Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@cosylittlereading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keď sa dnes vyberieme na pár dní do lona prírody, či na vidiek, predstavuje to niečo celkom iné ako v nóbl kruhoch v minulosti. Preto je pre menej znalých veľkým prekvapením, keď zistia, čo v skutočnosti znamená žiť vo "vidieckom sídle", pretože tieto obydlia boli oproti učupeným mestským domom doslova vežatými hradmi, obkopenýmihospodárskymi budovami a rozľahlými pozemkami.
Presne do takéhoto sídla LanwynManor v banskej dedinke Goldweth prichádza mladá Julia, aby robila spoločnosť svojej sesternici Jane, ktorá každú chvíľu očakáva narodenie svojho dieťatka, no pre zdravotné problémy je odkázaná na lôžko. Julia túto zmenu prostredia víta, ďaleko od domova dúfa, že rýchlejšie zabudne na svoje zlomené srdce. Prvých pár dní jej však ukáže realitu tvrdšiu, než si kedy dokázala predstaviť, a síce, že jej strýko v tunajšej komunite vonkoncom nemá dobré meno, rovnakoako jeho honosný dom LanwynManor - legenda hovorí, že v ňom straší duch, ktorý stráži skrytý poklad a podľa posledných udalostí to vyzerá, že majú medzi sebou zlodeja...
Z celkovo už ôsmich kníh, ktoré som od autorky prečítala, túto radím do TOP 3 od nej. Veľmi ma oslovila hlavná postava Julia, jej príbeh a tiež povaha. Ak by som žila v dome vedľa, rozhodne by sme boli priateľky. Bez povšimnutia neostal ani hlavný #loveinterest , páčilo sa mi, že išlo o menej spoločensky postaveného muža, pretože bol mladší syn lorda, teda nededič. No a odkedy fičím na seriáliDownton Abbey, extrémne som si začala v týchto románoch všímať služobníctvo. Nejeden člen personálu tu zohrázaujímavú rolu. ;) Okrem postáv je však román bohatý na detailyz baníckeho prostredia danej doby, čo mi prinieslo absolútne nový pohľad na pre mňa novú tému. Nikdy som nepremýšľalanad tým, že banskí podnikatelia a vlastníci pozemkov s potenciálnym biznisom tohto druhu boli vlastne šľachtici. Tí riadili celkový chod a dávali prácu ľuďom. Zápletka bola aj vďaka tomu neokukaná, čítala som ako divá. .
Ak by ste raz mali potrebu sa s niekým porovnávať, spomeňte si na túto múdru vetu: "Vaša cesta nie je mojou cestou, a moja nie je vašou. Každá z nich je svojská,..."
toto bolo 5* čítanie:
- najlepšia kniha z celej série, prvý diel bol o jablkových sadoch, druhý o medených baniach a tento, tu stroskotávalilode!
- romantická linka takmer akoby na pozadí dynamického deja, no predsa bola výnimočná, neprehliadnuteľná
- svetlá - názov knihy vystihuje úplne všetko čo má, spočiatku sa zdá, že ide len o zapálené sviece v oblokoch sídla, no neskôr majú svetlá celkom iný význam,
- zápletka bola perfektná, dokonca by som povedala, že knihe by neublížilo ak by bola ešte o 100 strán dlhšia, autorka akoby nevyužila jej plný potenciál,
- s tým súvisí aj fakt, že som ostala veľmi zvedavá, niektoré postavy zohrali významnú rolu a predsa nedostali dostatok priestoru, napríklad v epilógu,
- a čo sa týka prepojenia dielov v sérií, Sarah to veľmi nejde - najskôr brilantne vyskladá vzťahy postáv a keď sa v pokračovaní zameria na niekoho, koho čitateľ už spoznal, nedožičí mu ani jedinú repliku s postavou z predošlejknihy, nepatrná zmienka v listoch je maximum (aj keby to mali byť vlastní bratia!) - v tejto sérií to bolo o niečo lepšie, celá sa týka rodu Twethewayovcov, no potom prídu na scénu hneď dve rodiny Drakeovcov z Cornwallu, ktoré spolu nijako nesúvisia, ich rovnaké meno je len náhoda... celú knihu ma to miatlo, stále som bola v očakávaní, že to bude mať pre dej význam, škoda, určite by som ako autorka použila iné priezvisko,
- príbehu to však neublížilo, hovorí zo mňa len prehnaný perfekcionizmus,
- kniha č. 9 od autorky a mám dojem, že je to lepšie a lepšie :)
Keďže sám autor je známy podcaster, prečo nezačať úvahou "z fachu".
Nedávno som počúvala podcast, kde známi moderátori odpovedali na otázky publika a jedného z fanúšikov zaujímalo, aké knihy práve čítajú, prípadne chceli by čítať. Obaja moderátori jednohlasne odpovedali, že už majú plné zuby motivačnej literatúry a kníh o sebarozvoji, lebo tak často po nich siahajú, že takmer zabudli aké je to zažiť absolútny pôžitok z dobrého príbehu.A to ma nechalo v zamyslení sa nad sebou - môj prípad je celkom opačný - ja donekonečna holdujem románom a motivačku nečítam takmer vôbec. No o tejto knihe sa mi dostalo množstvo chvál a tiež opisov, že zďaleka nejde len o príručku pre ťažkých biznismanov, ale nájde si v nej množstvo zaujímavého aj "bežný smrteľník" ako napríklad ja. :)
Tak som sa teda začítala a tu je zopár postrehov:
- kniha nesie obrovské množstvo zaujímavých faktov prakticky o čomkoľvek,
- autor prináša "rozbor" alebo akési hodnotenie bežných situácií, v ktorých sa čitateľ ľahko nájde,
- napriek tomu, že je výber tém knihy s poriadne širokým záberom, stále je tam dosť veľká časť, ktorá odkazuje na podnikanie a sebarozvoj v tejto oblasti, takže s tým treba počítať,
- síce to nie je román s plynulým dejom, knižku som prečítala za pár dní, nemusela som si ju "porcovať" ako to pri tomto žánri zvyknem, aby som sa nenudila,
- knižka ma nútila veľa si googliť, chcela som vedieť o spomenutých zaujímavostiach ešte viac zaujímavostí, ak to dáva zmysel :D
- ten vizuál - ozdobí vašu knižnicu, skutočne
- budete si chcieťzapísať veľa citátov, ja som si okrem mnohých iných vybrala tieto dva, ktoré mnou rezonovali najviac:
"Je nešťastnou realitou života, že veci, ktoré je ľahké robiť, je tiež veľmi ľahké neurobiť." - absolútna pravda!
"Rozhodujúce je mať okolo seba ľudí, ktorí sú múdrejší ako vy alebo s vami nesúhlasia." - toto mi pripomína, že moje pestré spektrum známych a priateľov (ktoré moje okolie často považovalo za bizár) ma mnohému naučilo, budovalo moju empatiu a dnes viem, že nasledovať svoju zvedavosť bolo veľmi správne rozhodnutie veď to tvrdí aj sám veľký Steven Bartlett ;)
Ústredným motívom knihy je dohodnutý, no veľmi nešťastný zväzok a tiež žena, ktorá sa odmieta podriadiť a naďalej žije svoju lásku.Napriek jej prehreškom sa však o všetkom len "šepká", jej (nemilovaný) manžel jej totiž svojim majetkom a postavením poskytuje akúsi ochranu pred ponížením. Ale bublina sa nemôže nafukovať donekonečna.
Aj napriek všetkým “vybočeniam z cesty”, ktorých sa postavy dopustia, knihe rozhodne nechýba morálny odkaz. Je iná ako ostatné autorkine knihy, je vážnejšia, menej “pozlátková” a menej šťastná, ale pre mňa jedna z najlepších. Nie je to jej typický pomaly zrejúci obdiv, ružové líca, pozvánky na čaj, neškodné klebety a zábava na večierkoch. Je to obraz doby a tých, ktorí padli a ostali na úplnom okraji spoločnosti. To sa do austenovej románov dostalo len okrajovo, či nepatrnou zmienkou, pretože bolo nevhodné o takých ľuďoch čo i len hovoriť. Jane spomínam preto, že práve v jej životopise som sa dočítala o názore Charlotty Brontë na jej tvorbu - nazvala ju starostlivo oplotenou a dobre udržiavanou záhradou plnou jemných kvetov, no "bez čerstvého vzduchu", žiaden potok, či otvorená krajina. Pri tejto knihe mi to pomohlo lepšie porozumieť o čom chcela autorka písať. Muselo byť náročné zobraziť pomery dostatočne verne, keď je literárnych zdrojov tak málo.
Kniha neobsahuje explicitný jazyk ani scény, napriek tomu realitu zachytáva autenticky bez prikrášlení. Ukazuje aké "slovo" mali nižšie postavení oproti pánom - absolútne žiadne, nech boli ich dôvody akékoľvek. Intrigy urodzenej dámy mali ďaleko väčšiu váhu než pravda obyčajnej ženy. Z hľadiska prevedenia nemám čo vytknúť.
Mrzelo ma len správanie postáv - boli chvíle, keď som Hanu nenávidela pre jej naivitu, neuveriteľnú nerozhodnosť a neschopnosť poučiť sa z vlastných prešľapov. Trvalo jej večnosť, kým sa naučila trochu premýšľať a prestať vyvádzať somariny... a nebola jediná, viacerí sa tu správali poburujúco a pateticky. Ale príbeh dostal mnoho zvratov, naozaj nečakaných a vďaka posledným pár stranám túto knihu milujem!
Bola to úžasná viktoriánska dráma, odporúčam!
Občas, keď čítam knihu pár hodín, udeje sa niečo, čo mi skomplikuje čítanie. Napríklad mi stŕpnenoha, stuhnekrk alebo sa mi začnú zatvárať oči a už sa mi nechce pokračovať... Takže ako sa dá potom vysvetliť to, že túto knihu som zhltla na jedno posedenie bez mizerných bolestí chrbta a ťažkých viečok? No skrátka bola dobrá. Neexistovalo nič, čo by ma odlúčilood vôle prelúskať sa celým príbehom o Christianovi!
...počkať, bola tam ešte aj Megan. Áno, takmer som zabudla - príbeh o Christianovi a Megan. Po minuloročnom uponáhľanom šialenstve s Molly a Andrewom, kde sme nahliadli do rodiny Fitzpatrickovcov, mi bolo jasné, že chcem o nich čítať aj ďalšiu knihu.
Páčila sa mi hneď od začiatku kvôli svadobnému prológu - ako mladá Megan v plnej svojej nevestovskej zbroji uprchne z vlastnej svadby len minúty pred obradom! Milá autorka, máš ma. ;)Je to síce pre mňa len druhé stretnutie s jej tvorbou, no neostala svojej povesti zabávačky nič dlžná. Vtipné dialógy, občas bizarné medziľudské vzťahy, nečakané dejové zvraty, nezameniteľná atmosféra Vianoc a ďalší zo sympatických bratov z klanu Fitzpatrick. Mňam! Nemôžeme dostať ďalšiu knihu o najstaršom Liamovi? Just sayin'.
Dej plynul príjemným tempom predvianočného zhonu, rodinné prostredie a rozhovory boli autentické. Kniha mi splnila všetko, čo som od nej chcela - ponoriť sa do príbehu a zabudnúť na všetko okolo.
K dotazom by som napísala len toľko, že:
anotácia priveľa prezrádza - nečítajte ju!
epilóg sa venuje vedľajším postavám - škoda,
a v posledných kapitolách sa udiala istá záležitosť, na ktorú som asi priveľká feministka - not my cup of tea.
Ak ste ju dostali pod stromček a ešte sa nezačítali, stihnete to. Čas v nej letí veľmi rýchlo, takže trochu vianočného čara okolo seba ešte zachytíte, takže hor sa do kresla pri stromčeku so šálkou čokolády a veselé Vianoce!
Agatha bola v mnohých ohľadoch vskutku pozoruhodná žena. Mnohé z faktov o jej živote a tvorbe ma “postavilo zo stoličky”, napríklad taký nápad pomenovať vlastné sídlo podľa miesta zločinu z jej prvej vydanej knihy - skrátka Styles. Bola veľmi pekná a ako debutantka zožala úspech v podobe mnohých ponúk na sobáš. Niektoré prijala a neskôr zrušila - výhodný zväzok nemohol prevýšiť skutočné sympatie, a tak sa vydala za očarujúceho pilota Archibalda Christieho, ktorý dal tak nevedomky meno najslávnejšej autorke detektívnych románov na svete.
Osobne ma prekvapil fakt ako rýchlo sa Agatha stala populárnou aj mimo Anglicka. Jej knihy boli bestsellermi v podstate okamžite, nemusela ich napísať desiatky, aby si ju niekto všimol. S vydaním prvej knihy síce zakúsila niekoľko odmietnutí, no neskôr sa jej pošťastilo s iným vydavateľom a Agatha sa stala uznávanou a zarábajúcou autorkou. Jej osobný život bol poznačený tragédiou manželovej nevery, veľkými vojnami a nelichotivou rodinnou anamnézou plnou psychických chorôb. A predsa ako plnohodnotne a obdivuhodne ho prežila.
Milovala rodinné večere plné homárov, archeológiu s Maxom , rada zbierala starožitnosti a nakupovala domy. V istom období ich mala až 8, no 2. sv. vojna všetko zmenila. Agatha sa opäť vrátila k dobrovoľníctvu a v dcérinom dome bola dokonca služobníctvom považovaná za "kuchárku". Okrem toho sa topila v nekresťanských poplatkoch na daniach, takže jej príjmy ostali len obmedzené. Či sa jej však darilo finančne lepšie, či menej, nikdy si neprestala užívať život a predovšetkým nikdy neprestala písať. Je svojho času (i teraz) najpredávanejšou ženskou autorkou na svete a jej knihy patria k tým najpožičiavanejším v knižniciach.
S Lucy Worsley som sa nestretla prvýkrát, už som od nej čítala iný životopis - o Jane Austen, takže jej štýl poznám a vyhovoval mi. Napriek tomu, že sa zaoberá témou veľmi do hĺbky a opisy zakladá na tých najdrobnejších detailoch (napríklad niekoľkých slov zo súkromnej korešpondencie, či krátkeho stĺpčeka z dobovej tlače), je text mimoriadne celistvý a život spisovateľky opisuje akoby bola hlavnou postavou vo svojom vlastnom románe.
Po dočítaní som ostala s dlhým zoznamom kníh od Agathy (aj Mary), ktoré urgentne potrebujem prečítať!
Absolútne dokonalé čítanie na jesenný pochmúrny večer. Akurátny pomer mysteriózna, záhady a snehových závejov. Nechýba ani špiritistická seansa, podozrivý párik svojráznychobyvateliekSitaffordskéhosídla, banda zvedavých susedov, nekompromisný inšpektor, klebetná majiteľka penziónu, otravný novinár, cieľavedomá žena "nového typu" odhodlaná dosiahnuť svoje ciele a samozrejme, mŕtvola. Všetko spolu ladilo dokonale.
Napriek tomu tento prípad neradím k autorkiným najlepším čo sa rozuzlenia týka.Osobne ma najviac bavia vraždy plné všakovakých motívov - hnevu, žiarlivosti, ktoré páchateľ starostlivo naplánoval, než zločiny z akéhosi rozmaru či zvláštnej chvíľkovej pohnútky. Toto je presne takýto prípad, motív vraha bol pre mňa menej presvedčivý.
Atmosféra ma však obklopila ako vlnený sveter, ideálny na jesenné obdobie a prípad som prečítala za dva večery. Autorka svojmu spisovateľskému talentu neostala nič dlžná. Obzvlásť som si obľúbila emancipovanú Emily, ktorá nenechala nič na náhodu a riešila každý problém svojsky a s gráciou. Takéto postavy poznám predovšetkým z Agathinýchkníh, vyskytujú sa v nich často, či už ako priekopníčky svojej doby alebo rovno vrahyne :D a vždy ma poteší, keď sa začítam a zo strán na mňa prehovorí ďalšia pozoruhodná žena.
Čítanie som si užila ako už dávno nie, veľmi odporúčam!
Domček s červenými dverami od Grace Easton je pre mňa jedno z najmilších prekvapení tohto roka. Už dlho som nedržala v rukách detskú knihu, ktorá by bola tak krásne spracovaná od prvej strany až po posledný detail. Ilustrácie sú plné farieb, jemných odtieňov, čo spolu krásne ladia a drobných prekvapení, ktoré lákajú knihu stále znova listovať a objavovať nové veci. Ja mám 29 a zďaleka som nenašla všetky "skrýše" pri prvom čítaní, pre deti bude knižka nekonečne zaujímavá.
Celá kniha má nádhernú, hrejivú atmosféru jesene a zimy. Je to presne ten typ príbehu, ktorý chcete čítať zabalení v deke s hrnčekom kakaa v ruke. Áno, to už je čo povedať, keď taký hejter týchto období ako ja povie, že ich atmosféra dokáže byť hrejivá. Nuž, vďaka knihám je možné čokoľvek.
Táto rozpráva o dievčatku Olívii a jej malom kamarátovi myšiakovi Mišovi ktorí spolu hľadajú, čo vlastne znamená mať domov. Je to nežný, citlivý a prekvapivo hlboký príbeh o priateľstve, spolupatričnosti a o tom, že domov môže mať mnoho podôb.
Možno v inom živote bola moja prvá skúsenosť s tvorbou Taylor Jenkins Reid, hoci jej meno som už predtým registrovala (hm a kto nie, veď toho už toľko napísala!). Priznám sa, že ma okamžite zaujal nápad s paralelnými životmi zápletka mi prišla veľmi originálna a práve ona ma udržala v neustálej zvedavosti. Kniha ma viackrát prinútila zastaviť sa a premýšľať nad otázkou „čo by bolo, keby“, čo je podľa mňa jej najsilnejší moment, aj napriek tomu, že ma to celé zanechalo zmätenú, pretože v knihe sa často odkazuje na múdrosti typu "všetko je tak ako má byť" a pritomsa na nasledujúcej strane hrabeme v možnej inej realite. Našla som v nej viacero pekných zamyslení a hoci ma jeden z paralelných príbehov bavil o niečo viac než ten druhý, napokon sa to celé prepojilo tak, že som zostala spokojná s oboma. Postavy boli sympatické a pôsobili veľmi živo s mnohými by som sa rada priatelila (no dobre, predovšetkým s Henrym ). Dej si až do konca dokázal udržať moju pozornosť, čítanie bolo plynulé a príjemné. Občas som sa síce stratila v prelínaní paralelných životov a musela sa vrátiť o kapitolu späť, ale nebolo to nič, čo by mi pokazilo celkový dojem. Štýl písania mi prišiel skôr nenápadný čakala som možno niečo výraznejšie, čo by ma úplne posadilo na zadok, no beriem na vedomie, že kniha vyšla pred 10 rokmi a autorka sa vo svojom remesle odvtedy určite už posunula. To však neuberá na tom, že príbeh samotný bol nosný a mal čaro. Určite po tejto skúsenosti siahnem aj po ďalších knihách od autorky.
Táto kniha, teda jej anotácia a obálka, sľubuje presne ten typ čitateľského zážitku, aký si predstavím počas studeného októbra, keď internety valcujú romantizované videá jesene plné farebných listov a škoricových receptov a ja ako neznášač jesene a zimy siaham po oddych sľubujúcom príbehu, ktorý ma snáď zahreje zvnútra, keď už vonku je treskúca zima...
Nuž a nebyť niekoľkých horúcich šálok čaju, príbeh by ma veru neroztopil.
V prvom rade som absolútne neodhadla kto je cieľovka knihy - nielen obálka a anotácia mätú, ale aj kniha samotná - raz je písaná veľmi veselo a čarovne, akoby pre mladšie ročníky, no vzápätí detskú bezstarostnosť vystriedajú facky explicitných nadávok a dialógy ako z nevydarenej komédie pre ženy. Akoby sa kniha sama nevedela rozhodnúť, ku komu chce prehovoriť. Štýl písania mi takisto nesadol, ale to ide ruka v ruke s predošlou poznámkou.
Necítila som tú atmosféru, ktorú mi obálka sľúbila, nevedela som dostatočne prežiť trápenia postáv, neporozumela som ich túžbam. Trvalo mi presne 152 strán, kým som si prvý krát povedala, že áno, teraz ma to zaujíma a zaujímalo ma to dosť na to, aby som knihu dočítala, no ostávam trochu sklamaná.
Tri hviezdičky dostáva Mika, lebo bola skvelá, obálka, lebo je dokonalá (aj keď lepšia než príbeh) a nápad spolu s vyvrcholením deja, ktoré ma primäli čítať až do konca.
Predsa len je tento žáner pre mňa stále neznámou vodou a mojou overenou voľbou na pochmúrne októbrové dni ostáva klasika.
