Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na instagrame ma nájdete pod menom @laska_ku_kniham :))
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Čo by ste povedali na road trip po Kanade s dôchodkyňou, ktorá ešte ani zďaleka nie je na odpis?
Bláznivá jízda patrí k tým feel good romantickým knihám, nad ktorými sa neustále usmievate a s dobrým pocitom otáčate jednu stránku za druhou. Christina Myers do svojho príbehu vložila všetko – nájdete tu dobrodružstvo, zničený vzťah, nachádzanie samého seba a v neposlednom rade zážitky, na ktoré sa nezabúda. Obom hlavným hrdinkám vystavala skvelé charaktery, ukázala nielen ich dobré stránky, ale zoznámila ma aj s ich chybami a dokázala, že svet rozhodne nie je čierno-biely.
Aj napriek pochmúrnemu kontextu úplného psychického vyhorenia bude pre vás skúsenosť s touto knihou nesmierne príjemná. Autorka stavila na jednoduchý jazyk, zábavné vzájomné pošťuchovanie, tragikomické momenty z ciest a priam až magicky hrejivú atmosféru. Kay a Ruthie vám tak ihneď prirastú k srdcu, obe sú svojím spôsobom stratené, avšak ani to im nezabráni v tom, aby sa každý deň donútili vstať z postele.
Príbehu hrá do kariet aj čarovná atmosféra samotnej Kanady, všade samé hory, útesy, lesy a scenérie, ktoré si budete chcieť aj vy zažiť na vlastnej koži. Len keby letenky rástli na stromoch.
Stand up comedy si vždy rada pozriem, humoru podľa mňa nikdy nie je dosť, a keď som zbadala, že známa komička má vydanú knihu o jej (alebo cudzích) príhodách z Tinderu, nemohla som odolať.
Audioknihu nahovorila samotná autorka Lucie Macháčková, čo považujem za veľkú pridanú hodnotu, nakoľko dokázala precítiť presne to, čo napísala. Autorkin humor mi skvele sadol, aj keď, musím sa priznať, mi miestami prišiel silený, možno až prehnaný, bavila som sa na jej zážitkoch a veľakrát som sa neubránila výbuchom smiechu. Sama som dostala chuť nejakú zoznamovaciu aplikáciu si stiahnuť a použiť zopár Luciiných trefných hlášok.
Rozumiem, že to nie je niečo, čo sadne každému, predsa len si Lucia robí srandu takmer zo všetkých a zo všetkého (najmä sama zo seba), no ak sa na jej vystúpenia dokážete pozrieť s odstupom, náležite si ich vychutnáte. Za mňa je to teda veľmi podarený kúsok a budem dúfať, že autorka sa ešte niekedy rozhodne vydať podobnú zbierku veselých príhod.
Oooch, toto bolo tak neskutočne rozkošné!
Každý z nás sa občas stretne s tým, že nie všetko v jeho živote dáva zmysel a nie všetko ide podľa plánov, preto nie je úplne mimo prečítať si z času na čas takúto milú príručku. Keď sa do toho primiešajú mačky a ich slobodné, pokojné, elegantné, charizmatické, nezávislé, hrdé a samostatné vystupovanie, kniha má 100% mojej pozornosti.
Stéphane Garnier v tejto nenáročnej príručke zhromaždil 40 dobre mienených rád o tom, ako sa stresovať aspoň o niečo menej, ako sa naučiť vychutnávať si aj maličkosti, ako tráviť svoje dni pokojnejšie a šťastnejšie. Niektoré tipy s vami dokonca zdieľa aj kocúrik Ziggy, ktorý má na zložitosť života vlastný názor.
Netvrdím, že mi táto kniha zmenila život, to určite nie, ale pripomenúť si niektoré zásady mi padlo ozaj vhod. Pomôže vám nevidieť nevyriešiteľné situácie až tak čierno a ukáže vám, že na konci každého tunela bude raz svetlo.
Ak hľadáte niečo oddychové, zlaté a najmä mačkovské, toto bude pre vás ako stvorené!
Dlho som nečítala triler, pri ktorom by som až do posledného momentu netušila, čo sa vlastne poriadne deje. Podozrievala som viac postáv, ako vôbec v knihe vystupovalo, a, čo je najhoršie, každých pár strán sa javila ako zaručená pravda niečo iné. Štýlom mi Slepá nenávisť veľmi pripomínala príbehy z pera Shari Lapeny, aj Barbara Abel píše skutočne chytľavo, napínavo a vytvára ťaživú atmosféru plnú nezodpovedaných otázok a čoraz viac vzďaľujúcich sa racionálnych odpovedí.
Spočiatku na vás možno budú rozhodnutia postáv pôsobiť zmätočne a čiastočne nelogicky, môžem vám však zaručiť, že sa to bude postupne vyjasňovať a aj to, čo na začiatku vyzeralo jasne, pokryje hustá hmla nevedomia.
Postavy sú tu tiež veľmi dobre vykreslené, autorka nestavila na čierno-bielych hrdinov a ukázala charaktery postáv z rôznych uhlov. Každý v tejto knihe mal svoju úlohu, minulosť a poslanie, nič tu nebolo navyše a zbytočná vata ani zďaleka nie.
Ak máte chuť na ozaj dobrý príbeh s dychberúcim zakončením, Slepá nenávisť už mala byť dávno u vás v poličke.
Tichá podnájomníčka patrí asi k tým najnezvyčajnejším trilerom, aké som kedy čítala. Málokedy sa stane, že poznáte vraha už od prvej stránky, čo ma, logicky, nechávalo skeptickou – neustále som si kládla otázku, či sú skutočne všetky kapitoly o jednom a tom istom mužovi. Autorke sa ale podarilo ukázať povahu psychopata veľmi presne a vystihla tak jeho krutosť a zároveň šarm, ktorým manipuluje nadchádzajúce obete.
Príbeh je podaný z pohľadu troch žien – väznenej Rachel, obdivovateľky Emily a dcéry Cecilie, ktoré majú spoločné viac, ako si sú ochotné priznať. Aj napriek tomu, že je páchateľ odhalený, v príbehu panuje hrozivé napätie, z ktorého vám naskáču zimomriavky po celom tele.
Tento psychologický triler si v prvom rade buduje svoju atmosféru. Autorka akoby sa vyslovene vyžívala v ťaživých a bezvýchodiskových situáciách, čo mne nesmierne učarovalo.
Preto ak máte chuť na dávku neistoty a strachu o vlastnú existenciu, toto si rozhodne dajte. Na sychravú jeseň (možno trošku predbieham, ale neviem sa dočkať) ako stvorené.
Po Stratenej apatekárke som sa Špiritistky mierne obávala, predsa len autorkina predošlá kniha mi nesmierne učarovala, a tak som mala strach zo sklamania, ktoré sa, našťastie, vôbec nedostavilo.
Vaudeline a Lenna sa vám zaryjú pod kožu takmer okamžite. Ich dialógy perfektne odzrkadľujú všetko to zúfalstvo a strach, čo sa v nich za posledné roky hromadili, a vás ani na malý moment neprestane baviť sledovať ich cestu za pravdou. Naše hrdinky sa problémom stavajú čelom a nenechajú za zastrašiť ani tými najpríšernejšími prízrakmi, práve naopak, duchom dávajú veľmi jasne najavo, kto je tu pánom.
Jedným z naj aspektov písania Sarah Penner je jej schopnosť preniesť čitateľa priamo do deja. Autorka svojimi trefnými opismi umocňuje opojnú atmosféru Londýna 19. storočia skĺbenú so svetom špiritizmu a nadprirodzena. Zvýrazňuje detaily, ktoré by za normálnych okolností zostali skryté, a prostredníctvom svojich slov utvára pôsobivé vizuálne obrazy , ktorých sa čitateľ nebude môcť len tak ľahko nabažiť.
Som skutočne rada, že príbehy z pera tejto šikovnej autorky vychádzajú aj u nás a už teraz sa neviem dočkať jej ďalšieho počinu.
Vždy mi vyrazí dych, ako majstrovsky Adichie dokáže premiešať osudy obyčajných ľudí s takými dôležitými témami akými sú politika, sociálny status či vojna. Nič neprikrášľuje a zároveň nepreháňa, nesnaží sa v čitateľovi silou-mocou vyvolať emócie, ona akoby len prechádzala okolo, z diaľky pozorovala svoje postavy a práve v momente, keď sú ich životy na tom najnižšom možnom stupni, vtrhne k nim ako hurikán a dám im možnosť prerozprávať svoje ťaživé príbehy.
Milujem ju, zbožňujem ju, uctievam ju a to aj napriek tomu, že ešte pred pár rokmi som jej Amerikánku nedokázala dočítať. Dnes som však odhodlaná sa k nej vrátiť, dať jej šancu a vychutnať si to, čo bolo predo mnou roky skryté.
Charaktery jej postáv nie sú vždy ľúbivé, skôr máte chuť ich hneď spakruky odsúdiť, avšak v tom momente, ako ich vpustíte do svojho srdca a precítite ich osudy, vám zostanú v hlave „strašiť“ ešte dlho. V prvej poviedke som spoznala mladého muža, milovaného syna a brata, ktorý skončil v tvrdom väzení bez vidiny konca toho príšerného utrpenia. Ešte viac ma snáď zasiahol príbeh utečenkine migrujúcej do Ameriky, aby sa stala opatrovateľkou v bohatej rodine a porovnávala život tejto zámožnej rodiny s tým svojím, boľavým.
Nesklame vás.
Jo Nesbo a horor? Dokonalé!
Sprvu som sa do deja síce nemohla dostať, príbeh mi pripadal až priveľmi absurdný a najmä detinský (nebudem sa predsa báť nejakej telefónnej búdky, ktorá požiera malé deti), ale po pár desiatkach stranách sa mi podarilo nasať tú strašidelnú atmosféru a aj keď to rozhodne nebol horor storočia, párkrát mi nebolo všetko jedno.
Zoznamujeme sa tu so 14-ročným hrdinom, ktorý si toho na svoj vek zažil celkom dosť, no to, že ho raz bude podozrievať polícia z vraždy, skutočne nečakal. Ako jediný svedok kamarátovho zmiznutia teda musí prísť celej záhade okolo akéhosi tajomného obyvateľa strašidelného domu na koreň, inak skončí na temnom mieste a nebude mu pomoci.
Richard nie je typ chlapca, ktorého by ste chceli stretnúť večer vonku – šikanuje, posmieva sa, vyvyšuje sa, lenže, ako už tomu býva zvykom, všetko toto pramení z jeho neistoty a strachu. Nemohla som si pomôcť, bolo mi ho aj napriek tomu, čo povystrájal, ľúto. Zhruba od polovice knihy som sa od neho nedokázala odtrhnúť, s veľkým záujmom som sledovala každý jeho krok a nechávala sa unášať neobyčajnosťou deja.
Pravdepodobne vás nevystraší, avšak určite zaujme. Vyskúšajte.
Fantasy nie je veľmi moja parketa, no po všetkých tých kladných a oslavných reakciách som Krutému požehnání nedokázala odolať. Spočiatku som sa v komplexnosti sveta strácala, Emily Thiede totiž čitateľa vrhne priamo doprostred deja, na vlastnej koži pocítite útoky zmätených občanov a neľútosť bohov, avšak už po pár úvodných stranách som vedela, že toto len tak z rúk nepustím.
S hlavnou hrdinkou Alessou sa dá veľmi jednoducho stotožniť – ani zďaleka nie je dokonalá, práve naopak, máva viac zlých dní ako tých dobrých, nič sa jej nedarí, zabila už troch svojich manželov a ľud sa proti nej pomaly ale isto začína búriť. Je frustrovaná a stratená, ale odhodlaná nevzdať sa a s vierou, že sa jej podarí všetko pokazené napraviť, vstáva z postele s hlavou vztýčenou.
Anotácia neklame, skutočne tu na vás čaká mix temného nebezpečného sveta so zábavnou romantickou linkou okorenenou o občasné boje s démonmi. Prídete si na svoje predovšetkým ak vás láka dej plný veselých momentov striedajúcich sa s tými akčnými, kedy sa musíte rozhodovať, ktorého zo svojich blízkych zachrániť skôr.
Nesmierne pútavé, čtivé, nabité akciou a poznačené napätím, ozaj si to nesmiete nechať ujsť. Neprehliadajte ju, stojí skutočne za to!
Milujem prípady, pri ktorých všetko nasvedčuje tomu, že ide o náhodu, no pri dôkladnejšom skúmaní sa zistí, že tu niečo nesedí. Aj keď to celú domu očakávam, vždy ma ten moment nadchne a odštartujem v hlave pomyslenú časomieru vyšetrovania.
S FBI agentkou – tvorkyňou profilov – Kaely Quinn som si nesadla okamžite, sprvu mi prišla akási priveľmi zbrklá a uponáhľaná, v mysli som ju neustála nabádala k tomu, aby sa nad vecami viac zamýšľala, avšak po čase som si k nej dokázala nájsť cestu a to práve vďaka jej dobrému srdcu a odhodlaniu pomôcť každému za každých okolností.
Podarilo sa mi začítať sa hneď v úvode, páchateľa som už od prvého momentu považovala za zvráteného šialenca a prosto som musela odhaliť, čo sa za jeho pohnútkami skrýva. Až do samotného záveru som netušila, ako presne sa autorka rozhodne svoj príbeh ukončiť, a tak ma záver doslova postavil zo stoličky.
Za mňa vynikajúca skúsenosť a už teraz sa teším na pokračovanie!
