Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak ste už čítali prvú časť, dvojka vás možno ani neprekvapí. Avšak, aj keď sa pri prvom oťukávaní tvári, že sa z nej nič nové nedozviete, nie je to tak. Ondrej Sokol nás tentokrát berie do nového mesta a prostredia, v ktorom narazíme na množstvo postavičiek podobných tým z prvej knihy.
Čítanie som si znovu užívala najviac, ako sa len dalo. Keďže už v jednotke som zistila, že autorov humor mi sadol ako “ric na šerbeľ”, patrične som si vychutnávala všetky narážky a prirovnania, ktoré viedli k záchvatom smiechu.
Ak premýšľate nad niečím zábavným, čo vám skrášli blížiace sa sviatky, určite siahnite po knihách tohto autora.
Po Kníhkupcovi z Kábulu som nemohla spávať - a to doslova. Neustále som sa v noci prehadzovala a premýšľala nad tým, či je život žien jednoduchší, ak za nich rozhoduje niekto iný. Ako vôbec dokážu tieto ženy potlačiť svoje pocity, túžby a záujmy? Bolo mi z toho smutno. Smuto a zle zároveň.
Autorka knihy nám prináša pohľad do jednej z mnohých, navzájom si podobných, rodín. Ukazuje nám život jednotlivých členov a dva svety, ktoré sú úplne odlišné - svet mužov (s možnosťou vzdelávať sa, vyberať si v živote, záľubách, láske a všetkom ostatnom) a svet žien (ticho túžiacich po vzdelaní, trpiacich a slúžiacich ostatným, bez možnosti na vlastný názor a akýkoľvek druh šťastia). Aj v rodine Sultána Chána sú tieto veci skutočnosťou - Sultán vedie rodinu tvrdou rukou a rozhoduje o všetkom.
Hoci bola kniha veľmi zaujímavá, bola aj značne nepríjemnou a trochu zmätočnou. Pri príbehoch, nech boli akokoľvek zaujímavé, mi chýbalo vymedzenie toho, ktoré situácie zažila autorka priamo a ktoré jej boli sprostredkované. Zároveň by som uvítala jej osobný pohľad na problémové situácie, keďže môžeme predpokladať, že sa do veci rozumie trochu viac, než bežný čitateľ.
Ak však odhliadnem od týchto drobností, kniha bola dobrým (i keď smutným) rozšírením si kultúrnych a sociálnych obzorov.
Malá útla knižôčka, s nenápadným strieborným medveďom na obale, v sebe ukrýva históriu národa, o ktorom mnohí z vás možno ešte nepočuli. A hoci sa rusíni pomaly dostávajú do povedomia ľudí aj prostredníctvom obrazoviek a známych osobností, ich históriu pozná podrobne málokto (dokonca ani väčšina ich samotných).
Ivan Pop sa preto rozhodol vytvoriť prácu, v ktorej nám tento národ predstaví od jeho počiatkov takmer až po súčastnosť. Jeho zásahy do histórie, účasti na rôznych bitkách i počiatky kultúrneho života - to všetko nájdete v tejto malej modrej publikácii.
Ja sama som v tejto oblasti mala pomerne veľké medzery. A hoci čítam veľa, o mojich predkoch som toho veľa nevedela. Teraz už môžem aspoň prehlásiť, že mám aký-taký prehľad.
Som veľmi rada, že vznikajú publikácie a knihy, ktoré pomôžu mladým generáciám Rusínov pochopiť, odkiaľ pochádzame, kým sme boli a ako sa naša história vyvíjala súbežne s tou slovenskou, českou a všetkými naokolo.
Ak túžite poznať čaro rastlín, táto kniha je pre vás ako stvorená. V jej nenápadných stranách sa ukrývajú poklady v podobe receptov, postupov a rád, ktoré sa zídu pri ich spracovaní.
Veľmi sa mi páči, že je kniha rozdelená podľa ročných období, čo uľahčuje čitateľom orientáciu. Nádherné obrázky a ilustrácie dodávajú jednotlivým stranám unikátne čaro.
Popri receptoch a informáciách o prírode, vás kniha naučí aj čo-to o starých bohyniach, ktoré kedysi uctievali naši predkovia.
Tak túto knihu som si naozaj užila. Vtipné popisy kapitol pri obsahu boli prvým náznakom dobrého čítania. Kniha ma od začiatku pohltila a musela som o nej premýšľať aj keď som ju práve nedržala v rukách. Je vidieť, že autor sa dobre vyzná v mnohých témach a jeho poznatky dodávajú knihe zaujímavú príchuť.
Postavy sú presne také, aké by ste mohli v 13. storočí očakávať. Páči sa mi mágia, ktorá doslova sála z každej stránky. Tajomno a pomalé odhaľovanie prepletených nitiek sú ako čerešnička na tomto horkasto-sladkom príbehu.
.
Verím, že černokňažník Samuel si určite získa srdce nejednej čitateľky a zaujímavé prastaré postavy bohov a lesných duchov nám autor prinesie aj v nejakej ďalšej knihe.
Noemí Taboad je mladá, krásna a zvyknutá na bohatý spoločenský život v Mexico City. Preto spočiatku nie je nadšená zvláštnym listom svojej sesternice Cataliny, ktorá ju prosí o pomoc. A hoci mexický vidiek nie je práve zaujímavým prostredím, naliehanie otca a zjavné duševné nepohodlie milovanej sesternice rozhodnú za ňu.
Autorka nás rýchlo vťahuje do príbehu. Už po pár stranách sa, spolu s Noemí, dívame na nie veľmi prívetivo vyzerajúci dom, ktorého názov - Vysočina, je skutočne len spomienkou na dobré časy. Rodina Catalininho manžela je svojská omnoho viac, než by sa patrilo a hmla obklopujúca rodinné sídlo toho ukrýva menej než staré tapety prepúšťajúce tichý šepot.
Musím uznať, že táto kniha bola skvelou voľbou. Tajomná atmosféra, veľké sídlo a nevrlí ľudia sú len náznakom toho, čomu musela Noemi čeliť. Jednotlivé tajomstvá, zmätok v realite a šialenstvo pomaly sa blížiace zo všetkých strán sa autorke podarilo vykresliť celkom uveriteľne. Sama som v napätí čakala, ako sa dej vyvinie a ako z toho zmätku vykorčuľujú jednotlivé postavy. Koniec bol prekvapivý, ale pozorný čitateľ by ho mohol odhadnúť tak za polovicou.
Celkom si viem predstaviť, aké surrealistické diela by pri počúvaní tejto knihy mohol vytvoriť zručný umelec.
Marek Wolf sa po viac-menej úspešnom výlete do Kanady vracia na rodnú hrudu, aby riešil nielen rodinné problémy, ale aj vyšetrovanie vrážd, pri ktorých vrah používa ako vražedný nástroj červy. Akoby nestačil jeden náročný prípad, Wolf musí prebrať ďalšiu mŕtvolu, pri ktorej dôkazy nedávajú zmysel.
Naozaj som vďačná, že sa Wolf vrátil späť na Slovensko k bratislavským vyšetrovateľom.
Chýbal mi ako Fenrir, tak aj typické postavičky policajného zboru, na ktoré som si už nejak privykla.
Prípad je (aspoň v mojom ponímaní) o trochu nechutnejší než zvyčajne, avšak, hrôzostrašný vzhľad miesta činu je len jemným začiatkom. Páčilo sa mi zvyšovanie napätia a nečakané zvraty, ktoré si autor pre čitateľov pripravil… (aj vďaka tomu idem expresne rýchlo zháňať Volavku).
Oceňujem, že okrem hlavnej linky si autor dáva záležať aj na vedľajších postavách, ktoré postupne spoznávame viac a viac. Možné prepojenie a nadväznosť dejových liniek sú v tomto prípade len čerešničkou na torte.
Ak ešte stále uvažujete nad tým, či dať Zvieracej sérii šancu, ani neváhajte. Knihy sa čítajú ľahko, dej beží rýchlo a nuda vám pri nich určite nehrozí. Tak smelo do toho, milí knihomoli!
Táto kniha je vynikajúcim príkladom toho, že slovenská tvorba neustále napreduje a vybrala sa tým správnym smerom.
A je len na vás, ako budete jej nevšednosť a výnimočnosť objavovať.
Pre mňa bola jednoznačnou voľbou audiokniha (po dobrej skúsenosti so Slovenskom NOIR).
A to teda bola jazda!
Zaujímavé, nevšedné, vtipné, i smutno-smiešne diela vo mne vyvolávali veselosť i smútok. Ako v každej knihe od rôznych autorov, aj v tejto som si našla obľúbené aj menej obľúbené diela.
Prínosom audioknihy bolo počúvanie skúsených prednesov známych osobností. Ako som spomínala, nie každé dielo a prednes ma ohúrili, určite však tie pozitívne prevládali nad tými vlažnými.
Za seba by som vypichla najmä tieto: Malá modrá knižka, Čo sa stalo v Malej Polhore, Redaktorský gambit či Svetloružová Anička.
Ak teda túžite po dobrom umeleckom zážitku, siahnite po diele Slovensko Komické. Bude to sranda. Sľubujem!
Hoci sa život na kolesách môže zdať ako zaujímavé dobrodružstvo, táto kniha v sebe nesie oveľa hlbšie posolstvo. Nie je len o bývaní uprostred púšte a spevoch pri večernom ohni. Je o bolesti, strate, neschopnosti štátu postarať sa o svojich občanov. Áno, o tomto asi najviac.
Autorka nám svojím priblížením sa tejto komunite ukazuje, akou strastiplnou cestou musia prejsť ľudia, ktorým príjem nepostačuje na to, aby si zabezpečili základné potreby pre život. A tak vyhlasujú osobné bankroty, sťahujú sa do priestorov 2x6 metrov a striedajú sezónne práce na repových poliach či v skladoch Amazonu...
Jessica Bruder si naozaj dala záležať na pochopení tematiky tak veľmi, že sa sama na istý čas presťahovala do karavanu. Jej pocity a zistenia pridávajú knihe iný rozmer, ktorý ja osobne vnímam veľmi pozitívne.
Nádherná publikácia, ktorá vám ukáže, aké víly, škriatkovia, čerti a strigy prebývajú v rusínskej kultúre.
