Někdy se říká, že praví majordomové se vyskytují pouze v Anglii. V ostatních zemích mají - i když jsou nazýváni různě - jenom sluhy. Já se k tomuto názoru přikláním. Evropané... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
Někdy se říká, že praví majordomové se vyskytují pouze v Anglii. V ostatních zemích mají - i když jsou nazýváni různě - jenom sluhy. Já se k tomuto názoru přikláním. Evropané nemohou být majordomy, protože svou přirozeností nejsou schopni potlačovat... Číst víc
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do tří dní.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 31 dní.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 31 dní.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.
Potřebujete poradit knihu?
Zeptejte se online knihkupce!
Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?
Máme více než 300 000 knih skladem
Knihomolská záložka ke každému nákupu
Více než 9 000 výdejních míst
Naši skřítci doporučují
341 Kč
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do tří dní.
Někdy se říká, že praví majordomové se vyskytují pouze v Anglii. V ostatních zemích mají - i když jsou nazýváni různě - jenom sluhy. Já se k tomuto názoru přikláním. Evropané nemohou být majordomy, protože svou přirozeností nejsou schopni potlačovat city tak, jak to dokážou jen příslušníci anglické rasy," říká o sobě majordom Stevens, vypravěč románu Sou- mrak dne, který celý svůj život zasvětil oddané službě na panství Darlington Hall. A jeho charakteristika trefně vystihuje především jeho samého: jeho loajalitu vůči pánovi i ochotu nevidět znepokojivé dění na panství předčí právě jen jeho schopnost potlačovat city, včetně těch milostných, jejichž adresátkou byla po dlouhá léta společného zaměstnání hospodyně slečna Ken- tonová. Vytěsněné city i tužby se ovšem rády vracejí, a nejinak tomu je i u Stevense: během šestidenní dovolené se mu jeho minulost zpřítomní s nečekanou silou - a on se s ní musí chtě nechtě vyrovnat.
Román Soumrak dne, oceněný prestižní Booker Prize, je obec- ně považován za vrcholné dílo Kazua Ishigura; k jeho nesmírné popularitě nepochybně přispělo i mistrné filmové zpracování s Anthony Hopkinsem a Emmou Thompsonovou.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Hoci je rozprávanie jednoduché a priamočiare, nečíta sa úplne ľahko. Pán Stevenson sa vyjadruje veľmi distingvovane a aj samotný príbeh rozpráva tak, ako by sa zhováral s nejakým urodzeným pánom. No to len lepšie navodí atmosféru starých časov. Ak poznáte Downton Abbey, hlavná postava mi pripomína práve za každých okolností uhladeného pána Carsona.
Súmrak dňa nie je typická pohodovka, ktorú si kúpite do vlaku. Je to skôr pokojne plynúca klasika, ku ktorej si uvaríte anglický čas a naservírujete si ho do najlepšieho porcelánu. A po jej dočítaní budete mať chuť vyčistiť striebro v príborníku.
Pán Stevens pracuje ako komorník vo veľkom anglickom dome Darlington Hall. Vďaka novému americkému nadriadenému má Stevens možnosť prvýkrát zobrať si voľno a ísť na dovolenku. Z tejto samotnej myšlienky je Stevens trochu nesvoj, ale motivácia stretnúť sa so slečnou Kentonovou, ktorá kedysi pracovala v Darlington Halle, ho predsa len postrčí, aby ponúkanú možnosť využil.
Komorník sa teda vydáva na šesťdňovú cestu autom a spoznáva krásy krajiny, ktorú nikdy nevidel hoci bola od neho vzdialená len pár kilometrov.
Popri tom si zapisuje a triedi do všetkých možných smerov rozvetvené myšlienky. Spomína na veľké stretnutia historického významu, ktorých bol vďaka svojej profesii súčasťou, spomína na otca, ktorý bol tiež komorníkom a v myšlienkach sa často vracia aj k slečne Kentonovej a ich interakciám behom obdobia, kým boli kolegovia. To že dej skákal z miesta na miesto a z obdobia do obdobia mi vôbec neprekážalo. Navyše mi to prišlo aj absolútne prirodzené vďaka jednoliatemu spôsobu písania autora Kazua Ishigura. A musím povedať, že toto bola jedna z najkrajšie napísaných kníh aké som kedy čítala! Text vôbec nebol jednoduchý, ale napriek tomu sa čítal ako po masle.
Keď som knihu prečítala, bola som trochu nahnevaná. Nahnevaná na absolútnu obetu súkromia a vlastného života pána Stevensa a jemu podobných komorníkov, ktorí sa vzdali práva na vlastný život, len aby mohli profesionálne slúžiť lordstvu. Aby mohli manažovať chod veľkých domov a stretnutí, vždy sa vyjadrovať s božskou úctou a distingvovaným slovníkom. Proste také otroctvo na najvyššej možnej úrovni… Toto počiatočné nahnevanie však vystriedal akýsi súcit a melanchólia. A čím dlhšie je od momentu, kedy som knihu prečítala, tým viac vo mne práve tieto dva pocity rezonujú. Skrátka neuveriteľné dielo, ktorému som v tom mojom počiatočnom hneve dala na Goodreads 4.5*, ale ono si zaslúži aj šesť hviezdičiek. Bolo to jednoducho výborné a niekde na pozadí tuším, že toto bude kniha, ktorú si ešte niekedy prečítam znova, aj keď mi je pri pomyslení na jej dej tak trochu smutno.
Natália z nathalysreading
Neověřený nákup
24.1.2024
Zdá sa, že pán Stevens nepozná nič iné ako prácu komorníka. Aj jeho myšlienky sú rezervované. Vždy si udržiava odstup a pôsobí strojene. No za týmto vystupovaním sa skrýva srdcervúci príbeh. Jeho zamestnávateľ mu navrhne dovolenku. Za normálnych okolností by asi túto ponuku nikdy neprijal, no teraz má cieľ: stretnúť sa s osobou, ktorú už dávno nevidel.
Čitateľ sa nachádza v jeho mysli. Začína pociťovať úzkosť. Aj keď sa možno na začiatku párkrát zasmejete, potom to už vtipné nebude. Zistíte totiž, že pán Stevens je veľmi smutný človek. Že všetko obetoval práci a jeho zvláštne správanie vyplýva z neschopnosti správať sa inak. To ma emocionálne vyšťavilo. Čo ak sa človek celý život za niečím ženie v mylnej predstave šťastia? A čo ak to, po čom túži, už dávno nie je to, čo chce? Žije len v ilúzii svojich pekných dní...
Kazuo je chameleón. Prispôsobuje sa príbehu, ktorý píše. Zatiaľ som prečítala tri, no ani jeden nebol podobný druhému. Ani štýlom písania. V Neopúšťaj ma písal lenivo (stojím si za tým). V Kláre potrápil naše pozorovacie schopnosti, aj keď povedal všetko podstatné, a tu bol majstrom psychoanalýzy. Čo sa to deje? Vždy ma prekvapí. Neviem, čo od neho môžem očakávať, a preto ma tak láka.
Kniha pozostávajúca len z myšlienok hlavného hrdinu? Sem s ňou. Zhltla som ju na posedenie. Kazuov štýl bol teraz veľmi ľahký a zároveň zložitý. Komorníkove spomienky lietali všetkými smermi: raz sme sa ocitli pri leštení striebra, potom pri politických krokoch Británie. Dozvedeli sme sa napríklad aj to, ako vníma sám seba a svoju profesiu. Ale, napočudovanie, ma tieto skoky vôbec nerušili. Z týchto odbočiek sa dokázal nádherne vrátiť k tomu, čo chcel na začiatku povedať. Vypovedá to však o mnohom. Jeho psychické zdravie autor opísal bravúrne. Netušila som, že Ishiguro je schopný takéhoto ponoru do svojho diela. Dokázal, že vie vysvetľovať, keď má náladu. Bolo to čarovné, plné potláčanej bolesti, hĺbavé a citlivé. Mne znova nič nechýbalo.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Profesionálny komorník Stevenson, celý život slúžiaci na panstve Darlington hall, sa na podnet nového zamestnávateľa, prvýkrát v živote vydáva počas dovolenky spoznať krásy svojej krajiny.
Z počiatku troška nesvoj, vďaka svojim spomienkam, nachádza pevnú pôdu pod nohami. Prízraky minulosti - predchádzajúci zamestnávateľ, otec, či služobná, s ktorou (nebyť jeho profesionálnej až chladnej masky a potlačených emócií a citov) ho mohlo spájať aj puto silnejšie, ako spájalo, sprevádzajú jeho cesty.
Sídlo tak bohaté a mocné nám našepkáva, čo sa dialo medzi jeho stenami. Druhá svetová vojna, fašizmus, aj antisemitizmus tu zohrávajú svoju dôležitú rolu.
Literárna klasika, ktorej dej plynie pomaly a pokojne, niekedy monotónne, je čarovne dôstojná a psychologická, srší oddanosťou a podnecuje čítať medzi riadkami.
Ani upršané anglické prostredie nedokázalo dodať vlhkosť suchšiemu priebehu deja, no to nemení nič na tom, že autor je naozaj skvelý rozprávač a z príbehu sa dá mnohé čerpať. Filmová adaptácia má obdobné kvality a Hopkins sa svojej roly zmocnil geniálne.
Pôsobivý a hlboký je tento monotónne plynúci príbeh o silnom morálnom zovretí v distingvovanej zdržanlivosti komorných citov.
Alex Bitto
Ověřený zákazník
26.10.2022
Kvalitna kniha so zložitym umyslom
Tažko sa mi ju čitalo, má to hlboký a zložitý zmysel pochopenia pointy z uhla pohladu, ja som to pochopil skor ako to že netreba svoj život vyslovene podmanit práci ako to spravil dotyčny hrdina ,navádza na zamyslenie sa medzi balansom v praci a žitím svojho života, čo hrdina čiastočne aj premárnil a snažil sa to dohnat v neskoršom veku.Kniha vhodna aj do tejto doby.Odporučam
Ishigurov štýl sa mi páči stále viac a viac. Pomalé odkrývanie minulosti. Nejednoznačnosť faktov. Dôležitosť toho, čo je nevypovedané. A hlavne atmosféra dávnych časov ( hoci nie až tak dávnych), ktoré sú konfrontované s inou dobou a vďaka tomu nadobúdajú istú výpovednú hodnotu, ale aj istú stopu melanchólie. Ishigurový hrdinovia to nemajú ľahké. Vír udalostí v globálnom merítku ich do väčšej alebo menšej roviny ovplyvňuje. A oni sa snažia prežiť. Darí sa im to, práve vďaka spomienkam. Dokážu vďaka tomu reflektovať svoje rozhodnutia a postoje. Sú jednoduché a obyčajné. A možno práve preto povedomé a uveriteľné. Kniha sa číta ľahko a zanechá dojem. Je mi po nej tak pekne smutno.
Nedávno som si prečítala svoju prvú knihu od Kazua Ishigura (Neopúšťaj ma) a veľmi sa mi páčil autorov štýl písania. Očarila ma jeho schopnosť vysloviť emócie a myšlienky svojich postáv tak, že hoci o nich hrdinovia neutrúsia priamo ani slovo, čitateľ ich cíti a vníma, akoby mu ich niekto podal naservírované na tanieri priamo pod nos.
.
V Súmraku dňa som túto autorovu schopnosť vnímala ešte intenzívnejšie.
Rozprávačom v tomto príbehu je profesionálny komorník Stevens, ktorý celý svoj život zasvätil svojmu povolaniu a verne slúžil na panstve Darlington Hall.
.
Keď dostane pár dní dovolenky, rozhodne sa podniknúť výlet autom a navštíviť bývalú kolegyňu pani Kentonovú, ktorá na panstve kedysi pracovala ako gazdiná, a ktorej by rád opätovne ponúkol miesto. Prostredníctvom krátkych epizódiek zo Stevensovej cesty, ktoré ho mnohokrát privedú v spomienkach do minulosti, postupne čitateľ odhalí, čo sa skrýva pod povrchom tohto navonok stoického človeka.
.
Príbeh je veľmi komorný, miestami možno až suchopárny, a napriek tomu to v ňom vrie emóciami a miestami sa mi z neho lámalo srdce.
Toto literárne majstrovské dielo bolo publikované v roku 1989 no predsa ho zaraďujú medzi velikánov klasickej anglickej beletrie. Držíte v rukách príbeh komornika Stevensa, ktorý po dlhých rokoch strávených v službách anglického šľachtica v Darlington Hall neďaleko Oxford sa v roku 1956 vydáva na cestu naprieč Anglickom. Spomína na dobu "minulú", na životné skúsenosti aj premárnenú možnosť lásky. Spoveď zostarnuného komornika vám niekedy až zlomí srdce, ale v zbytkoch svojho strateného života Stevens ešte nájde silu pokračovať... Krása.
"The evening's the best part of the day. You've done your day's work. Now you can put your feet up and enjoy it."
Stále rozmýšľam, čo napísať k tomuto komornému psychologickému románu. Vedela by som ho opísať aj jediným výrazom tváre a pohybom zľava doprava - EE, toto nie je moja „šialka kávy“ (prepáč Dara, ale na TOTO nikdy nezabudnem). Neviem prečo si tento rok vyberám knihy, v ktorých je detailný rozbor duše a života hlavnej postavy. Je to vyčerpávajúce. Takejto analýze neviem uniknúť. Pomaličky ma hltá a ponáram sa do nej ako do mysľomisy . Ani 3 kávy nepomôžu. Občas strašná nuda. Do čítania som sa niekedy musela nútiť, čo nezvyknem robiť, ale chcela som spoznať autora, ktorý za literatúru v r. 2017 získal Nobelovú cenu. Nech som opäť v obraze. Nech môžem opodstatnene chváliť alebo kritizovať.
No ale poďme sa zoznámiť s hl. postavou, komorníkom vyššej triedy, pánom Stevensom. Hádam prvýkrát v živote si užíva dovolenku a aj to mu ju nanútil jeho zamestnávateľ, Američan, nový majiteľ anglického sídla, kde Stevens uz nejaké to desaťročie pracuje. Spolu s oddaným komorníkom cestujeme po Británii za pani Kentonovou, ktorá tiež kedysi pracovala v sídle a podieľala sa na chode celej domácnosti. Ona bola pravým opakom nášho chladného Stíííviho. Páčila sa mi jej náladovosť, také to ženské podpichovanie, snaha nadviazať kontakt, aj fakt, že aspoň ona nezapustila v sídle doživotné pracovné korene. Vďaka kvetnatým myšlienkovým opisom si vieme predstaviť všetku tu scenériu a krásy Anglicka. Tu sa zastavím. Ja milujem nádherne opisy prírody, aj vzťahov, aj všetkého možného iného, ale v tejto knihe ma (žiaľ) nedokázali upútať. Stále rozmýšľam prečo sa tak dialo, keďže obvykle si v tom hoviem. Možno je to tým, že aj keď je kniha z povrchného hľadiska ľahko čitateľná a jednoduchá, pravdou je presný opak. Je to celkom náročné a pomalé čítanie. Pomalé rozumejte tak, že nejde o žiadnu akciu, ale rozsiahle spomienky, myšlienky, skúsenosti a názory nášho snobského pána Stevensa, ktoré tvoria viac ako ? celej knihy. Ide o necelý týždeň cesty, počas ktorej spomína na svoje začiatky a prácu v sídle, na „vzťahy-nevzťahy?“ so služobníctvom, svojho otca, ktorý bol rovnako chladný a ani jeho vlastné dieťa nebolo viac ako práca komorníka (och môj bože, to bola strašná doba!). Spomína tiež na svojho prvého lorda, ktorí sa stretával s hitlerovskými Nemcami a vďaka ktorým si nevedomky pošpinil meno. Tieto časté spomienky sa prelínajú s prítomnosťou, v ktorej nám s kľudom pravého Angličana opisuje situácie, ktoré prežíva. Celkový prejav p. Stevensona spôsobuje, že sa prestávate cítiť v pohode. Z pohľadu čitateľa vidíte, že v skutočnosti je to všetko vlastne dosť smutné a náš komorník si to ani neuvedomuje a teda nepriznáva. Hľadala som v tomto príbehu, v jeho hĺbke, akúkoľvek emóciu, ale nie je tam. Je to pre mňa veľký paradox, keďže vďaka Stevensovým myšlienkam a názorom ho spoznávame, ako žiadnu inú hlavnú postavu. Dokonale cítime jeho chlad, celkové zapretie emócií a božechráááň, aby nejakú chtiac-nechtiac prejavil. Toto ma asi najviac zabíjalo a frustrovalo. Výber z možností, ako si užívať život po šichte napríklad s kamošmi v krčme alebo doma s drahou pani manželkou a deťmi - NIE! Lebo sebazaprenie je ten najdokonalejší prejav oddaného komorníka najvyššej vrstvy a jeho dôstojnosti. Ach..
Počas čítania som si uvedomovala, že vyjadrovanie pána Stevensona bolo veľmi kultivované, úctivé, na úrovni, zdržanlivé, často diplomatické, keďže dbal na to, aby lordova pravda bola viac než pravda, inteligentné a ťarcha úcty, ktorá sa v dnešnej dobe už nenosí, bola pozoruhodným zjavom. Dnes tomu hovoríme „pracovná deformácia“ alebo workoholizmus, ale v tých časoch by sa so mnou pán Stevens do krvi hádal, že to nie je ani náhodou o tom, ale o niečom inom, čo viem pochopiť iba vtedy, ak sa s tým narodím. Tiež sa priznám, že som si počas čítania tejto knihy robila kvalitný sypaný čaj v tej najkrajšej porcelánovej šálke, ktorú doma mám. Sranda, ako vás kniha dokáže ovplyvniť, ak sa tomu úprimne a bez hanby poddáte – čo ja robím vždy, aj keď ma kniha hnevá. Ešteže nemám doma strieborný príbor, lebo inak by som ho šurovala každý boží večer zo strachu, že ma ráno dodžube nejaký môj imaginárny Stevens.
Niekedy sa vraví, že komorníci v skutočnosti existujú iba v Anglicku. Ostatné krajiny majú len sluhov, nech ich nazývajú akokoľvek. Celkom tomu verím. Kontinentálci nemôžu byt komorníkmi, lebo ako plemeno nie sú schopní citovej zdržanlivosti, toho sú schopní iba Angličania. Kontinentálci – najmä Kelti, ako iste súhlasíte – sú spravidla v silne emotívnych chvíľach neschopní sebaovládania, a preto si vedia zachovať profesionálne spôsoby iba v najnenáročnejších situáciách.
Najsmutnejšie je pre mňa poznanie, že príbeh nám odkrýva životnú skazu oddanosti. Zasvätíme život práci a pomýlenej mienke o tom, čo je skutočné šťastie a že ním môže byť iba dobre vykonávaná práca, kedy všetky naše záujmy idú bokom a dobrovoľne sa vzdávame vlastného života ako aj života v rodine, ktorú vieme vytvoriť. Ťažko sa mi o tom čítalo, keďže pre mňa práca rozhodne nie je na 1 ani na 2 mieste. Je to však dokonalý obraz snobskej spoločnosti v 20-30 rokov 20 storočia, kde sa ešte aj v služobníckych vrstvách robili rozdiely.
Asi prvýkrát v živote nesúhlasím s anotáciou knihy, kde sa píše, že pán Stevens sa so slečnou Kentonovou milovali, ale išlo o nešťastnú lásku. Naozaj silno premýšľam a viem aj čítať medzi riadkami, ale z jeho strany tam nebol ani jeden poriadny náznak, nedaj bože prejav iného citu ako profesionálneho a slečna Kentonová mala síce pár emočných a krásne ženských výstrelov, ale Stííívi jej ich zarazil ešte vo dverách. Nikdy sa nedočítame o vrúcnych emóciách alebo jasných prejavoch lásky. Zrejme to v tej dobe takto bývalo. Možno boli práve v týchto rokoch Briti najviac chladní a neemoční a tak im táto nálepka aj ostala. Písať, že je to o nenaplnenej láske, je trochu pritiahnuté za pačesy. Skôr by som to pomenovala náklonnosťou, ktorá mohla prepuknúť v lásku, ale mala veľmi prísne stanovené hranice končiace profesionalitou a to pani Kentonovú ničilo.
Som kritická ku knihe, ktorá mi nesadla a ku ktorej sa rozhodne nevrátim. Nemám ani odvahu na to, odporučiť ju ďalej, ale môžem potvrdiť, že daná téma sa tu opísala do najmenších detailov a ja iba s nemým úžasom vstrebávam, ako mohol niekto ctiť svoju prácu natoľko, že zapudil vlastný život. Doslova zo seba urobiť iba posluhovača a robota a vidieť v tom celý zmysel života.. vôbec si to neviem predstaviť. Pánu komorníkovi to ale nemám až tak za zlé, pretože jeho otec bol taký istý a jeho syn bol jeho obrazom - videl iba to, ako má pôsobiť na svojho pána a jeho hostí, ako mu ma posluhovať a dávať mu za pravdu a že jeho názor je maximálne nepodstatný, lebo iba jeho pán ma pravdu a on je tam od toho, aby mu vo všetkom vyhovel. Pritakával ku všetkej lordovej spokojnosti, lebo jeho dobro, pohodlie a starosti sú prvoradé. V tom tkvela aj jeho lojálnosť a vzbudenie pocitu, že sa na neho jeho lordstvo môže vo všetkom a kedykoľvek spoľahnúť. To ho robilo spokojným a asi aj šťastným? Stále ma z takéhoto presvedčenia bolí hlava. Rozoberanie politických názorov mi tiež nepomohlo, keďže ma táto téma vôbec nezaujíma, ale patrila do tohto obdobia (pred 2 sv. vojnou) a k častým témam.
Moje zhrnutie? Naozaj autor získal za literatúru Nobelovku? Tak to si musím prečítať ešte niečo z jeho novšej tvorby, lebo Súmrak dňa ma o tom nepresvedčil, aj keď jeho kvalita tam je, len je ťažšie ju nájsť a možno sa nám ukáže až pár dní po dočítaní knihy. Možno to nie je o téme príbeh, ale štýle akým autor píše - zarýva sa pod kožu a rozoberie všetko do najmenšieho detailu.
OOO a aby som nezabudla – Odeon-ky nádherne voňajú. Ako inak, keď milujem vôňu Ikar-ackého lepidla :)
Pre mňa dve najkrajšie myšlienky z celej knihy:
„Rozmýšľam, či by nebolo bývalo lepšie, keby bol Všemohúci stvoril nás všetkých - nuž - ako rastliny. Viete, aby sme boli pevne zasadení v pôde. Potom by nevznikali nezmysly s vojnami a hranicami.“
„Večer je najlepšou časťou dňa. Dennú prácu ste dokončili. Teraz si môžete odpočinúť a zabaviť sa. Tak to vidím ja. Opýtajte sa hocikoho, všetci vám to povedia. Večer je najlepšia časť dňa.“ (povedal neznámy pán Stevensovi) ..a doberanie je kľúčom k ľudskému teplu.
Nakladatelství Argo vzniklo v roce 1992 a vydalo více než dva tisíce titulů. Naší hlavní zásadou je týmová práce, díky níž dokážeme seznamovat čtenářskou obec se zajímavými knihami známých autorů, ale i objevovat pozoruhodné autory nové. Samozřejmou podmínkou naší práce je úzká a pečlivá spolupráce autorů a překladatelů s redaktory při přípravě textů, kooperace technických redaktorů s grafiky a tiskárnami i zodpovědné fungování propagačního i odbytového oddělení.
Snažíme se také získávat a podporovat talentované autory a kvalitní překladatele. Také díky tomu Argo za dobu své existence získalo pověst vydavatele kvalitní beletristické, historické i jiné odborné literatury, a to českého i zahraničního původu. Přeložené beletristické tituly soustřeďujeme do reprezentativních edic AAA (edice anglo-amerických autorů) a SSP (edice současné světové prózy), případně je vydáváme mimo řady, ovšem se stejným ohledem na kvalitní grafickou úpravu. Úroveň námi vydávané současné české beletrie snad ilustruje i přehled našich oceněných titulů v rámci ceny Magnesia Litera, péče o kvalitní grafické a knihařské zpracování našich knih nám přinesla i řadu ocenění v soutěži Nejkrásnější kniha roku (kompletní seznam našich úspěchů zde).
Žánrové spektrum jsme v poslední době obohatili o sci-fi a fantasy tituly. Stále se rozšiřuje nabídka odborných titulů, především z oblasti společenských věd. Velkou oblibu si získaly historické edice Historické myšlení, Každodenní život , Ecce Homo a Dějiny Evropy. Pro svou vysokou odbornou úroveň je ceněna edice kulturní antropologie Capricorn.
Do svého profilu Argo čím dál tím více zahrnuje i velké obrazové publikace.
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete mimo jiné sbírat knihomolské odznaky nebo zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Pevná vazba
Pevná vazba
