Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Neviem presne, či slovné spojenie "sympatická kniha" vôbec existuje, ale ak mám opísať svoje dojmy z nej, tak rozhodne takto. Už po prvých stranách som si hovorila, že autorov štýl písania a moje čitateľské očakávania vytvorili súhru. "Príbehy spoza dverí" bola nesmierne vtipnou, sympatickou, láskavou i sarkastickou knihou, ktorej autor vdýchol svieži vánok Kapverdských ostrovov.
Kniha sa skladá z troch krátkych príbehov, v ktorých sú ich hlavné postavy vykreslené s veľkou dávkou tolerancie či pochopenia pre ľudské zlyhania, rozmary i slabosti. Dona Rosalinda, ktorá svojmu nebohému manželovi Fernandovi údajne zahýbala na každom kroku, dáva každý rok slúžiť zádušnú omšu za jeho dušu. Starý mládenec, ktorý nedokáže žiť s nikým iným, len sám so sebou, hľadá v živote ženu, ktorá ho bude milovať no zároveň mu bude aj dobrou gazdinou. Úradník, ktorý si myslí, že jeho manželka nevie doceniť jeho skutočný spisovateľský talent, zanedbáva manželské povinnosti a venuje sa svojmu intelektuálnemu rozvoju.
Jednotlivé príbehy sú akýmsi karikatúrnym obrazom kapverdskej spoločnosti. Germano Almeida prostredníctvom tejto knihy neguje zaužívané stereotypy, v ktorých je spoločnosť ovládaná väčšinovo mužmi. V príbehoch do popredia stavia predovšetkým ženy, vystupujúce ako silné, nezávislé, inteligentné a majúce vždy nejaký tromf v rukáve. Dej sa odohráva počas tzv. Klinčekovej revolúcie v Portugalsku, po ktorej získali Kapverdy nezávislosť. Kapverdská spoločnosť sa po získaní samostatnosti začala meniť a rovnoprávnosť žien ukotvená v zákone im priniesla lepšie možnosti v oblasti vzdelávania či práce.
Knihy od spisovateľky Mary Kubica mám veľmi rada. A myslím, že hovorím za nás viacerých. Dôkazom jej obľúbenosti na slovenskom knižnom trhu je jej ďalšia kniha s názvom Neplač, miláčik. Podobne ako pri jej predchádzajúcich dielach sa aj u tejto novinky môžeme tešiť na veľkú dávku napätia spojenú s postupným odhaľovaním šokujúcich tajomstiev, ktoré až do konca príbehu čitateľovi poriadne pomotajú hlavu a potrápia myseľ.
Dejová línia príbehu sa skladá z dvoch rovín. V tej prvej sa stretávame s Quinn, ktorá býva spoločne s Esther v malom prenajatom bytíku v centre Chicaga. Zatiaľ čo Quinn vedie celkom bujarý život plný neviazanosti, Esther je skôr utiahnutou osobou, ktorá trávi svoj čas predčítaním kníh deťom v knižnici či spievaním v kostolnom zbore. Aj napriek protikladným povahám sa z nich stanú priateľky. Keď jedného dňa Esther bez stopy zmizne, Quinn sa rozhodne priateľku hľadať. Počas pátrania však vychádzajú ma povrch nové skutočnosti a Quinn zisťuje, že jej spolubývajúca možno vôbec nie tou, za ktorú sa vydáva.
Druhý - zdanlivo nesúvisiaci - príbeh sa točí okolo Alexa, mladého umývača riadu, ktorý viac než svoju prácu neznáša svoj život po boku opileckého otca. Keď sa jedného dňa v kaviarni zjaví neznáma žena, Alexa opantá natoľko, že ju začne sledovať. Kto je táto záhadná žena a prečo každý deň chodí do kaviarne a pozerá vždy jedným smerom, akoby niekoho sledovala alebo na niekoho čakala? A ako budú tieto dva úplne odlišné prípady spolu súvisieť? Verte mi, že ich línie sa raz pretnú, ale budete rovnako prekvapení ako ja, za akých okolností sa to stane.
Mary Kubica je jedna z mála autoriek, u ktorých si môžem byť na stopercent istá, že výsledné a nezabudnem podotknúť, že vždy prekvapivé a originálne rozuzlenie sa dozviem vždy až na úplnom konci. Na jej knihách milujem tak veľmi dôležitú nepredvídateľnosť a rovnako aj fakt, že dokáže čitateľa držať počas celého príbehu v neustálom vytržení. Pri čítaní tejto knihy pomaly rozmotávame klbko tajomstiev s prímesou lží a temnoty, a keď sa dostaneme k samotnému jadru, sme zhrození a nadšení zároveň. Výborné a napínavé čítanie.
Syn tisícich otcov, vo výbornom preklade Lenky Cinkovej, bola opäť jedna z tých najpozoruhodnejších kníh, aké som mala možnosť čítať. Autor prepletá viaceré príbehy ľudí, ktorí sa ocitli na okraji sociálneho rebríčka a ktorých spoločnosť odsúdila za ich odlišnosť, či už vonkajšiu alebo vnútornú. V úvode knihy sa s jednotlivými aktérmi zoznámime len okrajovo, postupne sa však ich príbehy skrížia, odhaľujeme pozadie okolností, ktoré ich priviedli na cestu osudu, ktorou kráčajú, a zároveň sa staneme svedkami toho, ako každá postava, zohrá kľúčovú úlohu v živote tej ďalšej.
Dej je situovaný v neurčitom čase a na neurčitom mieste, niekde na portugalskom vidieku. Crisóstomo si uvedomí, že napriek svojmu pokročilému veku ešte stále nemá dieťa. Zdôrazňuje, že nie je úplný lebo samota z nás robí len polovičné bytosti. Žena, ktorá dlhodobo vzdorovala svojmu nápadníkovi, nakoniec podľahla. Muž si vzal čo chcel a ženu opustil. Žena citovo upadla, spustla. Len veľmi ťažko v budúcnosti dôverovala láske. Liliputánka, ktorá napriek svojej výške chcela žiť plnohodnotný život. Keď otehotnela, nevyhla sa všeobecnému odcudzeniu. Čím sa previnila? Azda len tým, že chcela žiť normálne?
Autor nám ponúka naozaj širokú škálu ľudských charakterov s veľmi výraznými a osobitými črtami, ktoré v sebe nesú pocit neúplnosti či prázdnoty. Napriek tomu však nezanevreli na spoločnosť, na ľudí v nej, ale neustále hľadajú či už individuálne alebo kolektívne šťastie. Mae prostredníctvom osudov jednotlivých postáv cieli na viaceré témy. Sú nimi napríklad láska či sebaláska, prijatie spoločnosťou, rodinou, ale aj prijatie seba samého či láska k životu ako takému. Cez svoje postavy, vyobrazené veľmi citlivo a ľudsky, sa snaží poukázať na to, čo by mal urobiť každý jeden z nás, a to poraziť predsudky a prejaviť porozumenie a spolupatričnosť voči ostatným, bez ohľadu na ich vonkajšie či vnútorné črty. Nádherná kniha.
"Viem, že som synom tisícich otcov a tisícich matiek. Dúfam, že sa stanem otcom tisícich mužov a tisícich žien." (Valter Hugo Mae)
Muži, ženy, my všetci. Vzájomne sa ovplyvňujúci a vytvárajúci vzťahy, väzby, priateľstvá, partnerstvá, manželstvá. Trvajúce mesiace či roky. Ktoré zostanú v pamäti srdca alebo jednoducho len v pamäti. Vyvolávajúce v nás spomienky, ktoré v našej brušnej dutine spustia nekontrolovateľné záchvevy z radostne prežitých okamihov i trpkú horkastú pachuť myšlienok na okamihy také, ktoré radostné neboli, no sú súčasťou bytia človeka a bytia s iným človekom.
"Definujte mi muža!" - práve touto vetou začína kniha Ester Weissovej-Fekete, ktorá na slovenský čitateľský trh prináša zaujímavé dielo s príznačným názvom "Muž". Muž - osoba, osobnosť, v ponímaní manžel, milenec, priateľ, otec, dedko alebo strýko. Ester prostredníctvom svojho rozprávania naráža na mužov, ktorí jej život dlhodobo ovplyvňovali, ale i na tých, ktorí sa v jej živote mihli len na nepatrný okamih. Vtipne, otvorene a prostredníctvom hier so slovíčkami vytvára niekedy až umelecké nuansy popisujúce nielen mužov, ale aj ženy, ich vzťahy i celkovo život ako taký. Autorka nemoralizuje, nepoúča a zbytočne nefilozofuje, naopak čitateľovi sa prihovára s akousi nenásilnou prirodzenosťou a ľahkosťou a rozoberá to, čo sa odohráva medzi oboma pohlaviami rozličných generácií. V rodine i mimo nej. V manželstve i mimo neho. Vo všetkých malých i veľkých okamihoch, ktoré sa odohrávajú počas života muža, ženy, nás všetkých.
"Vlastne by sa dalo povedať, že sme, okrem všetkých našich ostatných ľudských rolí, všetci aj trochu architektmi. Od malička až do smrti vytvárame projekty a zakresľujeme ich do siete súradníc priestoru a času, aby potom boli alebo neboli postavené, našťastie alebo bohužiaľ áno, našťastie alebo bohužiaľ nie."
Zdalo by sa, že Kristina má všetko. Milujúceho manžela, luxusný byt, úspešne vybudovanú kariéru psychoterapeutky. Počas jedného sedenia s jej prominentnou klientkou - spisovateľkou - Leah Iversonovou sa však všetko veľmi rýchlo zmení. Leah ju zúfalo poprosí, aby za ňou Kristina prišla na chatu v odľahlých lesoch Telemarku. Kristina ponuku odmietne, no keď sa jej klientka nedostaví na ďalšie sedenia, začne mať strach, že sa jej niečo stalo a do hôr sa teda rozhodne vybrať. To čo ju tam čaká, bude pre ňu veľmi prekvapivé. V chate nachádza rukopis, ktorý odhalí aj tie najtemnejšie tajomstvá.
Plynulý dej bol mnohovrstevnatý a veľmi dobre štrukturovaný, vyrozprávaný z pohľadu dvoch hlavných protagonistiek príbehu - Kristiny a Leah. Napätie, intenzita a chlad doslova sršali zo stránok a každým jedným obrátením ste sa zamotávali do deja, ktorý bol plný lží a poloprávd. Alex Dahl je veľmi zručná v budovaní atmosféry. Pomocou slov vytvára obrazy, ktoré dodávajú príbehu veľkú vizuálnu hĺbku so zmyslom pre miesto a čas. Aj keď autorka čitateľovi podprahovo naznačuje, kto asi bude hrať hlavnú úlohu v celej zápletke a možno to čitateľ vytuší a možno aj nie, no prekvapivé bude to všetko, čo sa udialo a ešte len udeje okolo zdanlivo hlavnej línie príbehu, a ako rafinovane a zamotano sa autorka k celému rozuzleniu dostane. Striedaním kapitol, ktoré ponúkajú perspektívu rôznych postáv autorka vystupňovala nielen napätie, ale aj čitateľovu netrpezlivosť dozvedieť sa konečnú pravdu. Smrteľná posadnutosť je rafinovaný, psychologický, mrazivý príbeh, ktorý plynie pomalým tempom a s každou stranou sa hromadí čoraz viac tajomstiev aj ich odhalení. Nebudete vedieť, čo pravda je a čo nie. Presne toto očakám od kvalitného škandinávskeho thrilleru a autorka moje očakávania naplnila do poslednej bodky.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Mia Couto, súčasný mozambický spisovateľ a biológ, sa svojou tvorbou nesúcou sa v znamení magického realizmu často prirovnáva k Márquezovi či Rosovi. Vo svojej knihe Spoveď levice nám prináša feministický príbeh o ženách, ktoré sú pod tlakom silného patriarchátu odsúdené na život s tiahou tradícií, povier a oklieštených povinností zväzku manželského. Téma silno rezonujúca v súčasnej spoločnosti sa dotýka tradičných mozambických komunít, kde je žena ešte stále považovaná za akúsi ľudskú schránku, ktorej životným údelom je neustále podriaďovanie sa mužskej autorite.
Dedina Kulumani v Mozambiku je už niekoľko týždňov v ohrození. Kruté a krvavé útoky na ženy majú na svedomí levy. Dedinčania nie sú schopní proti tejto hrozbe bojovať a tak súhlasia s projektom, ktorý im do dediny pošle lovca, aby levy zabil. Príbeh je vyrozprávaný v podobe striedajúcich sa denníkových zápiskov Mariamar, mladého mozambického dievčaťa, ktoré len nedávno prišlo o staršiu sestru Silénciu, a lovca menom Archanjel Strelec, ktorý do dediny prichádza loviť opäť po rokoch. Aj keď je kniha pomerne útlym románom, všetky hlavné a vedľajšie postavy sú rozvinuté do hĺbky a v ich rozprávaní sa pretína minulosť s prítomnosťou s cieľom dotvoriť komplexný záber príbehu.
Prostredníctvom symboliky levov ohrozujúcich obyvateľov izolovanej dediny Kulumani sa autor snaží vyjadriť to, že nebezpečenstvo nečíha len za dedinou, ale priamo v nej. Zvieratá ukryté v mužoch útočia na ženy v podobe domáceho násilia, incestu, znásilnenia či zneužívania. So ženami sa zaobchádza ako so zvieratami a tak sa nimi stanú tiež. Lov na levov možno chápať ako jeden zo spôsobov odhalenia sveta, kde minulosť pritláča ľudí späť k dávnym a krutým tradíciám, kde sú muži dominantní a despotickí a ženy emočne vyhorené a bez slobodnej vôle. Zdá sa, že jediným východiskom je pre nich šialenstvo. Príbeh je síce situovaný vo fiktívnej dedine v Mozambiku, ale môže to byť akákoľvek krajina na svete, kde sú ženy obeťami krutej diskriminácie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Kľukatou cestou do Ria" je knihou siedmich poviedok odzrkadľujúcich spoločenskú situáciu brazílskej smotánky 19. storočia. Autor vo svojich krátkych príbehoch cieli na oblasť manželstva, už uzavretého, alebo takého, ku ktorému sa ešte len chystá, a zameriava sa na okolnosti, ktoré mu predchádzali a na postavy, ktoré zväzok uzavreli. A práve postavy, ktoré nám Machado predstavuje prežívajú rôzne peripetie, sklamania či víťazstvá. Neromantizuje, nič neprikrášľuje, poukazuje na lakomosť, chamtivosť či vypočívavosť, túžbu po peniazoch a moci. Machado tiež reflektuje situáciu žien v spoločnosti, ktoré mali vtedy veľmi obmedzené možnosti. Ich hlavnou úlohou bola rola manželky a matky a angažovanie sa na spoločenských podujatiach ako ozdoby svojich mužov. Tí naopak zastávali rozhodujúce funkcie v politike a obchode. Častokrát sa však stávalo, že naoko zbohatlícki nápadníci, ktorí dvorili svojej milej z dôvodu neskonale čistej lásky, prahli len po jej bohatstve či dedičstve. V tom čase boli úplne bežným javom manželstvá dohodnuté vopred a uzavreté nie za úplného súhlasu oboch zúčastnených. Manželia cítili rozčarovanie a neskôr aj sklamanie z nenaplneného zväzku a tak dochádzalo k úplnému odcudzeniu či neverám. Udalosti odohrávajúce sa v knihe však akýmsi nápadným spôsobom pripomínajú situáciu i v dnešnej spoločnosti. Samozrejme nemožno tvrdiť, že úplne všetko, ale v istých ohľadoch si pri čítaní uvedomíte, že niektoré veci a hlavne ľudia sa rokmi jednoducho nemenia. Machado de Assis, u ktorého som si našla zaľúbenie už v jeho predchádzajúcom diele opäť dokazuje, že písať inteligentne, rafinovane a nadčasovo naozaj vedel.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Historický román o živote a úpadku rodiny klobučníka Jamesa Brodieho považujem za veľmi pozoruhodné a dychberúce dielo. Ústrednou postavou, aj keď nie nevyhnutne, je autokratický, šikanujúci a samoľúby James Brodie, ktorého predpojaté názory sú často zakorenené v nereálnom a neúprosnom pohľade na vlastnú nadradenosť, ktorá slúži len na ubližovanie iným. Pohŕda celou svojou rodinou, manželku považuje len za svoju slúžku, syna Matthewa a dcéru Mary neustále ponižuje, jedine k Nessie, svojej najmladšej dcére je ako tak zhovievavý. Aj to však pramení len z toho, že Nessie veľmi poctivo študuje a Brodie ju považuje za svoju pýchu, ktorou sa môže vystatovať vo svojich spoločenských kruhoch. Vlastní obchod s klobúkmi a zamestnáva jedného zamestnanca, ku ktorému je rovnako ako k celej rodine despotický. Jeho pocit povýšenosti sa prejavuje aj voči zákazníkom. Sám odmieta obsluhovať ľudí z "nižšej vrstvy", túto prácu prenecháva na svojho pomocníka, ale akonáhle do obchodu vstúpia veľavážení a bohatí kupci, Brodie neváha vystatovať svoje najlepšie kúsky a nadviazovať spoločenské kontakty, ktoré by sa mu mohli v budúcnosti pridať. Vo všeobecnosti sú teda všetky postavy svojim spôsobom trápené despotickým otcom, manželom, či zamestnávateľom, no napriek tomu sa rozhodnú, pred problémami radšej privrieť oči, namiesto toho aby sa ich snažili vyriešiť. Netreba sa tomu však čudovať, nakoľko Brodie v nich udupal akúkoľvek iskierku nádeje či túžby po lepšom živote, ktorý je teraz plný trápenia, smútku a obáv. Cronin je naozaj majstrovský rozprávač. Veľmi precízne zachytáva obraz dysfunkčnej rodiny, ktorej jednotlivých jej členov pomaly ničí utkvelá predstava jedinečnosti a výnimočnosti hlavnej postavy. Aj keď bola kniha pomerne rozsiahla (takmer 600 strán) dej mi veľmi rýchlo odsýpal a ani som sa nenazdala a bola som na konci príbehu. Samotný dej bol šokujúci, poukazujúci na slabosti a ilúzie ľudstva a myslím si, že do určitej miery dosť vierohodný a stále aktuálny, pretože aj napriek tomu, že kniha vyšla v roku 1931, aj v súčasnosti môžeme natrafiť na ľudí, ktorí si myslia, že majú pred ostatnými náskok - podobne ako James Brodie.
"Praha pre nás bola vtedy tajuplné miesto, všetko čo sme videli, sme videli prvýkrát. Deň sa sklonil k večeru, ten sa poklonil voňavej noci a my sme boli stále všetci spolu, blúdiac spleťou pasáží a podchodov."
Kniha "Vzduchobrodci" rozpráva príbeh o potulkách životom dvoch žien a jedného chlapca. Je napísaná z perspektívy jednej z postáv - Vlady. Tá pracuje ako asistentka predaja v obchode s oblečením. Rozišla sa so svojím priateľom, momentálne žije v podnájme, má finančné ťažkosti a za sebou neúspešné pokusy stať sa spisovateľkou.
Keď jej kamarátka Čata vyhrá pobyt v Prahe, vyberú sa na neplánovanú dovolenku. Tá je tak trošku paradoxom, nakoľko obe kamarátky v Prahe žijú, no pojem dovolenka dostane v ich očiach úplne iný rozmer. Zrazu sa pred nimi začne otvárať nekonečné more možností. A tak sa poflakujú po meste a baroch, vyhlásia bojkot stereotypom a stretávajú zaujímavé až bizarné postavy. Jednou z nich je aj August, ktorý kamarátky hneď zaujme. A tak sú v partii, potulujúcej sa len tak mestom za svitu mesiaca brázdiaceho tmavú oblohu, odrazu traja.
Kniha sa čítala s príjemnou ľahkosťou paralelne sa preklápajúcou s pocitom letargie zo všedného, vtipno-trpkého života. Autorka vykresluje jednotlivé postavy a dialógy medzi nimi veľmi realisticky, so zreteľom na ich život balansujúci medzi neustálym prahnutím po zážitkoch a euforických okamihoch a medzi impulzívnymi rozhodnutiami a zraňujúcimi sklamaniami. Mnohé postavy do Vladinho života prídu, urobia ryhu na jej duši a potom odídu. Do neznáma svojho bytia. Všetci niekam smerujú, ich príbehy sa prepletajú, ovplyvňujú sa navzájom a potom odchádzajú. Nezáleží aký bude koniec ich príbehu, podstatná je cesta ktorou si svoj príbeh píšu. "Vzduchobrodci" sú veľmi zaujímavým príbehom o priateľstve, láske, o spoznávaní nového i ohliadnutí sa po tom starom, jednoducho o všetkých tých drobných okamihoch v živote, ktoré nám utkvejú v pamäti, a pri pomyslení na ne, sa buď slastne zasnívame alebo trpko usmejeme.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Inty Flynnová je vedúcou tímu biológov, ktorí majú za úlohu vypustiť vlkov dravých do škótskej divočiny. Predpokladá sa, že privedením týchto predátorov späť do lesov bude obnovený ekosystém a príroda dosiahne rovnováhu tak veľmi potrebnú na to, aby sa uzdravila. Inty do Škótska neprichádza sama. So sebou privádza aj sestru (dvojča) Aggie, otrasenú minulosťou, a verí, že iné prostredie jej pomôže na ceste k uzdraveniu.
Tamojší obyvatelia a najmä farmári však nie sú z tejto situácii veľmi nadšení. Obávajú sa, že vlci môžu zaútočiť nie len na ich dobytok, ale i na nich samotných. Preto sa stavajú do pozoru a svoj odpor dávajú rázne najavo. Keď však jednej noci za záhadných okolností zmizne jeden z osadníkov, Inty sa obáva, že budú obviňovaní jej vlci. Rozhodne sa teda konať.
Hrdinka tohto príbehu je samotárka, zranená, nahnevaná, cíti sa bezmocná v snahe napraviť minulosť a zmeniť súčasnosť. Nedôveruje ľuďom rovnako ako jej vlci. Keď však spozná miestneho policajta Duncana, niečo sa v jej emočnom svete zmení. Stále si však drží odstup, no obrovský múr, ktorý si vybudovala medzi ňou a inými ľudmi sa pomaly ale isto stenšuje.
V knihe sa strieda súčasnosť s retrospektívou dvoch časových období v Intynom živote. Tým prvým je detstvo, ktoré spoločne s Aggie trávili u otca, zarytého ochrancu prírody, a kde sa naučili žiť v súznení s prírodou. Druhý pohľad nás zavedie do dospelosti oboch sestier a do momentov, kedy Inty a Aggie utrpeli traumy, ktoré ich zasiahli na celý život. Aggie, ktorá bola vždy prostoreká a plná energie, prestane rozprávať, žiť. Prežíva len vďaka Inty, ktorá je jej jedinou nádejou. Jej sestrou.
Autorka sa v knihe dotýka naozaj širokého spektra tém akými sú násilie, fyzické či psychické zneužívanie, silné sesterské putá, medziľudské vzťahy založené na úprimnosti a dôvere, klimatické zmeny ohrozujúce našu planétu či potreba dôležitosti nadobudnúť rovnováhu nielen v prírode, ale aj v sebe samých. Charlotte McConaghy napísala jeden výnimočný a nezabudnuteľný román, plný nádeje a odhodlania, ktorý sa zaoberá zložitosťou ľudských pováh, silnými putami, ľudskými i zvieracími, a ochranou a uzdravovaním nielen prírody, ale aj našich sŕdc.
