Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
“Vďaka tebe som bol lepší. Oživila si aj tie časti môjho ja, ktoré som nechal v minulosti.”
Si tím upír alebo tím vlkodlak?
Takéto fantasy som nečítala od čias Twilightu či Upírskych denníkov. Nehovorím, že podobné príbehy odvtedy nevznikali, ale ja som sa im postupne vyhla o to viac som bola zvedavá na tento ošiaľ od Ali Hazelwood. A veru, vôbec som nebola sklamaná. Ba čo viac… úplne ma to chytilo!
Ak máš rád/rada štýl písania Ali, určite ťa bude baviť aj táto vášnivá fantasy plná hnevu, strachu, napätia medzi rasami aj rodinami a samozrejme aj poriadne horúcej lásky medzi upírom a vlkodlakom.
Za mňa veľmi príjemné prekvapenie!
“Začínam ho milovať, dvoma rôznymi spôsobmi. Tvárou v tvár a slovom k slovu.”
Božskí rivali dvaja mladí spisovatelia, súperi… a pritom dve stratené duše. Dvaja zlomení ľudia, ktorí bojujú nielen za svoje šťastie, ale aj vo svete zmietanom vojnou medzi bohmi, ktorá sa akosi nechce skončiť.
Akože haló?!
ČO. TO. BOLO. ZA. KONIEC?!
A kde je pokračovanie v slovenčine, prosím pekne?
Že je táto kniha skvelá, som vedela už dávno, no dostala som sa k nej pomerne neskoro. Možno práve preto ma tak veľmi bavila hype už trochu opadol, ale ten príbeh? Ten funguje na 100 %.
Emócie, listy, rivals-to-lovers napätie… toto všetko tu nájdeš. A ak váhaš, či sa do nej pustiť za mňa určite áno!
„Ži, dievčatko moje. Smej sa, plač, krič a miluj. Nezabúdaj, že každý okamih života stojí za pot a slzy, ktoré preň vynoríš.“
Užívaj si život všetkými zmyslami, hovoria…
Ži naplno. Miluj svojich blízkych.
Lenže nikto ti nepovie, ako strašne bolí, keď o niekoho z nich prídeš. Keď si uvedomíš, že už nikdy nebudeš počuť jeho hlas, cítiť jeho vôňu ani jeho objatie…
A presne o týchto momentoch tento príbeh je.
„Tieto okamihy sú to, na čom lipneš, lebo poslať ho preč síce bolí, ale nič nie je krajšie, keď sa vráti.“
A ešte horšie je, keď si ten žiaľ nemôžeš dovoliť naplno prežiť, pretože musíš byť silná pre ostatných. Lenže aj silní ľudia potrebujú svoje „čokoľvek“. Svoj oporný stĺp. Bútľavú vŕbu. Človeka, ktorý ich podrží, keď sami nevládzu.
Rebecce Yarros som naozaj prepadla. Píše úžasne pútavo, emotívne a tak, že ti to vlezie pod kožu. Túto knihu som zhltla za pár hodín a… potrebujem viac. (Áno, hneď som objednala 2. a 3. pokračovanie. )
Ja len odporúčam!
Poznáš ju? Čo na ňu hovoríš?
Kúpila som si túto knihu lebo som sa cítila akoby tá kniha bola omne.tiez som trpela ako tá postava v knihe.
Druhá časť Makovej války začala sľubne. Zatiaľ čo v prvej časti sa vojna odohrávala na súši, tu sa presúvame na moria a rieky a vedú sa námorné a prevažne strategické bitky.
Do tejto série som sa púšťala s veľkými očakávaniami, ale žiaľ, ten ,,vau efekt" sa doposiaľ nedostavil. Čakala som a čakala a ani po ďalších 600 stranách stále nič. Napriek tomu som si z knihy odniesla množstvo emócií.
Hlavná hrdinka mi príde napriek všetkému, čo prežila a čo ju malo stmeliť, ako rozmaznané decko plné hnevu, ktorý si vylieva na každom okolo seba a akonáhle sa má sama rozhodovať, začne panikáriť. Navyše má v hlave stále tieň Altana, čo je podľa mňa úplná hlúposť, pretože medzi nimi nikdy nebolo nič okrem vzťahu veliteľ - podriadený a aj to im obom išlo mizerne.
Jej správanie mi prišlo veľmi nelogické a väčšinu knihy ma štvalo. Kniha sama o sebe mala potenciál, ale popravde mi časom začalo aj konanie ostatných postáv pripadať hlúpe (zachádzala by som príliš do detailov, ak by som to chcela rozoberať).
Akcia v knihe nechýbala, ale je pomalá, natiahnutá a ak by kniha prišla o 200 strán, rozhodne by jej to pomohlo. Malo by to väčší spád.
Od Rin som už od prvej knihy očakávala veľké veci, ale tak ako som v nej ostala sklamaná, pokračovalo to aj v tomto diele.
V knihe sa nachádzajú siahodlhé opisy, strategická politika, vyhrotené dialógy a množstvo konfliktov medzi hlavnou hrdinkou a jej priateľmi, či nepriateľmi.
Druhá časť nie je ani zďaleka tak krvavou oproti prvému dielu, čo som uvítala. Najviac mi na knihe chýba to, že to vlastne má byť fantasy, ale tá fantastika je v nej zatlačená do úzadia na úkor celého konfliktu a vojny. Hlavná hrdinka a jej priatelia sú síce šamani vyvolávajúci v sebe bohov a ich moc, ale pôsobia ako obyčajní radoví pešiaci, ktorí majú moc iba na oko. Takže obrovský potenciál, ale z nejakého dôvodu brzdený.
Na druhej strane to je možno zámer a ukážka toho, že ani bohovia nie sú všemocní.
Ku koncu knihy som sa dočkala aj draka. Počas čítania som dokonca zistila, že fénixa som si celkom obľúbila.
Myslela som si, že autorka rozvinie konečne aj romantickú linku, ale nakoniec sa tak nestalo, čo ma trochu sklamalo, pretože väčšinu knihy tam boli isté náznaky a nakoniec nič z toho.
Záver bol pre mňa obrovským šokom. Tú trpkú zradu som cítila, akoby to bolo namierené na mňa a veľmi ma to zarmútilo.
Dúfam, že v poslednej knihe sa to napraví, pretože takýto koniec je nemysliteľní.
K tejto knihe by sa mi hodil iný názov. Tento názov dali novinári sériovému vrahovi podľa prvej vraždy, ale ďalšie vraždy s tým nemajú nič spoločné, bude vás mraziť aj v kostiach, o ktorých neviete, že ich máte. Nemáme tu typického sériového vraha s rovnakým modus operandi, tento náš vrah je neskutočne vynaliezavý, jeho hnacím motorom je pomsta. Do deja vstupuje médium - Mollie, z čoho som mala obavy, toto nemám veľmi rada v knihách, ale ten koniec. Brutálna kniha, a to doslova, kto má rád napätie a psychológiu sériových vrahov, príde si na svoje, do poslednej strany nebudete mať šajnu, o koho ide a potom vám duplovane odpáli dekel. Kniha je z obdobia Vianoc, čo v úplnom závere "zjemnilo" to všetko, čo sa stalo. Dala by som jej že 11 z 10. Tu je 5 hviezdičiek málo.
Po teplom lete prichádza do mestečka Potulkovo jeseň. Škôlka je postavená a otvorená. Obyvatelia si užívajú jesenné počasie, stretávajú sa na vinobraní či lampiónovom pochode. Nájdete tu lampióny od výmyslu sveta. Gabika už nepredáva zmrzlinu ale gaštany.
Kniha je opäť krásne ilustrovaná. Táto časť je plná farieb. Listy na stromoch sú farebné a opadávajú. Tekvice sú typické pre toto obdobie. Milujem farby jesene - červená, žltá, hnedá, oranžová, preto je kniha moja obľúbená.
Text v tejto knihe nehľadajte, nenájdete ho. Iba na zadnej strane je krátky popis, čo sa deje v mestečku Potulkovo a čo robia jeho obyvatelia. Zvyšok dobrodružných príbehov je na vás. Fantáziii sa medze nekladú. Pozorovaním obrázkov si vaše deti rozvíjajú slovnú zásobu.
Odporúčam pre všetky deti od 1 roka. Kniha nám robí spoločnosť každý deň. A vedeli ste, že ku knihe je aj omaľovánka Potulky jeseňou? Nezabudnite sa na ňu pozrieť. Okrem samotného vyfarbovania nájdete v nich aj rôzne aktivity pre deti.
Táto kniha ma veľmi bavila!
Príbeh o evolúcii ľudskej inteligencie je fascinujúca jazda naprieč históriou, biológiou, paleontológiou, antropológiou aj psychológiou. Carl Sagan veľmi pútavo, hlavne jasne a zrozumiteľne, s ľahkosťou rozoberá, ako sa naše mozgy vyvíjali, až kým nadobudli dnešnú formu. Bola to dlhá a kľukatá cesta, občas si vyžadovala hru náhody, občas zánik druhu, čo sa nedokázal prispôsobiť meniacim sa podmienkam, no v porovnaní s vekom Zeme je to len omrvinka z omrvinky.
Ak by ste si to nedokázali predstaviť, Sagan predkladá kozmický kalendár, v ktorom stlačil 15 miliárd rokov veku vesmíru do 1 roku. Človek sa v ňom objaví až na Silvestra o 22:30 (dinosaury prišli 24.12. náhoda? Nemyslím si :D), a hneď sa cítite pokornejšie, keď si uvedomíte, aký mladý druh sme.
Máme síce spomedzi všetkých živých tvorov najväčší mozog vzhľadom na veľkosť tela, no naše povedomie stále ovládajú tie najprimitívnejšie strachy spomeňte si napríklad na sny, v ktorých padáte z výšky, a ozaj, bojíte sa hadov? Sme presvedčení, že sme najinteligentnejší druh kráčajúci po planéte, no v kapitole o abstraktnom myslení zvierat Sagan ukazuje, že naša namyslenosť nie je úplne na mieste.
Hoci je kniha už staršia, je pôsobivé, ako Sagan dokázal predvídať mnohé z výziev, ktorým dnes čelíme. V každej kapitole je plno podnentých myšlienok a niektoré fakty nedostanete z hlavy. Bežte si po Drakov z raja od Carla Sagana, fakt.
Když dostaneš druhou šanci, nikdy nečekej na třetí…
Tak tento diel teda bol rozhodne úplne najlepší pre mňa zatiaľ z celej série. Niektoré časti mi zlomili srdce. Hlavne teda to, čo urobili Simone jej rodičia. To bolo teda.. ako mohli? Mala som takú strašnú chuť kričať! A hoci som aj ju neskôr chápala, že po tom, čo sa stalo jej sestre s nimi chcela mať dobrý vzťah, nie len kvôli sestre, ale aj kvôli niečomu inému, ja by som to asi nedala. Vôbec si to nezaslúžili.
Ale aby som išla od začiatku, prvé stretnutie Simone a Danteho bolo úplne perfektné. Obaja absolutne rozdielny, ale napriek tomu sa mi k sebe hodili ako málokto a veľmi som bola zvedavá na to, čo sa stane, čo ich rozdelí, lebo to proste muselo prísť. A potom na to, ako sa k sebe dostanú späť. A čo urobí s Dantem to prekvapenie. Bolo to skrátka veľmi pekne spracované. Hlavne, keď sa Dante stretol s niekým veľmi dôležitým. A to ako sa stretli, to bolo skvelé.
Danteho som si úplne zamilovala. A ten záver. To bolo opäť trochu dramatické a čakala som, ako sa to vyvinie, a ako to s nimi dopadne. S týmto dielom som naozaj veľmi spokojná.
A na ďalší som tiež veľmi zvedavá.
“Byť samotárkou znamená silu; byť osamelou je slabosť.”
Na túto knihu som sa veľmi tešila - anotácia bola nanajvýš lákavá.
Postava Elizabeth Finch je oslnivá. Jej stoicizmus, tajomnosť a spôsob, akým dokázala svojich študentov prinútiť premýšľať inak, to, ako na svojich študentov pôsobila, bolo podnecujúce. Neraz som si pomyslela: kiežby som ja takto pôsobila na svojich žiakov. Samozrejme, nie všetci ju “milovali”, ale taký je život…
Táto kniha je svojim spôsobom a myšlienkami brilantná, jazykovo úsporná a nepopierateľne fascinujúca. Jej prvá časť, kde Elizabeth rozoberá kultúru a civilizáciu, anatomizuje všetky možné slová s “mono” predponou, bola pre mňa brilantná. Potom to však už šlo dolu z kopca…
Druhá tretina knihy je v podstate Neilova (rozprávačova) esej o rímskom cisárovi Juliánovi a toto bol najväčší kameň úrazu, toto bol „zabijak deja“. Kniha sa zrazu zmenila z pôsobivého románu na suchú historickú prácu a stratila tempo. Doslova som uviazla a topila sa ako mucha v mede. Nepopierateľne i tu sa občas vyskytla zaujímavá myšlienka, ale prebojovať sa touto tretinou knihy ma stálo enormné úsilie. Všetky svoje nádeje som vkladala do záverečnej tretiny knihy, ale tá ani zďaleka nedosiahla kvality a pútavosť prvej časti.
Tak sa stalo, že táto kniha bola z väčšej časti pre mňa sklamaním.
“Niektoré veci sú v našej moci a niektoré nie. V našej moci sú naše názory, naše želania, túžby, averzie- skrátka čokoľvek, čo súvisí s naším konaním. Vo svojej moci nemáme svoje tela ani majetok, ani svoju reputáciu, či verejné funkcie, teda to, čo nevytvárame sami. To, čo je v našej moci, je svojou podstatou slobodné, neobmedzené a nepodlieha prekážkam, je nám vlastné. Avšak to, čo v našej moci nie je, je slabé, zotročené, obmedzené, cudzie. Takže si pamätajte: ak budete pokladať to, čo je od prírody zotročené, za slobodné, a to, čo je cudzie, za svoje vlastné, vaše plány sa zmaria a budete nepokojní, zarmútení a budete reptať na bohov aj na ľudí. Ale ak budete pokladať za svoje len to, čo je vaše, a za cudzie to, čo naozaj cudzie je, presne tak ako to je, potom vás nikto nebude môcť nútiť, nikto vás nebude môcť obmedzovať a vy nebudete nikoho obviňovať, neurobíte nič proti svojej vôli, nebudete mať nepriateľov, nikto vám neublíži, lebo sa vám nebude dať ublížiť.”
Ak hľadáte strhujúci dej, táto kniha vás pravdepodobne sklame. Ak však máte radi filozofické úvahy, tak smelo do toho. Toto je rozhodne kniha určená pre trpezlivého čitateľa.











