Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Toto bol veľmi príjemný návrat do sveta slečny Marplovej, aj keď mi bolo ľúto, že všetky postavy dostali asi rovnaký priestor ako ona. Napriek tomu hodnotím super, dobrá "stará" detektívka so zaujímavými postavami aj dobrým rozuzlením. Interpretácia štyroch interpretov veľmi uľahčila orientáciu v deji aj postavách :)
Musím uznať, že táto kniha je veľmi aktuálna aj dnes, napísaná dobrým jazykom, ľahko sa číta, nie je ťažkopádna (čo je veľakrát údel klasických diel). Aj napriek tomu, že ma naturizmus veľmi neberie, tu boli opisy prírody tak akurát, neboli únavné, ale krásne a sadli do deja :) Keby ste mali prečítať iba jednu klasiku za svoj život, tak vzhľadom na dĺžku tejto knižky, by som vám odporučila práve túto.
Prvých 150 strán vás šokuje a a extrémne navnadí na celý príbeh, potom to je už len jedna dlhá pity party vo väzení a ten koniec radšej ani nekomentujem :D
No určite to nebolo zlé. V rámci informácií o histórii Slovákov migrujúcich do Spojených štátov bola táto kniha nadupaná, ale prevedenie a príbeh... No nevedelo ma to úplne ani zaujať, ani zasiahnuť, k postavám som nevedela mať žiaden vzťah a bolo mi celkom jedno, ako príbeh dopadne.
“Nedokážem spočítat, koľkokrát za deň, celkom obyčajný deň, sa objavilo niečo, čo som mu nutne musela povedať. Toto nutkanie ma neprešlo ani po jeho smrti. Už mi však nemal kto odpovedať.”
Ako toto zarezonovalo
Som veľmi rada, že som knihu čítala až po Notes to John (ktorá vyšla posmrtne), pretože mi to dalo oveľa viac kontextu do života Didion, jej manžela a ich dcéry a odporučila by som tak spraviť každému.
Veľmi príjemná knižka, ktorá približuje Ivetu Radičovú tak, ako ju možno široká verejnosť nepozná. Mne veľmi dobre padlo si pripomenúť, že to nebola iba premiérka a akademička, ale hlavne žena so silným posolstvom dôležitosti fungujúceho sociálneho systému a nekompromisnej spravodlivosti. Odporúčam všetkými desiatimi.
Ďalšia Atwoodovej divnota s nesympatickými postavami a prítomnými otázkami ohľadom vtedajšej spoločnosti, postavenia žien a slobode. Odporúčam!
Táto kniha sa mi veľmi ťažko hodnotí.. Na jednej strane je veľmi pekne graficky spracovaná, sú v nej super mini ilustrácie, super tipy na miesta, je logicky rozdelená do regiónov a určite vo mne vyvolala záujem si prejsť celé Slovensko.
Avšak…
Chápem, že kniha nemá ambíciu byť cestopis so zoznamami miest, ktoré navštíviť a to úplne kvitujem. Ale pokiaľ už nejaké veci spomínam a do textu dávam fotky, myslím, že by bolo dobré ich buď usporiadať tak, aby bolo jasné, že patria k danému textu alebo ich treba popísať, aby som vedela, na čo sa pozerám, lebo nie vždy sa to dalo úspešne trafiť (pri niektorých fotkách som ani nevedela, prečo tam sú). Zároveň tam nie sú tie fotky miest, o ktorých text rozpráva - napr. text rozpráva o našich krásnych borovicových záhoráckych lesoch, ale ich fotka absentuje (resp. odfotená je jedna tabuľa) alebo rozpráva o kostole a jeho architektúre, ale odfotená je z neho iba obyčajná hnedá brána (ktorú nájdete pri akejkoľvek inej stavbe). Takto som si musela veľa vecí googliť sama.
Tiež by potešila jedna ucelená mapa Slovenska, kde je vyznačený región o ktorom sa rozprávame. Mapka, ktorá je pri každom regióne je len vyňatá z kontextu, t.j. aj tu sa musím pozerať stále na svoju mapu, aby som vedela, kde presne som.
Mne sa preto vytratil dobrý pocit z knižky, lebo som stále mala pocit, že mi niečo chýba a musím to dohľadávať.
Nuž, mala som asi iné očakávania, po čítaní kníh z edície Malý atlas pre hedonistov je toto pre mňa bohužiaľ trochu zmätočný priemer, ktorý mal obrovský potenciál.
Jeden z najväčších bizárov, aké som kedy čítala.
Zvyčajne mi “vtipné” knižky neprídu vtipné, ale toto bolo zábavné na každej strane, plné sarkastických a správne sprostých poznámok, absurdný, trápny humor milujem!
Mala som pocit, že sa tu toho veľa nestalo (je samozrejme možné, že iný by nesúhlasil) ale postavy sú tu také silné a tak dobre ťahajú dej, že mi to vlastne aj bolo jedno, užila som si to neuveriteľne.
Jediné, čo naozaj musím priznať, kniha fakt nemusela mať skoro 700 strán, kľudne by sa to bohato zmestilo aj do 500.
Na strednej škole bol Živý bič moja obľúbená slovenská klasika. Po rokoch sa mi táto kniha páči možno ešte viac, je to také naše slovenské "Na západe nič nové", len pridaj dedinu a pletky. Výborné.
