Audiokniha Zulejka otevírá oči, kterou napsala Guzel Jachina. Historická fikce inspirovaná příběhy, které autorce vyprávěla její babička. Ta byla v dětství spolu s rodiči a... Číst víc
Audiokniha Zulejka otevírá oči, kterou napsala Guzel Jachina. Historická fikce inspirovaná příběhy, které autorce vyprávěla její babička. Ta byla v dětství spolu s rodiči a dalšími “kulaky” vyhoštěna na Sibiř. Číst víc
Chcete vyzkoušet čtení ušima? K poslechu audioknihy vám postačí telefon. Pro co nejsnazší poslech doporučujeme naši aplikaci. Více informací najdete zde.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Autorku som prvý krát zaregistroval v nejakom článku v českom Reflexe, kde zaujímavo rozprávala o svojej strej mame, ktorá bola, aspoň myslím predobrazom Zulejky. Veľmi ma milo prekvapilo, keď sa mi do rúk dostala táto kniha a bol to ten príbeh.
Ten príbeh si vás získa, je košatý, zaľudnený. Dobre sa číta v kresle, s čajom v ruke. Dozaista sa ťažko žil. Veľmi ťažko. Trochu mi v niečom atmosféra knihy pripomínala Vzkriesenie od L.N.Tolstoja, v podstate vyhnanstvo bolo to isté a preto asi nemohlo byť inak ani zachytené. Treba tú knihu vziať do rúk a čítať. A potom, čo som pred nedávnom počúval v rozhlase reláciu o ľuďoch z bývalého Československa, ktorí boli odvezení do ruských gulagov, tak ten príbeh môžeme považovať aj za príbeh našich ľudí. O to desivejšie. Ale história ľudstva je plná všemožných táborov.
Erzebet
Neověřený nákup
4.1.2025
Zulejka
Kniha na ktoru naozaj nezabudnete.Zulejka vas uplne pohlti. Sympaticka je jej huzevnatost, obetavost a ludskost. Celkovo ta zivotaschopnost ludi v drsnych podmienkach na Sibiri je neuveritelna.
Jana Plešková
Ověřený nákup
5.9.2024
Zulejka otvára oči
Super kniha. Obraz toho ako Stalin dokázal zmanipulovať, zneužiť a trápiť svoj národ, keď sa rozhodol, že sa musí zbaviť všetkých „nepriateľov“ režimu. Zulejka to v živote nemala jednoduché. Život s násilným manželom, nepríjemnou, chorou svokrou, drina od rána do večera. Nakoniec pracovný tábor na Sibíri. Príšerná niekoľkomesačná cesta vlakom. Cesta loďou. Príchod do miesta, kde nie je nič. Permanentný pocit hladu. Syn. Vplyv všetkých týchto okolností a život s ďalšími kulakmi, intelektuálmi z Leningradu, menšinovými etnickými skupinami, represálie, lži, nutnosť skláňať hlavu a chrbát pod vplyvom režimu sa prelína celým príbehom. Je to príbeh odolnosti, kedy sa Zulejka stáva slobodnejšou, kedy sa zbavuje predsudkov a zisťuje, že sa dá žiť aj inak. V podstate otvoríte knihu a po prvotnom šoku keď sa zoznámite s osudmi postáv sa od knihy neodtrhnete. A hlavne po prečítaní tejto skvelej knihy sa človek len tak zamyslí akú dobu to momentálne žijeme my?
Natália z nathalysreading
Neověřený nákup
23.10.2023
Zulejka to nemala v živote ľahké. No keď ju pošle boľševická moc na Sibír, začína si uvedomovať svoju hodnotu a čitateľ môže vidieť prerod človeka. To je asi najsilnejší aspekt knihy. So zatajeným dychom som sledovala postupnú zmenu hlavnej hrdinky. Ale postáv bolo v deji viac a nie každá dostala priestor na hlbšiu psychoanalýzu. To mi prekážalo. Buď mala byť v popredí iba Zulejka, alebo mohla autorka román rozšíriť. Teraz som mala pocit, že som bola o niečo ukrátená.
Na začiatku venuje Guzel všetku pozornosť Zulejke. Vieme si živo predstaviť, v akom prostredí sa nachádzame. Je to magicky kruté. Pociťovala som úzkosť a bála som sa toho, čo bude nasledovať. Avšak dej sa pomaly menil a spisovateľka musela pozornosť rozdeliť viacerými smermi, aby sme pochopili konanie ďalších kľúčových postáv. To ma rušilo, lebo vtedy som nepoznala myšlienkové pochody tej hlavnej postavy. Tej, čej príbeh ma na začiatku nútil pretáčať stránky. V dôležitých momentoch sme sa opäť k Zulejke vracali, no nevyvolávalo to u mňa také pocity ako v úvode. Guzel chce povedať mnoho, no zlyháva to na rozsahu. Je otázne aj to, či by viac strán knihe prospelo, alebo, naopak, uškodilo. To neviem.
Samotná téma pracovných táborov na Sibíri bola už v dielach spracovaná veľakrát, ale nikdy ma neomrzia silné príbehy. Tu podrobne čítame, ako fungoval tábor a čo všetko museli ľudia prežiť. Myslím si však, že niektoré situácie boli zjemnené a netuším prečo. Román je pre mňa slabší na viacerých miestach. Možno je to tým, že kníh s touto témou som prečítala neúrekom. Alebo tým, že som sa niekoľko rokov snažila dostať k tomuto počinu, a keď sa ku mne konečne dostal, mala som pre ostatné recenzie nereálne očakávania.
Och... je to možno neuveriteľné, ale ja som väčšinu tejto audioknihy preplakala. Ešteže som nemusela čítať, cez uslzené oči by som zrejme vôbec nič nevidela a príšerne by ma to zdržovalo od príbehu, ktorý ma na jednu stranu desil, no na tú druhú som sa od neho nevedela odtrhnúť.
Vôbec nechcem brať do úvahy myšlienku, že toto mohla byť realita. Nemôžem, lebo sa z toho dočista zrútim. Ocitla som sa vo svete, kde je každý nový deň požehnaním, a kde sa nič nesmie brať ako samozrejmosť. Aj napriek tomu v ňom žijú ľudia, ktorí sú viac-menej spokojní tam, kde sú, a dennodenne ďakujú za to, že ešte vôbec sú. Zulejka, ktorej slova sa ujal skúsený Lukáš Hlavica, je nesmierne priebojná, silná a najmä odhodlaná. Bolo mi cťou môcť sa aspoň na pár hodín stať súčasťou jej života a pozorovať túto inšpiratívnu ženu, ktorú na kolená veru len tak niečo nepoloží.
Mladá tatárska spisovateľka Guzel Jachina s zaslúži všetok obdiv nielen za fakt, ako bravúrne sa s textom popasovala, ale aj za to, že svetu ukázala realitu, s ktorou len pred pár rokmi prichádzali naši predkovia do styku. Poukázala na utrpenie, bolesť, ale hodnoverne zobrazila aj nádej v lepšie zajtrajšky a rozhodnutie prežiť.
Výnimočný počin, ktorý stojí za vašich 20 hodín času.
Zuzana
Neověřený nákup
21.5.2023
Zulejka
Túto knihu som prečítala za dva dni, nemohla som sa od nej odtrhnúť, tak veľmi som všetko so Zulejkou prežívala. Prekrásne, ľudsky napísaný príbeh a ten koniec... Už teraz viem, že na Zulejku nikdy nezabudnem a od spisovateľky si určite prečítam aj ďalšie knihy.
Zulejka otvára oči je silný a kvalitne napísaný román o ľudskej húževnatosti, sile a premene. Autorka nám však ponúka oveľa viac a v príbehu Zulejky je ukrytá aj nejaká tá romantická zápletka, dávka dobrodružstva, napätia a mnoho iných zaujímavých postáv.
Hlavná hrdinka to v živote nemala ľahké. Najprv život s násilným manželom a nepriateľskou svokrou, potom vplyvom vyvlastňovania pracovný tábor. V oboch musela veľa pracovať a únava jej bola najlepšou priateľkou, no paradoxne (a možno ani nie) nám autorka ponúka viaceré náznaky toho, že v tábore zakúsila viac slobody a spokojnosti, získala niečo, čo si doposiaľ ani nevedela predstaviť, že môže mať. Myslím, že najväčšmi jej pomohla najmä jej prostota a v nej ukrytá schopnosť prijať všetko, čo sa jej prihodilo. Práve v tej druhej polovici jej života to nevnímam ako slabosť, ale práve naopak, ako znak sily a odvahy. Byť na jej mieste, neviem, či by som prežila. Starý život ju v osade v podobe prízraku občas máta a navštevuje, vzbudzuje výčitky svedomia, Zulejka si ale zachováva túžbu žiť a objavovať.
Všetkých protagonistov život v tábore zmenil a to, akú komunitu tvorili, ako sa prispôsobili a čo spoločne vytvorili doslova z ničoho mi miestami pripadalo až nepravdepodobné a ťažko uveriteľné. Ovzdušie represálií, lží, nutnosť skláňať hlavu a chrbát pod vplyvom sovietskeho režimu vás však obklopuje počas celého čítania a tábor Semruk tak robí realistickejším.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Zulejka otvára oči je román o žene, pred ktorou sa po smrti manžela, vysídlení a úmornej ceste otvára iný život ako žila doposiaľ. Hoci zažíva hlad, zimu a utrpenie, zároveň si uvedomuje, že je prvýkrát v živote spokojná a relatívne slobodná. Nový život v nehostinných podmienkach, ktorý jej nanútila vládnuca moc, je v niečom predsa len pekný, iný a naplnený.
Zulejka otvára oči rozpráva príbeh mladej tatárskej ženy, roľníčky žijúcej s brutálnym manželom a svokrou, ktorá je počas kolektivizácie poľnohospodárstva v rámci procesu rozkulačenia vyhnaná na Sibír spolu s ďalšími kulakmi, intelektuálmi z Leningradu, menšinovými etnickými skupinami a inými nepriateľmi štátu a socialistického režimu. Sledujeme odyseu opustenia starých tradícií a viery a prežitia v extrémnych podmienkach. Zulejka, zvyknutá na surovosť manžela, berie život taký, aký je, vychováva svojho syna Jusufa a dodržiava pravidlá novovytvorenej komunity. Zulejka otvára oči nie je príbehom odvahy a odolnosti, ale príbehom o žene, ktorá kúsok po kúsku objavuje samú seba, učí sa súčasne s meniacimi sa životnými udalosťami, odhaľuje v sebe lovecký talent a rúca tabu, ktoré doteraz ovládali jej život. Paradoxne, na mieste bez koncepcie osobnej slobody je Zulejka slobodnejšia ako kedykoľvek predtým.
Kniha má veľmi zaujímavý a sľubný začiatok so všetkými podrobnosťami a charakteristikami tatárskeho života. Próza Guzeľ Jachiny je krásna. Svojimi slovami maľuje obrázky a ponorí čitateľa do vzdialeného sveta. Šikovne vkladá vety na stránky svojej ľudskej drámy, odvádza skvelú prácu v scénických detailoch, ale postupne sa z celkovej dejovej línie vytráca tempo, jednota a zámernosť, príbeh sa stáva príliš predvídateľným a chýba dramatickejší obrat v charaktere Zulejky, prepracovanejší vývoj postáv, hlbšie postrehy o ich mysliach, správaní, rozhodovaní a myšlienkových pochodoch. V posledných niekoľkých kapitolách sa postavy začnú skutočne rýchlo strácať, akoby si autorka prestala veriť a snažila sa knihu čo najskôr ukončiť.
Denisa Kucharova
Neověřený nákup
4.4.2021
Pozoruhodne zaujímavá tatárska spisovateľka, stačí sa začítať :-)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Dej sa odohráva v Sovietskom Zväze v r. 1930-1946 a opisuje ťažký život na príbehu mladej Zulejky vydatej za grobiana a rovnako surovej svokry. Po zabití jej muža je odvlečená na Sibír a na tomto nehostinnom mieste začína jej nepochopiteľne ťažký život v GULAGu. Pod srdcom však nosí syna, ktorý ako 16 ročný uteká z GULAGu a vtedy Zulejka "otvára oči" a pochopí ŽIVOT. Veľmi zaujímavé a pekne napísané čítanie tatárskej, pre mňa doteraz neznámej spisovateľky. O Sovietskom Zväze sme sa na hodinách dejepisu učili v superlatívoch (kde sa staka chyba?), avšak jeho historická pravda, o tom ako boli ľudia k sebe tak kruto zlí, ma desí. Knižku rozhodne odporúčam a rada si prečítam aj ďalšie tituly od tejto spisovateľky.
Víte o novém čtenářském profilu?
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete mimo jiné sbírat knihomolské odznaky nebo zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Člověk prochází přítomností se zavázanýma očima. Smí pouze tušit a hádat, co vlastně žije. Teprve později mu odvážou šátek s očí a on, pohlédnuv na minulost, zjistí, co žil a jaký to mělo smysl.
