Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@cosylittlereading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keď sa povie "retelling", mnohí z nás krútia nosom, no niekedy takáto verzia príbehu milo prekvapí. Z tejto rozkošnej ilustrovanej edície som si už prečítala aj román Rozum & cit, takže ďalšiu zo série Úžasná Jane som si nemohla nechať ujsť, najmä ak ide o moju obľúbenú Emmu.
Knižka je krátkym zhrnutím rozsiahleho románu, no prekvapivo zachytáva všetko podstatné. Keďže som Emmu čítala minulý rok, mala som jednotlivémomenty ešte čerstvo v pamäti a môžempovedať, že hlavnej zápletke nič nechýbalo. Takmer som zabudla aké bizarné a zábavné scény tu autorka vykreslila. Vždy sa k Emme a jej výmyslom rada vraciam.
Táto prerozprávaná verzia Emmy je skvelou voľbou pre mladšie ročníky, ktoré s vami sledujú obľúbené televízne adaptácie "austenoviek", no originálne romány by bol pre nich ešte ťažký oriešok. Zároveň ho odporúčam aj nám, fanúšikom Jane, ktorí už jej knihy dôverne poznajú, no radi sa do jej sveta opakovanie vracajú. Nabudúce, keď dostaneš chuť na viktoriánske Anglicko a jeho farby, nemusíš púšťať televízor, postačí ti otvoriť malú knižku plnú trefných ilustrácií a na pár chvíľ sa preniesť do úplne iného sveta. Túto knihu prečítašskôr než sa skončí film. ;)
Verím, že sa tohto milého spracovania dočkajú aj zvyšné romány od Jane.
"Ak sa to podarí nájsť správny kľúč od tajomného sveta mágie, so starým životom sa hneď rozlúč a daj sa viesť silou fantázie."
O dievčatku, ktorému prateta zanechala tajomný les plný kúziel... existuje snáď niečo čarovnejšie?Tento príbeh ma podľa svojho stručného opisu lákal už dlhšie, dlho som váhala, čisa doň pustiť, lebo detskú literatúru čítam len zriedkakedy. Bol to až trailer na pripravovaný film o malej Willow, ktorý mapresvedčil, že obchádzaním knižiek pre deti o veľa prichádzam. Okamžite som vedela, že trošku fantázie mi nezaškodí a začítala som sa. A...
veľmi ma bavilo čítať o dobrodružstvách dievčatka Willow, no nemôžem poprieť, že som ostala trochu sklamaná. Totiž, moje predstavyo čarovnom lese, v ktorom je možné čokoľvek, cestu dláždi koberec kvetov, bútľavé stromy sú dverami do iných lesov, obyvatelia sú niečím, čo svet nikdy nevidel a namiesto rosy padajú na zem kvapky elixíru krásy... neviem to opísať, skrátka, očakávala som celkom iný druh mágie. Čary, ktorým sa učila Willow, sú presne tie, kvôli ktorým by pred tristo rokmi skončila ako bosorka upálená na hranici. Bola bylinkárka, šarlatánka, veštica, poznala kryštály a hlavne, odriekala zaklínadlá v rýmoch, ktoré mi tu pripomínali vyvolávanie duchov, tam Ronove pokusy o transfiguráciu svojho potkana. Niekedy boli riekanky strašidelné a duchárske a vzápätí zas trochu smiešne. Prakticky sa mi páčilo v príbehu všetko okrem toho magického.
Napriek tomuodkaz knižky je úžasný, pretože Willow vo svojej podstate nepotrebovala čarovný prútik, aby mohla robiť zázraky, stačil jej mažiar a skutočné bylinky, ktoré nájdete na každej dobrej lesnej čistinke, aby vyliečila chorú priateľku, ošetrila ranu, uvarila horúci odvar na úľavu. Starala sa o skutočný les, jeho flóru a faunu akú všetci dobre poznáme a ochraňovala ich. A jej les sa jej za to odvďačil.
Myslím, že mladším čitateľom knižka umožní vidieť les taký aký je a zároveň ho preto obdivovať, bez toho, aby mali listy ružovú farbu a lúky brázdili jednorožci. Príroda nám poskytuje všetko čo potrebujeme.
Knižka má okrem iného nádherný vizuál a nedávno vyšiel už 5. diel série. :)
"... neverím, že láska a priateľstvo niekedy vyjdú z módy."
Príbeh Lily má niekoľko vrstiev. Jej pracovný život je výrazne motivovaný osobnými dôvodmi a zároveň sa všemožne snaží jedno od druhého oddeliť. Síce sa jej darí plniť sen o vinárstve, ktorý spolu s otcom mali, ostala naň celkom sama a podriaďuje tomu väčšinu svojich rozhodnutí. Je zaujímavé sledovať, ako sa vplyvom okolností sama premieňa.
Príbeh sa skladá z dvoch dejových línií, ktoré sú natoľko samostatné, že je ťažké určiť, ktorá je tá hlavná, ale povedzme, že tá zo súčasnosti. O oboch ma veľmi bavilo čítať, takže sa nestalo, že by som musela z času na čas "pretrpieť" retrospektívy, aby som mohla pokračovať v linke, ktorá ma drží viac. Talianske vinohrady, tradičná kuchyňa, pekný vinárov syn (muhehe)... a na druhej strane javisko divadla, nádhera baletu i skutočná tvrdá drina, tajný recept, zlomené srdce a sloboda - všetko mi dokonalo hralo. Veľmi rada som sa ku knihe vracala.
Vytkla by som len opakované opisovanie Antonia ako "pekného muža" - pokojne ním mohol byť, no on bol predovšetkým fakt skvelý chlap, hovorili zaňho jeho skutky i slová. Autorke sa naozaj "podaril", ale vždy, keď sa o ňom zmienila Lily pred mamou, všetko ostalo pri opise jeho vzhľadu... Možno išlo o akýsi interný vtip medzi matkou a dcérou a iba som ho nepochopila.
Dávno som sa tak netešila, že príbeh má toľko pokračovaní! Obyčajne nie som veľkým fanúšikom dlhých sérií, ale tu som neuveriteľne zvedavá na ďalšie dcéry a ich osudy. Dúfam, že z môjho komentára cítiť, že som knižkou nadšená a veeeľmi veľmi vám ju odporúčam - aj ak ste nikdy nečítali Lucindu (lebo ja tiež nie, dôležité je, že čítam Sorayu, hm?).
Kniha je úplne clean, takže ideálna aj pre nás vyberavých. ;)
"Zlomyseľné reakcie ju nezaujímali, lebo pochádzali od dospelých. Detskú kritiku, naopak, brala veľmi vážne."
A deti ju i jej bláznivé príbehy, samozrejme, milovali.
Úvodné kapitoly knihy, ktoré opisovali náročné obdobie mladosti autorky ma chytili za srdce. Užívala som si Štokholm, jej prácu a blízku priateľku z nej, sympatického vedúceho i trápenie s malým synčekom... No ako život plynul a dej sa uberal smerom k autorkyným spisovateľským začiatkom, všetko pre mňa akosi stratilo šmrnc. Napriek tomu, že roky plynuli rýchlo, tak knihe paradoxne chýbala dynamika. Do zákulisia spisovateľkinej mysle som nazrela len cez krátke okamihy a kým som pochopila čím prechádza, kulisy sa opäť zmenili.
Najviac ma bavilo hádať, ktorá scéna bude predzvesťou na jej najznámejšie literárne nápady. Možno sú však len dielom fantázie autorky knihy a v skutočnosti sa stali celkom inak, ktovie.
Môj záver - životný príbeh talentovanej Astrid Lindgrenovej naozaj stojí za nahliadnutie zblízka. Mne sa však nepáčilo spracovanie, resp. štýl, akým je tu opísaný jej život. Akoby sa autorka snažila rozsiahle dielo spestriť drobnými osobnými detailmi či dialógmi, no zabudla všetko hladšie prepojiť. Výsledok je málinko kostrbatý. Trochu prifarbený, no strohý zoznam faktov.
Vedľajším postavám chýbala iskra, väčšinu som nestihla spoznať. Dokonca ani samotného manžela spisovateľky, či jej dve deti. Tieto zaujímavosti ostali pre mňa záhadou a k dotvoreniu celkového obrazu o jej živote mi chýbali. Autorka knihy sa v doslove zmieňuje, že Astrid si svoje súkromie veľmi chránila, a tak nie je veľa zdrojov, s ktorými v tejto téme možno pracovať.
Astrid som však aspoň trochu predsalen spoznala a som tomu veľmi rada. Jej príbehy o Pippi obleteli celý svet, tak snáď si ju po tejto knihe konečne prečítam aj ja.
Viem, že pri knižkách od mojej obľúbenej Julie začínam vždy akosi od konca, no má to veľký dôvod. Práve na konci knihy autorka vždy spomenie zopár pikošiek a vlastných objavov, ktoré ju inšpirovali pri písaní a celý príbeh tak dostáva nový rozmer. Tak teda, opäť od konca:
- naša hlavná hrdinka Mariah Aubrey, dievča zo strážneho domčeka, je autorkinou predstavou o spoločnosťou odvrhnutej žene, ktorá je okrajovo spomenutá len tak "pri čaji" v jednom z Austenovej románov. Julie vysvetľuje, že sa nad osudom takejto "Mariah" krátko zamyslela a hádala kým asi mohla byť... Bola skutočne hodná opovrhnutia alebo šlo o klebetami nafúknuté nedorozumenie? Autorka sa rozhodla dať takejto Mariah druhú šancu a vymyslieť jej vlastný príbeh.
- druhým protagonistom je kapitán Bryant, ktorý je tak isto inšpirovaný Austenovej postavou, tentoraz však niekým veľmi konkrétnym - kapitánom Wentworthom. Obaja majú spoločný cieľ - "zaslúžiť" si ruku ženy, ktorú im kedysi odoprela jej rodina, pre ich, buďme úprimní, majetkovú nedostatočnosť. Sú to vysoko motivovaní lovci so sklonmi k zaslepenosti orientovaní na jediný objekt záujmu. :D
Tento príbeh (ako aj kapitánovho dvojníka :D) som si veľmi užívala, absolútne ním žila a stále naň myslela. Každá postava dej svojsky obohatila a posunula. Malá výčitka patrí práve Mariah - napriek trápeniu sa pre svoje poklesky, za ktoré poriadne platila, ostala naivná a naďalej sa dostávala do nepríjemných situácií. Pripadala mi trochu nepoučiteľná a nedbalá. Stále ju kvárila minulosť, no o jej lepšiu budúcnosť sa veľkým dielom pričinila šťastena - keby to autorka prenechala jej vlastnému úsiliu, kniha by bola raz tak dlhá. :D
Keďže toto dielo nesie meno hlavnej postavy, nedá sa o ňom hovoriť bez zmienky o nej samotnej. Napadlo mi, že autorka to možno urobila zámerne - rozprávať o Jane pre mňa znamená ona i jej príbeh v jednom.
Jane - považujem ju za najobdivuhodnejšiu hrdinku celej literárnej ríše. Akokoľvek kruto sa k nej život zachoval, jej ducha to nezlomilo. Je morálnym príkladom a inšpiráciou v mnohom. Obzvlášť v silnom rozhodnutí nezradiť samu seba, no zároveň nezabudnúť na potreby druhých. Obdivujem jej poznanie samej seba, vo svojich názoroch a viere nikdy nepoľavila, ostala si verná.
p. Rochester - nie je môj typ (hehe), priveľmi prchký a nepredvídateľný - akým nádherným kontrastom je Jane! Popri jeho zlomených konároch žiari ako mladý výhonok, aj keď jej šaty nezdobia kvety. Tento uzavretý a neprístupný muž, ktorý sa občas "prebudí" zo svojej zatrpknutosti a prejaví sa celkom iným spôsobom. Má veľmi jemný nepredvídateľný humor a použije ho vždy v tých najneočakávanejších situáciách. Jane jeho úskoky nerozrušia, práve naopak a ich vzájomné rozhovory ma na románe bavili najviac.
Negatíva - tento neobyčajný príbeh narúšajú len dva fakty, kt. však pripisujem historickému obdobiu a charakteru spoločnosti, z ktorej kniha vzišla.
1 - neustále poukazovanie na Janin zovňajšok a jeho všeobecné hodnotenie ako "nepekný", autorka ju opísala ako všednú a nezaujímavú, čo zmenšovalo jej šance prakticky na všetko. Dokonca osoba, ktorá ju hlboko milovala, jej vyznala lásku s priznaním, že v tejto oblasti jej príroda nedopriala... au!
2 - poslušnosť ako najvyššie cenená ženská vlastnosť - autorke slúži k cti, že tento prijatý názor kritizovala a obdarila Janu akýmsi zdravým hnevom a túžbou po spravodlivosti, ako aj odvahou sa za ňu postaviť.
Nové vydanie - prekladu som sa bála, no neprekvapili ma nijakémoderné výrazy, či vulgarizmy, čítalo sa mi veľmi dobre. Našla som len vizuálne nedostatky, akoby na posledný "check" pred tlačou neostal čas (zle zalomený text, neupravená grafika atď, žiaľ, ja si na detaily potrpím a priveľa chýb ma vždy sklame...).
Autorka má (pre mňa) netradičný štýl písania:
1 - používa prítomný čas (to milujem),
2 - necháva dej plynúť veľmi rýchlo (to vítam už menej),
3 - s malými výnimkami má každá postava svoju kapitolu (treba si na to zvyknúť).
Celkový dojem tak vytvára rozsiahle množstvo detailov a pocitov a čitateľ sa v tom musí rýchlo zorientovať, inak sa z toho zblázni. :D
V niektorých kapitolách sa toho veľmi veľa udialo, alebo sa k niečomu veľkému schyľovalo, no potom kapitola náhle skončila a ocitla som sa o týždeň či dokonca o niekoľko rokov neskôr, opäť v inom uhle pohľadu a o všetkom, čo malo nasledovať v uplynulej prítomnosti som sa dozvedela prinajlepšom zo spomienok, ak sa k tomu vôbec niekto vrátil.
Zároveň som mala pocit, že niektoré postavy a ich "POV" neboli úplne nutné, akoby chceli spestriť knihu a nasilu si vynútiť pozornosť, no v konečnom dôsledku som ich za tých niekoľko kapitol aj tak nestihla spoznať. Boli kapitoly, ktoré som túžila vidieť očami celkom inej postavy, no dostalo sa mi to z pohľadu, kt. ma až tak nezaujímal...
Ale príbeh, ten ma zaujímal veľmi. Netušila som, že počas 2. sv. vojny v Európe existovala možnosť poslať svoje dieťa do náhradnej rodiny v Štátoch a so zlomeným srdcom dúfať, že ho to ochráni pred konfliktom zúriacim za oknami ich rodiska. Tá rôznorodosť skúseností, oddelenie od rodiny, výčitky za lásku k tej "druhej", obrovský kontrast medzi dvomi svetmi - medzi dvomi brehmi oceánu, wau!
Kniha vonkoncom nie je predvídateľná, to teda vôbec; pripravila mi niekoľko krušných chvíľ a na príbeh som myslela neustále, aj keď som ho práve nečítala.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
"Hajzlík" (držte ma!) - toto slovo má opisovať atraktívneho tridsiatnika s ostrou sánkou, vážnym pohľadom a sexi svalnatým telom? O jeho "hajzlíkovskej" povahe nehovoriac... Neviem sa rozhodnúť, či to bol úvod do hate-to-love alebo len pokus o “hate” pred "instant-love", ktorá bola od začiatku jednoznačná. Anyway, ani jeden z týchto trópov v romantike nemám rada, takže to bolo pre mňa celkom trápenie.
Ich príbeh ma nijako nezaujal a vôbec nezaujímal. Ten vzťah (ktorý neuveriteľne trápne kŕmila nádejou Raphova matka) bol založený výlučne na fyzickej príťažlivosti - to usudzujem z ich (naoko zábavných) dialógov plných doberania si jeden druhého, v kt. sa neustále pretriasali len priesvitné ľanové košele, oranžové bikiny a v nich odeté dokonalé opálené telá. A po všetkom tom a flirtovaní to zaklincovala veta "Myslela som si, že ma nemáš rád." Áno, to určite...
Prekážali mi tiež absurdné scénky, ako teatrálny comeback bývalej, ktorá (samozrejme) išla len po peniazoch; nahé kúpanie sa vo vile plnej ľudí s očakávaním, že tu ma predsa nemôže nikto vidieť… a desiatky dalších prvoplánových pokusov zamotať dej.
To najzaujímavejšie na tejto knihe je prostredie, do ktorého je dej vsadený - pobrežie Almafi a mestečko Positano. Klobúk dolu, autorka ma tam vtiahla po prvom odseku prvej kapitoly. Trochu by som ocenila, keby boli talianske názvy lepšie vysvetlené, najmä, ak sa týkali nejakého typického jedla. Okrem toho však v navodení správnej atmosféry nemám čo vytknúť… alebo predsa len niečo?
Už to mám - tie mimoriadne zbytočné a nespočetné zmienky značiek čohokoľvek - od sviečok, cez oblečenie, autá, až po elektroniku atď. - čo malo, predpokladám, dotvoriť celkový obraz, no mňa to po pár kapitolách začalo náramne otravovať. Pripadala som si, ako keď mi počas sledovania YT preruší video 10 reklám. Je mi jasné, že keď má superbohatý chlap polokošeľu a šortky, asi zrovna nebudú z H&M, nepotrebujem mať vymenovaný celý outfit s cenovkami.
Najväčším sklamaním tejto knihy je poďakovanie autorky, v ktorom je šťastná, že jej čitateľom sa páčia jej príbehy také aké sú, a tak sa nemusí obťažovať tým, aby niekedy napísala niečo poriadne. Vyvoďte si z toho čo chcete…
Nemôžem o sebe tvrdiť, že som práve vášnivý turista, no napriek tomu mi bolo od začiatku jasné, že táto séria romantických príbehov z prostredia Apalačského chodníka ma bude veľmi baviť. Autorka nás do Riverbandu pozýva až štyrikrát, čo je popri štandardných trojdielnych sériách vítaná zmena a svojmu rozprávačskému talentu, ktorý už dôverne poznám z iných jej kníh, opäť neostala nič dlžná.
Román má všetko, čo mám na knihách od Denise rada - prostredie malého mesta, starostlivú láskavú rodinu, úžasné opisy prírody a tamojších tradícií, reálne postavy s víziami a cieľmi , no i chybami a zlyhaniami, morálne hodnoty, pomaly sa rodiacu lásku a kopec problémov, ktoré postavám hádžu polená pod nohy. Dej sa odsýpa plynule, bez zbytočného naťahovania. Skrátka dokonalá knižka na oddych.
Autorkino písanie má jednu výraznú črtu, ktorú na jej knihách sledujem a síce, vždy keď je situácia vyhrotená a mne ako čitateľovi víria hlavou možné tragi(komi)cké scenáre, ktoré sú tým posledným, čo pre postavy chcem, tak verte, že Denise zariadi, aby sa presne tak stali. Ak postava dúfa, že sa vyhne nepríjemnej konfrontácií, tá na seba nenechá dlho čakať a vyrazí jej dych hneď na ďalšej strane. Schopnosť predvídať a precítiť reakcie svojich postáv v často neľahkých situáciách, ktorým ich vystavuje je pozoruhodná.
Jediné, čo ma trochu otravovalo, boli burgre - všetci ich tu nonstop jedli, akoby na svete nebolo iného pokrmu; a druhá vec - Camry, zdalo sa, že do Riverbendu iný model auta ešte nedorazil. :D
Síce túto knižku neradím medzi favoritov od autorky, prečítala som ju zakrátko a výborne si pri nej oddýchla. Určite nevynechám aj ďalšie diely.
"Tak to býva nielen pri riekach, ale aj na každom mieste, kde niekto zomrie. Zem preberie našu energiu, náš život. Krajina nás celý čas živí, až kým napokon nenasýtime my ju."
Občas sa mi stane, že chytím do ruky knihu tak originálnu, že vlastne ani neviem vyjadriť, čo si o nej myslím. Šla som do nej úplne naslepo, bez tušenia, či ide o krimi, historický román, povojnový svet alebo rodinnú drámu... a ono je to akosi všetko dohromady. Záhadná smrť bohatého a vplyvného muža, pre ktorého si len málokto našiel milé slovo, sa spočiatku javí ako súkromná záležitosť úzkeho rodinného kruhu, no, ako už býva zvykom, v malom meste je každý príbeh tak trochu príbehom všetkých.
Autor vytvoril niečo jedinečné a komplexné, akoby som sa ocitla priamo tam, v mestečku Jewel a bola jeho súčasťou od narodenia, poznala staré klebety a škandály, ľudí z ročníka, z knižnice, tých, čo pracovali tam a tam... Docielil to viacerými uhlami pohľadu a tým, že ťažko rozoznať, kto je vlastne hlavnou postavou príbehu - akoby ňou bolo celé mesto so všetkými obyvateľmi. Spoznáme totiž naozaj mnohých a to po mene. Okrem toho, každá postava má veľmi silný príbeh a spolu vytvárajú spletitý celok, kým jeden s druhým viac, či menej súvisia - tak ako to už v živote chodí.
Zopár posledných kapitol ma trochu zmiatlo, neporozumela som niektorým motívom a asi by som si priala iný koniec, ale čítanie bol zážitok a ak sa na trhu objaví ďalšia autorova kniha, nezaváham!
