Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@cosylittlereading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha ma zastihla absolútne nepripravenú. Nijakéz mojich očakávaní neboli naplnené. Skutočnosť prevalcovala všetko, čo som si o knihe myslela.
Letná oddychovka? Ani omylom - toto je tak hlboký román! Nechal ma topiť sa vo vlastných úvahách, prebudil vo mne všemožné túžby a strachy, o ktorých som netušila, že sú. A cez to všetko som sa smiala, lebo autorka píše naozaj jedinečnýmspôsobom. Je to presne ten typ knihy, po ktorej sa ti ťažko vyberá čo čítať ďalej, lebo sa jednak nevieš z toho príbehu poriadne vyhrabať, nechceš ho opustiť a zároveň očakávaš, že čokoľvek, po čom siahneš po nej, bude minimálne rovnako skvelé (a ohromujúce a devastačné a hlboké a dychberúce...) A pritom nejde o nič prvoplánovo náročné, je to len bez servítky opísaný život, aký ho všetci poznáme. Kniha je ako výlet do ženskej mysle, bez prestávky premýšľajúca, plná úvah, analýz situácií a rozhodnutí, plná snáh vybrať si správne, neľutovať, neobzeraťsa, nehanbiť sa, necítiťsklamanie, nerobiť chyby, nemilovať tak veľmi... no dá sa to vôbec?Napriek tejto výraznej prítomnosti premýšľania je spôsob písania príjemný, dynamický, bez zbytočnej vaty. A k zápletke nemám čo dodať, dávno som tak nelipla na každej strane. Mám chuť prečítať si od autorky úplne všetko.
Myslím, že svoje ocenenie Goodreads Choice 2024 si právom zaslúži a v mojom osobnom rebríčku jej patrí veľmi vysoká priečka.
"Je to zvláštne, no keď čítam nejakú knihu, z času na čas sa mi stane, že sa realita a kniha zosynchronizujú."
Útla, no obsiahla tak veľa! Pri tejto knižke som si uvedomila do akej výraznej miery je náš život ovplyvnený tým, čo robíme. Či už je to vlastný biznis, kancelárska krysa 9-5, či rodičovská dovolenka, je to naša práca, ktorá zaberá obrovskú časť nášho času a formuje náš život. Knižka ku mne prišla vo veľmi vhodnej chvíli, v čase plnom osobných zmien a našla som v nej mnohé životné pravdy. V tomto ma japonskí autori zatiaľ nesklamali, ich knihy sa vyznačujú poučnými odkazmi, nejde len o bezduché rozprávania o živote, ale o príbehy, ktoré majú viac významov a nechajú čitateľa premýšľať.
Knižka rozpráva päť príbehov piatich ľudí, z ktorých každý žije celkom iný život, má celkom iné zamestnanie či záujmy, má/nemá rodinu, je čerstvým absolventom školy alebo odchádza do dôchodku. Všetci títo ľudia majú jedno spoločné - jedného dňa sa ocitnú v knižnici v jednej štvrti Tokya, kde za zadným pultomtróni veľmi zvláštna osoba. Pani Komači, knihovníčka, je mohutná žena so zvláštnym pohľadom a nepríjemným dojmom, no jej inteligencia a milá povaha sa ukáže v minúte ako prejavíte záujem čokoľvek čítať.V závere knižky je dokonca zoznam literatúry, ktorú pani Komači svojim zákazníkom odporúčala, väčšina titulov síce nie je preložená do slovenčiny, ale bolo pre mňa zaujímavé zistiť, že odporúčania knihovníčky neboli len výplodom autorkinej fantázie, ale sú skutočnými publikáciami.
Nevieš sa pohnúť z miesta? To, čo hľadáš, je predsa v knižnici. ;)
Či sa chystáš na poriadny letný zájazd do Talianska a či nie, táto kniha ťa tam vezme raz-dva!
Pre mňa mala táto knižka neuveriteľný kultúrny prínos. Naučila som sa množstvu zaujímavostí o čarovnom ostrove Capri, ako aj o povahe Švédov a ich tradičnej oslave letného slnovratu, ktorý zvyknú oslavovať stavaním typických májov. Takže spoznávanie talianskeho ostrova sa tu deje v akomsi švédskom duchu.
Celý román je spracovaný tak detailne, že som sa cítila, akoby som v rukách namiesto knihy držala brožúru cestovnej kancelárie s podrobným rozpisom itineráru celého zájazdu. Postavami románu sú švédski turisti, ktorí sa vyberú na niekoľko dní na Capri a veruže je to poriadne pestrý výber pováh. Na čele tohto turistického "gangu" stojí vedúca Lara, ktorá svoju skupinku sprevádza počas celého zájazdu. Okrem spoznávania krás okolia je zájazd pre mnohých zúčastneným aj cestou k sebe samému, príležitosťou "spoznať sa".
Prekvapilo ma, že napriek nekonečnej opisnosti prostredia plynul dej prirodzene a vôbec som sa nenudila. Veľmi ma bavilo nechať sa prekvapiť každou stranou a zistiť, čo mám dnes na pláne a aký je ďalší program. Skutočne som sa cítila ako na nezabudnuteľnom poznávacom zájazde na Capri. Záverečné vyvrcholenie deja a odhalenie vraha mi málinko pripomenulo Agathu Christie a jej Herculea Poirota, ktorý tradične zvolá k jednému stolu všetkých zúčastnených a s veľkou gráciou odhalí vraha, o ktorom by to v skutku nikto nepovedal. Ani Smrť na Capri nezostala čitateľom nič dlžná, páchateľa som neuhádla, ale na svoju obranu, vinníka som v istej chvíli deja výrazne podozrievala, ak sa to ráta :D
Nepopieram, že ani nie po 100 stranách príbehu som už visela na stránkach cestovných kancelárií a zisťovala ako sa dostať na Capri. Tak veľmi ma kniha opantala a zatúžila som tento ostrov vidieť, že mám túto destináciu odteraz na zozname prianí. Je obrovskou cestovateľskou inšpiráciou.
Túto knihu si nemusíte vziať do Talianska na dovolenku, to ona tam vezme vás. ;)
Čo bolo v starozákonnom meste Gibea bežnou rutinkou 1000 rokov pnl?Nikdy nekončiaci boj o moc; intrigy a zákernosti do takej miery, že brat nepozná brata; "udrel ťa manžel?druhý krátsa mu nepleť pod nohy!" kind of relationships; mnohoženstvo; prísny patriarchát; neuveriteľne populárne proroctvá a predovšetkým prítomnosť všemohúceho Adonaja - no verí tu v neho ešte vôbec niekto?
Biblická fikcia nie je moja prvá žánrová voľba, no zopár kníh už mám za sebou a oproti historickým románom je to príjemná zmena. Obzvlášť ak základ tých príbehov poznáte a nikdy ste nepremýšľali o vedľajších postavách.Mladého pastiera Dávida, ktorého jeden správny švih prakom dostane na trón, pozná každý, no aký mohol byť jeho osobnýživot? Chcel byť kráľom alebo svoj osud len pretrpel? Zamiloval sa niekedy alebo mu manželku len vybrali?
Prekvapila ma krutosť s akou dokázal zaobchádzať otec s dcérou, manžel s manželkou, kráľ s poddaným a všetko bolo v norme. Na vrchole moci stál absolutistický kráľ, ktorého rozhodnutia sa prísne riadili tradíciou.O to ťažšie je uveriť skutočnosti, že králi boli pomazaní prorokmi z vôle Božej.
Navyše, ak si sa narodil ako syn kráľa, tvoja budúcnosť ako dediča trónu bola nejasná. Bez prorokovho pomazania ťa ľud nerešpektoval a tvoja moc slabla. Presne do týchto pomerov vstupuje aj Dávid, ktorého tajne pomaže prorok Samuel a predpovie mu kráľovskú budúcnosť, no súčasný kráľ vycíti hrozbu a pokúša sa ho zabiť.
Kniha opisuje obdobie cca 30tichrokov života Michol, čo je celkom tvrdý oriešok na trpezlivosť. Takmer každý zvrat sa končí novou kapitolou, ktorá posunie dej niekedy až o šesť rokov neskôr. Je ťažké uveriť emóciám postáv a zároveň nezabudnúť vnímať to rýchle plynutie času. Človek má tendenciu stratiť záujem o staré hriechy zapadané prachom, no tu sa v nich postavy vŕtajú akoby boli stále čerstvé, pritom ubehli už roky. Predpokladám, že ak sa chcela autorka zamerať na dôležité udalosti života Michol, v záujme zachovania pôvodnosti bola nútená takto skákať na časovej osi.
Potešilo by ma, ak by sme sa dočkali vydania celej série týchto kníh o manželkách kráľa Dávida, myslím, že by to pekne doplnilo chýbajúce dieliky skladačky.
Keď som včera dočítala posledné strany Krajčírky, z rádia práve hrala pieseň, ktorú obyčajne považujem za mimoriadne obohranú, no v tom pokojnom ráne som sa započúvala do slov: utíchol les, osirel háj, milému svojmu zbohom dnes dám... tých, čo neprajú pokoj duši boľavej... to, čo potajme nosím v srdci, nespália... a všetko zapadlo na svoje miesto. Tieto slová vystihli príbeh Sylvie lepšie než čokoľvek, čo by som sa o ňom pokúsila napísať.
O Laure je čitateľom známe, že svoje historické romány premyslí do posledného detailu. Podrobne študuje dejiny, vyberie si konkrétnu udalosť či obdobie a na nich vystavia príbeh. Inšpiruje sa reálnymi faktami a okolnosťami, dokonca i skutočnými osobami. K písaniu o Akádií ju motivovala vôľa "učiniť spravodlivosti zadosť" v príbehu obyvateľov tohto kraja, ktorí boli síce nestranní no v konflikte o moc si žiaľ vytrpeli najviac. Tisíce Akádijčanovbolo zo dňa na deň násilne vysídlených a prevezených do anglických kolónií v tak neľudských podmienkach, že len hŕstka cestu prežila a tí, čo áno, sa nikdy nedočkali prijatia.
Laura do tohto prostredia vsadila príbeh mnohočlennej zmiešanej rodiny (čiastočne indiánskej), ktorá, ako i zvyšní krajania, žije pokojný život bez konfliktov či bojov, no mocnejší ich svet spália na popol. Knižka mimoriadne dynamicky prevádza čitateľa osudmi ľudí, ktorí netušia, kde budú zajtra. Opisuje okolnosti, ktoré hrali proti nim, neschopnosť začleniť sa, no i empatiu niekoľkých duší, ktoré v núdzi neodvrátilizrak.
Priestor dostáva aj romantika, žiarlivosť a samozrejme šťastný koniec.
Čítanie tohto príbehu som milovala, úplne ním žila. Posledných 100 strán sa turbulentný dej trošku ustálil a v závere by som si priala spoznať budúcnosť viacerých postáv, na ktoré už v epilógu nezostal priestor, ale celkovo radím knižku do top 5 tohto roka. :)
Keď sa povie "retelling", mnohí z nás krútia nosom, no niekedy takáto verzia príbehu milo prekvapí. Z tejto rozkošnej ilustrovanej edície som si už prečítala aj román Rozum & cit, takže ďalšiu zo série Úžasná Jane som si nemohla nechať ujsť, najmä ak ide o moju obľúbenú Emmu.
Knižka je krátkym zhrnutím rozsiahleho románu, no prekvapivo zachytáva všetko podstatné. Keďže som Emmu čítala minulý rok, mala som jednotlivémomenty ešte čerstvo v pamäti a môžempovedať, že hlavnej zápletke nič nechýbalo. Takmer som zabudla aké bizarné a zábavné scény tu autorka vykreslila. Vždy sa k Emme a jej výmyslom rada vraciam.
Táto prerozprávaná verzia Emmy je skvelou voľbou pre mladšie ročníky, ktoré s vami sledujú obľúbené televízne adaptácie "austenoviek", no originálne romány by bol pre nich ešte ťažký oriešok. Zároveň ho odporúčam aj nám, fanúšikom Jane, ktorí už jej knihy dôverne poznajú, no radi sa do jej sveta opakovanie vracajú. Nabudúce, keď dostaneš chuť na viktoriánske Anglicko a jeho farby, nemusíš púšťať televízor, postačí ti otvoriť malú knižku plnú trefných ilustrácií a na pár chvíľ sa preniesť do úplne iného sveta. Túto knihu prečítašskôr než sa skončí film. ;)
Verím, že sa tohto milého spracovania dočkajú aj zvyšné romány od Jane.
"Ak sa to podarí nájsť správny kľúč od tajomného sveta mágie, so starým životom sa hneď rozlúč a daj sa viesť silou fantázie."
O dievčatku, ktorému prateta zanechala tajomný les plný kúziel... existuje snáď niečo čarovnejšie?Tento príbeh ma podľa svojho stručného opisu lákal už dlhšie, dlho som váhala, čisa doň pustiť, lebo detskú literatúru čítam len zriedkakedy. Bol to až trailer na pripravovaný film o malej Willow, ktorý mapresvedčil, že obchádzaním knižiek pre deti o veľa prichádzam. Okamžite som vedela, že trošku fantázie mi nezaškodí a začítala som sa. A...
veľmi ma bavilo čítať o dobrodružstvách dievčatka Willow, no nemôžem poprieť, že som ostala trochu sklamaná. Totiž, moje predstavyo čarovnom lese, v ktorom je možné čokoľvek, cestu dláždi koberec kvetov, bútľavé stromy sú dverami do iných lesov, obyvatelia sú niečím, čo svet nikdy nevidel a namiesto rosy padajú na zem kvapky elixíru krásy... neviem to opísať, skrátka, očakávala som celkom iný druh mágie. Čary, ktorým sa učila Willow, sú presne tie, kvôli ktorým by pred tristo rokmi skončila ako bosorka upálená na hranici. Bola bylinkárka, šarlatánka, veštica, poznala kryštály a hlavne, odriekala zaklínadlá v rýmoch, ktoré mi tu pripomínali vyvolávanie duchov, tam Ronove pokusy o transfiguráciu svojho potkana. Niekedy boli riekanky strašidelné a duchárske a vzápätí zas trochu smiešne. Prakticky sa mi páčilo v príbehu všetko okrem toho magického.
Napriek tomuodkaz knižky je úžasný, pretože Willow vo svojej podstate nepotrebovala čarovný prútik, aby mohla robiť zázraky, stačil jej mažiar a skutočné bylinky, ktoré nájdete na každej dobrej lesnej čistinke, aby vyliečila chorú priateľku, ošetrila ranu, uvarila horúci odvar na úľavu. Starala sa o skutočný les, jeho flóru a faunu akú všetci dobre poznáme a ochraňovala ich. A jej les sa jej za to odvďačil.
Myslím, že mladším čitateľom knižka umožní vidieť les taký aký je a zároveň ho preto obdivovať, bez toho, aby mali listy ružovú farbu a lúky brázdili jednorožci. Príroda nám poskytuje všetko čo potrebujeme.
Knižka má okrem iného nádherný vizuál a nedávno vyšiel už 5. diel série. :)
"... neverím, že láska a priateľstvo niekedy vyjdú z módy."
Príbeh Lily má niekoľko vrstiev. Jej pracovný život je výrazne motivovaný osobnými dôvodmi a zároveň sa všemožne snaží jedno od druhého oddeliť. Síce sa jej darí plniť sen o vinárstve, ktorý spolu s otcom mali, ostala naň celkom sama a podriaďuje tomu väčšinu svojich rozhodnutí. Je zaujímavé sledovať, ako sa vplyvom okolností sama premieňa.
Príbeh sa skladá z dvoch dejových línií, ktoré sú natoľko samostatné, že je ťažké určiť, ktorá je tá hlavná, ale povedzme, že tá zo súčasnosti. O oboch ma veľmi bavilo čítať, takže sa nestalo, že by som musela z času na čas "pretrpieť" retrospektívy, aby som mohla pokračovať v linke, ktorá ma drží viac. Talianske vinohrady, tradičná kuchyňa, pekný vinárov syn (muhehe)... a na druhej strane javisko divadla, nádhera baletu i skutočná tvrdá drina, tajný recept, zlomené srdce a sloboda - všetko mi dokonalo hralo. Veľmi rada som sa ku knihe vracala.
Vytkla by som len opakované opisovanie Antonia ako "pekného muža" - pokojne ním mohol byť, no on bol predovšetkým fakt skvelý chlap, hovorili zaňho jeho skutky i slová. Autorke sa naozaj "podaril", ale vždy, keď sa o ňom zmienila Lily pred mamou, všetko ostalo pri opise jeho vzhľadu... Možno išlo o akýsi interný vtip medzi matkou a dcérou a iba som ho nepochopila.
Dávno som sa tak netešila, že príbeh má toľko pokračovaní! Obyčajne nie som veľkým fanúšikom dlhých sérií, ale tu som neuveriteľne zvedavá na ďalšie dcéry a ich osudy. Dúfam, že z môjho komentára cítiť, že som knižkou nadšená a veeeľmi veľmi vám ju odporúčam - aj ak ste nikdy nečítali Lucindu (lebo ja tiež nie, dôležité je, že čítam Sorayu, hm?).
Kniha je úplne clean, takže ideálna aj pre nás vyberavých. ;)
"Zlomyseľné reakcie ju nezaujímali, lebo pochádzali od dospelých. Detskú kritiku, naopak, brala veľmi vážne."
A deti ju i jej bláznivé príbehy, samozrejme, milovali.
Úvodné kapitoly knihy, ktoré opisovali náročné obdobie mladosti autorky ma chytili za srdce. Užívala som si Štokholm, jej prácu a blízku priateľku z nej, sympatického vedúceho i trápenie s malým synčekom... No ako život plynul a dej sa uberal smerom k autorkyným spisovateľským začiatkom, všetko pre mňa akosi stratilo šmrnc. Napriek tomu, že roky plynuli rýchlo, tak knihe paradoxne chýbala dynamika. Do zákulisia spisovateľkinej mysle som nazrela len cez krátke okamihy a kým som pochopila čím prechádza, kulisy sa opäť zmenili.
Najviac ma bavilo hádať, ktorá scéna bude predzvesťou na jej najznámejšie literárne nápady. Možno sú však len dielom fantázie autorky knihy a v skutočnosti sa stali celkom inak, ktovie.
Môj záver - životný príbeh talentovanej Astrid Lindgrenovej naozaj stojí za nahliadnutie zblízka. Mne sa však nepáčilo spracovanie, resp. štýl, akým je tu opísaný jej život. Akoby sa autorka snažila rozsiahle dielo spestriť drobnými osobnými detailmi či dialógmi, no zabudla všetko hladšie prepojiť. Výsledok je málinko kostrbatý. Trochu prifarbený, no strohý zoznam faktov.
Vedľajším postavám chýbala iskra, väčšinu som nestihla spoznať. Dokonca ani samotného manžela spisovateľky, či jej dve deti. Tieto zaujímavosti ostali pre mňa záhadou a k dotvoreniu celkového obrazu o jej živote mi chýbali. Autorka knihy sa v doslove zmieňuje, že Astrid si svoje súkromie veľmi chránila, a tak nie je veľa zdrojov, s ktorými v tejto téme možno pracovať.
Astrid som však aspoň trochu predsalen spoznala a som tomu veľmi rada. Jej príbehy o Pippi obleteli celý svet, tak snáď si ju po tejto knihe konečne prečítam aj ja.
Viem, že pri knižkách od mojej obľúbenej Julie začínam vždy akosi od konca, no má to veľký dôvod. Práve na konci knihy autorka vždy spomenie zopár pikošiek a vlastných objavov, ktoré ju inšpirovali pri písaní a celý príbeh tak dostáva nový rozmer. Tak teda, opäť od konca:
- naša hlavná hrdinka Mariah Aubrey, dievča zo strážneho domčeka, je autorkinou predstavou o spoločnosťou odvrhnutej žene, ktorá je okrajovo spomenutá len tak "pri čaji" v jednom z Austenovej románov. Julie vysvetľuje, že sa nad osudom takejto "Mariah" krátko zamyslela a hádala kým asi mohla byť... Bola skutočne hodná opovrhnutia alebo šlo o klebetami nafúknuté nedorozumenie? Autorka sa rozhodla dať takejto Mariah druhú šancu a vymyslieť jej vlastný príbeh.
- druhým protagonistom je kapitán Bryant, ktorý je tak isto inšpirovaný Austenovej postavou, tentoraz však niekým veľmi konkrétnym - kapitánom Wentworthom. Obaja majú spoločný cieľ - "zaslúžiť" si ruku ženy, ktorú im kedysi odoprela jej rodina, pre ich, buďme úprimní, majetkovú nedostatočnosť. Sú to vysoko motivovaní lovci so sklonmi k zaslepenosti orientovaní na jediný objekt záujmu. :D
Tento príbeh (ako aj kapitánovho dvojníka :D) som si veľmi užívala, absolútne ním žila a stále naň myslela. Každá postava dej svojsky obohatila a posunula. Malá výčitka patrí práve Mariah - napriek trápeniu sa pre svoje poklesky, za ktoré poriadne platila, ostala naivná a naďalej sa dostávala do nepríjemných situácií. Pripadala mi trochu nepoučiteľná a nedbalá. Stále ju kvárila minulosť, no o jej lepšiu budúcnosť sa veľkým dielom pričinila šťastena - keby to autorka prenechala jej vlastnému úsiliu, kniha by bola raz tak dlhá. :D
