Neviditeľný život Addie LaRueovej

Jana Benešová

Obsahový marketing

1. října 2021

Pokud teď máte chuť vypravit se do minulosti, zažít velkolepý milostný příběh, nechat se unést kapkou magie… na nic nečekejte a popadněte Addie LaRue. Vím, že přirovnávat knihy k jiným je leckdy ošemetné, ale tady se toho nebojím – pokud s láskou vzpomínáte na čtení románů Zakletý v čase nebo Noční cirkus, tohle by se vám s velkou pravděpodobností mělo zamlouvat taky. Je to krásný. Dojemný. Citlivý. Ráda na tuhle knížku budu vzpomínat, chci si ji nechat v knihovně a příští rok na podzim ji pravděpodobně otevřu znovu.

Natália Lichnerová

Produktový manažér

8. září 2021

Ako čitateľka, ktorá nečíta veľmi často literatúru s prvkami fantasy, som bola samozrejme mierne skeptická, ale k tejto knihe ma niečo ťahalo. Ako zamestnankyňa Martinusu som vedela, že sa chystá preklad a povedala som si, že si na slovenskú verziu počkám. Nestúpila som vedľa. Pravdupovediac, príbeh o Adeline môžem s čistým svedomím prehlásiť za jeden z najkrajších príbehov, aké som kedy čítala. Ak Vám sadli knižky ako Bezhviezdne more alebo Nočný cirkus od Erin Mongerstern, toto Vás chytí. Pohltí. Je tam všetko, čo má kniha mať. Umenie. Dejovosť. Opisy minulosti a prítomnosti. Hlavná hrdinka, s ktorou sa od začiatku stotožňujete, záporák, ktorého musíte zbožňovať... A potom je tam okuliarnatý Henry. Ktorý si pamätá. Pre Addie, ktorá žije 300 rokov v zabudnutí, je Henry zázrak. Nič však nie je také pekné, ako sa na začiatku môže zdať. No aj tak je to nádherný a čistý príbeh. A keď to náhodou budete čítať, zlom príde na strane 226. Ale pozor, zákaz listovať dopredu! Máte sa na čo tešiť.

Diana Polkorábová

zaměstnanec/zaměstnankyně

12. července 2022

Addie nedokázala sama od seba zanechať vo svete žiadnu stopu. Všetci ľudia, ktorých spoznala na ňu aj tak nakoniec až moc rýchlo zabudli.
Nič podobné som zatiaľ ešte nečítala a preto mi nápad aj príbeh samotný prišiel veľmi originálny. V knihe sa tiež skrýva veľa zaujímavých myšlienok. Autorka príbeh napísala prostredníctvom kombinovania minulosti a prítomnosti hlavnej postavy a aby to nebolo moc zmätočné, dokonca v prípade tohto príbehu je to veľmi podstatné, každá takáto kapitola obsahuje dátumy pre lepšiu orientáciu. Hlavná hrdinka sa mi veľmi páčila, najprv som sa bála, že to bude umrnčaná a zúfalá žena s komplikovaným životným údelom, ale nestalo sa tak. Z každej situácie sa pokúsila niečo vyťažiť a zbytočne sa neopúšťala viac než bolo nutné, vďaka čomu som ju vnímala ako silnú postavu.
Luc. Od začiatku až po koniec knihy zostal pre mňa veľkou neznámou. Čo to som sa o ňom dozvedela, ale v konečnom dôsledku to vo mne vyvolalo ešte väčšiu zvedavosť. Hlavne kvôli tomu sa celkom nestotožňujem s koncom knihy. Keby mala pokračovanie, tak kniha by dostala 5 hviezdičiek bez debaty, ale takto mám pocit, že príbeh zostal až veľmi otvorený a nedoriešený s veľa možnosťami ako by mohol pokračovať alebo skončiť. Zároveň sa tam načala téma o dobrých a zlých božstvách, o ktorej by som sa veľmi rada dozvedela niečo viac. Na druhú stranu som aj tak zostala prekvapená aký záver si pre nás autorka prichystala a tiež ho hodnotím ako originálny.

Knihy od V.E. Schwab boli pre mňa vždy polarizujúce. Považujem ju za jednu z najkvalitnejších spisovateliek fantasy literatúry, čo sa týka jej spôsobu písania, dobrého tímu "behind the scenes" a nápadov. Jej najlepšie dielo je pre mňa Vicious (mužské postavy vie písať naozaj výborne). Napriek tomu jej ženské postavy mi nie vždy sadli, keďže bývajú "iné ako ostatné a tie ostatné nie sú tak dobré, ako ja" (neviem či internalized misogyny bol preložený do slovenčiny, ale presne tá mentalita z nich ide). Addie ale už nie je postava, ktorá by vo mne vyvolala triašku nepríjemného rázu. Addie je napísaná o niečo viac sofistikovaným stýlom. Celá kniha mi siahla do duše. Schwab bola schopná preniesť všetky emócie a psychické stavy do konkrétnych postáv a slov. Slová sú mocné je na povrch klišé tvrdenie, ale i tak pravdivé. Jej príbeh mi vždy ostane na poličke i v hlave.
Ku trochu formálnej/objektívnej stránke: sú momenty, pri ktorých som si pomyslela, že práve tento kúsok histórie si sa rozhodla zobraziť? Prišlo mi to, ako keď niekto si myslí, že soľ a peper stačí na okorenenie jedla. Nikdy nebude chutiť tak dobre, ako keď sa do toho dá niečo viac. Tie momenty ochutila soľou a peprom a o ostatnom korení len rozprávala.
A aby som nezabudla som na Henryho. Jeho kapitoly boli neskutočne emočné a skvelo komplimentovali kapitolám o Addie. Naozaj sa mi páčilo, ako to do seba všetko zapadlo.
Celá kniha je neskutočne skutočné a krásne puzzle.

Adeline nechce žiť život svojej doby. Býva s rodičmi v malej dedinke, kde čas plynie pomaly a bez povšimnutia sveta, strácajú sa v nej mesiace, roky, celý život. Nechce patriť nikomu, len sama sebe. Chce byť slobodná, rozhodovať o vlastnom živote, sníva o väčšom príbehu, svete a dobrodružstvách. Ak bude súhlasiť s dohodnutým sobášom, vie, že ju už nečaká nič, len manželstvo, rodenie detí a smrť. A keď zomrie, bude to ako keby vôbec nežila. Preto uteká a prosí o pomoc. Kohokoľvek, kto načúva. Ibaže po zotmení nesmieš žiadať starých bohov o pomoc. Inak ti odpovie sama noc, tiene lesa a cena je privysoká.
Možno viniť mladé dievča za to, že chcela od života viac? Že chcela vidieť svet začínajúci sa za hranicou svojej dediny? A nakoniec, nie je azda v každom z nás zakorenený strach zo zabudnutia a túžba zanechať vo svete nejakú stopu?
Krásny, pomalý príbeh o potrebe zanechania svojho vlastného odkazu či aspoň spomienky na to, že sme tu boli. Aj o tom, že každý deň na tomto svete nás môže prekvapiť niečo nové a krásne a treba si to za každú cenu vychutnať.

Adriána Hasková

Kníhkupec - vedúci zmeny

24. května 2022

Príbeh Addie LaRue ma od prvých strán vtiahol do nezvyčajného života hrdinky, ktorá si aj v tých najťažších časoch dokázala poradiť a bojovať proti prekliatiu zabudnutia.

Predstavte si byť zabudnutí len čo zídete z očí. Ako dlho by ste vydržali žiť bez priateľov, vlastného domova a šance uspieť? Addie, ktorá bola 300 rokov len akýmsi tieňom v živote tých, ktorých ovplyvnila, si užívala svoj život najviac ako mohla. Retrospektíva nám poukazuje na začiatky jej kliatby, jej vysporiadanie sa so situáciou a jej postupnou silou ovládnuť svoj neviditeľný život.

Ak by som si mala vybrať dve najobľúbenejšie postavy z tohto príbehu je to určite Addie a Luc. Hlavný hrdina Henry ma absolútne neočaril, podobne ako zbytočné naťahovanie celého deja. Aj keď musím uznať, niektoré veci do seba po niekoľkých stranách zapadli, no viem si predstaviť tento príbeh o pár strán ľahší a svižnejší. Naopak Luc celému príbehu dodal šmrnc a záver knihy sa mi veľmi veľmi páčil. (Aj keď Addiena hra ma až tak nepresvedčila a naďalej verím v niečo viac v jej srdci Lucovi).

Na záver len dodám, že som sa pri tejto knihe utvrdila v niektorých hlbších myšlienkach, ktoré autorka ponúkla a odporúčam vám ich na zamyslenie.

3,5 / 5