Šest generací žen v odlehlé vísce na slovenském venkově po léta odolávalo válkám, chudobě, násilí, týrání i lidské nevraživosti. Nejmladší z nich se po životním klopýtnutí vrací... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
Šest generací žen v odlehlé vísce na slovenském venkově po léta odolávalo válkám, chudobě, násilí, týrání i lidské nevraživosti. Nejmladší z nich se po životním klopýtnutí vrací do rodného domu... Číst víc
Šest generací žen v odlehlé vísce na slovenském venkově po léta odolávalo válkám, chudobě, násilí, týrání i lidské nevraživosti. Nejmladší z nich se po životním klopýtnutí vrací do rodného domu uprostřed jabloňového sadu, kde hledá klid, domov pro nenarozené dítě a smysluplnou práci. Objeví tu však mnohem víc…
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Editorka Simona, pracujúca pre ženský magazín v hlavnom meste sa dostáva do nelichotivej situácie. Zomrie jej mama, čaká dieťa so svojím milencom, oddelenie na ktorom pracuje sa plánuje zrušiť, kolegyne ju neznášajú. Kam sa poberie? Odchádza teda na Gemer za svojou starou mamou, ktorá vlastní penzión, miesto v ktorom vyrastala, jej mama aj ona sama. Nájde tam staré denníky žien, ktoré v tomto mieste žili spolu so svojimi príbehmi a rodinami, späté s jabloňovým sadom, ktorý je dušou penziónu. Tak ako rodová línia mám a starých mám od konca 19. storočia dozrievala a silnela, tak aj ona v tomto mieste nachádza samú seba a spriaznenú dušu. Veľmi pohodový a príjemný román o sile slovenskej ženy okorenená vôňou jabĺčok :)
Dobrá, milá kniha. Oddychová, ktorá poteší.
Kniha je písaná v kratučkých kapitolách o viacerých ženách z jedného rodu, jedného jabloňového sadu. Každá žena bola veľmi silná a mala zaujímavý život. Na pozadí sa spomínajú aj významné historické udalosti- svetové vojny a pod.
Hlavnou hrdinkou je mladá Simona, ktorá sa z mesta vracia k svojej starej mame do jabloňového sadu. Spolu zažívajú krásne chvíle a Simona objavuje staré denníky, v ktorých spoznáva svoje predchodkyne a tie neboli dokonalé, ani ich životy neboli dokonalé ale každá si získa čitateľa. Niekedy je až čitateľovi ľúto, že kniha nie je „viac“ sladká. Ani krásne a ani smutné chvíle nie sú v knihe obšírne opisované. Ako bežal život postáv, tak bežia strany knihy.
V knihe nie je nič navyše. Ani jeden príbeh by som neskrátila, možno by som aj pár strán pridala :) .
Čtenářské recenze
Shrnutí recenzí
Shrnuto pomocí AI, která může dělat chyby.
Jabloňové lásky jsou více generační rodinná sága o šesti ženách jednoho rodu, svázaných s jabloňovým sadem, vyprávěná přes deníky a prolínání minulosti se současností. Kniha nabízí historický průřez od konce monarchie po současnost, citlivé a snadno čitelné vyprávění a silnou atmosféru místa. Někteří čtenáři ale vnímají děj jako příliš jednoduchý nebo místy klišé. Celkově je oceňována za postavy, prostředí sadu a dobrou práci s reáliemi.
Čtenáři oceňují
Silné ženské postavy a rodinná sága rozvinutá přes šest generací.
Prolínání minulosti a současnosti přes deníky dává příběhu historický rozměr.
Výrazná atmosféra jabloňového sadu včetně popisů odrůd a poznatků o pěstování.
Citlivé, snadno čitelné vyprávění, které čtenáře oslovuje jako pohodová, emotivní četba.
Čtenáři také hodnotí
Pro některé čtenáře je děj příliš jednoduchý a místy až klišovitý.
Těžší témata jsou někdy zpracována příliš „měkce“ a postavy bývají jasně rozdělené na hodné a zlé.
Několik čtenářů zmiňuje pomalejší nástup děje nebo jednu nereálnou scénu.
Šest generací, šest silných žen a jeden ovocný sad.
Příběh začíná v roce 1895, kdy chudá židovka Tereza musí nechat odvézt svou dceru Kláru a celý život se trápí, zda ji ještě někdy uvidí. V současnosti se potkáme se Simonou, která po tom, co se vážně zklamala, opouští svůj život v Bratislavě a vrací se domů.
Miluji rodinné ságy a čtení o silných ženách. Tahle kniha pro mě byla jasnou volbou. Poznáte tu ženy a dobu ve které žily. Každá měla v životě trápení a problémy, které se jim dařilo více či méně překonat. Jabloňový sad však podržel každou z nich.
Musím se přiznat, že jsem si knihu neužila tak, jak jsem doufala. Příběh ze současnosti, který byl jakousi hlavní dějovou linkou (nebo ho tam prostě bylo nejvíc) mě nebavil. Líbilo by se mi, kdyby ženy z minulosti dostaly více prostoru a jejich příběhy byly více propracované.
Takto jsem se do knihy ponořila až někde kolem její poloviny, kdy jsem se těšila na každou z žen. Při čtení budete mít rozhodně chuť najít nejbližší sad a jít se tam podívat anebo si alespoň dát nějaké dobré jablíčko.
Ač osudy jednotlivých žen nebyly jednoduché, každá prožívala své trápení, tak po dočtení mi přišlo všechno málo uvěřitelné a díky tomu se mě celý příběh nedotkl tak, jak by měl. Každopádně věřím, že kniha si své čtenáře rozhodně najde.
Dagmar Ondrová
Ověřený nákup
10.3.2025
DADA
Autorku som nepoznala, táto kniha bola prvá, ktorú som od nej čítala. Bola som veľmi milo prekvapená. Kniha sa mi veľmi páčila. mám rada knihy, kde sa prelína minulosť a súčasnosť. Odporúčam.
ana
Neověřený nákup
15.11.2024
priemer
kniha je pekná, neurazí, ale je prvoplanova, priam až klišé by som povedala, na môj vkus príliš jednoduché
Poteší a zrelaxuje hlavu, konečne nie pritrúbla romantika
Jabloňové lásky sú fiktívna rodinna sága. Nadväzujúci príbeh piatich žien , ovocinárok z jabloňového sadu s pohnutým osudom v jednej bližšie nešpecifikovanej dedinke blízko Rožňavy. S ich životmi sa hlavná hrdinka a (pra(pra)) vnučka oboznamuje cez zachované denníky po viac menej vynútenom návrate z Bratislavy na Gemer. Cez ich príbehy si rieši svoju vlastnú životnú dilemu. Denníky pokrývajú času od konca monarchie až po súčasnosť. Knižka je predovšetkým ženským románom a tak ju treba čítať, dejiny číhajú len na pozadí, za oponou ako nenápadný spolutvorca príbehov hlavných hrdiniek. Knižka je láskavá, pozitívna, ľahko stráviteľná a asi nikoho neprekvapí, že nakoniec všetko dobre dopadne. Mala som z nej pocit, že príkoria minulosti a aj jednotlive postavy trochu sanitizuje. Je to taká softovejšia verzia príbehov starých materí, ťažkých časov, ktorými hrdinky vždy preplávajú napokon silnejšie. Je kryštáľovo jasné, kto je dobrý, kto zlý. Kto silný a kto slabý. Hlavu nepotrápi, ale poteší srdiečko ako čerstvo upečena jablčná štrúdla a to niekedy čitateľ práve potrebuje, no nie?
Knižky od Zuzany Širokej som si veľmi obľúbila pre ich odolnosť a chuť spájať napriek patričnej rôznorodosti. Jabloňové lásky nevynímajúc. Zahaľujú sa pestro, ale nanešťastie nepadajú ďaleko od stromu i od zodpovednosti, keď sa nebezpečenstvo prezliekalo z uniformy do uniformy. Autorka to výborne vymyslela. Na nič nezabudla. Čo to človek aj pochytí, priučí sa a na záver si môže ešte aj zamlsať. No existuje niečo lepšie?
Knihy tejto autorky ma zaujali na začiatku obálkou, po prečítaní som prišla nato,že je na tychto knihách viac ako len pekný obal. Prečítala som celú sériu, všetky sú zaujímavé, veľmi pekné príbehy o silných ženách v zlých časoch. Vrelo odporúčam. Príbehy vo vojnových časoch aj zo Slovenska a iných krajín.
… šesť generácií žien, šesť historických období, šesť starých odrôd jabloní…
Týmto sa definuje knižka Jabloňové lásky a je to úplne presné zhrnutie v skratke toho, čo v knižke nájdete.
Zuzana široká napísala úžasný román. Síce sa začínal… akoby som to povedala… proste nezaujal ma od prvých riadkov. Kniha štartuje príbehom Simony v súčasnosti, má svoj život, partnera, prácu, no všetko sa jej razom vymyká spod kontroly, všetko sa jej rozpadá pred očami, celá ilúzia šťastia sa rozplynie a zostane je len holá a krutá pravda. Preto sa rozhodne utiecť k babke na dedinu. Stará mama vlastní penzión a Simona vhupne do diania bez akejkoľvek prípravy. A presne v tomto momente to začne byť zaujímavé.
Simona nájde v podkroví staré denníky a zápisky žien. Žien z jej rodiny. Simona tak spoznáva históriu svojho rodu a musím povedať, že pre mňa tieto historické zápisky a “rozprávanie” tých, už mŕtvych, žien bolo fascinujúce. Autorka perfektne opísala vtedajší život, s čím sa tí ľudia denne lopotili, aké to mali ženy(samozrejme aj muži) ťažké a aké (mizerné) postavenie mali v spoločnosti. Historické zápisky sa začínajú Terezou v roku 1872. Síce stále píšem, že ide o zápisky, ale príbeh sa odohráva z pohľadu danej postavy. Čiže Simona našla zápisník, ale skočíme si do minulosti, kde sa nám hlavné postavy predstavujú, rozprávajú nám o svojom živote a práve príbeh Terezy sa začína pôrodom jej dcéry Kláry, ktorú jej vezmú. Už len pritom, ako toto píšem, mám opäť zimomriavky, a to som knihu čítala takmer pred dvomi mesiacmi. Je to neuveriteľne silná knižka, celkom útla, na to, aké silné ženské hrdinky a ich osudy v sebe ukrýva.
Ak si poviete, aké náročné to mala Tereza, tak si počkajte na Klárin život. Ani jedna zo žien v Simoninej rodine to naozaj nemala ľahké.Marína, Angelika, ba ani Daniela…
Veľmi chválim autorkin štýl a to, ako každej postave naložila na plecia bremeno, ktoré sa reálne mohlo stať nejednej žene v dobe, v ktorej sa príbeh odohrával. Aj keď sa mi Simonin príbeh zdal až rozprávkový, oproti jej ženským predkom, tiež sa potýkala s polenami, ktoré jej život hádzal pod nohy.
Celý tento nádherný príbeh statočných žien, je prevoňaný jabloňovým sadom a rôznymi odrodami jabĺk. Ako krásne a symbolicky ku každej postave(ktorú mala práve charakteristika jablone definovať),autorka priradila vhodne zvolenú jabloň, len nechápem prečo sa v závere rozhodli Eliške venovať jabloň iní ľudia…. Keďže podľa tradície to malo byť inak.
Síce ide o knihu z roku 2017, čiže nepatrí medzi najaktuálnejšie novinky, rozhodne by som vám odporúčala poobzerať sa po nej.
Daniela
Neověřený nákup
26.9.2022
Priemer
V prvom rade by knihe pomohlo keby autorku niekto presvedčil, že príbeh žien (alebo mužov), ktorých spája s ľuďmi dávnejších dôb denník, šaty, stôl, miesto alebo ovocný sad (či čokoľvek iné) je naozaj strašné tisíckrát vylúhované klišé. A keďže je celá kniha o tom, čo viac k nej dodať? Možno len malú radu autorke - ,,konvalinkový smiešik" (str. 153) je skutočne oči aj uši zraňujúce slovné spojenie. Au!
Kniha o láske, smútku, radosti i utrpení, o prastarej jablkovej mágii, vibrujúcej a aromatickej, o tom, že napriek všetkému neprestane vychádzať slnko a zem sa bude naďalej krútiť ako už i tisícročia predtým.
-
Pred časom som si povedala, že by som do prečítanej literatúry mala zaradiť viac slovenských autorov/autoriek a tak som tentoraz siahla po knihe od spisovateľky Zuzky Širokej. Ak mám byť úprimná, tak až do doby pred pár dňami som netušila o akú autorku ide a čo píše, ale svojim dielom Jabloňové lásky ma zaujala.
-
Jabloňové lásky sú rozprávaním o osudoch šiestich žien jednej rodiny, ktoré pokolenie za pokolením žili svoj neľahký život spätý s rodnou slovenskou hrudou na Gemeri. Tereza - Klára - Marína - Angelika - Daniela - Simona, dcéry, matky, babičky, prababičky, silné ženy s veľkým srdcom, ktoré nezlomili vojny, chudoba, znásilnenie, týranie či obyčajná ľudská nevraživosť. Ženy, ktorých sláva a meno nepresiahli hranice dediny, neostali po nich žiadne významné objavy, ale deti a hodnoty. Všetky do jednej si šli za svojím cieľom, za svojím šťastím a s väčšími či menšími úspechmi sa im to i podarilo po dobu takmer stopäťdesiatich rokov.
-
“Náš sad, my, to je stabilita, doslova pevná pôda pod nohami, a tú si jednoduchí ľudia veľmi vážia. Rovnako ako rodinu a tvrdú prácu.”
-
Rozprávačkou je Simona, najmladšia zo žien tohto rodu, ktorá sa ako už i mnohé pred ňou, vracia do svojho rodiska, do starého penziónu uprostred jabloňového sadu, aby sa i ona stala matkou a pokračovateľkou rodinnej tradície. Tu objavuje denníky svojich predchodkýň a pomocou nich nám vyrozpráva ich príbehy.
-
Najmenej sympatickou mi bola Marína, chladná, vypočítavá žena, ktorá bez zábran uprednostnila seba a svoju predstavu o šťastí pred vlastnou dcérou. Naopak najviac som si obľúbila Terezu, zakladateľku dynastie odhodlaných slovenských žien, ktorá napriek všemožným útrapám dokázala takmer nemožné. Asi najmenej sa čitateľ dozvie o Angelike, Simoninej babičke, keďže “denníky iných ľudí sa nesmú čítať za ich života.” Nuž a Simone, tej som jednoducho držala palce.
-
V istom zmysle mi tento román pripomenul Rileyovej Sedem sestier. Osudy šiestich žien nie sú síce rozpracované v samostatných knihách, lež zhustené do jednej. Ich turbulentné osudy však v ničom nezaostávajú za tými od Rileyovej. Takisto sa autorka opiera a mnohé historické fakty, len nie tie svetové, ale naše slovenské. Celkovo bola kniha pre mňa príjemným prekvapením, nakoľko som očakávala sladkú, povrchnú romancu, ale dostala som román so všetkým čo dobrý román má mať. Dúfam, že hoci Jabloňové lásky bola mojou prvou knihou od tejto slovenskej autorky, tak zďaleka nie poslednou. A na konci knihy vás milé dámy čaká prekvapenie v podobe receptu na Angelikin čarovný jablčník.
A ešte jeden citátik žien z jabloňového sadu na záver:
“… ak si muž a strom nesadnú, nie je čo riešiť. Strom je škoda vypíliť, ale chlapa môžeš hocikedy poslať kadeľahšie.”
Príjemné čítanie!
Po Ružovej grófke a jej ružiach som siahla po silných ženách a ich jabloniach. Knihu už mám doma dlho a keďže mi naposledy moja prváčka urobila kôpku na čítanie, idem v nej zaradom. Príbeh Jabloňové lásky je príbehom niekoľkých žien jednej rodiny, ktoré nemali na ružiach ustlané, ale rozhodli sa nepoddať sa. Boli silné, odolné a húževnaté, s dobrými podpornými koreňmi... ako tie jablone.
Príbeh začína v súčasnosti Simonou. V Bratislave prišla o vzťah, o prácu i o mamu a tehotná sa vracia domov na Gemer. Jej starká tam má penzión a pri ňom jabloňový sad. Okrem príbehu sa dozvedáme o odrodách, o pestovaní, o problémoch, s ktorými zápasia pestovatelia.... Simona sa nevie zmieriť so stratou milenca a v tejto časti mi už mierne liezla na nervy. Lenže... na druhej strane je to ukážka toho, ako veľmi sa dokáže „ponižovať“ zamilovaná žena ???? Do jej príbehu sa postupne vplietajú ďalšie. Na povale nájde denník svojej prapraprastarej mamy Terezy, ktorá bola vydatá za dedinského rechtora. Bol zlý, trápil a bil deti a bola to ozaj výrazná postava. Dozvedáme sa tiež o tom, že už v tomto období mala rodina sad a neskôr i budovu papierní, z ktorej je v súčasnosti penzión. V deji sa striedajú časové roviny – Simonina a Terezina, neskôr sa zoznamujeme s jej dcérou Klárou, ktorú musela opustiť, s jej vnučkou Marínou a vnukom Jakubom a napokon bližšie so starkou Angelikou a Simoninou mamou Danielou.
Príbeh plynie rýchlo, hlavne historické časti nabádajú čítať ďalej a dozvedieť sa, ako žili ženy Simoninho rodu kedysi. Páčilo sa mi, že každá z nich mala zasadený svoj strom, ktorý ju vystihoval a ktorý zasadil pre ňu nejaký muž. Otec, manžel, či milenec. Pri každej žene bol aj podrobný popis konkrétnej odrody jablone, čo teda spôsobuje, že sú to nielen príbehy o ženách, ale dozviete sa tu čo to i z jabloňového sveta.
Vydavateľstvo Grada Publishing vzniklo v roku 1991 a postupne sa stalo jedným z najväčších vydavateľstiev v Českej republike a lídrom v oblasti odbornej literatúry na trhu.
O dva roky neskôr začalo svoje aktivity rozširovať aj na Slovensko, a to pod značkou Grada Slovakia. Obe vydavateľstvá postupne rozšírili svoje zameranie o detskú literatúru, beletriu, motivačné a sebarozvojové knihy, ako aj knihy venované zdravému životnému štýlu a populárno-náučnú literatúru.
Grada Publishing a Grada Slovakia naďalej udávajú trendy v odbornej literatúre v najrozmanitejších oblastiach, ako je právo, ekonomika a manažment, financie a účtovníctvo, architektúra a stavebníctvo, zdravotníctvo a medicína atď.
V súčasnosti patrí Grada Publishing do trojice najväčších českých vydavateľstiev a v oblasti odbornej literatúry je naďalej jednotkou na trhu. Vydavateľstvo Grada Slovakia dynamicky rastie, pričom čitateľom na slovenskom trhu ponúka širokú škálu kvalitnej literatúry, ktorú vydáva aj pod svojimi ďalšími značkami. Beletriu pod značkami COSMOPOLIS a METAFORA, detskú literatúru ako BAMBOOK a duchovnú literatúru nájdete pod značkou ALFERIA.
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Když najdeš lásku, držíš se jí. Popadneš ji oběma rukama a uděláš, co můžeš, abys ji nepustila. Nejde se k ní otočit zády a předpokládat, že na tebe bude čekat, kdes ji nechala, dokud na ni nebudeš připravená.