Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prečítala som moju prvú knihu od Rebeccy Yarros a neviem, či nebola aj posledná. Neobľubujem príliš patetické romantické príbehy, kedy 90% času si postavy hyperbolicky vyznávajú lásku, a tu tých príbehov bolo hneď niekoľko pokope.
Striedajú sa dve časové línie, čo mi príde už trochu obohraté, a navyše ma nejak extra nechytila ani jedna.
Georgia po smrti prababičky Scarlet, slávnej spisovateľky romantickej literatúry, rieši, či nechá dopísať jej nedokončený román známemu spisovateľovi Noahovi. Nedokončený román je príbehom prababičkinej životnej lásky, ktorý sa odohral počas druhej svetovej vojny. Samotná Georgia si práve prešla škaredým rozvodom a rozmýšla, či by prababička chcela dokončiť svoj príbeh a ako - dať jej a jej mužovi happyend, ktorý by si zaslúžili? Alebo zostať pri realite, ktorá sa ale do romantických kníh málokedy dostane?
Záver je celkom prekvapivý, a bavilo ma filozofovanie o príbehoch, ktoré píše život a zostávajú nedopovedané. (V origináli je názov knihy Things We Leave Unfinished. Slovenský preklad tiež dáva zmysel, ale zameriava sa na iný uhol knihy.) Možno, keby kniha mala polovicu zo svojich 400 strán, bavila by ma viac.
Kniha má mať čoskoro aj filmovú podobu a ak budú dialógy trochu menej lepkavo sladké a bude dobré herecké obsadenie, možno by som si to aj pozrela
S Rebeccou Yarros sa v poslednom roku roztrhlo vrece, naprieč žánrami aj slovenskými vydavateľstvami, ale táto kniha ma veru nepresvedčila vyskúšať od nej niečo ďalšie.
Toto bola do istej miery veľmi zaujímavá kniha a ponúkala veľa tém na zamyslenie. Začína smrťou udusením palacinkou (!) mladej, uznávanej spisovateľky u nej doma. Je s ňou jej kamarátka, ktorá je tiež spisovateľkou, len o dosť menej úspešnou. Tá nájde v pracovni dokončený rukopis nového románu a rozhodne sa zobrať ho a vydať za svoje dielo.
Hlavná hrdinka sice koná nemorálne, ale celkom som chápala jej dôvody a nebolo ťažké s ňou empatizovať. Má pocit, že ako príslušníčka bielej väčšiny nie je pre knižný trh rovnako príťažlivá, ako autori z minorít, rukopis prepracuje a vloží do neho obrovské množstvo práce, aby bol “vydateľný” a o správnosti svojho konania sa presviedča aj argumentom, že keby riešila práva s dedičmi pôvodnej autorky, bol by to zdĺhavý a komplikovaný proces. (Zosnulá úspešná spisovateľka mala čínske korene a bola z rodiny imigrantov, názov knihy zrkadlí dominantnú tému ázijských autorov a ázijských knižných motívov.)
Bolo fascinujúce nahliadnuť do sveta veľkého vydávania kníh, zistiť, ako dnes fungujú agenti, redaktori, vydavateľstvá, marketing, reklama. Zamyslieť sa, čo je za tým, že niektorí autori so svojími debutovými dielami vyletia na popredné priečky rebríčkov, zatiaľ čo iní zostanú bez povšimnutia, a nakoľko to súvisí s kvalitou knihy. Ako na spisovateľov pôsobia recenzie na sociálnych médiách a v goodreads, na jednej strane tie pozitívne, dopamínové, na druhej tie kritické, niekedy až nenávistné a vulgárne. Čo všetko vplýva na predaj kníh. Kniha rovnako otvára viaceré zaujímavé otázky okolo kultúrnej apropriácie, autenticity, toho, kto vlastne má právo písať o určitých témach a kto nie.
Žiaľ, cca v polovici knihy začal príbeh dosť viaznuť a motať sa dokola, a záver som už celkom pretrpela, akoby to autorka nejak nevedela uspokojivo ukončiť. Napriek tomu je to ale veľmi dobrý námet a autorka ma presvedčila vyskúšať jej Babel.
“Mohla som (dcére) povedať, že radosť zo skutočnej lásky príde, keď bude mať v náručí svoje prvé dieťa - a ešte predtým, keď ho pocíti zamrviť sa vo svojom lone, keď bude spievať svojmu rastúcemu brušku
a keď položí ruky na teplú, napnutú pokožku a užasne nad tým nevídaným zázrakom, ktorý bude čoskoro jej. No pamätala som si aj paniku, ktorá ma pochytila pri tom pomyslení: strach, ktorý šiel ruka v ruke so šťastím, tieň visiaci nad tou radostnou vyhliadkou. Keď som pozrela na svoju štíhlu, hybkú dcéru, ozval sa vo mne strach. Položili by sme za svoje deti život a zakaždým, keď nastal pôrod, sme stáli na brehu veľkej rieky oddeľujúcej živých od mŕtvych. Boli sme ako vojsko žien na nebezpečnej ceste bez akéhokoľvek brnenia, spoliehajúce sa iba na vlastnú silu a nádej, že zvíťazíme.”
Po Natalie Haynes som nutne potrebovala ďalšiu grécku mytológiu z pohľadu žien, a Jennifer Saint ma nadchla rovnako. Jej rozprávanie je také nabité emóciami a prežívaním, že som miestami zabúdala, že nečítam literatúru súčasnú, ale spred tisícok rokov. No a posledných sto strán bol úplný thriller!
Elektra bola len jednou z troch žien, ktorým dala autorka v tejto knihe hlas. Jej príbeh bol úzko prepletený s príbehom jej matky Klytaimnestry, a z opačného brehu rozprávala o svojom dare vízií priamo od Apolóna trójska princezná Kasandra.
Asi najviac som sa vedela vcítiť do prežívania Klytaimnestry. Predstavte si, že váš manžel vlastnoručne obetuje dcéru, aby si priaznivo naklonil bohov pred vojnou, a vy to môžete celé len bezmocne sledovať. Predstavte si, že bezprostredne po tom sa odplaví do Tróje, a vy sa tam zrútite nad dcériným telom, snažiac sa pochopiť, že už nikdy nebudete počuť jej hlas. Ako by to poznačilo vaše manželstvo? Čo by ste manželovi urobili, keď sa vráti domov? Ja som ronila nad Klytaimnestrou horké slzy a plánovala s ňou celú knihu riadnu pomstu.
Nech žijú tieto ženské retellingy mytológie!
Život je ako mozaika, hovorí jedna z postáv HOTELA NANTUCKET. Všetky tie ostré, nesúrodé kúsky... sú ako veci, ktoré sa vám v živote dejú. Ale ak sú usporiadané určitým spôsobom, vytvoria celok, ktorý - ak od neho dokážete urobiť krok späť - dáva zmysel. Táto kniha bola presne taká mozaika. Ťažko povedať, čo ma na nej bavilo najviac. Od úvodných strán plných klebiet, cez všetky tie jednotlivé osobné príbehy postáv, až po prekvapivý záver, celé to vytvorilo jednu dokonalú mozaiku.
Elin Hilderbrand už napísala okolo 30 románov, ja som od nej čítala 3 a každý ďalší ma bavil viac a viac. Toto je zatiaľ posledný preložený do slovenčiny.
Kniha sa sice odohráva na prekrásnom dovolenkovom ostrove Nantucket, ktorý už poznáme z Elininých 2 predošlých románov. Ústredným dejiskom je v tomto prípade však starý, kedysi renomovaný hotel, posledných niekoľko rokov prázdny a spustnutý, ktorý kúpi anglický miliardár a investuje doň neskutočné peniaze, najme novú generálnu manažérku Lizbet a tá sa spolu s novým tímom pokúsi z neho urobiť najlepší hotel široko-ďaleko.
Pokaziť jej to môžu tajomstvá a temná minulosť niektorých členov personálu, komplikované medziľudské vzťahy, nároční klienti… a možno aj duch mladej slúžky Grace, ktorú kedysi v hoteli zavraždili…
Čo myslíte, podarí sa hotelu ako prvému v histórii získať päťkľúčikové hodnotenie od slávnej (a úplne utajenej) hotelovej influencerky?
Nechcem si mimochodom predstaviť, koľko musí stáť noc v tomto hoteli, popri všetkých tých službách. Minibar s miestnymi špecialitami v cene, dopĺňaný každé tri dni, poslíček, recepcia, ktorá vám vybavuje rezervácie reštaurácií, barov a voľnočasových aktivít, v každej izbe knižnica plná kníh, rodinné apartmány, kde deti majú postele na štýl detského ihriska, bazén, hotelové bicykle… hneď by som sa tam na pár dní ubytovala.
Grishamovu Firmu som čítala viackrát, a považovala som ju za skvelú knihu. Bola som veľmi zvedavá, ako pokračuje príbeh Mitcha a Abby, ktorí utiekli s desiatimi miliónmi dolárov a plánovali celý život stráviť schovávaním sa pred mafiou v rôznych exotických kútoch sveta.
Toto pokračovanie ma riadne sklamalo. Mitch je zrazu v obrovskej nadnárodnej právnickej firme, mafia (ktorá nikdy nezabúda) podľa všetkého naňho zabudla asi po 2 rokoch, takže si s Abby žijú v New Yorku na Upper East Side v peknom apartmáne, ona je známa editorka kuchárskych kníh, on dobre platený právnik. Majú dvoch synov, ktorí chodia do drahej súkromnej školy, slávni šéfkuchári im chodia domov variť večere.
S Firmou to vlastne má spoločné len tie dve hlavné postavy, ktoré ale žijú úplne nový život s veľmi pofidérnym stručným vysvetlením, ako sa to akože udialo.
Mitch zastupuje tureckú konštrukčnú firmu, ktorej dlží vláda Líbye peniaze. Počas cesty do Líbye však unesú Mitchovu kolegyňu teroristi a pýtajú za ňu výkupné sto miliónov dolárov. Celých 300+ strán knihy je v zásade o tom, ako Mitch lieta hore dole po svete buď súkromnými lietadlami alebo v prvej triede, stretáva sa s kadekým, zháňa peniaze, popri tom chodí do drahých reštaurácií, spí v luxusných hoteloch a zamýšla sa, ako mu je dobre, že pracuje pre bohatú firmu, vďaka ktorej nemusí stáť na letiskách v radách ako bežní smrtelníci.
Ani ma vlastne nezaujímalo, či sa podarí peniaze zohnať a rukojemníčku vyslobodiť. Dúfala som, že aspoň na záver zistíme, že Mitch mal nejaký super plán, alebo že aspoň sa vysvetlí, čo, prečo, načo, ale márne. Seriózne som premýšlala, že knihu odložím pred dočítaním. A to mám autora fakt rada a čítala som väčšinu jeho kníh (a niektoré aj viackrát). Och. Taký premrhaný potenciál.
Vydavatelstvo Verbarium (ktoré poznáme ako vydavateľstvo kvalitných kníh pre deti a mládež) teraz pod novou vydavateľskou značkou Cappuccino prináša knižky so zámerom ponúknuť chvíľku príjemného oddychu dospelým čitateľom. A s prvou knižkou LÁSKA KVITNE NA JAR nasadili latku veľmi vysoko.
Čo ma zaujalo hneď na prvú, je že tu prežívame príbehy dvoch generácií. Gilly od rozvodu s manželom má svoj vlastný penzión, kde s láskou a zmyslom pre detail prijíma hostí zo všetkých kútov Anglicka. Jej syn s nevestou sa ju snažia presvedčiť, aby ho predala a zo získaných peňazí im zafinancovala veľký dom. (Za odmenu môže dožiť potom v prístavbe pri dome a starať sa o vnučku!) Popri tom sa jej do života pripletú hneď dvaja muži.
Jej dcéra Helena sa živí predajom vlastných tkaných výrobkov a pripravuje sa na veľkú výstavu. Vôbec jej nepadne vhod, že sa má vysťahovať zo svojej dielne, pretože s budovou má jej majiteľ iné zámery. Keď ale spomínanému majiteľovi pomôže zachrániť mačiatko, ktoré uviazlo v sutinách, začne sa rysovať nejaké riešenie…
Táto knižka u mňa spĺňala asi všetky položky zoznamu “kvalitná romantická oddychovka”. Útulný penzión, dobré jedlo (a koláče), kvety zo záhrady, handmade hodvábne šatky a huňaté deky, dokonca aj lety vetroňom a chalúpka na konci sveta.
Okrem toho sa neviem na tú nádheru vynadívať!
Kartografova dcéra ma zaujala na prvý pohľad aj na prvé prečítanie anotácie. Anglicko v 16.storočí, tvorba máp, silná ženská postava v čase, keď ženy boli skôr majetkom mužov ako nejaké priekopníčky.
Freida je z rodiny známych kartografov a sama sa venuje kresleniu máp. So svojím manželom Willemom a malým synom Jacobom žije v Londýne, kam musela utiecť z Nizozemska pred Španielmi. Keď jej anglická kráľovná Alžbeta dá zakázku nakresliť mapu východného pobrežia Anglicka pre jej priateľa Francisa Drakea, s vervou sa do tejto výzvy pustí.
O takmer 500 rokov neskôr tridsiatnička Robyn, ktorej muž zmizol pri plavbe okolo sveta, dočasne býva so svojím otcom a pracuje v jeho malom antikvariáte. Raz nájde záhadnú starú mapu so škvrnou, ktorá vyzerá, že je od krvi, a rozhodne sa vypátrať, kto je jej autorom.
Bolo fascinujúce čítať, ako sa tvorili kedysi mapy, s akými nástrojmi, aký bol život na anglickom kráľovskom dvore, ako sa žilo v tom čase ženám, ako sa obliekali, čo jedli.
Napriek tomu som knihu nejak nevedela prečítať, a pritom sa čítala dobre a bavila ma. Len som mala pocit, že sa tam nič nedeje a že stále čakám, kedy dôjde k nejakej zápletke. Obe časové línie boli fajn, bavila ma aj súčasná linka v starom zaprášenom antikvariáte a odhaľovanie identity mapy, ale nejak som stále nevedela, prečo to vlastne čítam a vôbec mi na postavách nezáležalo. To sa mi už dávno nestalo. Takže za mňa hodnotenie tak nejak rozpačité. Ak však máte radi historické romány a najmä tudorovskú éru, určite vyskúšajte!
Toto je Mila. Nech robí, čo robí, zakaždým spraví dajakú chybu. Ale viete čo? Nevzdáva sa, je húževnatá a stále na sebe pracuje. A je láskavá a vždy ochotná pomôcť. Buďme všetci ako Mila!
Táto malá jednoduchá knižočka je nádhernou pripomienkou, že chyba nie je naším nepriateľom. Naopak, vie nás veľa naučiť. Ak máte deti, ktorým je potrebné to občas pripomenúť, Mila vám v tom môže pomôcť.
A na stránke vydavateľstva Tatran si k nej môžete stiahnuť aj milú maľovanku Mily!
O tejto knižke sa nedá písať, musíte si ju prečítať. Dá sa to stihnúť na posedenie. Alebo vám to môže trvať mesiace aj roky. Sú to totiž jednoduché kratučké texty o chlapcovi, byvolovi a králikovi, skrývajú v sebe ale hlboké myšlienky vychádzajúce z tisícov rokov čínskej filozofie.
Traja kamaráti spolu hľadajú odpovede na otázky o živote a smrti, láske, bolesti, strachu, úsilí či vďačnosti. O maličkostiach, ktoré majú veľký význam. O veciach či udalostiach, ktoré sa nám môžu zdať negatívne, no vieme na nich nájsť aj veľa pozitívneho, ak sme ochotní pozrieť sa na ne z iného uhla pohľadu. O šťastí. Sú to také tie krásne úvahy, ku ktorým sa človek môže pravidelne vracať a vždy v nich objaví niečo nové.
Ako vysvetľuje autorka - taiwansko-americká umelkyňa Regina Linke, výber postáv nie je náhodný. Predstavujú harmóniu troch náuk, ktoré sú piliermi čínskej filozofie. Taoizmu, ktorý si zakladá na rovnováhe vo svete, budhizmu ako zdroju láskavosti a súcitu, a konfucionizmu, ktorý sa snaží zabezpečiť, aby sme sa jeden o druhého zaujímali a starali.
Texty nádherne dopĺňajú ilustrácie, ktoré sú na jednej strane jemné a minimalistické, a na druhej idú do úplných detailov.
Tento typ knihy je ideálnym univerzálnym darčekom. Zaujme deti aj dospelých, knihomoľov aj nečitateľov.
“Niekedy aj jeden rozhovor môže zachrániť život - a pri tak závažnom ochorení, akým sú poruchy príjmu potravy, to platí dvojnásobne.”
Heňa je gymnazistka, má 16 rokov a doma celkom traumatizujúce prostredie a minimálnu podporu. Otec alkoholik sa večne háda s mamou a na deti má neprimerané nároky. Mama miesto detí väčšinu času rieši otca a dcére hádže na plecia starostlivosť o mladšieho brata.
Keď Heňa urobí skúšky do známej tanečnej skupiny, je nadšená. Potom si však vypočuje zopár nepríjemných poznámok na svoju postavu, spojí si to s tým, čo už počula od rodičov a kamarátov, a začne riešiť svoju váhu.
Začína relatívne nevinne - vynechá sladké, začne si variť čaj na chudnutie, kde tu miesto riadneho jedla zje ovocie… Keď však schudne pár kíl a má zo seba dobrý pocit, manažér skupiny jej na verejnom vážení oznámi, že má ešte tak 5 kíl navyše. A tak rieši jedlo čoraz viac. Čím viac sa jej darí odopierať si, tým radikálnejšie chudne. Inšpiráciu čerpá od ostatných tanečníc a vo whatsapp skupine zameranej na chudnutie. Ráta si kalórie v každom jedle, až skončí už iba pri banánoch, jablkách a vajíčkach. Trýzni sa nekonečnými tréningmi vo fitku. Naučí sa, ako oklamať rodičov a naservírované jedlo vyhodiť či spláchnuť. Jej cieľom je vedieť si prstami obopnúť predlaktie na ruke. Postupne si uvedomí, že celé dni už nerieši nič iné, iba jedlo.
Toto je tak desivá, boľavá, silná kniha. Je totiž úplne realistická. Heňa to doma nemá ľahké, ale zároveň ani nejak extrémne ťažké. Jej príbeh môže byť príbehom hociktorej stredoškoláčky, veď koľko žien môže povedať, že si nikdy nevypočuli nevyžiadaný komentár na svoj výzor? Že nemali komplexy zo svojho výzoru, že nikdy neskúšali nejakú šialenú diétu?
Buďme extrémne citliví na to, čo hovoríme iným, najmä krehkým tínedžerským dušiam. Prináleží niekomu komentovať výzor niekoho iného? A aj pri poruchách príjmu potravy platí, majme oči otvorené, zaujímajme sa o to, čo sa deje s ľuďmi v našom okolí. Ak máme pocit, že niekto potrebuje našu pomoc, neváhajme konať.
