Veronika P.

9

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Milujem knihy.
Verím, že nie čitateľ si vyberá knihu, ale každá kniha nás osloví a príde k nám práve vtedy, kedy potrebujeme. A ak nie, ešte nedozrel jej čas :)
Hovorí sa: "Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si!" :)
https://knihujeme-s-veron.webnode.sk/

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Milujem knihy.
Verím, že nie čitateľ si vyberá knihu, ale každá kniha nás osloví a príde k nám práve vtedy, kedy potrebujeme. A ak nie, ešte nedozrel jej čas :)
Hovorí sa: "Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si!" :)
https://knihujeme-s-veron.webnode.sk/

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

9
Veronika P.

Veronika Posová Nepřečtená

17.09.2021 10:42

9
Veronika P.

Veronika Posová Nepřečtená

17.09.2021 10:40

9
Veronika P.

Veronika Posová Nepřečtená

17.09.2021 10:40

9
9

Veronika Posová napsala recenzi

17.09.2021 08:28

Na túto knihu čítam rozporuplné reakcie naprieč celým internetom, a vôbec sa nečudujem, že je to tak - kniha je nekonvenčná, revolučná, búra viaceré mýty a poukazuje na reálne problémy, ktorými si prechádzame my ženy. Chápem však vyčítavý prístup smerujúci hlavne k štýlu autorky, je pravda, že miestami je zo strán cítiť prílišný sarkazmus a feminizmus, ale v knihe o potláčaných potrebách žien sa niet tomu čo čudovať. Aj keď časté odbiehanie od konkrétnej témy my miestami prekážalo, tomu sa autorka mohla vyvarovať, nebolo to nič, čo by mi pokazilo celý odjem z knihy. Bolo cítiť, že chcela pomenovať toľko toho, že to len nevedela upratať do jedného kontextu.
Keď si však odmyslíme tento štýl a nepripustíme si ho pod kožu dostaneme fakty o reálnom stave spoločnosti - autorka uvádza konkrétne čísla, prieskumy, a tak je cítiť, že všetko má podložené a venovala tomu naozaj čas, aby tvrdenia, ktoré uvádza boli čo najviac podobné realite. Navyše, nad niektorými vecami, ktoré boli v príbehu uvádzané som sa ani ja ako žena doteraz nezamýšľala - napríklad spomínané toalety, to že počet ženských: mužských je väčšinou 50: 50 som brala ako fakt, no autorka uviedla naozaj správne tvrdenia, prečo ženy logicky potrebujú toaliet viac. Tiež pohľad BOZP, či zdravotníctvo - to je len zlomok.
Nad knihou som dlho po prečítaní ešte rozmýšľala, kým som spísala tieto riadky, nečíta sa ľahko, nedáte to na posedenie, no práve to, že mi dlho rezonuje v hlave, nechala som si uležať počiatočné emócie a skutočne sa teraz nad niektorými vecami zamýšľam viac ma presvedčilo o tom, že kniha je natoľko kontroverzná, že spoločnosť takú knihu teraz potrebuje. Poukazujeme na rovnosť žien a mužov v spoločnosti - a táto kniha pomenúva pár praktických vecí, pri ktorých môžeme tú skutočnú a hlavne praktickú rovnosť praktizovať.

Čti víc

9
9

Veronika Posová napsala recenzi

16.09.2021 03:39

Slečna Sasakiová, doktor Fudžii, pani Nakamurová, páter Kleinsorge, doktor Sasaki a reverend Tanimoto - preživší, tzv. hibakuša, prvého z dvoch atómových útokov, ktorý prinútil Japonsko v II. sv. vojne napokon kapitulovať. Na dejepise sa o tejto katastrofe učíme okrajovo, vo filme Pearl Harbor je táto scéna znázornená ako kulisa na pozadí romantického trojuholníka. No čítať o tejto katastrofe, ktorá navždy zmenila pohľad celého sveta na atómovú energiu je miestami tak mrazivé, až cítite agóniu, ktorú prežívali obete tejto katastrofy. 6.8.1945 sa všetci vyššie spomínaní vybrali do práce alebo začínali svoj deň tak, ako im vojnový stav dovoľoval, no netušili, že sekundový nehlučný záblesk silného svetla navždy zmení ich životy. Útok trval krátko, nikto nevedel, čo sa udialo, nebolo počuť žiaden výbuch. Zrazu iba pocítili neuveriteľnú tlakovú vlnu a jedným žmurknutím sa ocitli v troskách budov uprostred horiaceho mesta, obklopení tisíckami mŕtvych. Najmä prvá polovica knihy, ktorá opisuje udalosti bezprostredne po útoku je veľmi silná a nabitá emóciami, čítať o tom, ako ľudia mali na nahých telách vypálené vzory šiat, ktoré pri výbuchu na nich zhoreli, alebo ako ľudia umierali v tichosti v bolestiach bolo hrozné. Mŕtvych ľudí na mieste pálili a ich popol dávali do obálok, ktorými zaplnili celú miestnosť. Neuveriteľné, koľko mŕtvych, o ktorých nikto nehovorí, pretože sú na strane porazených. Druhá polovica knihy sa venuje dlhšiemu obdobiu po útoku a dôsledkom-fyzickým aj psychickým, ktoré obete, ale aj spoločnosť pociťovala dlhé roky. Hovorí o tom, ako Amerika mlčala o hrôzach, o tom, ako sa Hirošima stala oficiálne prvým mestom, na ktorom sa pozorovali dlhodobé účinky dovtedy nepoznanej radiácie. Vojna nepozná víťazov, sú v nej iba porazení. Spoločnosť už nikdy nemôže dopustiť takúto skazu, a nezabudnime, že pri spomienke na obete druhej sv. vojny si nespomínajme iba na obete holokaustu, ale aj na každého jedného nevinného civilistu, ktorého život padol v nezmyselnom politickom zápase.

Čti víc

9
Veronika P.

Veronika Posová Nepřečtená

14.09.2021 07:51

9
Veronika P.

Veronika Posová Nepřečtená

14.09.2021 07:50

9
9

Veronika Posová napsala recenzi

14.09.2021 07:10

Milujem série, ktoré sú každým dielom lepšie a lepšie, a naplno Vás vytiahnu do príbehu, až tak, že po dočítaní chcete hneď siahnuť po ďalšej časti. To je prípad aj druhej časti série Fablehaven. Ja sa veľmi rada vraciam do detských čias, no príbeh Fablehaven nie je len pre deti, aj my dospelí si v ňom nájdeme to svoje. Je tam toľko akcie a drámy, že nejeden dospelácky triler sa má čo učiť. Táto druhá časť bola ešte čarovnejšia a akčnejšia, ako prvá. Oveľa viac čarov, mágie, tajomných postáv. Autor nás už nemusí zaťažovať pomalým spoznávaním Čarolesa, ale hneď od úvodnej kapitoly nás rovno hodí do centra diania a príbeh graduje každou ďalšou kapitolou. Kendra a Seth síce o rok vyrástli, ale ich dominantné vlastnosti ostali, stále sú z nich dva protipóly, ktoré však jeden bez druhého nezmôžu nič. A tie ich súrodenecké doťahovačky sú na nezaplatenie. V časti, kde starký opisuje magické artefakty a ich vlastnosti (moc nad priestorom, nad časom, neobmedzené videnie, vyliečenie každého ochorenia, nesmrteľnosť) a neskôr, keď sa spomínala čarovná rukavica som si dokonca povedala, že Marvel tuším vykradol tento príbeh a to Marvel milujem. Veľmi sa mi páčia aj otázky na zamyslenie, ktoré autor vždy na konci príbehu spíše deťom, a tie majú tak možnosť uvažovať nás rôznymi činmi a ich dôsledkami. Kniha teda plní aj edukačno- výchovnú zložku a rodičom poskytuje priestor na diskusiu s deťmi. A samotný záver príbehu? Niečo som síce tušila, ale autor s nami zase pekne vybabral. Bude to ešte veľmi zaujímavé. Fablehaven je výborná séria nie len pre väčšie deti, ale aj pre dospelých, ktorí sa túžia aspoň na chvíľku preniesť vo fantázii mimo realitu. Fablehaven je nadčasové dielo.

Čti víc

9
9

Veronika Posová napsala recenzi

13.09.2021 04:56

Ak by ste si mali vybrať, či chcete byť nesmrteľní, ale museli by ste tak zažiť všetky hrôzy vo svete, alebo by ste vždy ako 17-roční umreli a znovu sa narodili, ale mali by ste istotu, že nech by sa dialo čokoľvek za chvíľu je koniec a dostanete nový život, čo by ste si vybrali?
Viackrát pri čítaní knihy Dcéra zimy som sa pristihla pri tom, ako nad touto otázkou rozmýšľam. Nevedela by som si vybrať. Ani dve sestry, Morena a Vesna, hrdinky tohto príbehu, nemali na výber. Nešťastná zhoda okolností a kliatba čiernej mágie im určili ich osud na dlhé roky - Morena sa stala nesmrteľnou, paňou smrti, Vesna vždy v najkratší deň roku po dovŕšení 17. roku života zomrie a sa znovuzrodí, je paňou života. No už sú z tohto kolobehu unavené, neustále pokusy o odvrátenie kliatby skončia vždy neúspešne, no napriek tomu sa predovšetkým Morena nevzdáva a hľadá ďalšiu možnosť, ako ich vyslobodiť z tohto nekonečného kolotoča. Neviem prečo väčšina hovorí, že kniha je delená na 2 dejové linky, keď v skutočnosti sú tam tri - veľmi ďaleká minulosť, ďaleká minulosť a prítomnosť. Osud sestier sledujeme zo začiatku najmä skrz dve dejové linky v minulosti, kedy sa postupne dozvedáme, čo sa vlastne udialo, a ako s tým sestry bojujú. Posledná, záverečná linka je zavŕšením všetkého tohto dlhotrvajúceho boja a osobne som ju veľmi ocenila, pretože aj keď bola na môj vkus príliš rýchla a všetko skončilo tak "zrazu", vedela som sa do nej skutočne vžiť, až som si vedela predstaviť samú seba ako hľadím na smrtku na pražskom orloji a za chrbtom mi stojí Morena, inak úžasná postava-emancipovaná, lojálna, inteligentná. Jej oddanosť sestre bola obdivuhodná. Nevadila mi ani Vesna- trošku naivná, miestami detinská, ale netreba sa čudovať, však má stále 17, kedy mala dospieť? O tom, aký prínos má kniha pre slovanskú mytológiu ani nehovorím, sama autorka v doslove opisuje, ako náročné bolo dať všetky zdroje dokopy. Knihe dávam 4,5/5 a odporúčam ju všetkým, kľudne aj ako mimo čítankové čítanie na školách, práve ako zdroj našej mytológie.

Čti víc

9
9

Veronika Posová napsala recenzi

09.09.2021 06:30

Myslela som si, že viacgeneračné knihy nie sú pre mňa, no v poslednej dobe narážam na kvalitné knihy tohto žánru (napr. Bzukot včiel).
Kniha Floriovci je výborným, nie len historickým, dielom, ktoré nám ukazuje, že ak chce byť človek úspešný, stojí ho to nemalé úsilie a obetu aj v osobnom živote. Príbeh začína rodinnou tragédiou, ktorá je však tým symbolickým povstaním z popola, kedy sa dvaja bratia Paolo a Ignazio rozhodnú odísť do Palerma a začať s biznisom.
Krásny príbeh o húževnatosti, odhodlaní, o tom, že byť správnym obchodníkom okrem talentu vyžaduje aj sebadisciplínu, no tiež je to príbeh o žiarlivosti, trpkosti, konkurenčných bojoch.
Postavy v príbehu sú rozobraté detailne práve preto, že sa s nimi stretávame v priebehu rokov, osobne som zo začiatku sympatizovala s Giuseppinou, no postupne moje sympatie ztrácala, Ignazio starší bol pre mňa najsilnejšia postava príbehu, ktorého odkaz sa niesol celou knihou, Vincenzo svojou tvrdosťou pozdvihol rodinu opäť vyššie, no tiež mal vnútorné nevyriešené krivdy, s ktorým bojoval a najviac sympatická postava mi bola Giulia, ktorá tohto inak tvrdého chlapa vedela vždy skrotiť.
Oceňujem aj historické vsuvky na začiatku každej kapitoly, ktoré vykreslili obdobie, v ktorom sa daná časť príbehu odohrávala. Dlhšie kapitoly mi nevadili, pretože vždy definovali jedno dôležité obdobie v živote tejto rodiny a neboli písané ako celok, boli vždy oddelené rôznymi udalosťami.
Priznám sa, o rodine Floriovcov som si neskôr googlila :D ak by vás to zaujímalo - Vincenzov syn Ignazio mal ďalších dvoch synov (opäť Vincenzo a Ignazio, aby vždy bol v rodine 1 Vincenzo a 1 Ignazio) no tí nedokázali ťažiť z úspechu firmy, nebudovali nové zariadenia, nemordenizovali a tak najmä Ignazio nakoniec celý podnik predal, aby splatil svoje dlhy - hold, čo sám nevybuduješ si nevážiš...

Čti víc

„Četba dobré knihy je ustavičný dialog, při kterém nás kniha oslovuje a naše duše odpovídá. “

André Maurois