Veľmi dlho som túto knihu mala na wishliste presne z toho dôvodu, že sú písmenká malé a text veľmi hustý.. A v tom mi prišla do rany audioknižka a ja som veľmi rada. Príbeh naozaj plynie pomaly, ale presne v tej pomalosti je to magično a zázračno. V postavách som sa aj ja strácala, najprv som ich sledovala cez obrázkový rodokmeň, asi v polke som to vzdala a užívala si príbeh. Za to môžem poďakovať aj interperetovi Michalovi Ďurišovi, ktorý narozprával audioknižku naozaj dobre :)

Recenzia sa bez mierneho prezradenia deja nezaobíde. Ďakujem za pochopenie.

Uvedomujem si, že niekomu opäť stúpim na otlak. Rozmýšľala som, že recenziu nenapíšem, no potom som si povedala, že možno niekomu pomôžem pri výbere. Možno budete chcieť zistiť zápory. Mňa na ne nikto neupozornil.

Milujem magický realizmus. Začiatok ma prinútil pretáčať stránky. Spisovateľ písal prekrásne. No zrazu som sa začala strácať. Do príbehu prúdilo veľmi veľa postáv (aj duchov, samozrejme, je to magické), a kým som si stihla uvedomiť, kto je tento hrdina a kto zas tento a do ktorej rodiny patrí, tak aj všetci pomreli. Dobre, už viem, ako je to napísané, takže sa budem viac sústrediť. To som si vravela, no Gabriel ma dobehol. Zintenzívnil pridávanie nových postáv. Niektoré strany som si musela pozrieť viackrát, potom sa to už dalo pochopiť.

Ale to nie je najväčší problém, ktorý som so Sto rokov samoty mala. Skoro na každej stránke som čítala o inceste, no najviac ma rozčúlili myšlienky postáv týkajúce sa detí. Bolo mi z toho zle. Snažila som sa to akceptovať, napríklad aj Shakespeare mal vo svojich dielach temné chvíľky, avšak tu to na čitateľa priam kričí. Nedalo sa to zvládnuť. Hľadala som v diele pozitíva, no videla som iba samé negatíva. Som psychicky vyčerpaná. Zvrátené myšlienky úplne podupali a rozdupali nádherný štýl písania. Kniha bola navyše napísaná veľmi depresívne, bez jediného svetielka nádeje. Akoby sa do nej skoncentrovali všetky katastrofy.

Týmto vás nechcem odradiť, no treba vedieť, čo by sa niektorým nemuselo páčiť.