Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@cosylittlereading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tiene sídla Croft Towers - je názov, ktorý mi stačí na to, aby okamžite zaujal moju pozornosť. Rozľahlé pozemky, ktorým tróni veľkolepé panstvo, množstvo služobníctva a majiteľka, ktorú všetci obyvatelia považujú za viac-menej šialenú? Tragická smrť dcéry pre mnohými rokmi, mlčanlivá komorná, veža, v ktorej straší? To je len zopár tajomstiev, ktoré skrývajú vysoké múry domu, no mladučkú sirotu Sibyl to neodradí, lebo miesto spoločníčky majiteľky domu je jej jediná šanca ako sa postaviť na vlastné nohy.
Dej tejto knihy je tak dynamický, že som sa k nej rada vracala. Zápletka neokukaná, postavy prekvapivé, nečitateľné, až tak, že som nevedela vyhodnotiť, kto je neškodný a kto má tajomstvá. Nuž v závere som sa dozvedela, že niektoré z tých prísne skrývaných tajomstiev boli naozaj temné.
Vyvrcholenie knihy mi čiastočne pripomenulo romány Agathy Christie, keď sa všetko odrazu vyjasní a všetko ukáže na tú najmenej pravdepodobnú osobu. Záver bol pre mňa celkovo šokujúci.
Môj jediný problém bola hlavná hrdinka Sibyl - bola odhodlaná zistiť čokoľvek o svojej minulosti, aby mala lepší obraz o tom, kto vlastne je; nechýbala jej odvaha a dôvtip, ALE! k tomu všetkému sa mi zdala akási nepoučiteľná, dôverovala nesprávnym ľuďom a síce veľa dávala na svoju intuíciu, ktorá viedla jej kroky pomerne správne, nedokázala som sa s ňou stotožniť. Pre mňa by musel byť pán Tajomný oveľa presvedčivejší, totiž, mal už čo-to na rováši a mne sa nechcelo veriť, ako Sibyl všetko zabudla a neobmedzila kontakt. Všetko dobre dopadne, zápletka je v skutku premyslená, no Sibyl si ma nezískala.
Autorka Jamie Ogle nemala rada sviatok sv. Valentína, považovala ho za hlúpy a jedného dňa sa rozhodla to aj dokázať. Vlastný výskum ju priviedol k zisteniam, ktoré jej nedali spať, zmienok o jeho existencií je totiž žalostne málo a všetky sa zakladajú skôr na legendách ako na skutočných príbehoch. Ako je potom možné, že Valentína pozná celý svet aj o 1700 rokov neskôr? Jamie jej pátranie natoľko pohltilo, že sa tohto príbehu už nepustila a výsledkom je tento pozoruhodný román. A ako už tušíte, jeho snahou nie je strhnúť svetu ružové okuliare, práve naopak, je to nádherný chválospev.
Nachádzame sa v starovekom Ríme, v 3. storočí AD. Na toto prostredie som bola veľmi zvedavá, nakoľko v učebniciach bola Rímska ríša opradená obdivom k svojej veľkosti, prosperite, kultúre, náboženstvu, spoločenskému zriadeniu, či neporaziteľnej armáde. No ostala som poriadne zaskočená, lebo už menej sa hovorí o otroctve, nekompromisných trestoch smrťou, nezmyselných obetách bohom - čo nejedného Rimana dostalo na mizinu, obrovskom vplyve úplatkov, príšernom postavení žien v spoločnosti, zneužívanie moci vo svoj prospech (čo prakticky riadilo krajinu) a v neposlednom rade, krutom prenasledovaní kresťanov.
Prečo bolo vlastne kresťanstvo taký problém, ak sa mesto pýšilo svojou slobodou? Pretože neuznávať bohov znamenalo, neuznávať ani cisára, ktorý bol jedným z nich = vlastizrada. Okrem toho rímske božstvá dávali moc aj ďalším vysoko postaveným občanom - tí boli vykladačmi ich vôle a za svoje služby si nechávali dobre zaplatiť. Bol to biznis a veľká hra mocnárov, obyčajný občan proti nim nezmohol nič.
Čítala som Valentínov príbeh do noci, bála som sa, plakala, ale stále som čítala ďalej. Jamie z neho urobila absolútneho hrdinu. Odteraz pre vás 14. február nebude o trápnych bomboniérach, ale o spomienke na nekonečnú lásku. Amen.
Čo sa stane ak sa stretnú deti čarovnej Phyllidy aka Perly umenia a legendy menom Gentleman Jim? Každý z nich má osobitný príbeh, ktorého sme boli svedkami a i keď cez mnohé strasti, oba viedli k šťastnému zamilovanému koncu... iba žeby to tam tak celkom neskončilo. Ubehlo niekoľko rokov a na scénu nastupuje pôvabná lady Kate Beresford s pohľadom i gurážou po matke z jedného zväzku a bývalý námorník s ušľachtilými cieľmi poručík Charles Heywood zo zväzku druhého. Narazia na seba v jedno mrazivé popoludnie na zablatenom londýnskom chodníku a síce sa ich rodiny dovtedy nevideli, toto stretnutie odštartuje sériu "náhodných" schôdzok, z ktorých sa obom roztočí hlava.
V románe ma prekvapilo niekoľko "nových" myšlienok, napríklad postava vegetariánka, či klub ochrancov zvierat - vo viktoriánskom Anglicku! A k tomu všetkému postava Charlesa Heywooda, dobrý Bože, Mimi, stvorili ste muža snov! Ten vysoký tichý gentleman s nečitateľnou tvárou, ktorý nemrhárečami na zbytočnosti, no jediným pohľadom vyjadrí to, na čo by nestačili desiatky slov. Ich dialógy s Kate boli jedinečné, originálne. Úplne som sa vrátila do Perly umenia, keď bol hlavným hrdinom jeho šarmatnýotec Arthur. Vaa, ešte teraz mám zimomriavky, tých pár dní, počas ktorých som knihu čítala, som nedokázala myslieť na nič iné.
Autorka týmto románom prakticky vyhovela želaniu svojich čitateľov, keď na ich žiadosť znovu otvorila dva ukončené príbehy a prepojila ich do dokonalej spletiďalších. Sériu tak tvoria dva prvé samostatné romány a zvyšné 4 opisujú osudy ich detí. Pre čitateľa je to splnený sen! Keď sa jeden príbeh skončí, netreba priveľa fantazírovať o tom, ako to asi bolo ďalej. Návrat k obľúbeným postavám skrze ich deti je dokonalý spôsob ako uspokojiť čitateľskú zvedavosť. A s prvým párom som absolútne spokojná. Neviem sa dočkať príbehov ostatných detí. V prípade veľkej netrpezlivosti si skrátim čas čítaním Fredericy, ktorou sa Mimi trošku inšpirovala. ;)
Keď veľavážený Hercule Poirot vyhlási, že nech je prípad akokoľvek zamotaný, v praxi je vrahom napriek všetkým mätúcim skutočnostiam aj tak najčastejšie ten, ktorý je zo všetkých podozrivých najviac pravdepodobný, jeho priateľ Hastings s dôverčivou povahou svoje podozrenia okamžite upriami konkrétnym smerom. Veď, to len v detektívkach je vrahom niekto skrytý, na koho neukazuje nijaký dôkaz...
Ibaže, my v jednej skvelej detektívke sme, ktorej autorka opäť neostáva svojej povesti nič dlžná a vyvrcholenie prípadu servíruje čitateľovi s gráciou a samoľúbosťou hodnou jedine Hercula Poirota.
S neskrývaným sebavedomím môžem vyhlásiť, že toto je úplne prvá Agathina kniha, pri ktorej som čosi (zďaleka nie všetko) uhádla. Okrem toho, že Poirot sa zaoberá jedným "hlavným" zločinom, pri svojom vyšetrovaní sa samozrejme odhaľuje množstvo ďalších aktérov, rodinných tajomstiev, možných motívov a pod. Nuž, a aj keď mi ani na um nezišlo, čo sa neskôr udeje v závere, prinajmenšom boli moje prvé podozrenia pomerne blízko pravde, aj keď nie úplnej. Považujem sa teda za pokročilého fanúšika, ha! A tento prípad považujem za top 5 od Agathy.
A samozrejme POV kapitána Hastingsa je pre mňa všetkým.
Romantické kvetinové tapety, záhrada ako z rozprávky (keď sa do nej pustí súci záhradník) a okamžitý pocit domova - presne to cíti mladá manželka Gwenda, keď navštívi sídlo Hillside a rozhodne sa ho kúpiť. No okrem radosti z nasťahovania pocíti ešte niečo - nepatrné déja-vu, akoby v dome už niekedy bola. Akoby poznala manželskú spálňu aj salón, z ktorého predtým viedli dvere. Akoby sa pozerala cez zábradlie schodiska do haly, kde na zemi niekto leží. Akoby tam kedysi videla vraždu...
Príbeh "rozpráva" čerstvá pani s entuziazmom a energiou hodnými jej mladosti, takže som si ju okamžite obľúbila. Ako som už neraz spomínala, absolútne milujem Agathine postavy, ktoré stelesňujú definíciu modernej ženy svojej doby. Sú dôvtipné, inteligentné, vedia vkusne vyberať spomedzi nekonečnej ponuky klobúkov, milujú pokrok a za spôsob, akým dávajúnenútene najavo svoje sebavedomie ich pokladám za svoje idoly. Gwenda takou rozhodne je, tak isto aj tajomná Helen a predovšetkým slečna Marplová, ktorá spolu s mladomanželmi záhadu ich nového domu vyrieši. Román má všetko, čo chcete od žánru #cozymystery ;)
BTW - pôvodný názov knihy je "sleeping murder", čo ešte lepšie vystihuje charakter prípadu, pretože ak niečo spí, spravidla sa aj zobudí, no zabudnutý nutne neznamená, že si naň niekto znova spomenie, skôr naopak. Páčil sa mi tento skrytý význam v názve, nabáda to čitateľa od samého začiatku premýšľať, kedy tá "zabudnutá" vražda vypláva na svetlo sveta, aby sa sl. Marplová mohla do nej nenápadne zakusnúť!
O tejto knihe som sa prvýkrát dozvedela z jedného dlhánskeho YouTube videa s odporúčaniami na najlepšie jesenné čítanie. No dievča vo videu si ju rozhodne neprečítalo, pretože jediné, čo má táto kniha spoločné s jeseňou je jej názov.
Nečítajte ju s očakávaním príjemných jesenných dní v New Yorku, vlastne sa úplne vykašlite na atmosféru knihy, pretože tá vám bude celkom ukradnutá. Jediné, čo vás bude zaujímať sú Fallon a Ben a na všetko ostatné okolo toho zabudnete. Vlastne zabudnete aj na to, že máte nejaký vlastný život a realita bytia bude pre vás na pár dní (alebo hodín?!) relatívnym pojmom.
Táto kniha má 3 nevýhody, kvôli ktorým podobné tituly razom obchádzam:
- je to mainstream jak hovado, všetci na planéte poznajú Colleen a jej tvorbu,
- je to Young Adult s mládežou, ktorá sa správa neprirodzene dospelo na svoj vek - ako keď v seriáloch o stredoškolákoch hrajú tridsiatnici,
- je tam plno explicitného jazyka a dopodrobna opísaných dotykov kože...
ALE!
- už som sa pár krát nechala strhnúť prúdom menom Colleen Hoover a ona ma zmietla zo zemského povrchu, takže, áno, opäť potrebujem terapiu,
- zopár rozhodnutí týchto teenagerov bolo tak nerozumných, že som im uverila, že sú ešte decká (kt. btw prežili hrozné veci) a všetko som im odpustila,
- jazyk bol použitý nenútene, bavili ma dialógy a ich sprosté reči, akosi sa to k tomu celé hodilo; a čo sa týka sexi scén, tie boli veľmi podrobné a pre tento príbeh to bolo nutné a dávalo mu to celkom iný zmysel (nechcem prezradiť viac, ako mám, takže si to skrátka budete musieť prečítať).
Colleen, ďakujem za neuveriteľný zážitok, potrebujem si ošpliechať ksicht ľadovou vodou a dať si od teba aspoň na rok pauzu. TYSM.
...vieš, ako to chodí v novinách - dnes senzácia, a zajtra ti do nich na trhu zabalia rybu."
Audrey Hepburn som si vďaka jej láskavej tvári vždy predstavovala ako nežnú a skromnú dievčinu, ktorej celosvetový úspech predčil všetky jej najodvážnejšie sny. A ona taká skutočne bola. O slávu a popularitu nestála, filmovanie ju nesmierne bavilo, no neskôr, keď už bola matkou, bola táto práca pre ňu vyčerpávajúca, pretože musela cestovať na dlhé mesiace do Hollywoodu - ďaleko od svojej rodiny.
Keď sa jej detský sen stať sa profesionálnou primabalerínou rozplynul, pracovala v Londýnskom klube ako tanečnica. A práve tam si ju všimol istý producent, vďaka ktorému dostala svoju prvú zlmuvu. Odvtedy Audrey siahala len vyššie a vyššie ku hviezdam.
Celý svet ju pozná zo snímok Prázdniny v Ríme, či Raňajky u Tiffanyho. Už málokto vie, že kým nakrúcanie v Ríme bolo ako sen, pôvabnú Holly z Raňajok hrala len pár týždňov po pôrode a srdce jej krvácalo zakaždým, keď musela dieťa nechať pestúnke. Len málokto vie, že Audrey netúžila prijať všetky ponuky z Hollywoodu, do mnohých ju dotlačil jej manžel (btw, považujem ho za nemilosrdného toxického sebca, ktorý sa snažil vyťažiť z jej slávy). Jej druhý mažel bol zas notorický neverník, k tomu asi niet čo viac dodať, len toľko, že obaja jej zlomili srdce.
Audrey.
Kráska z bulváru a pritom obyčajné dievča, ktoré poznalo hlad počas vojny.
Módna ikona, ktorá sa najlepšie cítila v papučiach pri varení večere pre svoju rodinu.
Múza slávneho Givenchyho, ktorá si jeho kúsky sama kupovala v malom obchodíku vo Švajčiarsku.
Vždy láskavá a zdvorilá, no jej úsmev zakrýval bolesť z nevery a troch potratov.
Davmi obdivovaná hviezda, ktorá zo všetkého najväčšmi túžila po pokojnom rodinnom živote.
Veľmi ma prekvapilo, že niekto tak globálne úspešný ako Audrey dokázal po narodení synčeka bez mihnutia oka zavesiť kariéru na klinec a venovať sa dojčeniu a pestovaniu kvetov. Popularita jej osobnosti nijako neublížila, bola stále sama sebou, verná svojim hodnotám, pripravená milovať naplno a nevzdávať sa svojho sna - vlastnej rodiny. Obe jej manželstvá držala pri živote viac ona ako partner, chcela aby vydržali kvôli deťom. Milovaná Audrey, dúfam, že si na konci života našla lásku a teplo rodinného kruhu. Všetok obdiv fanúšikov ti právom patrí.
“Vieš, koho držíš, Mária? Ten, ktorý kráča po hviezdach, má teraz nôžky také slabé, že nemôže chodiť; dlane, ktoré držali oceány, sú teraz detskými pästičkami. Tomu, ktorý sa nikdy nič nepýtal, budeš vysvetľovať, ako to na svete funguje. Na rukách budeš nosiť toho, kto nikdy nezakopol. Budeš kŕmiť toho, ktorý nikdy nepociťoval hlad. Na rukách máš Kráľa stvorenia.”
Anotácia túto knihu nazýva láskavou komédiou a je to viac než výstižné. Možno vás celkomnepostaví zo stoličky, ani nepripraví o celonočný spánok, ale zaručene si s ňou veľmi príjemne oddýchnete. Možno ju nezhltete za jeden večer, ale to ani nie je jej cieľom. Ak hľadáte niečo príjemne ležérne, vďaka čomu pookrejete na duši, toto je presne príbeh pre vás, pretože do Mitfordu sa budeteradi vracať.
Ja som ju čítala celý mesiac a vracala s k nej ako k ďalšej epizóde obľúbeného seriálu. Jeden skutočný seriál mi to aj pripomenulo - otca Browna, pozerať na príbehy jeho farníkov, ktorí berú život s humorom, mi pripomína lenivé poobedia s mamou. :)
Zápletku vytvára množstvo postáv. Začiatok knihy je v znamení spoznávaniaľudí v obrovskom merítku, kto býva na akej ulici, čo je jeho prácou atď. Môže to byť sprvu veľké sústo, no ako strany ubiehajú, odrazu poznáte celé mesto, akoby ste v ňom žili odjakživa. Viete za kým ísť, keď sa vám v komore minuli jablká, poznáte miesto, kde kúpite najlepšie koláče, viete, prečo sa poštár zvykne zržať v kancelárií fary trochu dlhšie než inde, viete, že gigantický miestny pes ala nákladiak vám nikdy neublíži a viete na koho sa obrátiť, ak potrebujete skrátka pomôcť.
Mitford sa stane vašou súčasťou a vy sa stanete súčasťou neho. S jeho rozkvitnutou alejou, klebetami a občas popletenými susedmi.
Odporúčanie na túto knihu si predstavteako pozvánku na čaj k vašej obľúbenej priateľke, ktorá býva v Mitforde. Také niečo by ste určite neradi odmietli. ;)
Aká tenká môže byť hranica medzi láskou a posadnutosťou?
Sú roky odlúčenia a čakania ťažkou romantikou alebo je takáto situácia zaľúbencov skôr tragická? Aj vám to pripomína istý nestarnúci príbeh lásky, ktorého nová adaptácia nedávno pristála v kinách? Nuž, nie ste úplne ďaleko.
Síce ide o typickú historickú romantiku, nemožno si nevšimnúť temnejšie podtóny príbehu, najmä čo sa týka hlavného hrdinu. Jeho minulosť je spojená s ponížením a krivdou, náročným detstvom, odmietnutím blízkej osoby a bolesťou spôsobenou priepastnými rozdielmi v spoločenskom postavení. Ďalej je tu výrazný prvok roky plánovanej odplaty vedenej hnevom, čo ovplyvňuje vzťahy aj s tými, na ktorých nie je smerovaný. Má to obrovský dopad na správanie postáv, ktoré sú často nevyspytateľné. Autorka ma v tomto mnohokrát prekvapila, s niektorými odhaleniamisom zďaleka nepočítala. Hlavný hrdina skrátka nepredstavuje čistý romantický ideál, zároveň však nie je negatívnou postavou. Príbeh budí dojem gotickej klasiky prepletenej s niečím nepoznaným. Ako keď nanovo vydláždia starý chodník - viete kam vás zavedie, ale kráčať po ňom už nie je ako predtým.
A áno, vzťah hlavných postáv mi pripomenul Búrlivé výšiny - nie však svojou drámou a tragickosťou, ale hĺbkou a zmyselnosťou.
Kniha nie je úplne „cukríková“, ale ani celkom temná. Balansuje medzi idealizmom a tvrdou realitou. A nad tým všetkým bdie „Džentlmen Jim“ ako legenda, ktorá vytvára auru tajomstva.
