Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Barbora Pauličková vo svojom knižnom debute Kdesi medzi koncami a začiatkami citlivo poukazuje na to, že láska môže mať mnoho podôb, a ani v jej otázkach nie je všetko len čierno-biele.
Príbeh pôvodne vznikol len ako krátka poviedka, no autorka si obľúbila hlavných hrdinov natoľko, že sa rozhodla venovať im viac priestoru. Aj knižná podoba si zachováva útly rozsah, ktorý je však postačujúci na to, aby sme boli svedkami niečoho realistického, autentického a plného rôznych emócií.
Autorka do príbehu zakomponovala rečnícke otázky, zamyslenia nad zmyslom života a vnútorné monológy, ktoré sú plné nádeje či pochybností. Každá postava stojí pred procesom sebapoznania a zhodnotením vlastných mantinelov, ktoré je ochotná posunúť pre vybudovanie šťastného života. Postavy po celý čas skúmajú, čo vlastne od lásky chcú a očakávajú. Nejde však o žiadne romantické klišé, skôr snahu vyrovnať sa so svojou vnútornou nestálosťou a zmiešanými pocitmi. Prítomné sú aj vášeň, žiarlivosť, zničujúca neistota či téma duševného zdravia.
Tamarin život je uväznený kdesi medzi koncami a začiatkami, často je priam chaotický a ovplyvnený spontánnymi emóciami. Časom zisťuje, že ani sedenia u psychologičky nemusia dať jasné odpovede na jej nekonečné otázky.
Ak sa rozhodnete siahnuť po tejto knihe, púšťajte sa do nej s otvorenou mysľou a bez akýchkoľvek predsudkov. Autorka napísala intímny a nežný príbeh o vnímaní rôznych foriem lásky, ktorý nie je zbytočne dramatický. Je o viere v nové a krajšie začiatky, ktoré nám môžu ukázať cestu, ak nás pochytí beznádej. Poukazuje nielen na inakosť, ktorú je potrebné vnímať ako normálnu súčasť spoločnosti, ale aj na závislosť od túžby, ktorá dokáže spôsobiť veľa vnútornej bolesti.
Neviem, či mám brať príbeh do úvahy a považovať ho za časť celku alebo ako iba taký malý doplnok, ako by to ASI mohlo vyzerať po hlavnej sérií. Vidno, že J.K. Rowling nemala tvorbu tohto príbehu tak celkom v rukách sama nakoľko charakter postáv nespoznávam a ich interakcia sa tiež niesla v nečakanom duchu.
Pritom dej príbehu ma celkom zaujal - venuje sa deťom Harryho, Hermiony a Rona a Draca a dokonca aj Toho-Koho-Netreba-Menovať.. Do popredia sa dostávajú malý Albus Severus Potter a jeho najlepší kamarát Scorpius Malfoy. Sú to dvaja outsideri, ktorí si k sebe nájdu cestu. Ich príbeh a dobrodružstvo bolo na knihe asi najzaujímavejšie - rozhodnú sa cestovať v čase a zabrániť Cedricovej smrti, no prídu na to, že cestovať časom je obrovská chyba keďže každá drobná zmena minulosti zmení budúcnosť na nepoznanie a oni tak vidia viacero alternatívnych možnosti, v ktorých sú tí, ktorí prežili mŕtvi, a tí, ktorí umreli zasa živí, takže čitatelia dostanú druhú šancu stretnúť svoje obľúbené zosnulé postavy.
Dospelé verzie mojich obľúbených detských hrdinov sa riadne zmenili, teda okrem Hermiony. Prekvapilo ma, že postava Draca dostáva väčšie sympatie a Harry sa správa ako truľko, ktorý nevie kde je sever. Vracia sa k veciam, ktoré taktiež mohol uzavrieť (napr. Dumbledore). Malé cameo mal Severus Snape, ktorý sa od hlavnej knižnej série viac líšiť snáď ani nemohol.
Na knihu som bola teda riadne zvedavá, no postavy okrem deciek ma sklamali, dej bol fajn, ale keďže je to písané ako hra, absencia myšlienok postáv či opisov bol citeľný.
Toto bola pecka! Čakala som všetko možné, ale nie toto. Strach sa niesol celým príbehom a napätím som si takmer hrýzla nechty. Annie a Harry mali tak rozdielne charaktery, že vytvárali dokonalý pár. Všetci mi boli podozriví, nikomu sa nedalo veriť a Annie to pochopila tiež. Nezostalo jej iné ako veriť svojmu únoscovi. Ich vzťah bol uveriteľný, ťažko skúšaný a keď sa do neho konečne dostala aj neha a vášeň musela som sa usmievať. Nebolo to žiadne klišé a Harry nenosil masku chladeného drsňaka. On taký bol a neraz svoje emócie neudržal na uzde ani pri nej. Jej psychické problémy dodávali deju nepredvídateľnosť. Okrem toho krutého a drsného sa autorke podarilo do príbehu vniesť aj humor v podobe Harryho priateľa. Jeho hlášky boli perfektné a bravúrne odľahčili dej. Štýl písania bol vynikajúci, kapitoly končili i začínali tak, že knihu som odkladala násilím. Ak chcete dark romance, ktorá vám spôsobí husiu kožu a hneď na to roztopí srdce, tak toto je to pravé.
Na knihu som sa tešil, lebo sa odohráva v milovanej Prahe. A dočítal som ju iba preto, lebo mi bolo kvôli tej Prahe ľúto knihu nedočítať. Inak by som ju nechal tak. Brown vykráda sám seba a toto je hádam najslabší diel série. Nielenže neprináša nič nové, ale postavy sa ma nijako nedotkli, nepocítil som žiadnu emóciu. Nič. Ešte aj tá Praha je iba plochá kulisa deja knihy, podaná z perspektívy amerického turistu. Brown sa nevie nabažiť podávania faktov a informácii o meste, ale neprináša absolútne nič zaujímavé, alebo nové. Na toľkých stranách by iní autori rozpovedali aj tri - štyri zaujímavé príbehy a tu sa príbeh točí 24 hodín, pričom nepríde k ničomu hlbšiemu. Je mi to ľúto, ale Dan Brown jednoducho možno má dobré predaje, ale ako autor píše priemerne.
Prečítala som ju jedným dychom. Presne takýto štýl kníh mi sedí. Autorka píše pútavo a svižne. Spočiatku som jednu z hlavných postáv naozaj neznášala, považovala som ju za tú "zlú", ale ako dej plynul, stále viac a viac mi bola sympatická. A nakoniec som bola rada za prekvapivé rozuzlenie. Jediné, čo ľutujem je, že som si knihu neprečítala skôr.
Naozaj skvelá kniha a kto pracuje alebo niekedy pracoval v korporáte, bude mu aj blízka. Mínus dávam za prehnane okatú skutočnosť, že sa dvaja hlavní hrdinovia jeden druhému páčia.
Moja prvá skúsenosť s tvorbou Brandona Sandersona a myslím, že som vážne spokojný!
V prvom rade musím vypichnúť zopár vecí, aby som sa mohol posunúť ďalej. Za prvé, cítil som podobnosť s výstavbou príbehu aj z pohľadu napredovania postáv a ich osobností s 'Vôľou väčšiny'. A za druhé, do istej miery azda aj drobnú podobnosť so 'Štvrtým krídlom'. Hlavne teda vo výcviku hlavnej hrdinky Vin, ktorá mi často pripomínala Violet. A viete čo? Mne sa všetky tieto tri knihy páčili, takže som bol vlastne veľmi potešený!
Veľmi oceňujem originalitu aj celkovo premyslenú alomantiu či feruchemiu, ktorých fungovanie nám však Brandon našťastie aj pravidelne v texte pripomínal, lebo inak som na to takmer vždy zabudol. Ďalšie veľké plus dávam za vývoj postáv a dialógy. Fakt si myslím, že dialógy sú absolútnym jadrom či pilierom tejto knihy. Hlavne čo sa týka postáv Kelsiera, Vin, Sazeda a Elenda. Oh... Tá chémia medzi Vin a Elendom ma bavila možno aj najviac. Toto sa skutočne podarilo.
Ak sa na to pozriem s nadhľadom, kniha nie je najkratšia, tých takmer 600 strán značí, že je to pomerne rozsiahle dielo trilógie. No v tomto som trocha na vážkach. Na jednej strane tempo občas spomalí, ale nedá sa povedať, že by vás vyslovene začalo uspávať. Vždy sa tam totiž deje niečo, čo vás tak trocha núti byť v strehu. No a práve v takej ne/čakanej chvíli príde bum a Sanderson vás "preberie" aj keby ste mali v sebe tri dávky na uspanie koňa. Vo všeobecnosti to bolo naozaj super, no našli sa pasáže, ktoré doslova vyčnievali nad ostatnými. Postavy som si obľúbil a teším sa keď si nájdem čas na zvyšné diely.
Čo je však u mňa obrovské mínus? Nie však diela, ale slovenskej verzie knihy? Občas trocha kostrbatý preklad a predovšetkým neskutočný počet chýb!!! Tie už ale k @vydavatelstvo_ikar, žiaľ, asi patria. Narátal som tu približne rovnaký počet (cca 35ks) ako v prvom vydaní Štvrtého krídla. Smutné.
Prvá časť Mistborn je však podľa mňa must read.
Koho kniha urazila, ten ju nepochopil a kto sa ňou názorovo inšpiruje, ten ju nepochopil päťnásobne (alebo je láskou sklamaný). Autori knižky veľmi dobre vystihli, či už v úvode, ale skôr v závere, osobnosť Arthura Schoppenhauera. Kto mal možnosť sa oboznámiť s jeho životom a filozofiou (no najmä životom) bude tomuto knižnému "úseku" Schoppenhauerovej tvorby rozumieť. V knižke nájdete mnoho štipľavých a kontroverzných pohľadov na ženy, ojedinele na mužov, ktoré, ako som spomínal, sú pre Arthurov život "pochopiteľné". Knižku tak treba vnímať s veľkým nadhľadom, mne poskytla pohľad do duše človeka sklamaného z vlastného života a to všeobecného, rodičovského i partnerského.
Hneď na úvod, knihu odporúčam. Je presne tým, čo od bestselleru očakávate. Jenoduché kapitoly, ľahko pochopiteľné, každá kapitola zaberie cca 14 minúť čítania. Kniha je určite dobrým odrazovým mostíkom, ako sa vyprostiť z blúdneho kruhu zlých návykov. Treba mať však napämati, že naše návyky, či už pozitívne alebo negatívne, majú hlboké korene v našej psychike, v našom vedomí, v našich skúsenostiach. Kniha poskytne dobrý návod, ako si tieto veci uvedomovať, najdôležitejšia úloha však stále ostáva na nás, pátrať v samom sebe, kde má náš neduh pôvod. Mne osobne kniha ponúkla veľmi dobré typy ako optimalizovať svoje okolie, svoj telefón, izbu, kanceláriu v práci tak, aby som dokázal lepšie vzdorovať pokušeniam zlozvykov. Napríklad, v práci dať do misky ovocie alebo oriešky, namiesto typických snackov (všetci to poznáme) a budovať si tak svoju novú identitu. Nečakajte však, že kniha vám dá ultimátny návod na zbavenie sa úplne všetkých negatívnych návykov, spoznávanie samého seba je celoživotný projekt a jedna kniha a možno ani jeden celý život nám k sebapoznaniu nepostačí.
Hneď na úvod, knihu samozrejme odporúčam. Pre mňa, laika, zaoberajúceho sa geopolitikou, bola veľkým prínosom, bola zaujímavá a pútavá, dozvedel som sa o veľa historických udalostiach, o ktorých som ani len netušil, no hlavne mi priniesla bližší pohľad do krajín, ktoré my, mnohí európania, poznáme len z atlasov, rozprávaní, dokumentárnych filmov,... Po prečítaní knihy vo mne rezonuje otázka, kým vlastne ako ľudstvo a štáty sme. Sme susedmi, ktoré za vhodných podmienok spolu spoluracujú, alebo sme naopak deti, hrajúce sa v pieskovisku, stavajúc si každý vlastný hrad? Vďačíme prírode, že vďaka nej sa môžme vyhnúť mnohým konfliktom, ktoré by ovplyvnili život každého z nás, a aj tak k nej neprejavujeme patričnú úctu. Ľudstvo čakajú omnoho náročnejšie časy ako tie, ktoré v roku 26 zažívame a my ľudia musíme pochopiť, že ak k politike nezačneme pristupovať s patričnou zodpovednosťou, empatiou, odbornosťou a nezačneme ju vnímať, ako jednu z najcnostnejších hodnôť nášho života, len ťažko budeme novodobým výzvam čeliť. A my tak opäť dovolíme veľmociam a elitám, určiť celý chod nášho domova, našej zemegule. Samuel.
