Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Nelze měnit velikost písma, formát je proto vhodný spíše pro větší obrazovky.

Více informací v našich návodech

Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Více informací v našich návodech

Přečtete na:

Nepřečtete na:

Jak číst e-knihy zabezpečené přes Adobe DRM?
Kniha: Spoveď levice (Mia Couto). Portugalský inštitút, 2019
Kniha: Spoveď levice (Mia Couto). Portugalský inštitút, 2019

Spoveď levice

Silný a tragický príbeh o postavení žien v tradičnej mozambickej spoločnosti, ktorý vychádza zo skutočných udalostí a životných skúseností autora počas kariéry biológa. Vo... Číst víc

4,3 13 hodnocení
Nakladatel
Portugalský inštitút, 2019
208 stran
4-5 hodin čtení
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.

Silný a tragický príbeh o postavení žien v tradičnej mozambickej spoločnosti, ktorý vychádza zo skutočných udalostí a životných skúseností autora počas kariéry biológa. Vo fiktívnej mozambickej dedinke Kulumani sa ženy často... Číst víc

  • Pevná vazba
  • Slovenština
Vyprodané
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Knihomolský pomocník

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

  • Tituly skladem doručujeme do druhého dne
  • Knihomolská záložka ke každému nákupu
  • Více než 9 000 výdejních míst

Naši skřítci doporučují

Čtenářský klub Maritnus. Naše kniha měsíce. Kniha Sybil header, Virginia Evans. NAKLADATEL Jota, 2026. Zjistit více

Více o knize

Silný a tragický príbeh o postavení žien v tradičnej mozambickej spoločnosti, ktorý vychádza zo skutočných udalostí a životných skúseností autora počas kariéry biológa. Vo fiktívnej mozambickej dedinke Kulumani sa ženy často stávajú obeťami krvilačných levov. Z denníka jednej z nich, Mariamar, sa dozvedáme, že skutočnými predátormi však nie sú levy, ale miestni muži. Po príchode poľovníka Archanjela začnú vychádzať na povrch tajomstvá miestnych obyvateľov a dôkazy o ženských obetiach mužskej brutality a neľudských tradícií.

Smutné nie je, keď plačeme.
Smutné je, keď nemáme prečo plakať.
Naše katalogové číslo
657411
Počet stran
208
Vazba
pevná vazba
Rozměr
140×210 mm
Hmotnost
350 g
ISBN
9788097316037
Rok vydání
2019
Styl
tragický
Jazyk
slovenština
Překlad
Nakladatel
Portugalský inštitút
Kategorizace

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

4,3 / 5
8
2
2
1
0

Jak se líbila kniha vám?

Čtenářské recenze

Ověřený zákazník
29.3.2024
Drsné a magické
Príbeh spod pera mozambického spisovateľa Mia Cutuo plný tajomna, omínajúceho pocitu blížiaceho sa nebezpečenstva, násilia, pomaly rastúceho šialenstva, ale aj snov, farieb, nepokojnej poetickocti a túžby páliacej ako buš, kde sa pribeh odohráva.
Príbeh, v ktorom sa skutočnosť plynule preklápa do snov, či skôr nočných mor, poloľudí - polozverov. Nie sú to však sureálne vsuvky, ktoré otrasú čitateľom, ale pomaly odkrývané hrôzy každodenného života ženských postáv v tradičnom kmeňovom spoločenstve v mozambijskom buši. Snové, magické epizódy slúžia skôr na zmiernenie a metafyzické zarámcovanie drsných útržkov naznačujúcich neduhy kmeňa - korupcia, nedostatok vody, rýchlo vyeskalované a beztresné násilie.

Po dočítani som si musela chvíľu utriasť v hlave, čím si vlastne každá postava prešla a poskladať si príbeh chronologicky nanovo. Couto totiž výpovede rád pretáča dozadu a pridáva zakaždým nové informácie a nový kontext. Navyše má zvyk si tak trochu “vymýšľať” - do opisu skutočnej udalosti (teda zlučiteľnej s reálnym svetom) primiešava magické vysvetlenia, pôsobivé metamorfózy človeka na leva. Postupne sa rozprávanie mení na jednu veľkú alegóriu. Človek je sám zvieraťom, predátorom a pácha väčšie krutosti než levy obchádzajúce osadu.

Oceňujem až absurdne zvláštne postavy, pološialené, ale perfektne zlučiteľné so svetom Cuotovho príbehu. Nebyť surealistickych prechodov do sveta mágie a zvierat, bola by kniha takmer nestráviteľnou výpoveďou o násilí a utláčaní žien v tradičných kmeňových spoločenstvách. Zaujímavé na ženských hrdinkách je však to, že napriek jasnej obžalobe domáceho a sexuálneho násilia, sa nejedná o žiadne utiahnuté chudery, ale silné postavy s vlastným svetom, vlastnými vášňami ako levice.

Ak máte radi magický realizmus a netrváte na chronologickom rozprávaní, trúfam si povedať, že sa vám tento Kafka spod rovníka bude páčiť. Knihu na Slovensku preložil a vydal Portugalský inštitút a súčasťou je aj krátky rozhovor prekladateľky Zuzany Greksákovej so spisovateľom
reagovat
Ověřený zákazník
1.11.2022
Neviem či som taká nechápavá, ale na mňa Spoveď Levice až tak nezapôsobila. Chápem o čo autorovi išlo a rada som si prečítala o ťažkom živote žien v Mozambiku, ale z knihy som mala pocit, že sa tam nič nedeje, všetko plynulo tak nejak plynulo bez nejakých výrazných zápletok, napätia, emócie…viac menej to bolo len rozprávanie. V knihe bolo veľmi veľa pekných myšlienok a metafor, ale nezanechala vo mne tak silný dojem….možno si ju prečítam za pár rokov a zmením názor…
reagovat
Ověřený nákup
19.5.2022
Africký feminizmus v podaní bieleho muža.
Postavenie žien v spoločnosti stále pokrivkáva. Sme na tom dobre, lepšie ako pred pár desaťročiami a sme na tom lepšie ako v iných kultúrach. Táto kniha je manifestom feminizmu. Sila žien z nej reve ako levica. Tieto ženy to od narodenia nemajú ľahké a niekedy je jediný spôsob ako prežiť zomrieť...
Spoveď levice je totiž o postavení žien v tradičnej mozambickej spoločnosti.

Kniha ponúka dva pohľady, verzia dedinčanky Mariamar a denník Strelca. Tieto prelínajúce sa pasáže sa úžasne dopĺňajú a sprevádzajú nás príbehom so zatajeným dychom. Mariamar nás hneď na začiatku oboznámi so smrťou jej sestry, ktorú zabili levy v africkej buši. Autority dediny Kulmani pozvú Strelca, aby prišiel vyriešiť tento problém. Na povrch sa však dostávajú zabudnuté a najmä spoločnosťou dobrovoľne prehliadané špiny. Zistíme, že ľudia, ktorí ešte nezomreli sú divokými zvermi.

Som fascinovaná, že na feministickú tému v africkej černošskej spoločnosti si trúfol muž beloch, autor Mia Couto. A navyše to zvládol bravúrne.
Knihe dávam 110%.
reagovat
Ověřený zákazník
17.5.2022
Výborná kniha
,,Aby sme dokázali zabudnúť, nesmieme to nikdy zažiť."
A ženy na mozambickom vidieku nezabúdajú, pretože toho zažili veľa. Ich postavenie v tradičnej mozambickej spoločnosti zobrazil autor na základe skutočných udalostí. Z dvoch pohľadov denníkových zápiskov Mariamar a poľovníka Archanjela Strelca a preplietaním minulosti s prítomnosťou sa čitateľ dozvedá o útokoch levov na ženy, ktoré sa stávajú ich obeťami. Ale v skutočnosti je to iba okrajové, ozvláštnené niečím magickým, tradičným i poverami. Sú ženy vo fiktívnej dedine Kulumani obeťami levov? Nie. Skutočnými predátormi sú muži, pre ktorých sú ženy jedno veľké NIČ, môžu sa na nich dopúšťať rôznych brutalít a znásilňovať už aj mladé dievčatá. Nie div, že samotná Mariamar začína šalieť, i keď ona samotná je považovaná za vinnú. Prečo? Pretože je žena? Dokáže Archanjel pomôcť v tejto málo prístupnej spoločnosti? Zaujímavý koniec to čitateľovi prezradí, ale ja nie.
Táto útla kniha ma už svojou magickosťou vtiahla do deja hneď na začiatku. Pozorný čitateľ veľmi ľahko pochopí, kto stojí na strane dobra a zla. Každá čitateľka bude rada, že nežije v takom prostredí ako Mariamar, kde keď žena chce prežiť, musí sa skoro zblázniť. Avšak sú už náznaky aj drobných vplyvov pokroku na tamojšiu spoločnosť. Niektoré ženy dokážu pomenovať hlavný problém, len je ešte veľmi ťažké voči nemu bojovať.
Táto kniha je veľmi silná a ja som rada, že sa autor povenoval takej ťažkej a zároveň dôležitej téme. I keď je príbeh prevažne smutný, vôbec nie je depresívny a číta sa veľmi dobre. Odporúčam!
reagovat
Ověřený zákazník
17.3.2022
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Mia Couto, súčasný mozambický spisovateľ a biológ, sa svojou tvorbou nesúcou sa v znamení magického realizmu často prirovnáva k Márquezovi či Rosovi. Vo svojej knihe Spoveď levice nám prináša feministický príbeh o ženách, ktoré sú pod tlakom silného patriarchátu odsúdené na život s tiahou tradícií, povier a oklieštených povinností zväzku manželského. Téma silno rezonujúca v súčasnej spoločnosti sa dotýka tradičných mozambických komunít, kde je žena ešte stále považovaná za akúsi ľudskú schránku, ktorej životným údelom je neustále podriaďovanie sa mužskej autorite.

Dedina Kulumani v Mozambiku je už niekoľko týždňov v ohrození. Kruté a krvavé útoky na ženy majú na svedomí levy. Dedinčania nie sú schopní proti tejto hrozbe bojovať a tak súhlasia s projektom, ktorý im do dediny pošle lovca, aby levy zabil. Príbeh je vyrozprávaný v podobe striedajúcich sa denníkových zápiskov Mariamar, mladého mozambického dievčaťa, ktoré len nedávno prišlo o staršiu sestru Silénciu, a lovca menom Archanjel Strelec, ktorý do dediny prichádza loviť opäť po rokoch. Aj keď je kniha pomerne útlym románom, všetky hlavné a vedľajšie postavy sú rozvinuté do hĺbky a v ich rozprávaní sa pretína minulosť s prítomnosťou s cieľom dotvoriť komplexný záber príbehu.

Prostredníctvom symboliky levov ohrozujúcich obyvateľov izolovanej dediny Kulumani sa autor snaží vyjadriť to, že nebezpečenstvo nečíha len za dedinou, ale priamo v nej. Zvieratá ukryté v mužoch útočia na ženy v podobe domáceho násilia, incestu, znásilnenia či zneužívania. So ženami sa zaobchádza ako so zvieratami a tak sa nimi stanú tiež. Lov na levov možno chápať ako jeden zo spôsobov odhalenia sveta, kde minulosť pritláča ľudí späť k dávnym a krutým tradíciám, kde sú muži dominantní a despotickí a ženy emočne vyhorené a bez slobodnej vôle. Zdá sa, že jediným východiskom je pre nich šialenstvo. Príbeh je síce situovaný vo fiktívnej dedine v Mozambiku, ale môže to byť akákoľvek krajina na svete, kde sú ženy obeťami krutej diskriminácie.
reagovat
Petra
Neověřený nákup
2.9.2021
Som očarená týmto autorom
Výnimočne krásne napísané, tak poeticky a s takými skvostnými metaforami, že človek nevie, či má plakať nad životom mozambických žien alebo sa rozplývať nad toľkou krásou slova. Naozaj zážitok.
reagovat
Ověřený zákazník
24.10.2019
Päť hviezdičiek nestačí
Výnimočný, skvelý, očarujúci, magický a brilantný román! Postava Mariamar aj Archaniela Strelca sú výborne rozpísané. Každý z nich bojuje so svojím vlastným "šialenstvom". Píšu si denníky, vec nezvyčajná v tomto kúte sveta, kde je veľa ľudí negramotných. Písanie sa pre nich stáva zbraňou, útočiskom aj liekom. Práve prostredníctvom zápiskov hlavných hrdinov sa pred nami odvíja napínavý dej.
Postupne vychádzajú na povrch rôzne tajomstvá postáv a obyvateľov dediny. Opisy mužskej brutality voči ženám, zvláštne, priam neľudské tradície a snaha žien vymaniť sa zo zaužívaných stereotypov nenechajú čitateľa chladným. Nie je to ľahké čítanie. Príbeh je veľmi, veľmi silný. No tak krásne obalený vo vyšperkovanej metaforike, že človek skoro zabudne na brutalitu a užíva si každé jedno slovo či vetu. Neverte mi... nie, nezabudne.
Kto má rád magický realizmus, mal by mať túto knihu v zozname prečítaných. Stávajú sa levy ľuďmi alebo ľudia levmi? Niet jedinej stránky, pri ktorej by som sa nenadchýnala štylistikou, metaforami, prvkami mystiky alebo prirovnaniami. Tento román zaraďujem medzi svoje top knihy.
reagovat

Nakladatelství Portugalský inštitút

Obchodní název
Portugalský inštitút
Adresa
Skuteckého 24
974 01 Banská Bystrica
Slovenská republika
E-mail
lusoinfo@portugal.sk
Nechci na tobě, abys mě měl takhle rád pořád, ale chci, aby sis to pamatoval. Někde ve mně bude vždycky ten člověk, kterým jsem dnes večer.
Kniha: Něžná je noc (Francis Scott Fitzgerald), 2012
Něžná je noc
  • Francis Scott Fitzgerald