Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Prečítam všetko čo si ku mne nájde cestu. :-) Okrem kníh sa vo voľnom čase sa venujem bylinkám a prírodnej terapii.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Zakaždým, keď siahnem po novinke od Mornštajnovej, mám pri výbere kníh "šťastnú ruku". Od prvej strany až po poslednú je to stávka na istotu a práve teraz som potrebovala presne niečo také, ako je Čas vos.
Niektorým osud počas života naloží viac než väčšine ľudí. Protagonisti - knihovníčka Bára a podivín s výstižnou prezývkou Vtáčnik, sú každý zlomený iným spôsobom. Obaja pochádzajú z toho istého mesta a v momente, keď sa ich dejové línie pretnú, začíname s trpezlivosťou autorke vlastnou odkrývať tajomstvá a rozmotávať klbko rodinných udalostí z minulosti, ktorých ničivé dôsledky dodnes formujú ich životy.
Prostredie a atmosféra knihy mi veľmi pripomenuli pocity, ktoré som mala pri čítaní českej klasiky Petrolejové lampy od Jaroslava Havlíčka. Nielen žánrom psychologickej drámy, ale najmä malomestskými maniermi, plnými kolektívneho odsudzovania a jeho zdrvujúcich dopadov na životy zúčastnených. Hoci ide o dve odlišné doby, neprekvapivo môžeme vidieť, že ľudia sa správajú stále rovnako.
Autorka okrem prelínania časových rovín využíva aj striedanie pohľadov protagonistov. Každá kapitola prináša iný uhol pohľadu a posúva nás v deji o krok ďalej. V tomto diele cielene umiestňuje prostredie prevažne do prírody. Ak nie sme v lese, nachádzame sa často na záhrade či terase s výhľadom na záhony hortenzií, obklopené včelami - alebo skôr osami. Práve tieto prírodné detaily pôsobia v kontraste s ťaživými osudmi postáv odľahčujúco, až poeticky. Výsledkom je veľmi príjemné prelínanie pocitov.
Príbeh nemôže končiť úplne šťastne, po toľkých napáchaných škodách by to ani nebolo možné. No záver sa nesie v optimistickom duchu a naznačuje nádej na lepšie časy (ôs).
Od Yrsy Sigurardóttir som zvyknutá očakávať kvalitnú detektívku, no v knihe Trofej, autorka nadelila aj poriadnu dávku strachu a mrazivej hrôzy. V tomto temnom, napínavom psychologickom trileri, ktorého dej je zasadený do odľahlej islandskej pustatiny, izolácia nemá len geografické hranice, nachádza sa aj v každom kúte mysle.
Príbeh sa odohráva vo vrcholne nepriaznivých podmienkach, uprostred snežných víchric a ľadových vrcholov, ktoré podčiarkujú stiesnenú atmosféru. K tomu si pridajte jemné náznaky nadprirodzena a ani v bezpečí domova si nebudete istí, či na vás niečo spoza dverí nepozerá. Autorka totiž intenzívne podnecuje predstavivosť čitateľa na plné obrátky.
Majstrovsky sa tu prepletá niekoľko dejových línií, každá je napínavá sama o sebe a ich súbežná gradácia tvorí pôsobivý celok. Sledujeme rôzne postavy a situácie, no všetko do seba presne zapadá.
Yrsa opäť potvrdzuje svoj titul kráľovnej severskej detektívky.
Neprestáva ma udivovať, koľko zvratov a prekvapení dokáže nasúkať do jednej kapitoly. A jej živé, obrazné opisy? Úprimne si myslím, že by mohla bez problémov písať aj čisté horory. Zhltla by som ich aj bez návnady, stačí jej meno na obálke knihy a som chytená aj s navyjakom.
Severská krimi z pera fínsko-islandskej autorky Stopa vo fjorde, si ma získala hlavne prostredím, v ktorom sa odohráva. Zlákala ma drsná islandská príroda a tamojšia kultúra, vrátane zmienok o miestnych jedlách, zvykoch, prirovnaniach a iných maličkostiach. Nechýbala ani útulná atmosféra v štýle (použijem dánsky koncept, keďže nepoznám jeho islandský ekvivalent) hygge.
Dej, občas ťažko sledovateľný, plynul veľmi pokojne. Nečakali v ňom žiadne zásadné zvraty a celkom mi trvalo, kým som sa začítala. Inými slovami, na knihe je badať, že ide o debut, hlavne pre jednoduchý a priamočiary štýl písania autorky, zbytočné opisy a slabšie budovanie napätia. Na druhej strane, ak jej dáte šancu, otvorí dvere zaujímavému prípadu na čele so sympatickou a príjemnou protagonistkou, obľubujúcou surfovanie na chladných vlnách Atlantiku - detektívkou Hildur. Pravdepodobne udalosti z jej detstva, ktoré sa dozvedáme už v úvode, v nej prebudili driemajúcu vášeň pre spravodlivosť a objasnenie zločinu.
Autorka si nechala mnohé tajomstvá z minulosti jej postáv pre seba, a ja sa rada pustím aj do pokračovania tejto série.
Ako sú už skalní čitatelia zvyknutí, Stefánsson sa nečíta na jeden hlt, konkrétne úseky nechávate doznieť, je to básnik. Ťažko-krásne umelecké dielo, ktoré nesie názov Žltá ponorka, je trochu iný Stefánsson, filozofickejší, hĺbavejší než zvyčajne, a myslím si, že zatiaľ najviac autobiografický. Dostanete možnosť opäť sa pozrieť na svet detskými očami, na samote - v tom osamelejšom zmysle slova - v sprievode verného psa, kvalitnej hudby, letu rybárov potočných, šepotu mŕtvych a večne hľadajúc útočisko - svoju žltú ponorku.
Byť priamym svedkom usídľovania generačnej traumy v detskom srdci a pospevovať si Yesterday od Beatles, tomu hovorím dokonalá umelecká súhra, nielen čo sa literatúry týka. Dynamické striedanie časových rovín, predstavivosť bez hraníc a melancholický podtón knihy, vezmú človeka, ktorý sa pri čítaní stáva súčasťou príbehu, na ešte neobjavené miesta, kde je spoločníkom Boh počúvajúci Johnnyho Casha pri popíjaní fľaše vodky. Jazyk svrbí zo slov, ktoré nezazneli v okamihu, kedy mali, a po rekapitulácii života zostáva len tiché posolstvo.
Svojou kreativitou a predstavivosťou Tolkien predbehol dobu, v ktorej žil, a ja som neskutočne nadšená, že som opäť skočila do Stredozeme - tentokrát cez trilógiu Pán prsteňov - priamo do jeho podmanivého sveta plného bohatých príbehov, dobrosrdečných duší s jemným humorom, ale aj číreho zla, ktoré sa nenápadne vlieva do tunajších prameňov riek.
Putovanie spolu s neskúsenými, no odvážnymi mladými hobitmi cez zasnežené hory, svieže lúky, smrtiace močiare a zradné snové lesy, kde na každom rohu číha niečo nové, je plné prekvapení a výziev.
Veď ako fantasy klasiku, ktorá vydláždila chodníčky mnohým iným príbehom tohto žánru, som si ju tak dlho sľubovala! A bolo to lepšie, než som čakala. Nemyslím si, že sa nejakému človeku podarilo vymyslieť tak obšírny, detailne vypracovaný svet plný vlastnej mytológie, tradícií a jazyka. Majstrovský kúsok. Tolkien, áno, aj opisný, aj rozvláčny, je pre mňa nezabudnuteľným dobrodružstvom.
V druhej časti napínavej detektívnej série Čierny ľad od islandskej autorky Yrsy Sigurardóttir sa opäť stretávame s vyšetrovateľským tímom - Týr, Idunn a Karó. Tentokrát sa však autorka viac zameriava na Idunn, spoznávame ju tak nielen z profesionálneho, ale aj osobného hľadiska.
Medzi dejovými líniami prípadu a samotným vyšetrovaním je len pár dní rozdiel, striedajú sa po kapitole rovnako ako v prvej časti, čo stále viac a viac stupňuje napätie.
Yrsa je majsterkou v budovaní desivej atmosféry a nenechá čitateľa vychladnúť.
Ak ste si mysleli, že prvý diel Niet úniku bol skvostom, v druhej časti vás ohromí, ako ladne autorka zdvihla latku. Každá stránka sa ako kúsoček islandského ľadu zarýva pod kožu, až kým sa neprebojujete k samotnému rozuzleniu.
Hlavná dejová línia sleduje skupinu priateľov, ktorí sa po rokoch odlúčenia stretávajú na Vestmannských ostrovoch pri nešťastnej udalosti - pohrebe spoločnej kamarátky. Toto stretnutie sa závratne zmení na nebezpečnú hru s minulosťou, na ktorú sa všetci zúčastnení snažili zabudnúť. Nikomu sa nedá veriť a tak čitateľa sprevádza celým príbehom pocit neistoty. Nad rôznorodými postavami visí neustále nebezpečenstvo. Mrazivá atmosféra Islandu a autorkin zmysel pre detail je už len čerešničkou na torte v tejto kvalitnej "obracačke strán". Neviem sa dočkať ďalšej Yrsy v slovenskom preklade!
Pokračovanie je rovnako pútavé ako prvá časť. Autor nezostáva len pri popise suchých faktov o pandemických opatreniach, ale podáva aj osobné, veľmi autentické svedectvo o tom, aké ťažké podmienky nastali pre cudzincov v tejto krajine počas pandémie. Kniha je bohatá na postrehy zo života v rôznych provinciách Číny, pričom zvlášť pozoruhodné sú kapitoly venované Tibetu, ktorý autor popisuje s úctou a rešpektom.
Páči sa mi, ako Dvořák bez príkras popisuje realitu, či už svojej ťažkej cesty za splnením sna, alebo spoznávania cudzej kultúry na vlastnej koži. Nevšedné zážitky sú popísané s nadhľadom, vtipne a zanechajú silný dojem. Nejde síce do hĺbky, ale tento letmý náhľad do čínskej kultúry ocení každý dobrodruh. Náturu Číňanov a jazykovú bariéru spôsobenú dialektmi rôznych častí Číny snáď ani nemožno popísať hodnovernejšie.
Otázka dlhovekosti trápi ľudstvo od nepamäti. Dánsky molekulárny biológ Nicklas Brendborg, v medzinárodne úspešnom bestselleri, ktorého názov zaujme už na prvý pohľad, spája vedu a výskum s ohromujúcimi faktami z prírodného sveta, sú úzko späté s témou biologických procesov starnutia. Pútavo interpretovaný, vtipný a nesmierne zaujímavý titul sa vzhľadom k tomu, že sa jedná o odbornú a náučnú literatúru číta ľahko.
Prírodné zázraky, vekové rekordy, mechanizmy, ktoré zaisťujú dlhú život - ako ich aktivovať, posilniť a čo môžeme sami urobiť, aby sme žili dlhší život?
Skutočne fascinujúce, niektoré témy by som si vedela predstaviť popísané viac do hĺbky.
Ak zatúžite po slovenských chotároch a lúkach v kvete s omamujúcou vôňou medonosného nektáru, kde korienky naberajú vlahu z útrob zeme, Dobroslav Chrobák vás tam cez stránky knihy Drak sa vracia prenesie, hoci aj priamo z rušných ulíc mesta.
Živé scenérie prírody sú dôkazom toho, ako rád v nej trávil svoj voľný čas a dielo, kde popísal vydedenca nazývaného Drak, je priam reprezentatívnym príkladom slovenského naturizmu a realizmu. Verne v ňom zobrazil dobové myslenie a spoločenský život prostých ľudí, predovšetkým ich poverčivosť a odsudzovanie. Obohacuje ho pestrá obrazotvornosť, poetický lyrizmus a nechýba ani dráma.
Dielo Drak sa vracia by sa dalo vnímať ako kritika spoločnosti, no napriek tomu, autor so svojimi na prvý pohľad jednoduchými postavami zaobchádza empaticky. Má rozohranú psychologickú hru, postavy sú vystavené vnútorným konfliktom, morálnym dilemám, skúškam, či otázkam identity. Komunikuje priamo, aj v náznakoch a rád necháva čitateľa domyslieť si, ponúka tak hlboký pohľad až na temné dno ľudskej duše.
