Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Knihu V mene kríža som vyhrala u @tanyk_tanicka na Instagrame. Ona sama o Kušnírovom debute písala perfektne, lákavo, proste tak, že som si knihu uložila na zoznam. Ale veď to pozná každý knihomoľ… do košíka vhupne vždy niečo iné, lebo… po výhre som knihu dlho nesušila na poličke. Prečítala som prvé stránky a premýšľala, čo sa z toho môže vykľuť. Po pár dňoch som ju vzala do ruky opäť a začítala sa.
V mene kríža prečíta na posedenie len masochista. To nie je urážka, ale nenapadá mi dôvod, prečo by si niekto TOTO naservíroval ako krémeš po nedeľnom obede. Autor píše naozaj skvele, vôbec by som nepovedala, že V mene kríža je jeho prvotinou. Má skvelú skladbu viet, trefné, autentické opisy, dialógy, odráža sa od reálií a práve to je na čítaní Kušnírovej knihy to najťažšie. Ja ako beznádejná romantička veriaca na happy end-y, na zloduchov so svedomím a že sa všetko zlé na dobré obráti, som verila… do poslednej strany, do posledného písmena. Nuž, autor rozhodne svoj príbeh nepísal s úmyslom vyhovieť rozprávkarom, chopil sa pera so surovosťou, ktorá (žiaľ) bola súčasťou našich dejín. Kušnír do svojho príbehu vložil všetko- lásku, nádej, ideológiu, históriu, spomienky, zášť, odhodlanie, strach, krutosť, ale aj závisť či obyčajnú ľudskosť a túžbu žiť. Celý dej sa odohrá v jednej malej dedinke v priebehu pár týždňov. Na 200 stranách Marcel maximálne využil svoj rozprávačský talent. Postavy predstavil dosť na to, aby si každý čitateľ utvoril vlastný názor- kto je dobrý, kto zlý a kto stratený. Čakala som drsný príbeh o živote počas 2 sv. vojny, no napriek tomu ma surovosť a akýsi pocit “skutočnosti” prekvapili. Kušnír sa neštíti opísať agóniu a vy mu ju proste veríte. Lebo musíte. Inak sa to nedá, len zažiť všetko s postavami, ďakovať, že my žijeme tu a teraz a dúfať, že sa história nebude opakovať. Odolávala som, no nakoniec som sa slzám nevyhla. A to hovorí za všetko.
Síce som e-knihu dočítala dávnejšie, nemôžem si nechať ujsť príležitosť napísať pár viet o najnovšej knihe autorky, s ktorou máme “vzťah” ako na hojdačke. Prečo? Tenebris je za mňa nie, Iba 10 dní áno, ale… s veľkým ALE… no a že by do tretice všetko dobré? Rozhodne áno! Ďakujem, Mirka (@mirka_cita) , že si ma presvedčivými argumentmi na knihu nalákala.
Pravidlá hry som si veru zamilovala. Autorkin štýl je ľahký, plynulý a stretnutie hlavných hrdinov bohovsky originálny! Z obete sa vykľuje prenasledovateľ a z útočníka obeť! Kto by to bol povedal?! Humorom popretkávaný príbeh o bohatom dievčati neznášajúcom šport a chudobnom športovcovi. Vtipné i dojímavé scénky zaručia dve psie anomálie, ktoré napriek výzoru prirastú k srdcu nielen hlavným postavám. Oceňujem, že autorka do príbehu vložila hokej. Taký ozajstný, nielen pár fráz o tom, že sa hokej hrá. On sa naozaj hral, aj chalani trénovali a bolo toho akurát- ani málo, ani veľa. A aby bohaté dievča nebolo len pekným xichtom príbehu, svoje poslanie mala predurčené odmalička. Zachraňovala zvieratká a jej profesiou mala byť záchrana ľudí v núdzi. Práve táto linka bola akoby utlmovačom srandičiek a príbeh naberal na vážnosti. Nemyslím, že autorka sa snažila zahmlievať. Ak sa vám zdajú niektoré veci predvídateľné, myslím, že to bol zámer. Jednotlivé čriepky do seba zapadli a nebola by kniha bez drámy. Tu sa však to najhoršie udialo “za zatvorenými dverami”, a tak bol čitateľ ušetrený krvavých detailov. Ako to ale bolo so vzťahom Penelope a Connora? Prešli si od nevraživosti(asi silné slovo, ale bolo tam predsa prepadnutie) k priateľstvu a neskôr k láske. Ich príťažlivosť bola vzájomná, ale všetko možné im bránilo byť spolu. Spočiatku to boli najmä ich vlastné postoje. Ale ako som písala vyššie, dej bol plynulý aj v tomto smere a veľmi dobre premyslený. Nedá mi pokoja brat Penelope. Mala by som preňho skvelú priateľku/partnerku na neskôr(ako poslednú čast série?). Bola by to výzva, ale stála by za popremýšľanie. Už mám doma aj tlačenú verziu knihy(je nádherná) a neskutočne sa teším na jeseň, kedy by malo vyjsť divoké pokračovanie série s iným párikom.
Síce ústrednou témou tohto príbehu pre deti sú Vianoce, posolstvo, ktoré v sebe ukrýva by malo byť pripomienkou po celý rok, preto ma nesúďte, že otravujem s vianočnou knihou teraz.
Eliška Kramerová, autorka knižky, doslova na pár stranách vykúzlila čarovný príbeh zvieratiek a ich očakávanie a prípravy na najkrajšie sviatky roku. Dej dotvorili prekrásne ilustrácie Adriána Macha, ktorého prácu, našťastie, vydavateľstvá aplikujú na obálky rôznych žánrov, a teda jeho prácu môžu obdivovať naozaj milovníci rôznorodých kníh…
V malej studenej doline sa schyľuje k Vianociam a zvieratká majú plné “ruky” práce s výzdobou stromčeka. Niekedy sa však stane, že nič nejde ako po masle a aj v doline sa udeje strašná vec. Ozdoby zo stromčeka jednoducho zmiznú. Budú Vianoce pre zvieratká tento rok stratené?
Sila lásky, priateľstvá, súdržnosť, deľba práce, podpora… to sú len omrvinky, z čoho by sme si mali od zvieratiek z knižky brať príklad a rozhodne nie len počas Vianoc. Vštepovať deťom ľudskosť nie je hanba. Práve preto sa zaslúžme aj my o malé zázraky nezištnou pomocou kľudne aj každý deň. Okrem iného, ten pocit na duši je na nezaplatenie.
Vo vlnách vidno všade, odkedy vyšla. Konečne som sa k nej dostala aj ja. Jediným mínusom, čisto subjektívnym, knihy je absentujúca chémia medzi postavami. Každý to, samozrejme, môže vnímať inak, takže smelo do čítania, priatelia.
Ak máte radi romantickú linku s témou bratov najlepší kamarát/kamošova sestra, Vo vlnách si nenechajte ujsť. Všetko (u mňa až na tú vzájomnú príťažlivosť) bolo fakt uveriteľné. Liline ťažké detstvo, ochranársky brat s kamošmi, úsilie vynaložené byť lepším ako ju zaškatuľkovali v malom meste, vyhrávať, tvrdo na sebe makať a tak trochu zabudnúť naozaj žiť. Pravým opakom Lily je Hugh. Pochádza z veľkej milujúcej rodiny- ja jeho rodinu a šibnutých, do všetkého sa starajúcich súrodencov zbožňujem! Síce som rada za svojich, ktorí mi ani poriadne nenapíšu ako je rok dlhý(asi som si len zvykla na naše vlažné vzťahy). Udivuje ma výchova/životný štýl, keď si do domu pozvete na večeru kopec cudzích ľudí a ak sa niekto povracia, ešte z toho spravíte zábavnú historku. Ja by som sa určite zmenila na vyvádzajúcu hysterku :D ale presne pre toto milujem knihy. Aj zvracajúceho hosťa si viem užiť… kniha toho znesie oveľa viac ako ja.
Laura píše veľmi fajn, nenáročne, stránky pod rukami ubúdajú jedna radosť. Veľmi pekne písala o závislosti. Zabŕdla aj do témy, prečo u jednej z postáv prepukla a tým poukázala na to, že za akúkoľvek závislosť si človek sám nemôže. Je to choroba, spôsob, akým sa ľudia snažia vyrovnať so životnými nástrahami. Je skvelé mať niekoho, kto chce človeku so závislosťou pomôcť aj v prípade, kedy bude výsledok neistý. Každá pomoc sa ráta- neskúsiť nič neznamená vyhnúť sa sklamaniu. Lila je skvelá ženská hrdinka a naozaj mi ľúto tej napísanej chémie, ktorá ale citmi ku mne nedorazila. Áno, Pavlov o nej písala dosť, ale ten “chtíč” zostal len na papieri. Mám radšej, keď ma city z knihy zasiahnu ako tsunami. Vtedy je to pre mňa to pravé orechové. Možno na budúce. Už sa veľmi teším.
Ak vás náhodou knižný debut autorky Lei Winterovej nenalákal anotáciou(čomu sa mi fakt nechce veriť), tak vás rozhodne upúta už na prvý pohľad svojim vizuálom. Nielenže je knižka útla, vhodná do každej kabelky, na výlet, na pláž alebo aj doma na záhradu či balkón, ale tá obálka presahujúca až na oriezku, povedzme si úprimne, je jedno knihomoľské nebo.
Samotný obsah za obalom ani za mak nezaostáva. Na prvý pohľad je to romantická oddychovka z prostredia čarovnej Apúlie, preto nechýba krása Talianska, vôňa čerstvého jedla, pláže a jeden rodinný hotel. Emma ujde z rodnej Bratislavy aby si oddýchla od opäť raz zamilovanej mamy chystajúcej svadbu a od práce, kde sú na ňu kladené nesmierne nároky. Takto si predstavujem makačku, blonďavú právničku. Vlastne si na seba tie nároky kladie sama, je zaťatá, húževnatá, inteligentná a v práci a škole to vôbec nemá ľahké. Tak sa vyberie za viac-menej rodinou(takou, ktorú si človek vyberá sám) do Talianska s tým, že sa bude venovať štúdiu na poslednú, najdôležitejšiu skúšku. Čo čert nechcel, po dlhej dobe sa stretáva s kamošmi z detstva. Pochábeľ Elio a vážny, uzavretý Marco boli kedysi nerozlučiteľní, teraz sa nevedia ani porozprávať. Tento zvrat v ich vzťahu zaujímal nielen Emmu, ale aj mňa.
Musím povedať, že autorka vo svojom debute odviedla fantastickú prácu. Emmu som si hneď obľúbila, veľmi sa mi páčila priateľská atmosféra príbehu, ochota pomôcť, starostlivosť postáv a aj zvláštne vibrácie príťažlivosti, ktoré Lea použila, boli len jemnými náznakmi pri “oťukávaní”. Takáto tzv. slow-burn romantika je moja obľúbená a najmä, ak do toho postavy riešia vlastné problémy a sú si po ruke. Spoznávajú sa do detailov, ale niečo medzi nich stále stavia pomyselný múr. Skvele vystavaný príbeh, zápletky, situácie a ten záver… nuž, všetko je, ako má byť. Aj keď si myslíme, že nás jedna túžba spraví šťastnými, neznamená to, že sa naše sny a priority nemôžu zmeniť. A láska mení všetko…
Ps: Tetu Annu chcem mať doma aj ja
Ako fanúšička Armentroutovej tvorby som siahla po síce trošku staršej knihe, ale vôbec mi to nevadí. Táto žena píše rýchlejšie ako ja čítam, a tak mám čo doháňať. Najradšej mám jej jednoduchý štýl a dôvtip, keď aj do trileru zapletie lásku (Neohlížej se) alebo fantasy s poriadne náruživými postavami (Pád a hnev). Jennifer je tvárna, ale zostáva verná najmä romantickým linkám v príbehoch.
Buď so mnou je síce druhou časťou série Wait for You, ale kľudne ju môžete čítať aj samostatne, bez prečítania predošlej časti. Ja som prvú časť s názvom Počkám na tebe počúvala vo forme audioknihy (nakladatelství Kanopa) a kypela som nadšením. Armentrout to proste vie a páčila sa mi aj druhá časť.
Jase je najlepším priateľom Cama (hlavný hrdina 1.časti). Je pohodový, sexi, obľúbený a skrýva obrovské tajomstvo. Teresa po úraze kolena skončí dočasne s tancom a ocitne sa v škole, kde študuje aj jej brat. Ona si však nesie rany na duši, pretože tie na tele, ktoré jej spôsobil bývalý priateľ sa už dávno zahojili. Jasa a Tessu to k sebe ťahá, no práve ich minulosť ich od seba delí. Musím povedať, že tento diel bol o kúsoček slabší. Prekukla som autorku s jej plánmi hodiť na čitateľa bombu, preto sa wau efekt u mňa nedostavil. Tiež som trošku dvíhala obočie pri krimi vsuvke- netvrdím, stávajú sa aj horšie veci(alebo katastrofa za katastrofou väčších rozmerov), ale…akosi mi to tam nesedelo. No a ak má byť záver klišé, tak tu… tu bolo ako zmrzlinový pohár so sľahačkou a premrštenou dávkou topingu. No ale čo. Chcela by som tento párik vidieť o 20 rokov :D lebo veď, všetky začiatky sú krásne. Napriek tomu, odporúčam. Vlastne, isto nikoho neprekvapím, čokoľvek od Armentroutovej
Netajím sa tým, že som príbeh Saši čítala pred pár rokmi. Páčil sa mi. Taký mix romantiky, bežného života slobodnej matky a silná téma násilia. Teraz, po (už môžem povedať) rokoch, som si uvedomila, že si stále pamätám dosť z pôvodného príbehu. Preto mi nedá neporovnávať a nezostáva mi nič iné ako autorku pochváliť. Dej je svižný, menej popisný a vysvetľovací a hlavne Saša sa “zmenila”. Pôvodne bola podľa môjho názoru miestami hysterická. Ale! Všetko Natali dala “do pucu”, vyhladila hrany, triezvo vyčistila text a vzniklo z toho toto… a s patričnou hrdosťou (na Natali samozrejme!)vám knihu odporúčam.
Podaj mi ruku… vás vtiahne do deja. Už od prvých stránok sa začítate do života Saši, jej problémov, vysvetlí, prečo aktuálne žije tak ako žije. Problémy s prácou, škôlkou, expartnerom, mamou… aj na koňa by toho bolo dosť. Aspoň že malý Luky je zlatíčko, po boku Saši stojí najlepšia kamarátka Laura s manželom, pomoci sa jej dostane aj od… novej postavy. Verte, prezradiť vám jej meno, pokazím vaše očakávania. To je na príbehoch najkrajšie, nevedieť čo príde.
Nádherné puto Saši a Laury bolo akýmsi pilierom príbehu. Vždy tu boli jedna pre druhú, vzájomne si pomáhali, podporovali sa. Stretnutia s cudzincom boli nápadité a od začiatku bolo jasné, že sa v príbehu zahniezdi. Okrem jeho životného príbehu, na ktorý si čitateľ/ka počká(a že to stojí za to čakanie), autorka zabŕdne aj do zákernej diagnózy a trochu nás s ňou zoznámi. Veľmi emotívne, surovo, bez servítky, ale zároveň opatrne a s citom Natali vtisne do života Saši domáce násilie. Fox sa netají tým, že s týranými ženami pracovala, preto aj vďaka knihe šíri osvetu o “otvorených očiach”, že nie každý týraný jedinec (ako žena, tak aj muž či dieťa) má viditeľné stopy po násilí, že aj malý záujem a podanie pomocnej ruky, i keby bola odmietnutá, sa ráta.
Zvraty skvelé, romantika úžasná, záver nervy drásajúci… berte knihu do ruky! Nenechajte sa dvakrát núkať.
Táto kniha doslova rúca bookstagram už od decembra a vôbec sa nedivím. Dokonca mám pocit, že ju vidím stále častejšie, a to je len dobre, pretože… tramtadadaaaaa… (vôbec nie šokujúco) som sa do príbehu férskych klanov zamilovala.
Ak hľadáte originálnu (celosvetovo neviem posúdiť, no na slovenskom knižnom trhu nemyslím, že má Večný kráľ nejakého vzdialeného bratranca z tretieho kolena- rozumej podobnosť) pirátsku knihu šmrncnutú riadnou dávkou fantastična, mágie, schopností a hlavne, HLAVNE! brutálnu príťažlivosť medzi postavami, tak neváhajte a čítajte!
Najviac ma dostalo, keď autorka posúva dej priaznivým smerom, vôbec nečakám dramatický zvrat a on tam je! Z ničoho nič, ale vyvinie sa akosi prirodzene, plynulo.
Absolútne sa mi páčila druhá polovica knihy, kde sa už diali veci. Odhalenia okolo najbližších Erika boli také, že SÁNKA NA PODLAHU. Priznám sa, že o Andrews som predtým ani nepočula, avšak jej meno by si milovníčky napínavých romantických(trochu~trochu viac~pikantných) fantasy príbehov jednoznačne mali zapísať za uši (a na zoznam prianí). Je to žena s nepopierateľným talentom a zaujímavou fantáziou. Ja sa už teraz teším na pokračovanie(už je nejaký čas dostupné) lebo ten koniec… ten vám, dámy a páni, vyrazí dych!
Sama autorka v úvode píše, že Absencia lásky je iná ako jej predošlé knihy. V podstate áno, i keď si Ali udržuje svoju latku v štýle, humore aj iskrení medzi postavami. Tentoraz však okrem šarvátky hlavných hrdinov zabŕdla aj do sakramentsky ťažkej témy, ktorú spojila s vedou (STEM nesmie chýbať). Za toto dostáva odo mňa rozhodne plusové body a kniha sa tak u mňa posunula na prvú priečku v rebríčku obľúbenosti.
Pútavý začiatok, turbulentné pokračovanie a následná jazda odopierania si vzájomnej blízkosti, presviedčanie samých seba o zlých rozhodnutiach a malých ústupkoch, zvrat, ktorý som fakticky nečakala, reakcie postáv na udalosti… napíšem to takto. Vzhľadom na to, že príbeh mal byť iný, netušila som čo očakávať. Možno aj preto boli zvraty pre mňa prekvapivé. Dopomohla tomu určite aj Rue a jej pragmatická až “suchárska” povaha. Prevažne som netušila, aká bude jej reakcia na čokoľvek. Zbožňujem také postavy. Svojské. Originálne. Geniálne. Niežeby Eli za ňou zaostával, naozaj som si ho obľúbila. Jeho pozornosť, starostlivosť, obetavosť… čo si budem nahovárať, srdce sa mi roztopilo už na začiatku, keď vplával na scénu k Rue ako rytier v žiarivej zbroji. Vinco nemal žiadnu šancu. Len máloktorej žene by sa Eli nepáčil. Mám dojem, že autorka chcela, aby si on sám o sebe namýšľal aký je zlý chlapec. Kdežeeee. Čo sa týka minulosti oboch postáv, nemali to ľahké, ale Eli dokázal absolútne bez mihnutia oka podporiť a hlavne Rue pochopiť. Ich vzájomné “obnažovanie” okorenilo celý príbeh. Jej úchylky a práca, ktorej sa rozhodla zasvätiť svoj život, aby už ľudia/deti nemuseli prežívať to čo ona, bolo srdcervúce. Prvá Hazelwood, ktorá ma rozplakala citlivou témou a jej podaním čitateľovi. Hlavná zápletka bola tak skvele vymyslená, pretože som nedokázala predvídať Ruino správanie, mohla som len dúfať, ako sa celý problém vyrieši. A epilóg- usmievala som sa, akoby som bola zrelá na kazajku. Bola som šťastná spolu s postavami. Darmo, Ali to vie. Za každým ma dostane presne tam, kde ma chce mať.
PS: kniha je iná rozhodne v počte s€xuálnych scén, Hazelwood sa tu riadne vybláznila.
Údajne psychologický triller(hlása obálka). Nuž… jaaaa by som to trilerom rozhodne nenazvala. Ale psychologický, to veru hej. Ak ste náhodou čítali debut Tii Esme a hundrali ste na preskakovanie minulosti, súčasnosti, rozprávačov… ani toto asi nebude pre vás. Ja som si Tiin príbeh najmä pre originálne spracovanie zamilovala a vďaka tomu má u mňa On vyššie hodnotenie.
Empson sa donekonečna dokázala špárať v tom, čo už bolo povedané. Opakovane prežívali postavy hotové muky- psychologické. Síce to je pochopiteľné, ale brala by som menej špárania. Predsalen, na 400 stranách sa toho opakovalo na môj vkus dosť. Catherine, hlavná postava príbehu je na ozdravnom “pobyte”, pretože nerozpráva, nekomunikuje so svojim okolím, je apatická i keď všetko vníma. Okrem teda opakovania psychického rozpoloženia Catherine a Luciana, mi je ľúto, že môj tip, čo sa medzi ňou a Lucom stalo, bol správny- ono to tak nejak bolo zrejmé od začiatku. Čo som však netušila do viac ako knihy bolo, prečo bola na psychiatrii. Čo sa stalo, že sa uzavrela.
Autorka skáče ako besná stepná koza z prítomnosti do minulosti pred 15. rokmi a aby to okorenila, aj do obdobia pred 4. mesiacmi. To však nie je dostatočný zmätok, preto poďme okrem Catherine pridať aj pohľady Luciana. Ona je milovaným jedináčikom, utiahnutá kráska. On je aristokrat, bohém obklopený priateľmi, ktorí pri ňom vždy stoja. On sa zamiluje do nej, ona nechápe prečo. Užívajú si krásy života až nastane koniec. Ona sa vydá, má deti, ale v manželstve nie je šťastná. Niečo, resp. niekto jej chýba. V prítomnosti sa obaja znova stretnú, ich láska prežila roky, stále je rovnako silná, ale o dôvode odlúčenia sa nerozprávajú. Až sa stane tragédia a Catherine ten dôvod na Luciana vybafne. On prežíva vlastné dvojnásobné peklo plné výčitiek a zrady. Až príde veľké finále.
Priznám sa, keď som knihu odložila, nemala som nutkavú potrebu sa k nej čím skôr vrátiť, ale keď som ju čítala, hltala som stránky jednu za druhou. Empson písala nápadito, vždy v kratučkej či dlhšej kapitole odhalila čriepok novej informácie a na mne bolo ako poskladať do pôvodného stavu čínsky porcelán. Pretože taký tento príbeh bol. Krehký ako ľudské bytie. Bol plný emócií, bolesti zo straty, euforického šťastia, ktoré malo vopred danú exspiráciu, sklamania, nenaplnenej, neopätovanej aj priskoro ukončenej lásky, podpory aj faloše, hanby, viny, predstierania.
V každom prípade, je to rozhodne zaujímavá kniha.
