Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na instagrame ma nájdete pod menom @laska_ku_kniham :))
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Budem sa zrejme opakovať, ale Anna je láska na celý život. Na svete snáď neexistuje dievčatko, ktoré by ešte neprišlo do styku s Annou Shirleyovou, nezbednou ryšavkou s hlavou plnou šialených nápadov. Nuž, ja do toho asi nemám čo hovoriť, sama som ju „spoznala“ len nedávno, konkrétne takto tromi rokmi rokom, a to práve vďaka tejto novej edícii, ktorú som, musím sa so sklonenou hlavou priznať, chcela do knižnice len preto, že prosto pekne vyzerá. Až o niekoľko týždňov neskôr som sa do nej skutočne začítala a obanovala som, že som si k nej nenašla cestu v oveľa mladšom veku, nakoľko som si istá, že vtedy by mi dala omnoho viac. Avšak nevešiam hlavu, užívam si Annine dobrodružstvá akoby sa nechumelilo.
Tentoraz Anna skutočne spozná, aké je to byť rodičom večne vymýšľajúceho neposedného dieťaťa, dokonca jej to je dopriate štyrikrát. Jej vlastné deti totiž tvoria nerozlučnú partiu so štyrmi polo osirelými deťmi miestneho pastora, ktorý sa im nestíha poriadne venovať, a tak vytvárajú škandál za škandálom.
Už len samotné čítanie o tomto živote je jeden veľký nekončiaci zážitok. Anna síce dospela, ale jej charakter sa nezmenil. I keď možno navonok pôsobí o niečo krotkejšie a vyspelejšie, v jej vnútri sa stále ukrýva to roztopašné dieťa, ktorým kedysi bola. Čo je však najkrajšie, prenáša tieto povahové črty na svoje deti, ktoré sú rovnako zasnené a ktoré nosia svoje hlavy v oblakoch. Veď to práve ony nazvali dolinu, v ktorej nažívajú, Dúhovým údolím.
Nádherné, zábavné a ešte raz nádherné. Nemôžem sa jej nabažiť ani po toľkých častiach.
Och... je to možno neuveriteľné, ale ja som väčšinu tejto audioknihy preplakala. Ešteže som nemusela čítať, cez uslzené oči by som zrejme vôbec nič nevidela a príšerne by ma to zdržovalo od príbehu, ktorý ma na jednu stranu desil, no na tú druhú som sa od neho nevedela odtrhnúť.
Vôbec nechcem brať do úvahy myšlienku, že toto mohla byť realita. Nemôžem, lebo sa z toho dočista zrútim. Ocitla som sa vo svete, kde je každý nový deň požehnaním, a kde sa nič nesmie brať ako samozrejmosť. Aj napriek tomu v ňom žijú ľudia, ktorí sú viac-menej spokojní tam, kde sú, a dennodenne ďakujú za to, že ešte vôbec sú. Zulejka, ktorej slova sa ujal skúsený Lukáš Hlavica, je nesmierne priebojná, silná a najmä odhodlaná. Bolo mi cťou môcť sa aspoň na pár hodín stať súčasťou jej života a pozorovať túto inšpiratívnu ženu, ktorú na kolená veru len tak niečo nepoloží.
Mladá tatárska spisovateľka Guzel Jachina s zaslúži všetok obdiv nielen za fakt, ako bravúrne sa s textom popasovala, ale aj za to, že svetu ukázala realitu, s ktorou len pred pár rokmi prichádzali naši predkovia do styku. Poukázala na utrpenie, bolesť, ale hodnoverne zobrazila aj nádej v lepšie zajtrajšky a rozhodnutie prežiť.
Výnimočný počin, ktorý stojí za vašich 20 hodín času.
S Judith Hermann som mala vďaka jej útlučkému románu Domov vynikajúci zážitok, a tak som nad touto poviedkovou zbierkou neváhala jedinú sekundu. Autorka píše tak nesmierne pútavo, že sa ani nestihnete čudovať, kedy ste sa do jednotlivých príbehov tak ponorili. Najviac mi na nich imponoval fakt, že som prichádzala do styku s obyčajnými ľuďmi, ktorí chybovali jedna radosť, ktorí nevedeli, či to, čo práve teraz robia, je správne alebo nie, ktorí tápali životom a snažili sa z neho vykľučkovať aspoň z časti takí, akí boli predtým. Nečakajte teda žiadnych superhrdinov s dokonalými životmi a dokonalými wannabe problémami, Judith vždy a všade zobrazuje realitu na jednu stranu krutú, no na druhú stranu takú krásnu.
Autorka sa bravúrne popasovala so skutočne náročnými témami a ukázala, že všetko, nech to sprvu pôsobí akokoľvek nemožne, sa dá poňať s humorom. Presne to sa mi na jej poviedkach tak veľmi páčilo – aj tej najväčšej tragédii dokázala dať veselý podtón a z melancholickej situácie sa razom stala zábavná... teda aspoň z časti. Aby toho nebolo málo, Judith príbehy okorenila takou silnou dávkou nádeje, viery v lepšie zajtrajšky a úprimnosti, až sa nedalo inak, len sa do jej rozprávania totálne zamilovať.
Méně známé nestvůry 21. století je veľmi kvalitná poviedková zbierka, v ktorej jednotlivé príbehy snáď ani nemôžu byť jeden od druhého odlišnejšie. Každý jeden z nich je písaný úplne iným štýlom, každý sa sústreďuje na úplne inú tému, každý je zásadný v niečom úplne inom, no jedno majú predsa len spoločné – všetky do jedného sú nejaký svojím spôsobom zvláštne, nevídané, často by sa dalo povedať, že až absurdné.
Stretávame sa v nich s ľuďmi v rôznom veku a s rôznymi povolaniami, žijúcich v rôznych častiach sveta v rozdielnych časových pásmach a v rozdielnom technickom pokroku, a tak sa čitateľ poviedku po poviedke dostáva do čoraz väčšej zmätenosti. Mňa osobne to nesmierne bavilo! Príbehy boli také nekonvenčné, až ich to robilo pútavými. Ani pri jednom z nich som si nedokázala predstaviť možný koniec, a tak mi nikdy neostávalo nič iné, len pri nich presedieť celé poobedie.
Ak hľadáte na leto niečo ľahšie – pri čom sa zasmejete a určite veľa nenarozmýšľate, siahnite po tomto vynikajúcom diele z pera Kim Fu a užívajte si všetko, čo vám tak ochotne ponúka.
Dlho som neprišla do kontaktu s takým boľavým príbehom, nad ktorým by som plakala od samého začiatku až po úplný koniec. Jedna vec je čítať román o otroctve napísaný v súčasnosti alebo nedávnej minulosti, avšak tu hovoríme o niečom, čo bolo napísané a publikované pred občianskou vojnou, čiže otroctvo bolo ešte stále legálne a bežné. Ak dokážete prejsť touto knihou bez toho, aby ste sa úplne rozzúrili a nechali si zlomiť srdce nad vecami, ktoré sa diali v tejto krajine stovky rokov pod plnou ochranou zákona, mám pocit, že by ste sa nemali nazývať človekom.
Harriet Beecher Stowe písala s takou dávkou brutality, krutosti a reality, až z toho mrazí. Jej postavy sú až priveľmi živé, ich utrpenie je až priveľmi skutočné a ich osudy sú až priveľmi boľavé. Nesmierne zložito sa mi čítalo a ešte ťažšie sa mi o tom píše, autorka si zaslúži všetok obdiv sveta za to, ako bravúrne sa dokázala situácii postaviť a ako hodnoverne zachytila to, čo sa v Amerike dlhé roky legálne odohrávalo.
Bolí to, no stojí to za to.
Ako je možné, že som tento príbeh všetky tie roky ignorovala? Túto otázku si kladiem asi pri každej klasike a nikdy neprídem na normálnu odpoveď.
Spoznala som tu štyri výnimočné ženy hľadajúce svoje miesto v neustále sa meniacom svete zmietanom občianskou vojnou. Meg, Jo, Beth a Amy patria k tým hrdinkám, ktoré nebudete chcieť opustiť a to aj napriek tomu, že vám väčšinu času lezú na nervy. Každá z nich je úplne iná, majú úplne odlišné charaktery a špeciálne povahové črty, podľa ktorých by ste ich spoznali kedykoľvek a kdekoľvek. Meg je priveľmi zodpovedná a večne myslí na následky, Jo sa necháva unášať svojou divokosťou a zbožňuje knihy, Beth je srdcom umelkyňa a Amy sa sústreďuje najmä na pozlátko.
Autorke sa podarilo perfektne zachytiť všetky aspekty týchto ťažkých časov, rozpráva o chudobe, hlade, neistej budúcnosti, no to všetko zaobaľuje do akejsi detskej naivnosti a hravosti skrze oči hlavných hrdiniek. Nádherný zvučný hlas Lenky Libjakovej pomáha dotvoriť niekedy až rozprávkovú atmosféru. Dialógy sú aj napriek zložitosti nadľahčené a miestami dokonca zábavné, dodávajú vám pocit, že ste aj vy priamo súčasťou konverzácie.
Ak ste aj vy urobili rovnakú chybu ako ja a doposiaľ ste po Malých ženách nesiahli, ešte stále máte čas to napraviť.
Jen si prežíva svoju najhoršiu nočnú moru – jej milovaný syn priamo pred jej očami spáchal vraždu. Nechápe, čo a prečo sa stalo, je odhodlaná vložiť do toho všetko, až sa na druhý deň ráno zobudí včera a o deň neskôr predvčerom. Vydáva sa tak na dlhú cestu do minulosti a pátra po odpovediach, ktoré jej pomôžu tej príšernej skutočnosti zabrániť.
Vskutku originálny triler, ktorý si vás v podstate okamžite pripúta a nepustí, až kým už nebude neskoro. Gillian McAllister sa tu doslova a do písmena vyšantila s napätím, na čitateľovi testuje rôzne finty, poskytuje mu falošnú nádej, len aby ju v konečnom dôsledku mohla použiť proti nemu a zmariť už aj tak chabé pokusy o vysvetlenie toho, čo sa tu vlastne odohráva.
Trvalo mi dlho, kým sa mi podarilo prísť na to, čo za tým všetkým stojí, nedokázala som prísť s teóriou hneď na začiatku, ako u mňa bežne býva zvykom, no o to viac som si čítanie užívala – nemohla som sa zmieriť s tým, že nebudem poznať všetky odpovede.
Autorka nesklamala a na konci vyrukovala s dychberúcim odhalením, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani samotný Fitzek, a mňa tak nechala úplne neschopnú slova.
V nesprávnom čase na nesprávnom mieste vás bude veľmi, veľmi, veľmi baviť!
Tí, ktorí ste knihu čítali, dokázali by ste s takou matkou, akú mala Elle, udržiavať priateľský vzťah?
Mám pocit, že pôjdem proti prúdu, ale mňa Papierový palác až toľko nezasiahol. Trvalo mi necelých 100 strán zorientovať sa v deji, prekážalo mi neustále preskakovanie z minulosti do prítomnosti a len ťažko som zvládala udržať pozornosť. Akonáhle sa mi podarilo začítať sa do situácie, autorka to sekla a ocitli sme sa niekde úplne inde, a týmto štýlom sme pokračovali dookola a dookola.
Príbeh sám o sebe mal perfektnú myšlienku, s ktorou som sa poľahky dokázala stotožniť. Ellino trápenie ma zožieralo zaživa, na jej mieste by som sama netušila, k akému rozhodnutiu sa nakoniec upnem, menila by som názor častejšie ako ponožky a celá táto dilema by ma pravdepodobne pripravila o psychické zdravie. Miranda Cowley Heller sa vcítila priamo do útrob našej hlavnej hrdinky a vyžmýkala z nej všetko, čo v nej ešte po tej jednej osudnej noci zostalo.
Tento román rozhodne stojí za vašu pozornosť, no nezaškodí obrniť sa istou dávkou trpezlivosti.
Ach, Matty...
Kým som neprečítala túto knihu, netušila som, že je možné zničiť si život toľkými možnými spôsobmi. Ako sám povedal, mohol byť jedným z najšťastnejších ľudí pod slnkom – natáčal mega úspešný seriál, chodil s Juliou Roberts, zarábal viac ako milión za epizódu, každá žena chcela byť s ním a každý muž chcel byť ním, mal priateľov, ktorí pri ňom stáli, no on tieto roky strávil buď úplne mimo alebo s takou príšernou opicou, že ledva stál na nohách. Taká obrovská škoda. Obrovská. Gigantická. Prestrašná škoda!
Jeho memoáre som čítala so slzami v očiach. Nemohla som si pomôcť, bolo mi ho nesmierne ľúto. Nemohla som sa prizerať tomu, ako neustále padal hlbšie a hlbšie do pasce zvanej drogy, ako ho zožiera depresia a samota, ako neustále ľutuje všetko, čo kedy v živote (ne)urobil. Aj preto to pre mňa vôbec nebolo ľahké čítanie, jeho melanchólia z časti ovládla aj mňa, a tak som dni s knihou strávila v obkľúčení vlastných ťaživých myšlienok.
Myslím si, že kniha by mohla byť oveľa lepšia, keby do nej zahrnul viac zo svojich spomienok na tie pekné časy, na časy nakrúcania Priateľov, na veselé momenty s priateľkami, do ktorých bol zamilovaný, a tak. Ja osobne by som si ju v takejto forme určite užila viac.
Do Taylor Jenkins Reids som sa bezhranične zamilovala len nedávno, no som si istá, že táto láska pretrvá večne. Milujem jej myšlienky, milujem jej postavy, milujem jej vecné konštatovanie, ktoré v sebe ukrýva toľko nevypovedaného, milujem jej zmysel pre detail a, v neposlednom rade, milujem jej schopnosť zachytiť presne tie ľudské vlastnosti, ktoré z jej postáv robia skutočných ľudí.
Rozmýšľam nad tým, ako vôbec môžu existovať ľudia, ktorým sa toto dielo nepáčilo. Sama si nie som istá, prečo som ju vlastne toľké roky ignorovala. Evely Hugo je žena, ktorá vám nedá spávať, o ktorej budete chcieť počuť stále viac a viac, ktorá vás svojimi životnými múdrami doženie k slzám, a ktorá vám zároveň vyrazí dych tým, ako ľahko dokáže šokovať svoje okolie. Stanete sa stalkerom tejto fiktívnej osobnosti a budete bažiť po jej prítomnosti, pretože autorka jej charakter vykreslila tak šikovne a z jej života urobila takú pútavú drámu, že 15 a pol hodiny pre vás jednoducho nebude dosť.
Striedanie interpretov mi tu padlo akurát vhod, vždy som sa vďaka tomu vedela perfektne zorientovať a, čo je najdôležitejšie, priradiť si hlasy k jednotlivým postavám, ktorým, povedzme si na rovinu, sadli ako uliate. Jakub Koudela, Tereza Dočkalová a Valérie Zawadská tak vykonali fantastickú prácu a zaslúžia si obrovskú poklonu.
Jednoznačne patrí táto audiokniha (spolu s Malibu v plameňoch) na vrchné priečky môjho rebríčka toho najlepšieho, čo som kedy v živote prečítala.
