Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Opäť skvelá kniha zo série. Stein, Barbarič a Jaroš navštívia hrad Muráň v hlbokých lesoch, ochutnajú muránske buchty a dokonca prejdú okolo dnes slávneho sysľoviska. Ak čitateľ tieto končiny osobne navštívil, príbeh ho o to viac vtiahne a možno sa mu zachce znova sa tam vrátiť.
Príbehu, ako inak, nechýba autentická atmosféra starých čias, pestrosť ľudských charakterov, napätie, vtip aj nádych čohosi nadprirodzeného. Traja vyšetrovatelia sa však opäť presvedčia, že to najhoršie zlo nepáchajú démoni a prízraky, ale ľudia.
Postavy sú rozmanité, dobre napísané, až je čitateľovi ľúto, že sa s nimi už v ďalších pokračovaniach nestretne. Aj keď, ktovie... Samotná muránska bosorka Mariša zohrala v príbehu prekvapivo malú úlohu, čakala by som, že do deja vstúpi výraznejšie. Inak by som knihe nevytkla vôbec nič, teším sa na ďalšie pokračovania a zostáva len dúfať, že pán spisovateľ stihne uzavrieť túto (zatiaľ nekonečnú) sériu k svojej spokojnosti a my sa dozvieme šťastný koniec osudov kapitána, notára aj seržanta.
Príbeh sa mi čítal celkom dobre, nepostrehla som tam ani historické nezrovnalosti (len tie, ktoré autorka urobila naschvál a v doslove priznala), no predsa mu čosi chýbalo. Trištvrte knihy sledujeme ako sa blíži začiatok druhej svetovej vojny, potom sa vojna začne, ale prakticky nič sa nedeje
Čakala som strany plné bojov a ukrývania sa v horách počas SNP, ale toho som sa dočkala len minimálne. Keď konečne nastane dramatický zvrat (streľba Emy na Nemca), všetko sa začne aj skončí o pár strán. Takisto blúdenie Filipa a neskôr aj Emy v čase je zmätočné. Ako nápad to nie je zlé, len mala byť táto myšlienka oveľa viac rozvinutá.
Takže, aby som to zhrnula, skonštatujem to, čo pri mnohých predošlých knihách tejto autorky - nápad veľmi dobrý, ale slabo využitý jeho potenciál.
Fajn oddychové čítanie. Obdobie vlády Bela IV. bolo obdobím pravých stredovekých hradov, o ktorom nie je veľa románov. Atmosféru stredoveku v celej jeho temnote (no svojím spôsobom aj kráse) zachytila autorka trochu prehnane, ale príbehu, ktorý je predovšetkým romancou to môžeme odpustiť. Príliš súčasne dialógy a zmýšľanie postáv trochu kazia dojem, ale román Vlci som brala predovšetkým ako oddychové čítanie a tento účel splnil.
Tu sa čitateľ poučí, pozdvihne v údive obočie, dojme sa nad skutočnými príbehmi, ale aj zasmeje nad takými, ktoré snáď ani nemôžu byť pravdivé. Ibaže sú. Ľahké a pritom pútavé čítanie ma ako milovníčku tém z lekárskeho prostredia veľmi bavilo.
Ach, toto. Téma, ktorá ma nekonečne zaujíma a rozhodne je nekonečne potrebná. Skutočné príbehy rozpovedané s humorom, láskavosťou a šarmom týchto dvoch autorov. Nechýbajú slzy, ani šťastné konce, humor a bizarné príbehy, aké nevymyslí nijaký autor. A nad tým všetkým hlavné posolstvo leteckých záchraniek - už letím. A keď sa nedá letieť, tak prídu po zemi alebo po vlastných. Nech sa deje, čo chce. Hrdinovia všedných dní.
Úprimne, čakala som gýčový, nasilu vtipný a povrchný príbeh. Dostala som príjemný, zábavný a aj dosť hlboký príbeh. Po jeho prečítaní sa na psy, tie úžasné verné tvory, už nikdy nebudem pozerať rovnako.
Tak, ako autorova predošlá, aj toto je veľmi potrebná kniha. Hlavne je veľmi aktuálna - lebo trefne pomenúva problémy dnešných dní a fenomén, ktorý zomieľa ľudí bez toho, aby si to uvedomovali. Veď koľkí aj dospelí ľudia sú doslova otroci svojich mobilov. Túto knihu si nestačí prečítať, treba si z nej odniesť posolstvo - sociálne siete ako vládcovia ľudských myslí musia byť zničené.
Cesta do mozgu a späť splnila moje očakávania. Na túto tému som už pár kníh čítala, čiže veľa vecí mi bolo známych, ale získala som aj nové poznatky. Pre čitateľov, ktorí knihu o mozgu z tohto súdka ešte nečítali, môžu byť niektoré kapitoly pomerne náročné.
Kráľovná hromu uzatvára štvoricu príbehov pred deti aj dospelých o zákutiach duše a trápeniach, o ktorých sa nehovorí. Isabella sa učí povedať nie, vyjadriť vlastné túžby a vzdať sa zodpovednosti, ktorá patrí jej matke. Toto všetko je dôležité pre každé dieťa, aby zostalo dieťaťom a hľadali si vlastnú cestu, pretože svojim rodičom nič nedlhuje. Dobre, že autorka otvára tieto témy (v spolupráci s ilustrátorkou) naozaj príťažlivo a citlivo.
Keby som zápletku o tomto únose videla v nejakom filme, asi by som si ťukala na čelo. Ako si filmári mohli myslieť, že príbehu o tajnej službe, ktorá za bieleho dňa uprostred metropoly demokratického európskeho štátu unesie chlapa, dopraví ho na Slovensko a vládnym špeciálom až do Moskvy niekto uverí? A intenzívne im v tom pomáhal slovenský minister vnútra, jasné. Bizarný príbeh, podobne ako ten o unesenom synovi prezidenta alebo o zavraždenom novinárovi, ktorý si len robil svoju prácu.
Lenže skutok sa naozaj stal. Únos Vietnamca, aj tie skutky predtým a potom. A za každým z nich stáli ľudia presvedčení o tom, že ich sa zákony netýkajú. Že sa ich netýka základná ľudskosť. Prečítate si Únos Vietnamca, hoci ste o prípade už dosť počuli aj predtým, predsa zostanete v nemom úžase.
Pôvodne mal túto knihu napísať Marián Leško. Ako sám s humorom hovoril, premohla ho "dôchodcovská letargia" a do písania sa pustila Monika Tódová. Dobre sa stalo, lebo jej vecnosť, údernosť a výborná práca so slovami robí z príbehu napínavý triler a zároveň aj cenný historický dokument pre ďalšie generácie. Je dôležité, aby sa voda nad únosom Vietnamca a jeho trestuhodným nevyšetrovaním nezavrela. Lebo aj keby Kaliňák a Fico počas svojho pôsobenia vo verejných funkciách neurobili nič iné zle, tento jediný skutok ich z nich navždy morálne diskvalifikuje.
