Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
V mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nacisti vedeli ako sa volám nie je len také hocijaké svedectvo. Je to kniha s odkazom, že veľká guráž, húževnatosť i oddanosť sa dá nazbierať aj na miestach, kde to nikto nečaká. A ako cesta za ich dosiahnutím niekedy obnáša nevyhnutný trest. Ukáže vám iný pohľad na to, ako je možné nájsť aj v nepredstaviteľnej temnote okamih radosti a súkromia. Aj keby tá radosť mala spočívať iba v prostom uvedomení si, že ja už mám to šťastie, že ma vychovala mama, nie geto. Po mnohých prečítaných dielach na túto tému som viac-menej vedela, do čoho idem. No, že na konci tohto bude práve ono pre mňa také dôležité by ma v živote nenapadlo.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Veľmi zaujímavý námet na knihu musím povedať. No veď, povedzme si otvorene, kto si už aspoň raz v živote nepoložil tú otázku. Ale aby sa na základe tej jednej jedinej otázky a dvoch verzií životnej cesty postáv tak uvážene odreferoval vzťah k Bohu i matke, aj keď len v predstavách, to som ešte nezažila. Niekedy je fakt najlepšie nič nečakať a možno potom zostane človek príjemne prekvapený. Minimálne pri výbere príbehov sa mi to čoraz častejšie potvrdzuje.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Dračí republika ma bavila ešte viac ako Maková válka. A to som bola v tom, že to už viac nejde. Na rozdiel od mnohých čitateľov, mňa asi najviac nakoplo práve to, že Rin sa správa na svoj vek. Prináša to do deja mnoho komických momentov. Keď k tomu prirátam autorkin majstrovský talent na opis (napr. rituálu ukotvenia), tak to už zadržiavam dych a neustúpim ani keby čo bolo. A s náložou olova v bruchu, akú postavám uštedrila dobre že neexplodujem. Veľa šťastia tomu, kto ju prekoná.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Podľa mňa doteraz najprepracovanejší autorkin román Čarodějky mi asi fakt počaroval. Priania, nech si nezávidíme, neporovnávame sa, a aby zavládlo viac porozumenia, nech sa spamätáme skôr, než bude neskoro vie podať tak nežne, že po predýchaní sa aj vreckovka zíde. A nielen vám. Som si istá, že to zatrasie rovno celou krajinou. Z vývoja Karin Krajčo Babinskej ako spisovateľky mám čím ďalej, tým väčšiu radosť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Zistila som, že keď R. F. Kuang píše, neponáhľa sa. Čo mi vyhovuje, pretože si tým pádom môžem jej knihu i svet, ktorý v nej vymyslela a poprepletala s tým naozajstným poriadne užiť. Precítiť každučký zapaľujúci sa pór danej postavy do poslednej bunky. Vytvára to síce dojem nudy, no ten u mňa našťastie nastal iba na pár minút. Keď som pochopila, čo tým sleduje tak, ani v častiach opisujúcich šamanizmus som nezaspávala. Bežne takýto štýl písania práve preto cielene nevyhľadávam, ale tejto autorke sa podarilo môj postoj diametrálne prehodnotiť jej dôrazom na (čo sa knižnej série Maková válka týka) zdravé duševné rozpoloženie či úplnú sebakontrolu. A po prvýkrát som sa vo chvíľach, keď v deji nastal nadupaný tanec mečov necítila ako piate koleso na voze. Ak by mi to zdravie dovolilo, dokonca aj na šerm by som sa prihlásila. Veru, občas sa vyplatí vystúpiť z komfortnej literárnej zóny.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Niekto sa vráti. Niekto bude prekvapený a niekto zaskočený. Ale aj napriek tomu sa i na oddelení kriminálnej polície dá ľudsky pofilozofovať na témy domáceho násilia, sexuálneho zneužívania, osôb bez domova či impotencie. No neviem, či ešte niekedy budem vôbec schopná handrovú bábiku aspoň chytiť do rúk.
Citadela vo mne prebudila zabudnuté city. K sebe samej, k okoliu, k nepoznanému. Možno v nej spomaliť, nájsť nový vietor, rovnováhu, ticho. Neoznačuje. Počúva. Akceptuje zmenu vekom. Učí zachytávať postupy k úchopu. Prijímať ľudí takých, akí sú. Nemeniť človeka na svoj obraz. Neľutovať, čo bolo, pretože vďaka tomu si umožňuje žiť prítomnosť. A to všetko vďaka prostým rozhovorom, keď si myslíte, že ste neviditeľný. S ňou každý deň prináša nové výzvy, ale aj nové možnosti, ako ukázať silu lásky a odvahy. Lebo vie, že vaše úsilie, podpora a pokora sú tým, čo robí vašu cestu hodnotnou. Aj keď je niekedy náročná, ste predsa tým najlepším darom, ktorý máte. A keďže ja som vyšla z počúvania tejto všestrannej knihy ako lepší človek, vy môžete takisto.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čítaním titulu Môj posledný výdych vzdávate hold jednému mimoriadnemu, veľmi ambicióznemu odborníkovi svojej doby i profesie a jeho blízkym. Začínajú sa vám tým zároveň aj preteky s časom. Nakoľko vás táto osobnosť svojím žargónom prevedie najnáročnejším obdobím, aké podstúpila. Počnúc cestou za vysnívaným povolaním, prvými príznakmi choroby, okamihom zlomu, cez rozhovory s Bohom, nachádzanie zmyslu v utrpení, až celkom obnažení pretvoríte vlastnú identitu. A možno zachránite život(y). Pretože Paul Kalanithi pred vami lásku a bytie samotné vyzlečie úplne donaha.
S Greenwoodovcami sme si sadli takpovediac okamžite. A to sme sa nikdy predtým nestretli. Doslova za pár dní ma cez svoje odžité roky, ktoré za nimi bežia ako o život, cez paralelne vynesené odpadky za všetkých spoločných predkov naučili zhlboka dýchať až do takej miery, že v žilách kolujúca krv sa mi s nimi pomaly ale isto pretransformovala na živicu. Pretože, ak sa isté veci nevydiskutujú, začnú hniť a ničia vzduch. A to si ani strom ako hlavný pozorovateľ frustrácie, okoloidúci, zvestovateľ zhody či symbol útechy tejto knihy naozaj nezaslúži. Lebo nám aj skrz to všetko dáva nádej, že máme dosť času na nápravu nami napáchaných škôd. Som šťastná, že som mohla absorbovať ich cestu za zdravším ja. Pomohli mi viac, než možno mali v úmysle.
Najmä zo začiatku, kým som si zvykla na neustále striedanie rokov s menami postáv bol príbeh pre mňa trochu chaotický. Nie však vinou výborného Petra Floriána. Inak mu v podstate nemám čo vytknúť. Neviditelné kořeny plynuli svižne, nepredvídateľne i so slzou na krajíčku. Aj pamäť mi osviežili. Určite sa k nemu ešte vrátim.
