Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
V knihe sa opäť stretávame so striedaním kapitol. Tentokrát však putujeme do oveľa vzdialenejšej minulosti a počas toho, ako sa Marek snaží rozpletať záhadu staršiu, než je on sám, spoznávame mladého policajta, ktorý sa ocitne medzi dvoma mlynskými kameňmi.
A budúcnosť je tak neistá, ako len môže v tomto pochybnom a nebezpečnom biznise byť…
Jednou z vecí, ktoré mi v knihe chýbali, bol Fenrir. To, že ho Wolf nechal v Bratislave, som predýchavala ťažko. Avšak, autor ma tak zamestnal dejom a vývojom situácií, že na chudáčika Fenrira by asi naozaj nezostalo veľa času.
Páči sa mi, ako sa pomaly rozpletá príbeh Marekovho života a aj života jeho rodiny.
A verte, že ak sa vydáte na dobrodružstvo, ktoré stvoril František Kozmon, Wolfa si zamilujete rovnako - šak - takmer dokonalý to chlap.
Nie často sa mi stáva, že mi nejaká knižná séria prirastie ku srdcu, ale musím uznať, že tá zvieracia od Kozmona si pomaly vytvára cestičku od pozície “prečítam si to raz” k pozícii “toto musím mať na svojej poličke”.
Musím povedať, že autor vyvrátil všetky moje počiatočné pochybnosti. Dej sa posúval vpred plynule, mohli sme ho sledovať prostredníctvom mnohých postáv - avšak nepôsobilo to mätúco. Prepojenosť jednotlivých mafiánov, politikov a úradníkov môže znieť ako fikcia iba niekomu, kto za posledné štyri roky videl televízor len z vesmíru. Páči sa mi však, že autor stavil na svoje predchádzajúce pracovné skúsenosti a tému niesol týmto smerom, čo sa odrazilo aj na kvalite príbehu.
Naozaj kvitujem krátke kapitoly. Dej pri nich uteká oveľa rýchlejšie a čitateľa pobádajú k prečítaniu knihy na jedno posedenie.
Ja som bola s knihou naozaj spokojná, takže vám ju môžem len odporučiť.
Máloktorý životný príbeh, ktorý som čítala, mi pripadal tak neuveriteľný, ako ten Tarin. Jej snaha po vzdelaní a objavovaní nových vecí bola tak silná, že dokázala prekonať nátlak rodiny, strach z neznámeho i striktnosť náboženskej výchovy.
Vnútorná sila, ktorú v sebe našla - aj napriek nepriaznivému okoliu a problémom, by mala inšpirovať ľudí po celom svete...
Na začiatku som čakala niečo ako odľahčené čítanie o vzťahu rodičov s deťmi. Dostala som však hlbokú analýzu svojho správania, výchovy a vzťahov s okolitým svetom. Zistila som, prečo sa v mnohých situáciách správam neštandardne a získala som mnoho otázok, ktoré by som mala položiť svojím rodičom...
Philippa Perry posledné dva týždne každé ráno a večer trápila moju myseľ premýšľaním o tom, akým som človekom, akým budem raz (o milión rokov) rodičom a či sa traumy mojich rodičov preniesli na mňa a ja ich podám ďalej.
Táto kniha však nie je len o mne. Je o nás všetkých, o našich rodičoch, predkoch a potomkoch, ktorí po nás zostanú. Je plná príkladov zo života, ktoré vám pomôžu zvládať stres u seba, ale aj u detí. Je plná rád a cvičení, pomocou ktorých sa naučíte porozumieť svojmu dieťaťu či blízkej osobe. Je plná zabudnutej bolesti a tráum, ktoré nevedomky posúvame ďalej, ale i odpustenia a sebarozvoja, ktorým musíme prejsť, aby sme našli lepšie verzie samých seba. Táto kniha je o vás, o mne, ale aj o každom človeku, ktorého stretnete na ulici...
Väčšinou knihy, ktoré čítam, nenápadne odporúčam zopár priateľom. Pri tejto som však mala chuť kúpiť ju do každej rodiny naokolo. A tak, ako ju odporúčam svojim blízkym, odporúčam ju aj vám.
Netvrdím, že pri nej nebudete plakať, ani, že si nespomeniete na zlé veci vo svojom živote. Po jej prečítaní však nájdete smer, ktorým sa môžete ďalej uberať a pokrok uvidíte v inom vnímaní sveta, v menej častom kriku dieťaťa, či lepšom vzťahu s mamou...
Toto je presne ten typ knihy, ktorú si chcete odložiť do rakvy a kochať sa ňou pred spánkom počas škaredých slnečných rán.
Šeptuchám som odolávala pomerne dlho. Nakoniec si však ku mne našli cestu - a poviem vám, nič lepšie sa mi nemohlo stať.
Príbeh bol dokonalý…
magický, ale zároveň reálny…
smiešny, ale plný sĺz a bolesti…
cudzí, ale tak trochu vlastný každému z nás…
Už teraz viem, že jedno prečítanie mi nestačí a znovu sa do knihy pustím v najbližších mesiacoch.
Podlasie vás opantá. Usadí sa vo vašej duši v podobe jemného oparu zaváňajúceho po detstve, veľkej budúcnosti a mágii, ktorá sídli v každom z nás. Mágii, ktorou neoplývajú len pravoslávne šeptuchy…
Táto kniha vám rozhodne nebude ťahať medové motúzy popod nos, práve naopak, postaví vás pred obraz budúcnosti tak desivej a nezastaviteľnej, že usmievať sa jednoducho nebudete schopní.
Počas čítania si tak stokrát premyslíte, či do tohto sveta privediete nejaké deti. Zvážite pre a proti odsťahovania sa na Sibír (rozumej jednej z mála budúcich úrodných pôd na planéte) a deti sa presunú na priečku niekde medzi teploty nebezpečné pre ľudské telo a nedostatok potravín spôsobený výkyvmi počasia.
V inom svete by som očakávala, že predpovede vedcov o oteplení a nebezpečenstvách z toho plynúcich, popudia politikov a štáty natoľko, že sa okamžite prestanú ničiť dažďové pralesy, že každý človek vysadí aspoň 5 stromov a influenceri vytvoria kampane na podporu zelenšieho sveta.
Toto sa však môže stať iba v ideálnom svete.
V tom našom nám zostáva len začať od seba, vzdelávať ľudí naokolo a prosiť prírodu o odpustenie - aj keď to, čo na nej páchame sa najpresnejšie vyjadruje termínom ~neodpustiteľné~
Rozhovory Jána Štrassera s Milanom Lasicom sú niečím, čo si nemôžete nechať ujsť. Hlavne preto, že obaja sú mimoriadne vzdelanými a schopnými majstrami slova, čo už samo o sebe sľubuje veľmi zaujímavé čítanie.
Veľmi sa mi páčil koncept knihy založený na rozhovoroch s mesačným odstupom.
Schopnosť Jána Štrassera položiť otázku správne a zaručiť, aby sa čitateľ nenudil, je nepopierateľná.
Vtipné hlášky, spomienky na minulosť i príhody známych mi pripomenuli, prečo bol Lasica jedným z mojich naj komikov.
A ak si túžite aj vy zaspomínať na osobnosť, ktorá formovala humor našich rodičov a starých rodičov, určite nevynechajte knihu Rok Lasicu.
Táto kniha bola tak neskutočná, že som ju prečítala za jediný deň a ľutujem len to, že som sa k nej nemohla dostať skôr. Turton príbeh vystaval príjemne. Postavy aj prostredie boli nadmieru uveriteľné a ja som miestami mala pocit, že v diaľke počujem šum mora aj šepot diabla. Postavu Arenta Hayesa je veľmi ťažké si neobľúbiť - dobrák, ktorý bráni slabších a bojuje za pravdu je hrdinom takmer každého čitateľa. Vedľajšie postavy sú výrazné a jednoducho zapamätateľné.
Prostredie lode plaviacej sa cez oceán je skvelým námetom - počet postáv je síce obmedzený, ale panika vyvolávaná objavovaním sa niečoho, čo sa na loď nemalo ako dostať prináša tú správnu tajomne-desivú atmosféru.
Toto je už druhá kniha, pri ktorej Turton dokázal, že písanie príbehov je preňho to pravé a ja sa už nemôžem dočkať ďalšej knihy, ktorú si od neho prečítam.
Táto kniha je presne taká, ako jej obálka - veselá a rozmanitá. Ondrej Sokol vás v nej vezme na zábavnú cestu plnú neuveriteľných príhod, zaujímavých ľudí a životných skúseností, ktoré by mohli tvoriť odborné príručky do viacerých zamestnaní.
Väčšinou ma knihy nerozosmievajú hneď na začiatku, pri tejto som sa však po prvých stranách usmievala od ucha k uchu. Okrem príjemne zvoleného štýlu, ktorý mne osobne sadol, ma veľmi potešili umelecké prostriedky využívané autorom (Po štvrtej narážke na Stopárovho sprievodcu bolo rozhodnuté.).
Ak premýšľate nad nenáročným čítaním, pri ktorom sa zabavíte, Ako som vozil Nórov je skvelým výberom.
Zaujímavosť na koniec: Od kedy som čítala túto knihu, mala som česť stretnúť pár “nórskych šoférov” aj u nás, a poviem vám, stretávať ich viac, asi šoférujem stále s diaľkovými svetlami - nech som pripravená.
