Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pracovať v odľahlom hoteli uprostred lesov môže znieť ako romantická predstava. To však nie je prípad Warrena, ktorý tu žije so svojim strýkom a jeho manželkou. Hostia sú v tomto prípade iba výnimočným prekvapením až do chvíle, kým sa v hoteli neobjaví tajomná postava. Je však možné, aby hotel praskal vo švíkoch kvôli dávnemu tajomstvu? Čo má za lubom strýkova manželka, teta Anakonda? A kto je tá tajomná postava túlajúca sa po hotelových chodbách?
Hoci je príbeh stavaný pre detského čitateľa, aj ja ako dospelák, som si ho veľmi užila. Stretnutie s Warrenom bolo zaujímavé. Bavilo ma objavovať zákutia hotela, hlavne po chvíli, keď sa zaplnil nečakanými hosťami. Záhada bola zaujímavá a nemala som pocit, že by príbeh niekde stagnoval. Jednotlivé postavičky sú výrazné a ľahko zapamätateľné. V audioknihe som si veľmi užila aj sprievodné zvuky a vlastne celé prevedenie príbehu.
Ak sa vo vás stále ukrýva kúsok zvedavého dieťaťa, Warren Trinásty a Vševidiace oko bude určite príjemným prekvapením.
Reportáže Andreja Bána mám celkom rada. Sú prísľubom trochu nezvyčajného dobrodružstva. Takého, na ktoré sa síce vydávate dobrovoľne, ale netešíte sa, pretože ste svedkami niečoho strašného. Spoznávate svet a vykračujete zo svojej komfortnej zóny. Nie veľmi, ale dosť na to, aby ste si uvedomili, aké máte vlastne šťastie, že ste sa narodili o niekoľko stoviek kilometrov ďalej.
Ak máte vo svojom okolí milovníka reportážnej literatúry alebo niekoho, koho zaujíma oblasť Balkánu, touto knihou iste nič nepokazíte. Za mňa veľmi zaujímavé a poučné čítanie.
Keby mi prečítať knihu trvalo tak dlho, ako veľmi som sa na ňu tešila, Ľudskosť by padla už po dvoch dňoch. Aj napriek môjmu počiatočnému zápalu ma však v polovici začala nudiť a cesta ku koncu bola dlhá a monotónna...
Rutger Bregman nám v knihe ponúka pohľad na dejiny nášho druhu. Poukazuje na správanie našich predkov a na základe štúdií a výskumov sa snaží vyvrátiť tvrdenia filozofov i odborníkov, ktorí stovky rokov predpokladali, že ľudia sú vo svojej podstate zlí.
Autorov štýl podávania informácií nebol zlý. Jeho vysvetľovanie bolo zrozumiteľné a aj napriek odbornosti si zachovával slovník vhodný pre menej náročného čitateľa.
Obzvlášť ma zaujali kapitoly o moci a jej vplyve na pracovníkov v nadriadených pozíciách. Aspoň táto časť mi dala niečo do pracovnej oblasti života.
Moje pocity sú po dočítaní celej knihy trochu rozpačité. Možno je to z toho dôvodu, že som už o väčšine rozoberaných štúdií a výskumov čítala, takže som prišla o wow efekt. Alebo to je mojím realisticko-pesimistickým pohľadom na svet, ja neviem... každopádne však pre mňa Ľudskosť asi nebude knihou roku.
Našla som v nej však aj odsek, ktorý veľmi trefne rozoberá aktuálny stav na sociálnych sieťach:
"Keď sa zahrabeme do svojich zákopov, strácame kontakt s realitou. Privádza nás to k presvedčeniu, že malá nenávistná menšina odzrkadľuje celé ľudstvo. Ako tých zopár anonymných internetových trollov, ktorí sú zodpovední takmer za všetku žlč na Twitteri a Facebooku."
To, že mňa kniha neoslovila, ale nenamená, že pre vás nebude tou prelomovou publikáciou, vďaka ktorej začnete veriť v dobro. Prečítajte si ju a dajte mi vedieť, či to zabralo.
Rozbeh mi prišiel dosť pomalý a občas som musela hľadať niektoré povedomé mená. Čo ma však vytáčalo úplne do vývrtky, bolo správanie sa žien v tejto knihe. Neviem, či je to subjektívny pohľad autora, alebo do knihy potreboval špeciálne jednoduché hysterky, ktorým sa už pri jemnom nepokoji krútila hlava a odpadávali, avšak, aby tak konali takmer všetky ženy v knihe mi prišlo dosť nepresvedčivé a jednotvárne. Inak som si knihu celkom užila, ale druhýkrát už po nej pravdepodobne nesiahnem.
Malostranské čarodejnice určite stoja za vašu pozornosť. Okrem toho, že sa počas čítania dozviete veľa zo zákutí a histórie Prahy, ponúkajú aj dobrodružstvo, ktoré vás aspoň na malú chvíľu prenesie do iného sveta.
Ak ste fanúšikom netradičných príbehov, ktoré majú tendenciu v čitateľoch vyvolávať výbuchy smiechu doprevádzané nekontrovateľným slzením očí, táto kniha by sa vám mohla páčiť. A ak sa aspoň trochu orientujete v politickom usporiadaní sveta a viete, čo si máte predstaviť pod pojmom Severná Kórea, toto je osud a kniha je pre vás ako stvorená.
Ľudia majú často tendenciu myslieť si, že režim, v ktorom sa narodili, je nemenný. Ako ľudstvo sme si predsa prešli už dvomi svetovými vojnami a nikto snáď nebude taký hlúpy, aby vyvolával tretiu. Žili sme si v relatívnej konformite a mysleli sme, že to takto bude navždy.
Demokracia je stav, ktorý nám príde normálny, ak v nej žijeme. Je až smiešne, ako ľahko sa pokojná krajina môže zmeniť na iný režim. A práve na to sa Snyder vo svojej knihe zameral. Čitateľovi prináša dvadsať ponaučení, z ktorých by sme si mali brať príklad a pozorne sledovať jednotlivé náznaky, ktoré by mohli viesť našu demokratickú spoločnosť do záhuby.
A hoci je obsah knihy väčšinovo prispôsobený práve odkazom na Trumpovu prezidentúru, nájde sa v nej aj mnoho príkladov týkajúcich sa Európy, Ruska či Číny.
Oceňujem, že kniha je písaná jazykom, ktorý pochopí aj nenáročný čitateľ. Timothy Snyder šiel priamo k veci - je teda vynechaná zbytočná vata a dielo, ktoré držíte v rukách, je krátke, trefné a zachytáva podstatu, ktorej by iný autor doprial dvojnásobok, možno aj trojnásobok strán. Kniha ponúka náhľad na problematiku a vypichuje ďalšie publikácie, ktoré sú v tejto oblasti relevantné, čo sa mne osobne veľmi páčilo.
Už Malý princ nám ukázal, že na to, aby bola kniha výnimočná, nemusí mať stovky stránok a niekoľko pokračovaní. Občas postačí aj malý formát s pár ilustráciami a myšlienkami. A presne v tejto kategórii nájdeme aj knihu Chlapec, krtko, líška a kôň.
Toto jemné dielo vás uchváti svojím vizuálom ešte pred tým, než knihu vôbec otvoríte. A hoci už obálka je nádherná, ani zvyšok knihy sa nenecháva zahanbiť. Jemné ilustrácie, ktoré prenechávajú niečo aj fantázii čitateľa, nenáročné texty - alebo skôr frázy, ktoré nesú myšlienky, ale premýšľanie je na vás, a hlavne mnoho priestoru na dojmy, pocity a záblesky spomienok plynúce pomedzi hrubé, navždy zapamätateľné stránky, ktoré sa dotknú vašej duše.
Tajomstvo striebornej čarodejnice nám ukazuje svet plný mágie, čarovných bytostí a tvorov, ktoré žijú medzi nami, aj keď ich nevidíme. Nesmieme však zabúdať na silu priateľstva, lásky a rodiny, ktorá je dôležitá pre oba svety, nie len pre ten magický.
A čo viete, ak sa trochu posnažíte, ani nebudete veľmi prekvapení, keď na vás pri najbližšej ceste po ulici zašepká nejaké domové znamenie.
Často sa mi stáva, že si odrazu uvedomím, že dýcham. Akoby som práve v danej chvíli pochopila, že sa moje pľúca rozťahujú a vzduch mi prechádza cez nos do hrude. Akoby som chvíľu pred tým vôbec nepotrebovala k životu kyslík…
Je to však len klam. Dýchanie je pre nás tak prirodzené, že si ho väčšinou ani neuvedomujeme. A už vôbec o ňom nepremýšľame ako o činnosti, s ktorou sa dá pracovať. To by sme však mali.
James Nestor nám vo svojej knihe predstavuje techniky, metódy, experimenty, ale aj vlastné skúsenosti, ktoré ho viedli k tomu, aby sa dýchaniu začal venovať do hĺbky. Sprevádza nás krajinami a spoločenstvami, ktoré dokázali tak obyčajnú vec, akou je nádych a výdych, rozvíjať nepredstaviteľným spôsobom - a zistili, ako si pomocou dýchania predĺžiť život či vyliečiť choroby.
Táto kniha vám toho môže dať veľa po viacerých stránkach. Spoznáte rôzne techniky dýchania, ktoré praktizujú mnísi, guruovia či taký Wim Hof. Vysvetlí vám, ako dosiahnuť kontrolu nad svojím telom, zlepšiť trávenie, spánok alebo ako zastaviť panický záchvat. Áno, je plná skvelej budúcnosti a splnených snov, ale aj potreby cvičenia, sústredenia a dlhodobej práce, po ktorej prídu výsledky.
Nestor ako novinár sa drží faktov, predkladá nám štúdie (na ktorých sa aj on sám podieľal) a ukazuje potrebu vhodného dýchania z viacerých uhlov. Aj napriek neformálnejšiemu štýlu je z knihy cítiť profesionálne spracovanie a vedeckosť, ktorej sa autor drží.
