochopené.
Čo sa postáv a vývoja ich vzťahu týka, tam je to už iná reč. Páčilo sa mi, ako autorka postupne odhaľovala hĺbku ich motívov, cieľov a pocitov a aj keď sa to spočiatku mohlo zdať chaotické, nakoniec sme sa dostali do bodu, keď do seba všetko krásne zapadlo.
Kniha bola podľa môjho názoru príliš dlhá a príliš vedecky spracovaná, čo je forma, ktorá nesadne každému čitateľovi. Čo oceňujem, je nádherné grafické spracovanie.
RECENZIA - Mráz v kostech - Jenny Nowak
Aký je gróf Dracula vo vašich predstavách?
Toto je jedno z diel, ktoré typický pohľad na grófa Draculu, dovolím si tvrdiť, vyvracia. Aspoň teda moja predstava o ňom sa po tejto knihe trochu zmenila (nie negatívne, hoci ani pozitívne). Skôr akoby som z neho v tejto knihe mala veľa rozporuplných pocitov.
Gróf Dracula je dodnes predmetom mnohých diskusií a postavou z legiend. Bram Stoker nám o ňom napísal jasnú predstavu, napriek tomu je aj postavou, ktorú si mnohí spisovatelia radi romantizujú. Jednou z nich je aj autorka Jenny Nowak.
Jej Dracula je postavou, ktorú ťažko opísať. Na jednej strane muž hlboko zamilovaný do jednej ženy. Na druhej strane monštrum, ktoré v túžbe po hlade neváha siahnuť po iných ženách, aj keď v medziach určitých hraníc (či mravných, to musí každý čítateľ uvážiť sám).
Každopádne je postavou, ktorá je celým srdcom verná svojim priateľom, rodine, svojej vlasti a je ochotná za nich obetovať vlastný život. Čo sa v istom ohľadne vlastne stalo. Je teda na každom rozhodnúť sa, či je to naozaj Vlad Dracula, kto je ozajstným monštrom v príbehu.
Vojna proti Turkom sa v prvej knihe Dračí krev skončila. Príbeh napriek tomu pokračuje a zachytáva Vladov a Alexisin život po tom, čo skončili v kláštore na opustenom ostrove. Kraj napriek tomu sužujú nepokoje, ktorým sa Vlad snaží prísť na koreň.
Kniha je písaná trochu archaickým jazykom a spôsobom, aby v človeku vyvolávala napätie, aj pocity strachu. Je to krvavejšie čítanie s trochou erotiky a vášne. Názov knihy je teda naozaj výstižný, nakoľko Vlad nie je jediný mŕtvy, s ktorým sa v knihe stretneme.
Napriek tomu však ide o pútave čítanie a o príbeh, kde láska zohráva veľkú úlohu. Možno je to trochu iný typ kníh o kniežati Draculovi, ale napriek tomu mi ako nadšencovi príbehov o ňom v zbierke nesmel chýbať.
RECENZIA - Domček v Írsku - Julie Caplin
Aká kniha Julie Caplin je vaša naj a prečo?
Po tom, čo som sa dozvedela, že autorka vo svojich príbehoch zvolila ako ďalšiu destináciu Írsko, som sa tomu hrozne moc potešila, pretože je to krajina, ktorá ma už dlho láka svojím nádherným prostredím.
Ťažko by som to vysvetľovala, ale Írsko ako krajina má v sebe určité kúzlo. Poznám ho síce len z filmov a fotiek (a rozprávania niekoho, kto mi je blízky a prežil tam polovicu života), ale je mi blízke a v tejto knihe som cítila, akoby som bola súčasťou toho úžasného miesta.
Autorka sa do príbehu dosť vžila a opísala ho veľmi hodnoverne. Írsko, aspoň v mojich predstavách, je krajinou, kde si ľudia vedia užívať svoj život, poznajú skutočné hodnoty, milujú svoju komunitu a v tých miestnych krčmičkách to naozaj žije.
Domček v Írsku je presne takým miestom. Cítila som jeho čaro a kúzlo farmy, toho, ako ľudia vkladajú dušu do všetkého, čo robia. Autorka opäť využila svoj spisovateľský um a predstavila nám pamiatky, aj tradičné jedlá a to, akú lásku ľudia vkladajú do jeho prípravy.
Zároveň nám opäť poskytla pohľad na zaujímavé profesie a dokonca do príbehu vplietla aj trochu tej drámy (a nemyslím tú romantickú, ale tej detektívnej), keď vytvojila susedský konflikt. Samozrejme, zhoda náhod a všetky tie okolnosti, sú trochu klišé, ale to autorke v jej knihách musíme prepáčiť, pretože ich aj tak milujeme.
Tento jej príbeh je jeden z tých, ktoré som si fakt užila a Julie vo mne ešte viac umocnila túžbu po tom navštíviť tento raj na zemi.
RECENZIA - Navždy to budeš ty - Estelle Maskame
Obľubujete príbehy, ktoré vám vženú slzy do očí?
Pri pohľade na túto knihu som v prvom momente vôbec neočakávala tak silný príbeh. Je to moja prvá kniha od autorky, napriek tomu, že som už počula o jej sérii Dimily a už teraz viem, že si musím prečítať aj tú.
Vôbec som od tejto krásnej, nenápadnej a pomerne tenkej novinky neočakávala tak hlboké emócie. Miestami som mala slzy v očiach od dojatia, aj pri predstave, čo všetko si musel Austin vytrpieť, akému poníženiu ho denne Gabby vystavovala.
Popravde, Gabby ako osobu som si vôbec neobľúbila. Snažila sa síce napraviť, ale napriek tomu som z nej nemala dobré pocity. Správala sa zle a žiadať odpustenie po takom čase, aby sa cítila lepšie, mi prišlo nefér, aj keď Austin si ospravedlnenie zaslúžil.
Príbeh má smutnú atmosféru vďaka minulosti, ktorú spolu postavy prežili, ale zároveň je dojemne romantický. Je na ňom niečo, čo ma súčasne ranilo, aj tešilo.
Je to krátky príbeh, o to viac som si ho vychutnala a priala si, aby bol dlhší, aj keď by v tomto prípade asi stratil svoje čaro.
Počas deja sa okrem iného rieši aj strata blízkeho človeka, spomienky a momenty, keď bolo v Gabbynom živote relatívne všetko v poriadku. Po tejto strate prišla o všetko a práve v tom okamihu sa tento príbeh začína a s ním jej odraz z úplneho dna.
Malo to tú správnu dávku romantiky, napätia, aj vášne (a romatických vzplanutí), i smutku, ktorý príbeh prirodzene vyvoláva. Ak máte radi príbehy ako S láskou Rosie, či P.S. Milujem ťa, zamilujete sa aj do tohto príbehu.
RECENZIA - Maximálna blízkosť - Štefánia Baranová
Je niečo, čo vás na Formule 1 zaujíma?
Z autorkinou tvorbou už mám skúsenosti, nakoľko som od nej čítala knihu Predtým, ako tvoja hviezda zhasne. Musím priznať, že je to žánrovo úplne iný typ knihy. Vyššie spomínaná kniha bola zmesou emócií, ktoré som ešte dlho vstrebávala.
Kniha Maximálna blízkosť je, podobne ako Maximálna rýchlosť, zmesou humornej romantiky. Prekvapilo ma, ako dokáže skoro každá kapitola začínať dvojzmyselnou vetou, a pritom nebyť vôbec vulgárna, ani erotická.
Čo sa hlavného hrdinu týka, je to uvoľnený srandista, ktorý má po ruke nevyčerpateľné množstvo baliacich (pubertálnych) hlášok, ktorými sa snaží o uvoľnenú atmosféru. A aj keď často pôsobil ako nedospelý pubertiak, musím uznať, že dostal aj mňa a často mi vykúzlil úsmev na tvári.
Naproti nemu Mia pôsobí trochu strojene, ale aj to je len maska. Práve ona skrýva rodinné tajomstvá, ktoré sú kruté a stredoveké.
Čo som nečakala, bolo dlhšie časové obdobie, ktoré príbeh pokrýval. Páčilo sa mi to - nijaké rýchle povrchné vzplanutie, či pobláznenie.
Vzťah medzi postavami tak mal čas dozrieť, pomaličky sa spoznávali, budovali si medzi sebou priateľstvo a dôveru a to nebolo ľahké. Okrem iného je dej pretkaný aj krátkymi článkami z novín, nakoľko obaja sú slávni, úspešní a rivali.
Očakávajte iskrenie medzi hlavnými postavami, provokáciu, sarkazmus, či vyhrotené konflikty a v závere drámu. Čo však neočakávajte, je erotika a pikantné scény.
Kniha nadväzuje na prvý diel Maximálna rýchlosť, pričom postavy z prvej knihy sa vyskytujú ako vedľajšie aj v druhej, ale inak sú to dva samostatné príbehy. Nič sa teda nestane, ak si prvú časť neprečítate.
Ak máte radi romantiku spojenú s adrenalínovým vrcholovým športom a k tomu drámu rodinných tajomstiev a dávku dvojzmyselného humoru, pozeráte sa na správnu knihu.
RECENZIA - Volanie Cthulhu a iné hrôzostrašné príbehy - H.P.Lovecraft
Poznáte tohto autora hororových poviedok?
O autorovi H.P. Lovecraftovi, som počula už dávnejšie, ale akosi som sa nikdy neodvážila vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a prečítať si niektorú z jeho poviedok. Odrádzal ma žáner a môj prírodzený strach z čohokoľvek, čo sa hororovej tvorby týka.
Rozhodla som sa však, že nebudem zbabelá a nakoľko mi to vŕtalo v hlave, po poviedkach som predsa len siahla. A prišla som na to, že to vôbec nebola zlá voľba.
Kniha a poviedky v nej sú rozdelené podľa doby, v akej ich napísal a tak máme možnosť sledovať, ako sa jeho tvorba vyvíjala. Z prvých poviedok som napríklad vôbec nemala na pocit strachu a slúžili mi skôr na zoznámenie sa s jeho štýlom a spôsobom, akým sa vyjadruje.
Pri poviedke Krysy v stenách sa to už zmenilo. To, ako strašidelne sídlo autor vykreslil, sa mi zavŕtalo do hlavy a neustále som uvažovala, čo za obludu sa v jeho stenách premáva. Záver bol pre mňa zmesou hrôzy a odporu z toho, čo sa nakoniec dozvedeli.
Autor sa vo svojej knihe zameriava na pocity a tým, sa mu darí v čitateľovi vzbudzovať rôznú škálu emócií - od strachu, cez znechutenie, až po rozpoľtenosť z toho, či sa vám daná poviedka páči, alebo by ste boli radšej, ak by ste ju nečítali, nakoliko vám uviazne v hlave.
Jazyk, akým autor píše, je aj vzhľadom na dobu, v ktorej písal, náročnejší, ale na druhej strane ho to robí jedinečným. Neočakávajte, že jeho dielo prečítate rýchlo. Je to náročnejšie čítanie a vyžaduje si, aby ste ho precítili.
Ak máte radi hororovú tvorbu a radi si prečítate aj krátke diela, potom je Volanie cthulhu dobrou voľbou. A z vlastnej skúsenosti môžem napísať, že je vhodné aj pre čitateľov, ktorí s týmto žiánrom iba začínajú.
V závere nájdete aj autorov krátky životopis a doplňujúce poznámky.
