Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na instagrame ma nájdete pod menom @laska_ku_kniham :))
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Aggie Mortonová sa nám v prvej časti dobrodružnej detektívnej série predstaví ako nesmierne vynaliezavá hrdinka, ktorá si s ľahkosťou získa srdcia svojich čitateľov. Svoj voľný čas trávi vymýšľaním strašidelných príbehov a riešením problémov svojich fiktívnych priateľov, no keď sa jej cesty skrížia s mladým Hectorom, jej život sa razom zmení – len či ich priateľstvo dokáže prekonať všetky prekážky...
Napriek tomu, že ide o čítanie pre mladších čitateľov, mňa tento príbeh zaujal okamžite. Matrhe Jocelyn ma preniesla do roku 1902, pričom sa jej podarilo pomerne hodnoverne stvárniť dobu (samozrejme je potrebné brať to s odstupom, predsa len ide o čítanie pre 12-ročných), do detektívnej zápletky primiešala kvapku humoru a napätia, a perfektne opísala atmosféru malého mestečka zmietaného záhadami.
Autorka sa zameria na silu priateľstva a tiež na fakt, aké je dôležité veriť nielen v samého seba, ale aj vo svojich blízkych.
Netuším, či som niekedy čítala niečo zo žánru Dark academy, ale rozhodne viem, že to budem musieť čím skôr napraviť. Darebáci a blázni ma očarili už od samého začiatku svojou ponurou atmosférou a nalákali na tajomstvo, ktoré malo byť odhalené. Čo sa presne stalo v jednu osudnú noc pred desiatimi rokmi? A aký dopad bude mať toto odhalenie?
Mierne som sa obávala, že vopred uhádnem, čo sa za tým všetkým ukrýva, a skončím sklamaná, avšak M. L. Rio nenechala nič na náhodu. Každých pár stránok naznačovala niečo iné, a ja som sa nechávala poľahky vmanipulovať presne tam, kde ma chcela mať.
Rozprávaniu Olivera som sprvu neprikladala veľkú váhu, obávala som sa toho, že jeho pamäť bude skreslená a navyše vníma všetko len zo svojho uhla pohľadu, no isté okolnosti ma donútili svoj názor prehodnotiť... a potom znova a nakoniec ešte raz.
Nebudem klamať, viackrát som sa nechala nachytať, viackrát som musela priznať, že netuším, čo bude teraz nasledovať, a presne kvôli tomu som si ten príbeh tak veľmi užila.
Po mega úspešných Kvapkách som mala od Dažďa gigantické očakávania, na jednu stranu som sa na tento príbeh neskutočne tešila a neustále ho ohmatávala, na druhú stranu som si ho šetrila, pretože zhltnúť ho za jedno popoludnie by bola obrovská škoda.
Môžete 3x hádať, ako rýchlo som ho prečítala. Na moju obranu, nedalo sa inak. Naozaj ale že naozaj som tú knihu nedokázala odložiť, ja som stratila pojem o čase, proste som čítala a čítala a smiala som sa a čítala a smiala som sa a zrazu bolo dočítané.
Netreba snáď ani hovoriť, ako veľmi Dážď zbožňujem. Odzrkadľuje krutú realitu slovenských internátov a životný štýl jeho študentov, no robí tak to nezvyčajne poeticky, vtipne (alebo skôr tragikomicky), s nadhľadom a najmä vlastnými boľavými skúsenosťami. Čo musím skutočne vypichnúť – milujem to, ako sa Matúš Mahút vyjadruje o ženách. Nikdy nie vulgárne, nikdy nie sexisticky, ale vždy milo, zlato, s úsmevom na perách a prosto tak ľúbezne, že sa nedá si to nevšimnúť.
Za mňa je toto jedna z tých najlepších kníh, čo som tento rok prečítala a nie len vďaka tomu, ako vysoko prekonala moje kilometrové očakávania. Must read pre každého jedného človeka!
Zbabělí hrdinové sú moja prvá skúsenosť s českou autorkou Simonou Bohatou a už teraz viem, že určite nebola posledná. Samotné poviedky a osudy autorkiných hrdinov by som označila za všedné, nestretnete sa tu s ničím novým, nad čím by ste vyvaľovali očami, avšak spôsob, akým boli príbehy podané, mi jednoducho učaroval.
Autorka sa tu so svojimi postavami na nič nehrá, zobrazuje ich životy a najmä ich tragédie v plnej miere, zaznamenáva ich pocity a, čo mi prišlo absolútne najlepšie, poskytne vždy pohľad z dvoch uhlov pohľadov – k dispozícii boli niečo ako „dvojpoviedky“, obaja hrdinovia dostali šancu vypovedať svoju pravdu a čitateľ si tak mohol vytvoriť skutočne komplexný obraz.
Veľmi ma bavilo autorkine písanie, dejom sme preplávali s úplnou ľahkosťou, bez zbytočných odbočiek a zdĺhavých opisov. Bavilo ma, ako Simone Bohatej nikdy nerobilo problém prejsť priamo k veci a rozprávať na rovinu, poukázať na problémy vo vzťahoch, možno sa na ne pozrieť s väčším nadhľadom a s humorom tak nájsť chyby, ktoré aj my sami robíme.
Veľké léto mi prinieslo do života toľko nostalgie a krásnych myšlienok, až som sa pri jeho čítaní nedokázala prestať usmievať. Ewald Arenz o Friederovi a jeho lete o starých rodičov, ktoré sprvu znelo ako nočná mora, no zmenilo sa na niečo nezabudnuteľné. Nášmu hlavnému hrdinovi sa totiž konečne podarilo vyhrabať z vlastnej ulity a to všetko vďaka dievčaťu v zelených plavkách, ktoré mu tak padlo do oka.
Na týchto 300 stranách vás čaká rozprávanie o prvej láske, o rodine, o dospievaní a hlavne o priateľstve siahajúcom až za hory. Rovnako tu autor zabŕdne aj do mierne skľučujúcejších tém, ktoré možno na pár chvíľ zabolia, no sú vyrozprávané s takým citom, že sa z toho veľmi ľahko oklepete. Zo stránok totiž priam sála svieži letný vánok!
Za mňa jednoducho skvelé čítanie, pri ktorom si nielen oddýchnete, ale rovnako sa aj zamyslíte a možno spochybníte aj niektoré vlastné životné rozhodnutia. Pretože na svete nie je nič dôležitejšie ako smiech a čistá radosť.
Bezstarostní tínedžeri, karavan, snajper a jedna osudová noc. Znie to lákavo, však?
Napätie sa tu stupňuje každou hodinou, počas celej doby som pociťovala značnú úzkosť, neustále som zaháňala slzy a snažila sa potlačiť svoju predstavivosť, nakoľko explicitné scény na mňa nepôsobili zrovna najlepšie. No i napriek tomu som zhltla knihu na jediné posedenie, čo som vlastne od tohto žánru aj očakávala. Poznáte to, keď len nakuknete, a zrazu je prvých 100 strán za vami...
Holly Jackson sa do situácie mladých ľudí dokázala perfektne vcítiť a svoj triler napísala maximálne hodnoverne. Našli sa scény, na ktorými som prevracala očami, no to nič nemení na to, že som si postupné odhaľovanie tajomstva a čoraz viac zimomriavok neužívala. Vďaka autorkinmu štýlu písania som sa ocitla priamo uprostred deja, nadobudla som pocit, že do partie priateľov patrím už od detstva a ich životy sa tak stávali mojou prioritou.
Vynikajúco strávené popoludnie!
Odkedy som objavila V. E. Schwab, neviem sa jej nabažiť. Čo kniha, to skvost, čo príbeh, to očarujúcejšie podanie, čo postava, to prepracovanejší charakter. Preto kedykoľvek vidím na pultoch jej novinku, neváham a siaham po nej.
Ocitáme sa v, ako inak, magickom svete, v ktorom dokážeme cestovať medzi paralelnými Londýnmi. Náš hlavný hrdina má dve povolania – v prvom rade je medzinárodný veľvyslanec, ktorý cestuje medzi farebnými svetmi, a v druhom rade je pašerák, ktorému sú ochotní zaplatiť čokoľvek za to, aby sa dostali tam, kam by za normálnych okolností nemali prístup.
Bolo pomerne citeľné, že ide o prvú časť série, keďže väčšina dejových liniek sa ešte len rozvíjala a jednotlivé svety tu majú ešte čo napravovať. Aj napriek tomu je absolútne nemožné túto knihu odložiť. Nemožné. Sprvu som sa obávala, že bude ťažké sledovať dej s toľkými premennými, no dostala som sa do toho od strany 1 a neprestala som byť namotaná až do konca.
Pripravte sa na veľa zvratov, nebezpečenstva, dobrodružstva a napätia.
Už nech je preložená druhá časť, neviem sa jej dočkať.
Poznáte ten pocit, keď si otvoríte nejakú knihu, prelistujete ňou, prebehnete očami po prvej stránke a automaticky cítite, že s ňou odteraz chcete tráviť svoj voľný čas? A nie, nemôže za to len tá prekrásna oriezka.
Rovnako som to mala ja sa touto, do atmosféry príbehu som sa zamilovala okamžite od prvých pár slov – myslela som naň, keď som ho akurát nemala poruke a každú chvíľu s ním som si dočista užívala. Vynikajúce kubánske jedlo, prvé lásky, maturitný ples, no neznie to ako rozprávka?
Racquel Marie píše skvelo, hlavu má plnú nápadov, jej postavy ožívajú na papieri a ja sa teda vôbec nečudujem, že sa Opheliin príbeh stal takým populárnym. Oceňujem, že sa autorka neuchyľovala ku rôznym klišé a príbeh podala originálne, bez zbytočných príkras a siahodlhých opisov. Po dlhom čase som pri romantickej knihe neodhalila zápletku, a tak skutočnosti, ktoré sa postavám diali, ma neprestali nikdy udivovať. Aj keď áno, už podľa obálky všetci poznáme koniec, knižke to však na kvalite neubralo.
Nesmierne podarená oddychovka o hľadaní samého seba, ktorú si nechcete nechať ujsť.
Však nie som jediná, koho kedy zaujímalo, ako ten náš mozog vlastne funguje? Táto milá príručka je perfektným úvodom do komplexnej témy, ktorá sa len tak jednoducho vysvetliť nedá – obzvlášť preto, lebo doposiaľ o všetkých funkciách mozgu nevieme.
Autori sa v tejto encyklopédii síce nevyhli odbornejším výrazom, no všetky informácie podali skutočne zrozumiteľne, a, čo na mňa zapôsobilo asi najviac, nesnažili sa čitateľa priveľmi zahaliť. Práve naopak, ku každej oblasti pristupovali s ľahkosťou, do témy vždy len zabŕdli, zdržali sa na to najdôležitejšie a následne odišli niekam ďalej. Na jednu stranu mi chýbali dodatočné informácie, no na tú druhú som celkom rada, že sa mi ich nedostalo – zrejme by som im tak či tak neporozumela a textom by sa mi prechádzalo zložitejšie.
Netreba snáď ani spomínať, že som sa naučila množstvo nových vecí, ktoré som si náležite poznačila a chystám sa z nich čerpať aj v budúcnosti. Vedeli ste napríklad, že prizerať sa bolesti niekoho iného nám môže v niektorých prípadoch spôsobiť podobnú bolesť, akou si prechádza on? A tiež, že zvykneme zrkadliť jeho výrazy tváre? Alebo že sa dobrá nálada spája s ultra rýchlymi myšlienkami?
V rovnakej edícii vyšla aj Astronómia, na ktorú si už brúsim zúbky.
Chybějící světlo je príbehom generácie Gruzíncov, rozpade Sovietskeho zväzu a začiatku nezávislosti tejto krajiny. Možno ho považovať za historický román, ale pre mňa vždy pôjde o niečo väčšie.
Nino Haratischwili nám to vyrozprávala pútavým a dojným spôsobom. Spoznáme tu štyroch priateľov, ich rodiny a prostredia, odkiaľ pochádzajú. Ako sa stretávajú v rôznych okolnostiach, objavujú silu priateľstva a zažívajú svoje prvé lásky, pričom na ceste na nich číha množstvo náročných momentov. Prichádzajú do styku s násilím, drogami, vojnou v krajine, ktorá ich zaviaže k niečomu, z čoho sa už nie tak ľahko dostať. Opisuje ťažké situácie, ktorým musia postavy čeliť.
Autorka vo vás akoby šibnutím čarovného prútika vyvolá veľké množstvo emócií, donúti vás zamilovať sa do charakterov jej postáv a zároveň ich odsudzovať na ich občasné prešľapy. Podarilo sa jej udržať moju pozornosť celých 750 strán a dobrovoľne sa od nej neodtrhnúť celé dva dni. Tento román patrí medzi tie, ktoré po dočítaní máte chuť prečítať odznova. Opäť sa ponoriť do osudov postáv a vychutnávať si tie detaily, ktoré vám mohli uniknúť. Chcete sa s nimi smiať, plakať, hnevať a prežívať ich život stále dookola.
