Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Poznáte ten pocit, keď otvoríte sociálne siete a dívate sa na vysmiatych ľudí, ktorí sa zabávajú, stretávajú, cestujú... A vy? Cestujete do práce, stretávate sa s tromi ľuďmi a vôbec nevítate každý deň s obrovským úsmevom na tvári. A pri sledovaní toľkého šťastia, ktoré zažívajú iní, vás prepadá pocit smútku.
Je však problém v tom, že nie sme dostatočne šťastní? A koľko šťastia je málo šťastia? Postačí úsmev denne? Dva? A čo ak to nezávisí od počtu úsmevov?
Owen O´Kane napísal knihu, ktorá by čitateľom mala pomôcť pri hľadaní šťastia. Ako psychoterapeut v nej zhrňuje techniky, skúsenosti, ale aj príklady zo života, ktoré ukazujú, ako je možné narábať s vnímaním šťastia v každodennom živote. Nečakajte však prepracovaný návod - skôr ide o jednoduché cvičenia a zamyslenia, pri ktorých by ste mali zapojiť hlavu a premýšľať nad problémami.
Zo všetkej motivačnej literatúry, ktorú som doteraz prečítala, je táto kniha takým lepším stredom - ponúka jednoduché cvičenia, ktoré vás nebudú veľmi trápiť, ale skôr vás prinútia premýšľať nad vecami. Delenie kapitol je jednoduché a necháva čitateľovi voľnú ruku v tom, čomu by sa chcel práve venovať. Autorove postrehy som si užila, rovnako, ako aj jeho príbehy a pozorovania z praxe.
Ak hľadáte nenásilné čítanie, ktoré vám má pomôcť zamyslieť sa nad svojím vnútrom, Desetkrát šťastnější je správnou voľbou.
Každý z príbehov v tejto knižke sa pohráva so vzťahmi, avšak každý úplne inak - po svojom. Autorka dokáže na niekoľkých stranách načrtnúť atmosféru, ktorá čitateľa vťahuje do nepoznaných i priveľmi známych svetov. Rozpráva celkom jasne, ale aj v náznakoch, v ktorých tkvie pochopenie príbehov...
Čoraz častejšie zisťujem, že čítať slovenské autorky sa oplatí. Naposledy mi takto padla sánka pri Krídlach z papiera a som rada, že aj v Dôvode na radosť sa našli situácie, ktoré ma vyvádzali z komfortnej zóny. Ako to už býva, niektoré príbehy sa mi páčili viac, iné menej, ale po dočítaní celej knihy vo mne ostal nádych entuziazmu a už teraz viem, že toto nebude moja posledná kniha od autorky.
Ak hľadáte niečo rýchle na prečítanie, ale zároveň náročnejšie na spracovanie a pochopenie, siahnite po tejto knižke (a možno ju len rýchlo preletíte bez hlbšieho zamyslenia - aj tak je to v poriadku, veď každý vidíme svet inak...).
Hoci patrí Shakespeare k najväčším dramatikom, ktorého meno je známe po celom svete, jeho život obsahuje plno tajomstiev, o ktorých odkrytie usiluje mnoho historikov. A práve do tohto prostredia nás autorka vťahuje.
Hoci to nebolo až také napínavé, nemôžem povedať, že by som sa pri čítaní vyslovene nudila. Citácie, zaujímavosti a prelínanie časových liniek boli vhodným doplnkom k vyšetrovaniu a záhade, ktorú sa hlavná hrdinka snažila rozlúštiť. Musím sa priznať, že nepoznám bardove diela až tak podrobne, aby mi kniha po tejto stránke nejak výnimočne ulahodila, ale minimálne ma prinútila pridať si na svoj čitateľský zoznam zopár Shakespearových diel.
Je teda, podľa mňa, jedno, či patríte k jeho fanúšikom, alebo nie - na vašom čitateľskom zážitku to veľa nezmení - stále si knihu môžete dostatočne vychutnať.
Za mňa teda zaujímavé čítanie, ktoré ma určite nalákalo aj na druhý diel.
Kniha nenaplnila všetky moje očakávania, hoci má skvelý potenciál, avšak stále ju považujem za zaujímavé čítanie. Niektoré pasáže mohli autorky viac prepracovať, aby sa príbeh neposúval tak "plocho" a aby čitatelia nazreli aj do dôvodov konania postáv.
Čo sa týka postavy "hlavnej hrdinky", keďže ide o prvú knihu zo série, verím, že v ďalších dieloch bude postava vykreslená komplexnejšie a pochopiteľnejšie - teda, ak sa dočkáme ich prekladov.
Strhujúci román, ktorý vás vtiahne priamo do centra Štokholmu. Kým si však budete vychutnávať vynikajúce opisy danej doby a okolia mesta, pred očami sa vám budú prelínať príbehy, ktoré vami otrasú, znechutia vás, rozplačú, ale aj rozosmejú a pobavia.
Aj keď šlo o autorov prvý počin, musím uznať, že jeho príprava bola dosť poctivá. Vďaka jeho detailným opisom a spôsobe zachytenia prostredia máte pocit, že ste na vlastnej koži zažili tie vône rán, zápach ulíc aj ľudí, ktorí sa v Štokholme v roku 1793 nachádzali.
Pri orientácii mestom je čitateľovi nápomocná aj mapa s vysvetlivkami, ktorú som si ja na začiatku veľmi nevšímala, avšak, čím viac som bola ponorená v príbehu, tým viac som sa k mape vracala a sledovala trasy jednotlivých osôb. Aj keď to nebolo pre pochopenie príbehu nutné, čitateľská zvedavosť jednoducho neustúpila, a tak bola mapa skvelým doplnkom, ktorý posilnil zážitok z knihy.
Jedno je isté: autorovi sa bravúrne podarilo zachytiť jeden špecifický rok v dejinách sveta, ale najmä v dejinách mesta, ktorého spletité tajomstvá čakajú na svoje odhalenie.
Po dočítaní naozaj rozumiem, prečo je román všade hodnotený tak vysoko. A za seba hovorím, že je to jedno z najlepších diel, aké som v poslednom roku čítala.
Mám rada knihy, ktoré ma dokážu udržať v napätí čo najdlhšie a som rada, že som dala tejto audioknihe šancu. Síce ma doteraz Fitzek obchádzal, nevyvraciam, že v budúcnosti sa k jeho výtvorom ešte vrátim.
Príjemné prostredie ostrova nenaznačovalo, že by na čitateľa mohlo čakať niečo netradičné. Keď sa však naplno rozbehol kolotoč zvláštnych situácií, nepochopiteľných náhod a miznúcich vecí, atmosféra pokojného ostrova bola viac znepokojivá než príjemná. Skutočne som pri počúvaní každú sekundu očakávala, čo nepríjemné sa doktorovi stane. A hoci som zvrat vytušila trochu priskoro, stále na mňa čakala kôpka nepríjemných prekvapení...
Za mňa skvelé spracovanie.
Ak hľadáte niečo, pri čom si zaručene neoddýchnete, Terapia pre vás určite nebude terapiou, ale dôvodom, prečo sa k Fitzekovi vrátite aj nabudúce.
Valerij Markus napísal knihu o svojom živote, ktorá je zároveň výpoveďou o ukrajinskej armáde. Vzal čitateľa na cestu do svojho nie veľmi šťastného detstva, podelil sa o svoje myšlienky, trápenia, radosti i situácie, ktoré ho formovali k tomu, že sa rozhodol stať vojakom. Cez všetko nadšenie a pocit spolupatričnosti sa však predierajú príbehom tie nepekné, ba priam kruté reálie, ktoré zanechávajú na jazyku zvláštnu pachuť.
Mnoho ľudí si myslí, že knihy o svojom živote by mali písať ľudia v pokročilom veku. Stále však zabúdame na to, že sú medzi nami aj mladí, ktorí majú za sebou situácie, s ktorými sa my nestretneme do konca života. A hoci som bola na začiatku trochu skeptická, táto kniha stála za každú sekundu môjho času. Autor je príjemným rozprávačom, ktorý nás postupne, stranu za stranou, vťahuje do neľahkého života mladíka v malom ukrajinskom mestečku. Sledujeme, ako sa jeho túžba po vysnívanom povolaní vojaka stretáva s reálnym obrazom upadajúcej ukrajinskej armády, kde férovosť a rovnosť je skôr raritou než zlatým pravidlom (ak ste sa o túto oblasť zaujímali, určite viete, že Ukrajina mala pred rokom 2014 obrovské problémy nielen s korupciou). Táto kniha nie je len príbehom jedného chlapca, je to kniha o láske, vytrvalosti, spolupatričnosti a odvahe vytrvať a prekonať samého seba.
Markus nám z prvej ruky ukazuje, aký chaos a zmätok zavládli medzi vojakmi v roku 2014, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Berie nás do stretu s prvou líniou, hladom, zúfalstvom i smrťou, ktorá si náhodne vyberá svoje obete. Ukazuje nám, ako rýchlo sa ľudské telá pod paľbou, mínou či granátom menia na niečo, čo sa nedá ani dôstojne pochovať. Cez svoj príbeh nám rozpráva príbehy tých, ktorí sa nikdy nevrátili domov i tých, ktorí prežili len zázrakom.
Stopy na cestě boli pre mňa výnimočným príbehom, ktorých je na Ukrajine iste veľa. Markus si ma ako bystrý pozorovateľ získal a zážitok z jeho rozprávania umocňovali fotky, na ktoré odkazovali početné QR kódy v knihe. Prežívala som jeho strachy ako svoje a smútila nad jeho stratenými priateľmi.
Ak by ste si mali v najbližšom období prečítať iba jedinú knihu, vyberte si Stopy na cestě, stojí za to.
„Žijeme, radujeme se, zápasíme, jdeme za svými cíli, děláme všechno to, co nám připadá důležité. Ale umíráme, naše hroby zarůstají travou, náhrobky se drolí, jsme zapomenuti spolu se svými činy, a dokonce i následky našich činů se ztrácejí v minulosti. Je kvůli tomu náš život prázdný?
Vymysleli jsme si smysl života, pozvedli jej nade všechno ostatní a došli jsme jen k tomu, že jsme zmizeli. Byli jsme zapomenuti. Má tedy vůbec cenu dělat si starosti z takové maličkosti, jako je život?”
Môj prvý stret s Rankovom bol vskutku zaujímavý. Keďže som si o ňom predom nezisťovala nič, nemala som žiadne očakávania. A musím povedať, že nesklamal. Číta sa to veľmi dobre, pozerá sa na to veľmi dobre a ak začnete tou správnou stranou obálky knihy, tak vás čaká netradičné a zaujímavé rozprávanie.
Táto kniha je skvelým dielom na rozšírenie vašich literárnych obzorov. Vyčarí vám úsmev na tvári, prinesie vrásky, smiech i podivný smútok, ktorý vo vás bude rezonovať ešte dlho po poslednej vete...
Ľudia nie sú ani zďaleka tými najdlhšie žijúcimi tvormi na planéte, a to aj napriek tomu, že dosiahli najväčší pokrok. Prečo je to ale tak? Je možné, že naše telo nie je schopné dožívať sa viac než 122 rokov? Máme pohodlie, dokážeme sa zdravo stravovať a poskytnúť svojmu telu všetko, čo potrebuje. Aj napriek tomu ale nedokážeme prekonať určité hranice v dĺžke našich životov. Chybná nie je ani naša fyzická stránka, či veľkosť - oveľa viac sa dožívajú malé medúzy i veľké žraloky. Čím to teda je?
Nicklas Brendborg je dánsky vedec, ktorý sa zaoberá otázkami starnutia. Vo svojej knihe nám ukazuje starnutie zo všetkých možných strán. Prechádza od faktografických výskumov cez rozličné teórie až po tie najzaujímavejšie príbehy, s akými sa v oblasti starnutia môžeme stretnúť. Trpezlivo a jednoducho čitateľovi vysvetľuje, čo funguje a kde by sme mohli ako ľudstvo vidieť potenciál nielen vo zvýšení veku, ktorého sme schopní dosiahnuť, ale najmä v predĺžení produktívneho obdobia.
Hoci ma táto kniha zaujala najmä obálkou, obsah veľmi nezaostával. Autor podával tému zaujímavo a pri čítaní som nemala pocit, že je tam nejaká strana navyše, alebo že sa začínam nudiť. Odborné veci zachádzajú do detailov trochu viac, než by možno bežný čitateľ očakával, ale zas rozšírenie obzorov nie je nikdy na škodu. Vďaka knižke som sa dozvedela mnoho zaujímavých a podnetných informácií. Za mňa veľmi dobré čítanie.
Ak aj vy premýšľate nad tým, ako predĺžiť svoj život a dožiť sa vysokého veku, táto kniha by vám mohla byť nápomocnou.
„Krídla sa začali postupne "rozvíjať", aj keď tento výraz nie je úplne trefný, pretože sa konštantne nezväčšovali. Kde-tu sa akoby nadýchli a rozrástli, roztvárali sa kúsoček po kúsku.
Vedci nazývajú liahnutie motýľa „eklózia”. Botanická záhrada vo Virgínii označuje tento proces aj výrazom básnika Marka Nepa, „čarokrásne riziko”. Nepovi v tridsiatke diagnostikovali rakovinu, preto vo svojich básňach písal o tom, ako si užíva život naplno aj napriek tomu, že jeho budúcnosť je neistá.”
Diana Marucm nás svojou knihou vťahuje do pestrofarebného sveta motýľov, ktorý sa ukrýva v hlbinách dažďového pralesa v Belize. Ukazuje nám nielen krásy krajiny, ale najmä čaro motýlich krídel a ľudí, ktorí ich starostlivosti zasvätili svoje životy. Samozrejme nezabúda ani na úskalia života v pralese a nevyspytateľnosť divokej prírody, ktorá absolútne neberie ohľad na to, že sa v jej okolí nachádzajú nejakí ľudia očakávajúci komfort alebo nedajbože sprchu bez škorpiónov...
Milujem knihy, z ktorých na prvú vyžaruje magický pokoj. Keď som zistila, že autorka už má na konte Pulitzerovu cenu, tušila som, že to nebude obyčajné čítanie. A potom prišli motýle... Veľmi ma bavilo objavovať tajomnú chovnú stanicu ukrytú v džungli, každý nový spomenutý druh som si googlila a nadchýnala sa neskutočnou krásou tých malých jemných krídel. A preto sa ani nečudujem, že mi stránky pod rukami prebehli tak rýchlo (pokojne by som ich uvítala oveľa viac).
Ak hľadáte knihu, pri ktorej si maximálne oddýchnete, alebo sa chcete dozvedieť niečo viac o (krátkom, ale farebnom) živote motýľov, alebo iba hľadáte niečo dobré na čítanie, určite siahnite po tejto knižke. Neoľutujete…
