Vo vlnách

Přečtená

AJ Dungo vás v tomto krásnom diele vezme na výlet za morom, spomienkami a bolesťou, ktorá sa len pomaly vytráca zo sŕdc.

Áno, určite ste aj vy zachytili vlnu chvály, ktorá sprevádzala toto dielo po jeho vydaní. A hoci som bola tiež zvedavá, záplava iných kníh moju zvedavosť trochu utlmila. Osud však chcel, aby sme sa stretli, a tak som na toto výnimočné dielo narazila zas - práve na mojej prvej čitateľskej návšteve vo Vihorlatskej knižnici. A tak som sa nechala priamo tam, v pohodlnom čitateľskom kresle zaliatom jarným zubatým slnkom, unášať na vlnách stránok, ktoré ma niesli príbehom lásky. Lásky k človeku, lásky k moru, lásky k prírode a lásky k zložitosti sveta, ktoré v sebe ukrýva tak jednoduchý pohyb, akým je kĺzanie dosky po hladine. A rovnako, ako sa mi pomaly míňali tie krásne stránky pod rukami, padala som do príbehu tak citlivého a nečakane poučného, že ho z hlavy nevyženiem ešte hodnú chvíľu.

A presne pre toto Vo vlnách odporúčam aj vám. Je to niečo iné, než ste možno doteraz čítali - možno si budete na seba trochu zvykať, nakoniec ale nasadnete na tú správnu vlnu, ktorá vás prenesie medzi stránky a pomaly vám vleje do duše kúsok tepla a melanchólie.

2.5??
Tento grafický román registrujem už dlhšie, a síce som o ňom nič nevedela, všade dostával pochvalné, 5 hviezdičkové, recenzie. Aj preto sa mi táto recenzia nepíše práve najľahšie, pretože to, čo v knihe videli ostatní, pre mňa asi ostalo skryté, alebo som si len nasadila o pár dioptrií menej. Aby ste si však urobili komplexný pohľad, poďme sa na dielo pozrieť.

Príbeh sa delí na dve základné dejové línie, ktoré sa častokrát prelínajú, i keď sa odohrávajú v iných storočiach. V prvej časti, tej z minulosti, sledujeme surferov, more, vlny a všetko, čo pre nich tento šport znamená. Nie je to len plávanie na doske či niečo, čo im dodá adrenalín. Títo ľudia v tom vidia pokoj, mier, priateľstvo a akési vzájomné pochopenie. Áno, všetky tieto myšlienky boli super, doplnili ich krásne ilustrácie, ale stále to bolo vyrozprávané z náhľadu, takže som sa nedokázala vcítiť do obsahu.

V druhej dejovej linke sa dostávame do prítomnosti, pričom aj v nej skáčeme medzi rôznymi rokmi, aby sme dostali pohľad na to, ako sa hrdinovia vlastne spoznali. Táto kniha je smutná, o tom niet pochýb. Autor sa snažil čo najvernejšie opísať svoje emócie, avšak, ako v minulosti, tak aj tu som sa cítila len ako nejaký vzdialený sledujúci, ktorému chcel zahrať na city prostredníctvom niektorých diagnóz.

Suma sumárum, osobne som sa počas väčšiny čítania cítila, akoby autor prisľúbil svojej Kirsten, že vypovie ich príbeh, a napísal viaceré postavy, ktoré surfovali. Bohužiaľ, na mňa to veľký dojem nespravilo.
Ilustrácie ale boli nádherné, o tom niet pochýb. Po pravde, asi boli jediným pozitívom z celej knihy.