Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@cosylittlereading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
"Samovražda zlou životosprávou trvá večnosť. Naše telo to s nami ťahá v dobrom aj zlom."
Príručka pre užívateľov ľudského tela je geniálny nápad ako vysvetliť fungovanie nášho organizmu. Autor poníma rozprávanie nielen s humorom, ale aj s doplnením zaujímavostí z laboratórií, či súvislostí z histórie. Ak sa napríklad zameriava na vysvetlenie fungovania krvného obehu, spomenie okrem odborných faktov aj choroby s ním súvisiace, rôzne štatistiky, výsledky štúdií, ponímanie problematiky v minulosti a tiež vlastné postrehy. Vyvracia zopár mýtov o ľudskom tele a občas sucho konštatuje tisícročia prítomné pravdy.
Stačí sa len začítať, alebo, ako to bolo v mojom prípade, započúvať. :)
"Ľudské šťastie vzniká skôr vďaka malým radostiam a pôžitkom každodenného života než na základe veľkého šťastia, ktoré sa vyskytne len zriedka." - to sú slová Benjamina Franklina a dokonalo vystihujú koncept filozofie HYGGE.
- - -
Hygge môžeme cítiť, keď si vychutnávame domáci jablkový koláč, pečený s rodinou počas zamračeného dňa.
Počujeme ho v útrobách praskajúceho ohňa, pri chôdzi po vŕzgajúcej podlahe, v ťahoch štetca po papieri, v šuštiacom lístí či v dažďových kvapkách bubnujúcich na okennú tabuľu.
Hygge vonia ako horúci čaj, útulná obývačka či letná chatka, ktorá vynára spomienky na detstvo, skrátka nostalgiou a bezpečím.
Hygge cítime ak vezmeme do rúk obľúbenú šálku na kávu, starú detskú knižku, drsné drevené kreslo vystlané mäkkučkou kožušinou.
A napokon ho aj vidíme - v pomaly padajúcich vločkách, v tlmene osvetlenom interiéri aj v sledovaní plameňov v krbe.
Hygge skrátka útočí na všetky zmysly a jeho symbolmi sú sviečky (veľa sviečok!), mäkká deka, obľúbený (teplý!) nápoj, sladké mlsanie, knižka, vlnené ponožky a sveter, prítomnosť blízkej osoby a neodolateľný pocit útulného domova.
- - -
Knižka je krásne spracovaná, dozvedela som sa hromadu drobností o návode na šťastnejší každodenný život, ktoré autor doplnil vlastnými zážitkami. Občas sa málinko opakoval, ale niet sa na čo sťažovať, nakoľko kniha o Hygge predsa musí byť plná Hygge. :)
Sara je rozkošná a je tak trochu ako Anna. Okrem svojho drahého otecka nadovšetko miluje aj príbehy a ich rozprávanie. Vďaka svojmu daru nekonečnej fantázie je očarujúcou rozprávačkou a každý trochu túži aspoň na chvíľu nazrieť do jej sveta. Do sveta, v ktorom sú bábiky živými priateľkami, morské víly skutočnými bytosťami a zázraky sú na každom kroku. No a vďaka svojmu talentu na všetko a veselej povahe je rovnako obdivovaná, ako nenávidená. Kým niektorí prahnú po chvíľke v jej spoločnosti, druhí jej šarm nemôžu vystáť. Sara má na všetko vlastné vysvetlenie, vlastné pravidlá a napriek bohatstvu otecka, ktoré je jej každodenným chlebom, nerobí rozdiely a nie je nadradená či pyšná. Svoje postavenie považuje len za dielo šťastnej náhody a rada sa podelí o kúsok torty s pomocnicou v kuchyni alebo - vznešeným Sariným jazykom - "s dievčaťom, ktoré sa stará o oheň". Osud zariadi, že Sarin život sa zo dňa na deň zmení, v doteraz známych tvárach sa už neobjavia iskierky poznania a skúškou prejdú aj charaktery jej priateľov. Ona však nestratí lesk Malej princeznej.
Táto literárna klasika bola v mojom hľadáčiku už veľmi dlho, dokonca mám doma jeden anglický paperback, no kým nevyšla táto nádherná ilustrovaná verzia, takmer som na dielo zabudla. Veľmi sa teším, keď knižku raz prečítam vlastným deťom. Je to príbeh o odvahe drobnej dušičky, ktorá nestratila samu seba ani v najtrpkejších chvíľach a zároveň nezabudla na ostatných. Šťastný koniec knižky je absolútnou definíciou šťastných koncov - z príbehu som sa veľa naučila a verím, že sa mi podarí časom prečítať aj ďalšie autorkine diela.
Autorke patrí môj obdiv za krásnu "slowburn" romantiku (takú zbožňujem najviac) a tiež za zápletku, ktorú dobre premyslela a napriek zopár otrepaným momentom (ovdovený fešák rozhodnutý nikdy viac sa nezaľúbiť; problém alkoholizmu a finančné problémy smotánky) bola netradičná a podnecovala ma čítať ďalej a ďalej. Predovšetkým chcem však vyzdvihnúť spôsob, akým autorka priblížila vtedajšie spoločenské pomery a vzťahy jednotlivých postáv. Dôverne vystihla detaily všemožných protokolov správania a nepísaných pravidiel, ktoré boli pre bohatých pánov svätým zákonom, kým vo svete obyčajných ľudí boli popri každodenných starostiach zanedbateľné, veľmi neosobné či dokonca smiešne. Kontrast medzi vrstvami spoločnosti sa nesie celým dejom a čítať o problémoch z toho vyplývajúcich bolo osobitne zaujímavé, pretože na podobné skutočnosti by som sama nikdy nepomyslela.
Záver knihy uspokojil môj smäd po odpovediach - v pár kapitolách na konci sa mnohé objasnilo a autorka zároveň dožičila svojim postavám šťastný koniec - aj keď, nie všetkým. Spravodlivosti bolo učinené zadosť aj tým, ktorí si zaslúžili odpustenie, no vďaka tomu je knižka reálnejšia. Ak sa chceš nechať prekvapiť, neodporúčam čítať anotáciu, na môj vkus prezrádza priveľkú časť príbehu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
4,5/5* HABIBI je všetko čo (ne)mám rada ;)
láska a nenávisť
pre mňa je tento typ vzťahu neuveriteľný a nechápem ho :D. v osobnom živote sa snažím vyhýbať problémom a ľuďom, ktorí mi berú energiu, takže netuším ako je vôbec môžné vzbudiť záujem o človeka, ktorého nemôžem vystáť alebo mi komplikuje život...
dark romance
je presne taká odpudivá ako som očakávala :D. bola som pripravená na neuveriteľné zverstvá a tu ich teda bolo dosť, no nebola som ani šokovaná, ani pobúrená. bol to svet bez cenzúry, takže som v tom nehľadala nič "ružové". (teda okrem neónového nápisu LocalX). čo je tiež dôležité spomenúť je fakt, že kniha nič z toho neidealizuje. opisuje realitu takú aká je a nepoukazuje na to, že by taká aj mala byť.
Harry - the badboy
#ohboy ako môže ktokoľvek zbožňovať badboyov? s chlapmi habibiho typu absolútne nesympatizujem. ja skrátka neznesiem aroganciu a neochotu čo i len na moment potlačiť svoje obrovské ego. a k tomu tá prehnaná dominancia a neomylnosť spojená so zatrpknutosťou prameniacou z temnej minulosti plnej zrád... pričom stále je tu jedna osoba, pre ktorú má dotyčný slabosť a tá osoba verí v posledné percento dobra, ktoré v ňom ostalo. ja nie :D keď sa raz ukážeš ako kretén, tak ním pre mňa aj ostaneš, lebo ti žiaľ nedám viac šancí dokázať mi opak. obdivujem ľudí, ktorých práve toto tak ťahá. čiže za mňa nie, nemám na Harryho crush, je pre mňa ohromne neatraktívny :D ale! veľmi ma bavil, čokoľvek povedal bola perla. a oceňujem, že uňho nedošlo k tej klišoidnej premene z badboya na milujúceho dobráka. privítala by som viac kapitol z jeho POV. :)
Cassie - na môj vkus trochu naivná a s prehnanou potrebou stále čosi niekomu dokazovať. občas som mala pocit, že nechce prekonať svoje strachy, iba sa predvádzať. svojimi šialenými rozhodnutiami ma dostávala do kolien, ale rešpektujem ju, ľudia zvyknú konať samočinne, nie všetci sú predsa tak otravne racionálni ako ja :D ani trošku ma neprekvapilo, že Cassie zahorela láskou k človeku, ktorého nenávidela - tipovala som, že bude ten typ. :D to či je takáto láska aj skutočná alebo len vedie k tzv. #toxicrelationship je už na osobitnú diskusiu... môj názor na ňu poznáte. ;)
táto kniha je stelesnením mnohých vecí, ktoré vyslovene nemám rada, a predsa som jej úplne podľahla a hodnotím ju ako výbornú. pre mňa je totiž dôležitý ten celkový dojem, ktorý si z knihy odnesiem a Habibi, vážení, bol jeden skvelý čitateľský zážitok. nie je to prvý krát, čo som čítala Baju a aj keď toto bolo z celkom iného súdka, namotala som sa rovnako. viem, že HSE som prečítala za tri dni a dokola sa k príbehu vracala a pri Habibim sa história zopakovala - extrémne veľa pocitov a takmer nemožné odložiť knihu bokom! netuším ako to robíš, Baja, ale nikdy s tým neprestaň. nepochybujem o tom, že by si dokázala pútavo podať aj, povedzme, návod na obsluhu mikrovlnky...
a ten epilóg, doprdele s ním! doprdele s Candym, potrebujem ho!
povedať, že kniha plná nerestí a erotiky sa mi páčila, je proti všetkým mojim zásadám, ale nemôžem inak. je prekliato dobre napísaná!
moja prvá kniha od autorky a myslím, že nebude ani posledná.
zaoberá sa veľmi ťažkou témou neplodnosti. celý čas mi to lámalo srdce.
Quinn som sa snažila porozumieť najlepšie ako viem a myslím, že by som si v jej situácii počínala veľmi podobne. mala by som obrovské problémy s prijatím seba samej, svojho tela a len ťažko by mi ostalo pochopenie pre manželov smútok.
Graham je jeden s najlepších hrdinov s akými som sa doteraz stretla. naozaj úžasný chápavý chlap. uverila by som mu úplne všetko a chcela by som vedieť o všetkom čoho sa dotkol, s čím súvisel. z hĺbky srdca by som bo obdivovala už len za to kým je.
myslím, že tvorili s Quinn dokonalý pár, všetko medzi nimi krásne hralo.
ďakujem autorke, že ich stvorila a previedla nás ich životným príbehom.
čítala som ju v angličtine, kúskovala som si ju po kapitolách, aby som s príbehom bola čo najdlhšie a budem si ho ešte dlho pamätať :)
je to moja prvá skúsenosť s autorkou a mytológiou celkovo a odporúčam ju aj ľuďom, ktorí po takejto tvorbe bežne nesiahnu
Výnimočný príbeh s prvkami záhady, ktorú som do posledných stránok nedokázala odhaliť. Ponuré múry honosného sídla Middlecrest spoznávame v období blížiacej sa jari, no vzhľadom na pochmúrnu atmosféru, hmlisté rána a miestami desivé tajomstvá domu odporúčam knižku čítať práve na jeseň. Veľmi som si príbeh užila, bude sa páčiť detektívnym povahám, fanúšikom historickej fikcie a šťastných koncov.
Asi nikdy som nepočula o postave ako ona. Je neskutočne prostoreká, na všetko má svoj názor, vždy má posledné slovo a dokáže byť veľmi tvrdohlavá, no nájdeš v nej vernú priateľku a milujúci osobu, ktorá nájde šťastie v rozkvitnutej jabloni a radosť v najbežnejších povinnostiach života.
Posledných pár strán knižky ma veľmi dojalo, Anna sa ukázala ako odvážna mladá dáma a po roztopašnom dievčati, ktoré nenávidelo svoje ryšavé vlasy neostalo ani stopy.
Nechápem ako som s touto knihou dokázala tak dlho čakať. Je perfektná celá od prvej vety až po poslednú. Veľmi sa teším na ostatné Annine dobrodružstvá. ?
prvé, čo ma na knihe zaujalo bola profesia hlavnej hrdinky Milice. zopár faktov z jej praxe v rámci jednej konfrontácie s inou postavou ma celkom vydesilo, ale vnímam to ako výstražný prst, že vo virtuálnom svete treba byť mimoriadne opatrný, ak sa nechceme stať ľahkou obeťou kyberšikany či hackerov. dáva to knihe (ako už je u Ivicky zvykom) akýsi didaktický rozmer.
ďalší aspekt blízky môjmu srdiečku bolo krásne priateľstvo medzi Milou, Karlou a Bo. každá z iného cesta, a predsa sa medzi sebou podporovali a rozumeli si. pripomenulo mi to moje kamarátky z vysokej, každá sme na celkom odlišnej vlne.
po tretie, s Leonom to u mňa bolo ako u Mily - najskôr som bola skeptická a potom si ma pomaly, pomaličky získal. inými slovami - bol úžasný. krásne vypracovaná postava - teda, nielen literárna. :D
Z príbehu si beriem odkaz o tom, že ľudské vzťahy môžu byť rôzne, dôležité je, aby boli spokojní tí, ktorých sa priamo týkajú. a hlavne, pre každého je tu ten chýbajúci dielik stavebnice, ktorý potom zapadne presne na svoje miesto. takže nebojme sa byť tým kým sme, niekto nás pre to nemusí mať rád, ale ktosi iný nás práve preto obdivuje.
dve veci mi vŕtajú v hlave *SPOILER*
- pre mediálne známu osobu muselo byť veľmi náročné udržať partnera v úplnej anonymite, neviem si celkom predstaviť ako sa im po tejto stránke darilo z dlhodobého hľadiska fungovať;
- a k pikantnému záveru - síce musím oceniť absenciu mušličiek a kolosálnych dĺžok, no po tom všetkom, čo spolu prežili mi to v tom momente pripadalo - no, skrátka málo... pre mňa sa ich dokonalý šťastný koniec zavŕšil stretnutím v zázračnej záhrade. všetko ale veľmi vylepšil epilóg a náhľad do života hrdinov s odstupom času.
