Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
V mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ponúkla som dlaň mágii a nechala ju, nech ma za ňu sama chytí. Nič také sa nestalo. A to som čakala naozaj vytrvalo. Až som sa už nevedela dočkať konca knihy. No, keď sa nad ňou zamyslím môže vyznieť ako celkom slušný pokus o detektívku pre deti. Mať znova 13 - 15 rokov neváham.
Tento štýl autorke pristane, to bez debaty. Len už ma neobliekla do takej víchrice námetov na zápletky akoby z rukáva sypaných. Nehovorím však, že ma kniha nebavila, iba sa u mňa neudial drive efekt, aký som predpokladala po Dcére zimy. Zdalo sa mi tam málo všetkého. Čítala som, čítala a i tak sa mi cnelo za Morenou, Vesnou či Velesom. Ale chápem, že tých prameňov z oblasti slovanskej mytológie nie je zrovna na rozdávanie. Asi fakt starnem.
To nemyslíte vážne! Až mi mozog skoro z hlavy vyletel, čo sa vo mne toľko adrenalínu nahromadilo. No veď povedzte, môže niekoho takmer nič nevyviesť z miery? Ja tie postavy, svet milujem. Láska na celý život.
Tak toto je už iná káva. Predstavenie postáv, ich vzájomné spoznávanie sa, odkrývanie pohnútok spoločného cieľa. Akcia, akcia a opäť samá akcia. Normálne som to nestačila vstrebávať. Proste, jedna báseň čítať.
Je mi ľúto, no Griša šla akosi mimo mňa. Postavy plytké, manipulácia čierna na bielom až príliš očividná, autorka tápe a prešľapuje na mieste. Na druhý diel ma to ani trošku nenavnadilo. Nevadí, nabudúce budem mať snáď pri výbere knihy šťastnejšiu ruku.
Tieto poviedky sú dokonalé! Generálne! Pomaly lepšie ako samostatné diely. Jedna úžasnejšia, než druhá. Som poctená, nažhavená začať od začiatku s celou sériou a zároveň nesmierne dojatá. Bodka jak má byť.
Dnes mám svoj šťastný deň. Nádej v časoch hrôzy prichádza! Keď činy hovoria oveľa hlasnejšie než slová, nedá sa to zastaviť, čo je Posol tak neuveriteľný. A i napriek diaľke k sebe mať tak blízko. Ach, srdce mi plesá radosťou.
Môže byť druhý diel lepší ako prvý? Tomu verte, že áno! Stačí poškrabať povrchový lak a celý sa vám odovzdá. Tá spriaznenosť, tá moc. Už dávno som sa tak netešila na pokračovanie.
Aby vzniklo niečo tak nápadité ako séria Žatva smrti bola potrebná naozaj nadaná myseľ i ruky. Obracať stránky v Koscovi o tom, ako zlo bolo porazené, ale už nikdy neodišlo bolo ako ovlaženie sa ľadovou vodou počas týchto horúčav. Z toľkej sily čeliť smrti, ktorá sa vo vás zrazu ako zázrakom naberie vždy, keď to potrebujete najviac a zároveň z toľkej túžby zlyhať mi totiž permanentne naskakovala husia koža. Nimbus, už idem!
Po knižke Pod šepkajúcimi dverami som túžila od prvého žmurknutia na obálku. Ale, že som ju aj potrebovala, to som zistila, až po tom, čo som prečítala jej posledné slovo. Odhalila všetky moje nervové zakončenia. Prekračuje ego, sústreďuje sa poriadne bez ponáhľania, teší sa aj z toho, čo sa urobiť musí, nie iba z toho, čo urobiť chceme či dáva priestor na robenie vlastných chýb a ich priznanie si s takou neskutočnou ľahkosťou a taktom, že nabudúce vôňu záhonu ruží pravdepodobne rovno prirovnám k výhre v lotérii. Bezpochyby má, čo hodnotné odkázať. No neočakáva za to od vás protislužbu na oplátku. Uspokojí sa s tým, že ju čítate. Veď, ktovie, možno vám náhle začne chýbať práve tento príbeh, i keď ste dovtedy čo i len pomyslenie na knihu z duše nenávideli.
