Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na instagrame ma nájdete pod menom @laska_ku_kniham :))
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nádherný slnečný Cyprus, prekrásna vila, čarovné prázdniny a prvá láska, na to všetko dnes Helena spomína, keď sa vracia tam, kde sa to celé začalo. Mladí ľudia robia množstvo chýb a často ľutujú svoje rozhodnutia, ani táto kniha sa podobným situáciám nevyhne. Budeme sa točiť v kruhu jednej rodiny a postupne odhaľujeme staré tajomstvá, ktoré mali možno zostať naveky skryté.
Olivovník je vynikajúca kniha, no je poznať, že nie je taká prepracovaná ako jej séria Sedem sestier, čo je úplne pochopiteľné. V niektorých momentoch by som ocenila, keby Lucinda v príbehu zašla ešte o niečo hlbšie a venovala sa osudom svojich postáv trocha detailnejšie, no v momente, kedy som sa na príbeh sústrediť ako na celok, som s ním veľmi spokojná. Autorka osudy vkusne poprepájala, nepriklonila sa k dotláčaniu zbrklých zbytočných vysvetlení, ktoré by v konečnom dôsledku vysvetleniami neboli, práve naopak, z knihy bolo cítiť, že stál veľa práce a premýšľania a tiež fakt, že postavy to mali spočítané už na začiatku.
Ako vždy veľmi čtivé, atmosférické a neodložiteľné!
Margaret Atwood už dávno dokázala, že písanie jej nie je cudzie, z Príbehy služobníčky sa jej podarilo vytvoriť celosvetový fenomén, a Pani Veštba ma len utvrdila v presvedčení, že ide o pani Autorku s veľkým A. Táto žena jednoducho vie, čo robí, a robí to famózne.
Celý príbeh sa točí okolo života jednej ženy, ktorá si toho stihla zažiť viac ako ktokoľvek z nás – veľa cestuje, užíva si každý moment, píše knihy, spácha falošnú samovraždu... a to všetko je len zlomkom toho, čo vás v tejto knihe čaká. Veľakrát nebudete tušiť, či to, čo sa pred vami odohráva, je sen alebo realita, či máte hrdinke veriť alebo iba s úsmevom sledovať jej ďalšie blúznenie.
Jedno je však isté – budete sa k nej chcieť vracať, otáčať stránku za stránkou a podieľať sa na ďalšom šialenom nápade a dúfať, že sa to nikdy neskončí. Pani Veštba ja jedna z tých kníh, pri ktorých si želáte, aby mala dvakrát toľko strán, nech si s ňou môžete prežiť dvakrát toľko zážitkov.
Vynikajúci počin!
Ťažko slovami opísať, ako veľmi príjemné počúvanie toto bolo. Doktore, teď to chce klid je ideálna pre milovníkov pomalého deja, ktorý má však aj napriek svojej takmer až statickosti vždy čo povedať.
A tak som sa ocitla kdesi uprostred írskeho vidieka, kde ľudia žijú úplne iným životom, kde ich trápia iné problémy, no jedno majú predsa len spoločné s tými, ktorých stretávam denne – všetci sú tragikomédi.
Nielen že tu na vás čakajú veselé zážitky z pohľadu doktora, ktorý musí mať večne na všetko svoj názor, podarí sa vám nahliadnuť aj do životov obyvateľov dedinky, spoznať ich snáď zo všetkých možných uhlov pohľadu a, čo je na tom celom asi najlepšie, nájsť si na tomto čarovnom kúsku zeme svoje miesto, kde sa vždy budete cítiť dobre.
Táto audiokniha sa nedá počúvať inak ako s úsmevom na perách, tu neexistujú zlí ľudia, ale iba takí, ktorí nevstali z postele tou správnou nohou, tu neexistuje nenávisť a odpor, jednoducho niektorí sú svojrázni a niektorí majú zlý deň.
Humor, dobrá nálada, atmosféra konzervatívneho Írska a ikonické postavy. Čo viac si želať?
Patrím do tvojho sveta je asi tá najviac klišé romantika pod slnkom – čo teda v žiadnom prípade nemyslím zle. Jej dej dokážete uhádnuť od začiatku až po úplný koniec, jej postavy sú sladké, rozkošné a občas vám lezú na nervy, jej atmosféra je milá, plná úsmevov a, čo je pre mňa najdôležitejšie, chcete sa k nej vracať.
Bavilo ma sledovať, ako sa vzťah medzi Alexis a Danielom vyvíja, ako sa postupne mení v niečo magické, no na druhú stranu vás to nie vždy dostáva do kolien. Toto sa deje presne kvôli tomu, s akou ľahkosťou dokážete odhadnúť každý nasledujúci krok postáv, čo je tu ešte výraznejšie ako v iných knihách rovnakého žánru.
Alexis nie je zrovna typom človeka, ktorého si obľúbi každý, je pomerne náročné nájsť si k nej cestu a, priznám sa, mne jej sebecké a občas trochu hlúpe rozhodnutia skutočne nerobili dobre, avšak akonáhle som ju lepšie spoznala, naučila som sa ju mať rada.
Mimo všetkého sa nad príbehom skvelo zabavíte, obsahuje množstvo vtipných scén, podpichovačiek a vzájomných doberaní, ktoré vždy vyčarujú úsmev na tvári.
Myslím si, že sa môže pohodlne zaradiť do kategórie neurazí nenadchne – nedá vám nič, čo by ste nenašli v iných lepších romantických komédiách, ale zároveň jej čítanie nebude stratou času.
Tento vzrušujúci, dobre premyslený a elegantne napísaný román by si mal prečítať každý, a to myslím skutočne vážne. Už len kvôli ohromujúcej schopnosti autorky preniesť čitateľa do 19. storočia, kvôli dojímavému príbehu mladého Robina Swifta, siroty, ktorú si adoptuje významný londýnsky podnikateľ za cieľom ponúknuť jej kvalitné vzdelanie.
Motívy postáv v tomto príbehu sú často skryté, a tak som väčšinu deja hľadala pravdu tam, kde možno celý čas ani nebola. A či ma to bavilo? Extrémne! Hlavný hrdina Robin je však nesmierne všímavý a empatický, čiže aj keď som často nevedela, kam sa bude situácia uberať, mala som aspoň šancu obzrieť si ju s množstvom detailov.
Vychutnávala som si atmosféru viktoriánskeho Oxfordu, autorka ju, aspoň podľa môjho uváženia, opísala ozaj hodnoverne, neraz som mala pocit, akoby som sama prechádzala kamennými chodbami a utekala do veže na vyučovanie. Na necelých 600 strán som sa stala Robinom, a tak som odhaľovala tajomstvá mágie strieborných prútikov, bojovala som s nebezpečenstvom a do toho všetkého som hľadala samú seba, preskúmavala vlastnú identitu a hľadala si miesto vo svete, kde ma doposiaľ formovala len literatúra.
Netreba snáď ani hovoriť, že Mindhuntera si užijú najmä milovníci true crime fascinovaní psychológiou a pohnútkami sériových vrahov. Autorom tejto audioknihy je bývalý agent FBI, ktorý v službe prežil viac ako 20 rokov, a tak nám dokáže ponúknuť pohľad na svet týchto ľudí (alebo skôr monštier), čo sa naskytne len zriedkavo.
John Douglas poskladal svoje dielo na rozhovoroch a konfrontáciách so zločincami takého kalibru, aký si my, obyčajní smrteľníci, dokážeme predstaviť len veľmi ťažko. Podarilo sa mu dostať do ich hláv, porozumieť ich rozmýšľaniu a najmä motívom, ktoré ich k tým príšernostiam viedli.
Poslucháč dostane možnosť nahliadnuť aj do vyšetrovacích postupov FBI, do profilovania páchateľov a príde do kontaktu s rôznymi analýzami.
Jedným z pozoruhodných aspektov tejto audioknihy je spôsob, akým autor spracováva svoje rozhovory. Jeho schopnosť vnímať jemné odchýlky v správaní a reči týchto zločincov a následné psychologické hodnotenie sú skutočne fascinujúce. Je evidentné, že autor má rozsiahle skúsenosti v oblasti kriminalistiky, a tak jeho odborné komentáre ozaj stáli za to.
Rozmýšľam, či tu ostal ešte niekto taký, kto túto knihu nečítal. Ak náhodou áno, mali by ste to čím skôr napraviť.
Som rada, že mama zomrela, je pre ľudí so silným žalúdkom a netrpiacimi záchvatmi zúrivosti. Jennette McCurdy totiž rozpráva úplne bez obalu, nesnaží sa nič prikrášliť ani nafúknuť, práveže som miestami nadobudla pocit, akoby si ani poriadne neuvedomovala, akým príšerným detstvom si musela prejsť.
Príbeh by som rozdelila na dve časti – detstvo a dospelosť. Jej štýl písania sa stránku od stránky mení, najprv môžete badať nevinné dieťa, ktoré si ani poriadne nevšíma, čo sa okolo neho deje, až sa postupne dostaneme k časti, kedy si aj Jennette všimne, v akej veľkej kaši sa ocitla. Jej mama by sa dala opísať ako jeden veľký teror, ktorý si citovým vydieraním berie všetko, čo mu neodkáže odolať. So svojou dcérou denne manipuluje, dusí ju (našťastie „len“ psychicky), má absolútnu kontrolu nad jej životom.
Priznám sa, ja sama som si už v určitom štádiu želala, aby jej mama už konečne zomrela. Niektoré situácie sa skutočne nedali zniesť a len veľmi ťažko si dokážem predstaviť, že by som sama zvládla niečo také. K Jennette pociťujem obrovský obdiv za to, že sa dokázala podeliť o svoj životný príbeh s celým svetom, a najmä za to, že dnes dokáže fungovať ako zdravý jedinec. Ja by som, pravdepodobne, už dávno ušla niekam ďaleko a nikdy sa neotočila.
Kruté, drsné, strašidelné, no stojí za každú sekundu vášho času.
Zátišie je jednou z tých hrejivých srdečných kníh, ktoré vo vás vyvolajú toľko emócií naplnených láskou, až nebudete schopní spočítať. Nájdete tu výnimočné priateľstvo, prijatie a kopec prekrásnych myšlienok, to všetko zaobalené do mäkkého, poddajného štýlu písania, vďaka ktorému som si Sarah Winman zamilovala už snáď od prvej stránky.
V knihe nenájdete vyznačenú priamu reč, no aj napriek tomu vám budú dialógy medzi postavami dávať zmysel, autorka totiž celý svoj príbeh vystavala tak, aby si v ňom každý našiel svoje miesto, kúsok seba samého, a najmä aby si všetci vychutnali každú jej vetu.
Táto kniha je umenie, bude vás nesmierne baviť otáčať stránku za stránkou, vdychovať tú podmanivú atmosféru a počúvať príbehy, na ktoré sa nedá len tak ľahko zabudnúť.
Ďalším obrovským pozitívom je fakt, ako sa autorke podarilo vcítiť do svojich postáv – nadobudla som pocit, že ich od istého momentu nechala žiť vlastným životom a nesnažila sa im diktovať, kam sa majú ich príbehy uberať, no aj tak vždy presne vedela, čo na nich zaberá a ako má s naprostou dokonalosťou vykresliť ich pocity.
Nezabudnuteľný zážitok, možno dokonca jedna z top kníh tohto roka.
Okej, asi som práve objavila novú sériu, ktorú budem s napätím očakávať. Pevne totiž verím, že vydavateľstvo Kanopa chystá aj ďalšie diely s vyšetrovateľkou Charlie Stafford, lebo ja už teraz viem, že sa ich nebudem vedieť nabažiť.
Okrem klasickej dejovej linky z pohľadu detektívov, Sarah Flint poslucháčovi neodoprie ani vrahov uhol pohľadu, vďaka čomu som už od samého začiatku mohla sledovať jeho myšlienkové pochody, prerody, ktorými si prešiel, minulosť a s ňou spojenú motiváciu, musím veru povedať, že vraždu od vraždy zvrátenejšiu.
Nepočúvalo sa mi vždy jednoducho, detailné opisy jednotlivých psychopatových pohnútok mi z času na čas nerobili dobre, no akási morbídna zvedavosť ma nútila pokračovať.
Autorka sa tu veľmi pekne pohrala s napätím, dej bol neustále dynamický a len ťažko by ste tu hľadali hluché miesta. Každá ďalšia kapitola sa končila otvorenejšie ako predošlá, buď nás nechával s kopou otázok vrah alebo samotný tím vyšetrovateľov, ktorý nie a nie pohnúť sa konečne z miesta.
Charlie je nesmierne sympatická hlavná hrdinka, aj keď vám zrejme zaberie nejaký ten čas vytvoriť si s ňou kvalitný vzťah – veľmi nerada k sebe niekoho púšťa, a tak pôsobí odmerane, no jej príbeh ozaj stojí za to a v momente, kedy si uvedomíte, že má čo povedať, pre vás už bude neskoro – budete nutne potrebovať nové a nové časti.
Nikto nemôže byť prekvapený, keď napíšem, aký som v tomto príbehu (alebo skôr príbehoch) mala chaos. Len hlavná postava má v sebe 24 rozdielnych osobností, no pre mňa bolo nesmierne fascinujúce to celé sledovať a uvažovať nad tým, pred čím sa hrdina rozhodol ukryť tak hlboko vo svojej hlave.
Bavilo ma to ale že neskutočne! 24 tvárí Billyho Milligana je zrejme tá najmenej predvídateľná, najzvláštnejšia a najpozoruhodnejšia kniha zároveň, skutočne som celú dobu netušila, kam sa môže príbeh uberať a aj keď som každých pár stránok mala inú teóriu, nepodarilo sa mi ani raz čo i len sa priblížiť k výsledku.
Daniel Keyes ma nesklamal ani v tejto knihe, rovnako ako pri jeho Ružiach pre Algernona ani od Billyho som sa nedokázala odtrhnúť. Aj napriek tomu, že má kniha niečo cez 500 strán, prečítala som ju za menej ako dva dni.
Autor ma neustále držal v deji a nechcel ma pustiť až do samotného konca. Podarilo sa mi vytvoriť si vzťah s takmer každou osobnosťou, a tak sa mi len ťažko odchádzalo od ľudí, ktorých som si natoľko obľúbila.
