Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
"Ak Robert Fico a ľudia v Smere robia veci, ktoré robiť nesmú, tak sa najprv snažia z ľudí urobiť hlupákov. Keď sa to už nedá, tak potom robia hlupákov sami zo seba."
Robia. Už takmer 15 rokov. A keďže im to mnohí a mnohí ľudia stále dovolia, je veľmi potrebné, aby vychádzali diela ako toto. O Ficovi už bolo napísaných veľa kníh. Ficokracia je jedna za najlepších. Neviem, či je na Slovensku niekto, kto má taký hlboký vhľad do politického diania a kto si tak dobre pamätá aj dávno zabudnuté kauzy a mená, ako Marián Leško.
Monika Tódová sa trefne a kompetentne pýta a Marián Leško odpovedá podrobne, ale nie vyčerpávajúco, triafa presne a rozprávanie obohacuje svojím typickým humorom. Hoci ja som skôr tím Shooty, Danglárove ilustrácie sa do tejto knihy hodia viac. Po prečítaní vo mne rezonuje myšlienka - chudák každý, čo po nich tú káru bude ťahať ďalej.
"Paradox našej doby spočíva v tom, že fyzická realita, v ktorej stretávame prevažne ohľaduplných ľudí, je klamlivá a pravdivá je realita virtuálna. Pravdivou výpoveďou o ľudskej povahe sú sociálne siete."
Najnovšia kniha Martina M. Šimečku mi poskytla veľa podnetov na premýšľanie. Dlhoročný novinár a spisovateľ uvažuje nad životom dosť odlišným spôsobom ako, trúfam si povedať, väčšina ľudí Západu. Mne sú niektoré jeho myšlienky blízke. Teším sa zo samoty, aj zo spoločnosti blízkeho človeka, neznášam prázdne rozhovory, neprispievam na sociálne siete a tiché pozorovanie lesa mi robí veľkú radosť.
Hoci sa nepovažujem za čistokrvnú liberálku, s M. M. Šimečkom sa prekvapivo zhodnem v mnohých témach. Možno stačí mať otvorenú myseľ. A nesúdiť. Výnimočný stav je pozvaním pre každého, kto chce v zlých časoch dobre žiť. Kniha končí citátom filozofa Marka Aurelia: "Všade, kde sa dá žiť, sa dá žiť dobre." Šimečka dodáva: "Mal pravdu." Obaja majú pravdu.
Čakala som väčšiu blbosť. Moja prvá kniha od tejto autorky ma celkom príjemne prekvapila. Zachytáva bežné každodenné problémy ľudí, prevažne žien, ktoré nepôsobia ako odtrhnuté od reality, čo je v žánri román pre ženy skôr výnimka. Príbehy sú naozaj pestré, ale dej nikam nevedie, čo je veľké mínus knihy. Osudy žien začínajú akoby uprostred deja a uprostred deja aj končia. Čítanie ma celkom bavilo, ale nemotivovalo prečítať si aj ďalšie diela tejto autorky.
Možno je to jej rozsahom, exotickým prostredím, či množstvom skvelých zápletiek, ale z môjho pohľadu ide o jednu z najhodnotnejších kníh tejto autorky. Príbeh nie je plytký, rovnako ani postavy, okrem dvoch hlavných aj Sebastián, Umina Runtu a členovia ich rodín pôsobia ľudsky so svojimi dobrými aj zlými vlastnosťami. Príbeh založený na skutočnej legende o inkskom poklade je originálny a sviežy. Autorka mu dala dôstojnú formu.
Čítanie tejto knihy mi spôsobilo nepokoj a ďalšie nepríjemné pocity, čo sa mi už dávno pri čítaní nestalo. Je pravda, že stránku za stránkou som otáčala v mimoriadne stresujúcom období života, ale celkovo som usúdila, že asi nie som cieľovka kníh z tohto súdka. Remeselne je Piata loď výborná, obsah ma však nijako mimoriadne nezaujal.
Z knihy mám zmiešané pocity. Historicky je veľmi nepresná, zároveň sú však postavy napísané ľudsky bez častého klišé "dokonalosti." Zaujal ma moment, keď slúžka Katika hovorí Vincovi o vzťahu Ludevíta k Adele: ,,A ten, čo ho miluje, jej nikdy nič nedá." Ak sa naozaj poznali, a azda aj mali radi, myslím, že ich vzťah vyzeral práve takto.
Celá kniha pôsobí smiešne. Nielenže je plná gramatických chýb a nesprávnych vetných konštrukcií, ale je tragikomická aj svojím obsahom. Väčšina "tipov, trikov a zaujímavostí" sú dávno známe veci, ktoré roky voľne kolujú internetom (napr. to o hodení si mincou pri rozhodovaní a podobne).
Časť so štúdiami je bez akýchkoľvek zdrojov, ktoré v žiadnej kvalitnej literatúre nesmú chýbať. Autor tu spomína známe experimenty a výskumy - takisto bez zdrojov. Čiže vlastne len vykradol internety a duševné vlastníctvo vedcov a iných osôb.
Časť o manipulácii sa mi ani nechce komentovať. Stačila mi veta o médiách: ,,Preto je nutné podporovať kritické rozmýšľanie a vždy si pozrieť a vypočuť viac názorov - aj mainstreamové médiá, aj alternatívne médiá." Fíha, tak nebude sa mi zdať nejaký fakt, ktorý nepíše Denník N, tak si otvorím Hlavné správy, aby som zistila, či Denník N náhodou nezavádza. Človek musí byť naozaj mentálny atlét, aby takýto vetu napísal. No comment, fakt.
Btw, keby túto ,,knihu" písala umelá inteligencia, nevyzerala by inak. Podpísaný autor rozhodne nebude najostrejšia ceruzka v peračníku. Veď kto už napríklad v názve prirovná vedu, ktorej cieľom je poznávať ľudské duše a snažiť sa im pomôcť ku zbrani?
Tento nešťastník tu ani neuvádza svoje vzdelanie a oprávnenie hrať sa na psychológa. Prečo asi? Knihu si vydal sám. Prečo asi? Neviem, aké má komplexy, ale riešiť si ich tým, že sa touto zlátaninou snaží zmanipulovať dôverčivejších ľudí a zarobiť na nich, je naozaj smutný príbeh.
Človek by aj mávol rukou nad ďalšou blbosťou, ktorá má byť napodobeninou (tiež blbosti) 50 odtieňov, ale kniha v sebe ukrýva aj nebezpečenstvo. Nebezpečenstvo, že čitateľky nadšené pánom Dokonalým a morom sexuálnych scén uveria, že vzťah ako mala Ava a Jesse je niečo, po čom by mali samy túžiť.
V skutočnosti je táto dvojica ukážkovým príkladom nerovného vzťahu násilníka a jeho obete - ženy bez elementárnej sebaúcty (pri scéne so svetrom, ktorý si Ava nedobrovoľne obliekla som nad touto knihou zlomila palicu). V Jessem sa skrýva niečo horšie, ako je to, že vlastní erotický klub a to je jeho charakter.
Opakujúce sa a dosť ,,nasilu" erotické scény neprekážajú až tak, ako trpká príchuť celého tohto príbehu, ktorá je obsiahnutá v nepríjemných charakteroch prakticky všetkých postáv. Pokračovania si rozhodne neprečítam.
Zaujímavé voľné pokračovanie knihy Čurillovci, avšak vydanie v tomto čase sa mi zdá trochu predčasné. Autor mohol s napísaním počkať, kým sa skončí Žilinkov mandát generálneho prokurátora a potom jeho pôsobenie zhodnotiť.
Kniha je užitočným svedectvom doby a krivenia zákonov, na ktorom sa podieľal aj Žilinka a je dobre, že sú jeho skutky aj neslávne 363-ky zdokumentované. Žiaľ, rovnako ako v Padreho klane 1 a 2 a Čurillovcoch aj tu takmer na každej druhej dvojstrane do očí bijú chyby a preklepy z nepozornosti. Nerozumiem, prečo skúsený dlhoročný novinár nedá rukopis upraviť poriadnemu jazykovému korektorovi. Veď je to hanba, že v pomerne útlej knihe je takéto more chýb.
,,Ako keby to bolo dopredu predurčené, ako udalosti, ktoré sa jednoducho stanú aj napriek tomu, že človek vie, že odporujú zdravému rozumu a ťahajú ho rovno do pekla."
Knihu som si prečítala so záujmom, väčšinou mám rada autorkin štýl, ale ako je u nej, žiaľ, už normou, opäť skvelé myšlienky nerozvinula do takej podoby, ako by si zaslúžili.
Lesk a sláva prvej republiky tu nie je zachytené do takej hĺbky ako sľubuje anotácia, takisto tajomný hrad Wewelsburg. Spolu s Leilou prichádzame do jeho temných komnát, ale všetku tú mágiu tu cítiť slabo. Čoskoro odchádza naspäť do Prahy, potom do Berlína a mnohé udalosti sú tu zachytené až príliš okrajovo.
Leila je mentálny klon všetkých autorkiných predošlých a budúcich hrdiniek a Friedrich je vyslovene nemastný-neslaný. To už samotný Heinrich Himmler je zachytený viac skutočne.
Záver ma veľmi bavil, tie kapitoly od kedy sa Leila dostala do väzenia nabral spád a priniesol mnohé napínavé momenty. Celkovo mám knihy tejto autorky rada, len ma často zamrzí, že mnohé zaujímavé myšlienky a témy nerozvinie do takej veľkoleposti ako by si zaslúžili.
