Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@cosylittlereading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Poirot prežíva jeseň života, po návrate z Egypta je jeho zdravie chatrné, dokonca sa pohybuje len na vozíčku a žiada svojho drahého "mon ami" Hastingsa o návštevu na zámku Styles, kde sa práve zdržiava a kde sa aj prvý krát stretli. Hastings tuší, že nejde len o krátky pobyt a spríjemnenie jednotvárnych dní starému priateľovi a má pravdu. Poirot je totiž na stope istému pánovi X, ktorého podozrieva z pripravovanej vraždy a prosí Hastingsa, aby bol jeho očami a ušami.
scény medzi dvoma priateľmi ma veľmi bavili. kým Hastings pútavo referoval udalosti dňa, Poirot ho za to s láskou častoval vtipným doberaním. nevynechal vetu: "všetko sa včas dozviete, mon ami." - čo Hastingsa privádzalo do šialenstva a mňa do záchvatov smiechu!
príbeh je nielen záhadný, má aj veľmi melancholickú náladu - je pretkaný spomienkami na "kedysi", na staré časy, keď boli ešte mladí a ponúka čitateľovi zaujímavý postoj hrdinov k svojej minulosti.
mojim najobľúbenejším prvkom knihy bol fakt, že bola písaná z pohľadu Arthura Hastingsa - trošku dôverčivého, ľahko ovplyvniteľného kapitána s láskavým srdcom, ktorý bol priateľom Poirota celé veky, stál pri ňom v príjemných i menej radostných situáciách, pomáhal mu s prípadmi a mnohým vyšetrovateľským metódam sa od majstra detektíva priučil. pre mňa patrí ich priateľstvo k najlepším o akých som v knihách čítala a veľmi fandím seriálovému spracovaniu, v ktorom herci stvárnili ich vzťah a charaktery mimoriadne verne.
*vedeli ste, že autorka túto knihu napísala ešte počas bombardovania Londýna za 2. sv. vojny z obavy, že možno čoskoro zomrie a jej životné dielo ostane nedokončené? to isté platí aj pre záverečný prípad sl. Marplovej - Sleeping Murder. svetlo sveta uzreli až po mnohých rokoch, krátko pred smrťou autorky v r. 1976. pre viac zaujímavostí z Agathinej tvorby odporúčam titul Vraždiť nie je hračka od Carla Valentine. :) #thankmelater
Carla, špecialistka vo svojom odbore a milovníčka Agathiných kníh, prináša čitateľom podrobnú analýzu autorkinej tvorby, približuje historické pomery, v ktorých nebolo jednoduché dostať sa k odborným informáciám a ukazuje tým, akou znalkyňou Agatha Christie vo svojej dobe bola - neraz sa blysla vyšetrovateľskými praktikami, o ktorých sa ešte nechyrovalo ani v odbornej literatúre.
•••
Agatha Christie je nielen majsterkou slova - dokáže šikovne oklamať čitateľa a zaviesť ho na falošnú stopu - je aj výborne informovaná a napriek vtedy nedostatku odborných publikácií sleduje dianie a poctivo študuje každý článok v tlači - "nové forenzné objavy vnáša do príbehu tak nenútene ako dedinské klebety."; je tiež poprednou členkou detekčného klubu - priestoru na plodné diskusie s literárnymi kolegami a zdroju nových nápadov, ktoré sú často inšpirované skutočnými prípadmi (Agatha vo svojich dielach na ne často priamo či nepriamo odkazuje) a v neposlednom rade čerpá z vlastných poznatkov získaných v roli ošetrovateľky a lekárničky.
"vďaka písaniu kriminálnych románov sa z nej v podstate stala študentka kriminológie."
•••
spoznať zákulisie autorkinej tvorby z pohľadu forenznej vedkyne, ktorá popri analýze neraz cituje konkrétne odseky Agathiných kníh a ich skryté významy, úplne zmenilo môj pohľad na čokoľvek, čo stvoriteľka slávnych detektívov napísala.
táto kniha je určená všetkým fanúšikom a obdivovateľom Agathy Christie a jej tvorby, ale tiež tým, ktorí si k nej cestu zatiaľ nenašli. po prečítaní tohto rozboru jej práce budú rovnako fascinovaní a motivovaní prečítať z jej diela čo najviac.
•••
p.s.: záver čítania prezrádza pripravované preklady Agathiných kníh, ktoré v slovenčine zatiaľ nevyšli - jednej by sme sa mohli dočkať ešte koncom tohto roka. #sparklingcyanide
pri tejto knihe som sa stretla buď s veľmi pozitívnymi ohlasmi, alebo naopak s názormi, že ide o zbytočné pokračovanie, ktoré len predlžuje Lilino trápenie zasadzovaním nových rán.
ja som uviazla niekde uprostred.
napriek faktu, že kniha začína presne tam, kde končí prvý diel (a výrazne na to poukazuje i sama autorka v úvodnom komentári), neuverila som tomu. je totiž plná instagramu a tiktoku a všetkého otravného smogu dnešnej modernej doby - čo vlastne nepredstavuje nejaký veľký problém, ale oproti svetu v prvej knihe je ten rozdiel obrovský. medzi dvomi knihami sa dej postáv naoko posunul len o pár minút, no svet, v ktorom sa odohráva, prešiel niekoľkoročnou premenou a mne sa tak nepodarilo vrátiť späť do atmosféry z Končí sa to nami a to aj navzdory tomu, že som knihy čítala hneď po sebe. moje očakávania tým pádom neboli naplnené - chcela som nostalgický návrat do Bostonu k Lily a jej kvetinárstvu, ale toto bol výlet do celkom iného sveta.
tri hviezdičky dávam kvôli Atlasovi a jeho úžasnej povahe a oddanosti. paradoxne by som však úplne bez problémov oželela kapitoly z jeho pohľadu - podľa mňa ich nebolo treba, väčšina dôležitých scén bola vďaka jeho pohľadu "duplicitná". nemohla som sa zbaviť pocitu, že čítam stále to isté - niekedy dokonca celé strany nepriniesli nič nové, nakoľko Atlasov názor na vec mi bol zrejmý od začiatku (alebo už od konca, hehe)... on sa vyjadril jasne a nemal v povahe svoje postoje len tak meniť. kapitoly z jeho pohľadu tak boli o uisťovaní sa, pripomínaní si vlastných presvedčení a prakticky dokola o tom istom.
niekoľko momentov knihy vo mne vyvolalo známy pocit tej spokojnej radosti, ktorý sa, odhliadnuc od náročnej témy, dostavoval pri čítaní prvého dielu pomerne často, ale väčšinu knihy som prečítala bez emócií. kým prvý diel ma vyšťavil, tento mi pripadal nudný. neprišla nijaká veľká vlna, more ostalo celý čas pokojné.
uzatvorím to vetičkou - neurazí ani nenadchne...
tak ako Lily občas písala listy Ellen, ja by som teraz chcela jeden napísať pre Colleen.
Drahá Colleen,
dnes som dočítala Tvoju knihu a... neviem, čo si počať. Ak je čo i len 1% tejto knihy inšpirované Tvojim životom, cítim obrovský žiaľ a zároveň obdiv k Tvojej odvahe rozpovedať o tom svetu tak úprimnou formou plnou lásky. Občas zvyknem mať predsudky voči priveľmi ospevovaným knihám, rada dávam šancu skôr tým menej populárnym a nikdy nečítam anotácie. Tu som hneď dvakrát porušila svoje knihomoľské zásady a ... anotácia ma na knihu ani za mak nepripravila a na jej slávu som ani nepomyslela - bola som to len ja a Lily. Ponorila som sa do jej príbehu a potom už len stále plávala. Na vlnách veľkej lásky, smútku a holých právd. #staleplavaj
Vieš, čo je úplne úžasné? Že si v tejto knihe obsiahla napriek hlavnej téme aj milión ďalších - urobila si ju tak univerzálnou, má odkaz pre spoločnosť i pre jednotlivca.
Už chápem prečo obálku zdobia odkvitnuté kvety.
Už rozumiem, čo znamená tvrdenie "CoHo knižky lámu srdcia".
Už aj ja som v tom až po uši.
A čerešničkou na torte je pre mňa druhý diel, ktorý vyšiel v preklade presne v deň mojich narodenín. Náhoda? Nemyslím si.
K tomuto príbehu sa budem ešte dlho vracať.
Ďakujem Ti. ?
xoxo Ľ.
P.S. na knižke by malo byť "trigger warning", že ju netreba čítať na verejnosti. Ja som ju čítala v autobuse a tie potoky sĺz sa skrývali len ťažko...
nemôžem si pomôcť, som znechutená a sklamaná.
snažím sa rozumieť snahe priniesť klasickú literatúru modernému čitateľovi v novom šate, no má to význam, ak je to všetko na úkor autenticity?
kniha v modernom preklade úplne stráca svoju eleganciu.
jazyk, ktorý milujem, je tu použitý vo svojej najsurovejšej forme a bez cenzúry. áno, charakter príbehu je pochmúrny až násilný a postavy k sebe nie sú obzvlášť zdvorilé, ale jedno druhé nevylučuje. akoby bola kniha napísaná len včera... pomaly som čakala, že na mňa z jednej kapitoly vyskočí TikTok či flex.. nijaké pravidlá, všetko bez servítky. možno to bol zámer a priaznivci YA či románov zo súčasnosti sa potešia, no ja vonkoncom nie som cieľovka.
uznávam, že ako študentka dokumentácie kultúrneho dedičstva, ktorú tento aspekt mimoriadne zaujímal a verila všetkým princípom zachovávania pre budúce generácie, to subjektívne veľmi prežívam, no nenachádzam hlbší zmysel v tak prehnanej modernizácií. dielu uchádza duch a všetko, čo ho robí mimoriadnym. pochybujem, že ľudia pred vyše 200 rokmi "riťovali" a nadávali si do "ku*iev".
nie, nie, nedokážem sa s tým stotožniť, čítanie bolo ako facka priamo do tváre. pre mňa urážka diela, veľké sklamanie. ostávam verná staršiemu prekladu z roku 1980 a ten zo srdca odporúčam.
atmosféra malého mesta a obyvateľov rozkošného hostinca, v ktorom sú verní tradíciám a poctivým domácim čučoriedkovým muffinom, je ako návrat domov. pre príbeh ale nie je nevyhnutné čítať predošlé dve knihy, pokojne môže predstavovať samostatný román - aj keď príbehy Molly a Leviho sú zábavné a veľmi ich odporúčam. navyše, ich životy v tomto diele pokračujú ďalej a je príjemné sledovať ich pokroky a rozhodnutia.
knižka pohladí dušu nadšencov prírody - najmä tej jesennej, keď sa lesy sfarbujú do žlta a jazerná hladina odráža všetky odtiene oranžovej oblohy. Grace sa rada túla okolitými lesmi, vzala ma na niekoľko výletov s batohom na chrbte. o scény v prírode tu teda nie je núdza, no dostávame sa aj do hĺbky vo forme dôverných rozhovorov, súrodeneckej lásky a silného puta, ktoré protagonistov viaže k domovu a pamiatke po rodičoch.
autorka nasadila predošlými dielmi série pomerne vysokú laťku a tým aj zvýšila moje očakávania, ale po prečítaní som teda vonkoncom neostala sklamaná. myslím, že tento diel sa mi asi páčil zo všetkých najviac, mám pocit, že som Grace konečne naozaj spoznala. :)
úprimne sa teším na ďalšie romány z autorkinej tvorby. myslím, že jej knihy vypĺňajú veľkú dieru na trhu, čo sa týka romantických príbehov zo súčasnosti s nálepkou "clean".
keď som túto knižku čítala pred takmer rokom a pol, bolo to ako pustiť si svoj obľúbený romantický film. takú tú tradičnú romantickú komédiu, ktorá sa odohráva v uliciach Paríža, vonia lahodnou kávou a žiari farbami. presne ako miniatúrny obchodík s pohľadnicami, ktorého majiteľka je hlavnou protagonistkou príbehu a sníva o tom, aké by to bolo, keby si ľudia dnes trochu častejšie posielali listy - a nielen reklamné letáky či účty za elektrinu. do tejto atmosféry prichádza postava, ktorá v malom umeleckom obchodíku objaví niečo nezvyčajné. a tak máme na scéne dvoch ľudí, ktorých vzájomné stretnutie bolo prinajmenšom nepravdepodobné, no ako je u autora zvykom, rád si zo svojich postáv strieľa :D a potom sú aj tie najtrápnejšie situácie neprekonateľne zábavné.
už si nespomínam na všetky detaily, ale pamätám si jedinečnú zápletku a jednu klišé situáciu, kt. mimochodom, moja sestra (rovnaká autorova fanúšička ako ja) vonkoncom nepovažovala za otrepanú či predvídateľnú (čiže je to vec názoru).
tento román u mňa spomedzi autorovej tvorby nevedie, ale určite si ho nenechajte ujsť.
Obyčajne sa snažím vyhnúť anotáciám, ale tá pri tejto knihe ma mimoriadne upútala. nejde o typickú detektívku, pretože tu nijaký detektív nie je. keď začnú byť skutočnosti podozrivé, žiaden p. Poirot či sl. Marplová nepriklusajú na pomoc, aby všetkých zachránili ich sivé bunky. Je tu len jedna nešťastná náhoda a jeden svedok, ktorému posledné slová zosnulého nedajú spať. A veru ani moja myseľ neostala pokojná. Prečo by niekto takto mrhal príležitosťou zanechať posledný odkaz, želanie, či pozdrav, a povedal so smrťou na jazyku niečo tak nezmyselné? Tá veta predsa musela mať váhu, no príbeh sa uberal úplne iným smerom. Priznám sa, že som po čase na akéhosi záhadného Evansa celkom zabudla. Veľmi som si obľúbila postavu Frankie a jej dôvtipné postrehy, bola mimoradne bystrá a podnikavá. K tomu všetkému neobyčajne zábavná. Pátranie po odpovediach bolo obzvlášť pútavé a to do samého konca. knižka je prvýkrát v slovenskom preklade, priaznivci Christieoviek neváhajte! ;)
Isabel Crestonová si svoju matku takmer nepamätá a so zaneprázdneným otcom obchodníkom si do jeho smrti nestihla vypestovať bližší vzťah. jej jedinou žujúcou rodinou je nevlastná sestra Lizzy, s ktorou spolu pôsobia na fellsworthskej škole - Lizzy ako žiačka, Isabel už ako jedna z učiteliek. bez dedičstva či príbuzných je ich budúcnosť neistá. Isabel verí, že sa pre ňu jedného dňa nájde miesto guvernantky a môže len dúfať, že malú Lizzy si bude môcť vziať so sebou.
keď sa na ne usmeje šťastie vo forme listu od istej tety Margaret, Isabel sa zdráha. o existencií matkinej sestry nemala ani tušenia, kontakty s rodinou sa dávno prerušili a pozvánka do nového domova v Emberwilde ju zaskočí nepripravenú. otázne vyhliadky do budúcna a prívetivý džentlmen, ktorý je poslom tetiných srdečných slov ju napokon presvedčia chopiť sa šance a spolu s Lizzy začínajú nový život.
kým v škole bola Isabel nevýrazná, tu v matkinom rodisku je okolo nej veľký rozruch. je ako krásny prízrak vlastnej matky, ktorej portrét visel v salóne domu celé veky... okrem toho luxus, do ktorého prišla, so sebou prináša povinnosti, je zväzujúci a ona musí čeliť očakávaniam vychádzajúcim z jej novej životnej roly.
autorka bola opäť originálna, čo sa romantickej zápletky týka - je tu totiž istá forma ľúbostného trojuholníka, veľmi ma bavilo hádať ako sa celá situácia vyvinie.
knižka je ideálnym spoločníkom k šálke čaju počas hmlistých jesenných rán. síce sa dej odohráva v letných mesiacoch, pochmúrny "Les čierneho dreva" navodzuje až halloweensku atmosféru, a to nielen pre hrozivé legendy, ktoré o sa ňom tradujú.
Kristi a jej knihy patria k mojim najobľúbenejším príbehom z tohto žánru hneď z niekoľkých dôvodov:
- dôraz na vývoj postáv;
- skvelý zmysel pre humor a dialógy postáv, o starosvetskom flirtovaní nehovoriac;
- odkazy na postavy z iných dielov, ba až priama nadväznosť deja, aj keď ide o série, v ktorých sa jednotlivé diely orientujú vždy na nové postavy.
tento pestrý kokteil v spojení so všetkým, čo regentské Anglicko so sebou prináša, je pre mňa bez rozmýšľania jasnou voľbou,
no ak tu niekto teraz šípi príchod menšieho "ale", tak sa domnieva správne... bola to práve zápletka haters-to-lovers, ktorej vo všeobecnosti vôbec nefandím a v kombinácií s forbidden-love to naberalo spád, ktorý mi bol trochu proti srsti.
•••
ako anotácia prezrádza, knižka sa točí okolo dvoch ľudí z rôznych spoločenských pomerov, ktorí sa poznajú len skrz spoločných známych, no je všeobecne známe, že sa strpia len vďaka pokoju v komunite. no a mňa sa za daných okolností žiaľ nezískali.
zasadla som si na hlavnú hrdinku Harriet, ktorej titulom a priezviskom by pokojne mohli byť slová Mimoriadne Manipulatívna a nad jej snahou miešať sa každému do života v spojení s odhodlaním zachrániť celý svet som nestačila prekrúcať očami. pre mňa to bol príklad povahy, ktorej by som sa v realite oblúkom vyhla. povzbudzoval ma fakt, že druhý hlavný protagonista Jonas voči nej zachovával veľmi podobný, ak nie rovnaký postoj. s malou dušičkou som verila, že iskra nepreskočí, ale osud to riadil inak a mňa to znervózňovalo.
•••
napriek tomuto faktu som sa ale veľmi rada vrátila na milovanú Pláň k svojim priateľom a do ich sveta plného radosti a porozumenia. síce mi Harriet bola tŕňom v oku, atmosféru prostredia mi to nepokazilo, len som posmutnela, lebo to bolo prvýkrát, čo som si postavu vôbec neobľúbila. posledné kapitoly to, ale vylepšili (asi som už s knižným párikom rezignovala) a Jonasa považujem za jednu z najlepších autorkiných výtvorov.
