Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Toto bola tak krásne nevinne precítená kniha o chlapcovi, ktorý vyrastal v čase keď začala zúriť vojna, keď sa jeho hlavička, ktorá bola poškodená Tourretovym syndrómom ťažko vyrovnávala aj s malými ťažkosťami a hoci sa jeho rodičia a rodina snažili na neho to malo veľmi zlý dopad.
Keď sa blíži čas ich deportácie, keď gardisti udierajú na každého žida, jeho rodičia mu rozprávajú o zasľúbenej zemi, kde im nikto neublíži.
Tento príbeh je tak krásne napísaný, emociami len tak srší a s pohľadu Samka je to o to smutnejšie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Romantická komédia napísaná chlapom ma zaujala už samotným konceptom, a preto som bola zvedavá, ako to celé dopadne. Výsledok je však skôr chaos nad chaos, čo vlastne celkom sedí k hlavnej hrdinke chaos je totiž Leine druhé meno. Autor sa v príbehu očividne poriadne vybláznil a miestami je to jeden bizarný moment za druhým.
Niektoré situácie sú naozaj absurdné napríklad scéna, keď sa Filip a Lea ukrývajú pred Leiným bývalým v poloplnom smradľavom kontajneri a skončí to ich romantickým momentom, ktorý ešte preruší bezdomovec Gogo, presvedčený o existencii vesmírnych jašterov. Podobných momentov je v knihe viac a vytvárajú zvláštnu zmes romantiky, komédie a úplnej absurdity.
Oddychovka to určite je, no miestami som mala pocit, že autor to s komplikovaním deja a bizarnosťou riešení trochu prehnal. Niektoré situácie sú tak zamotané, až sú napokon vyriešené veľmi zvláštnym spôsobom. Postavy rodiny Leštákovcov pôsobia ako koncentrát všetkého zlého, pričom asi najbizarnejší je vzťah medzi Rebekou Leštákovou a starcom Valentínom Budincom, ktorý pašuje koks v porcelánových bábikách.
Z postáv ma najviac bavili Gogo a redaktorka Iskra, ktorí podľa mňa príbeh výrazne oživujú. Naopak, hlavná hrdinka Lea ma veľmi neoslovila. Oveľa sympatickejší mi bol Filip, ktorý pôsobí ako pomerne ideálny chlap a miestami som mala pocit, že by si zaslúžil niekoho lepšieho.
Celkovo ide o ľahkú, bláznivú romantickú komédiu, ktorá môže pobaviť, no pre mňa bola skôr priemerom neurazí, ale ani výrazne nenadchne.
Monika Smolková - Ohnivá
Nie každá kniha vám sadne a pohltí vás. Táto mi žiaľ nesadla. Ani veľmi neviem ako túto recenziu uchopiť, nechcem byť veľmi kritická voči autorke takže v skratke:
Kniha je určená vekovej kategorií 12+ čo by nebol problém ale celý ten dej pôsobil na mňa veľmi plytko, mám pocit že v knihe boli tie postavy také nevyvinuté, nemastné, neslané, neprešli žiadnym vývojom. Ten dej aj nápad by mal potenciál ale knižka bola veľmi krátka, reálne sa tam niečo začalo diať v posledných dvoch kapitolách. Ja ako čitateľka by som viac chcela preniknúť do toho sveta, dozvedieť sa viac o postavách, proste chcela by som viac ako som dostala. Je to škoda, námet to fakt neni zlý. Verím že autorka sa bude zlepšovať, že každá jej ďalšia kniha bude lepšia a lepšia lebo potenciál tam je.
Hodnotenie:
Tento román nie je ani tak o hrôze či príšerách, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V skutočnosti je to príbeh o osamelosti. O tom, čo sa stane, keď živá bytosť zostane úplne sama bez prijatia, bez lásky a bez miesta vo svete.
Stredobodom príbehu je vina a ľútosť. Mary Shelley vkladá do románu množstvo myšlienok o živote, stvorení, zodpovednosti a osamelosti. O tom, čo sa stane, keď človek vytvorí niečo, za čo potom odmietne niesť následky. A práve v týchto filozofických otázkach má kniha najväčšiu silu.
Zároveň však treba priznať, že dej je pomerne pomalý a dlhé pasáže pôsobia skôr ako úvahy než ako dramatický príbeh. Paradoxne najzaujímavejšou postavou je samotná príšera citlivá, zranená a tragická. Naopak ženské postavy zostávajú takmer úplne pasívne a Victor Frankenstein… nuž, povedzme to otvorene. Je to ufňukaný zbabelec, ktorý nikdy nie je skutočne konfrontovaný s následkami svojich činov. Karma je skrátka mrcha, Viktor.
Frankenstein je navyše jednou z tých kníh, ktoré žijú v našej kultúre najmä prostredníctvom filmov. Práve tie vytvorili obraz príbehu, ktorý máme všetci v hlave. O to väčšie prekvapenie čaká čitateľa, keď zistí, že mnohé z týchto ikonických prvkov v románe vôbec nie sú alebo sú úplne iné.
A možno práve v tom spočíva sila tejto klasiky. Nie je to príbeh o monštre. Je to príbeh o človeku, ktorý ho stvoril a potom ho nechal úplne samého.
Za mě opět poctivá detektivka. I když je pravda, že v tomto díle to vyšetřovatelé komisař Gavin Desmond a inspektorka Sofie Gardererová měli opravdu těžké.
Po nalezení mrtvého těla jeptišky, které po ohledání nebylo náhodné. Stop je ale opravdu velmi málo. Jeptiška Paola byla ctihodnou sestrou svého řádu.
Pomalými kroky a s objevením staršího případu neznámé mrtvé ženy se začíná příběh rozplétat. Mají ženy ale něco společného?
I v pokračování série je moc pěkná linka soukromých vztahů vyšetřovatelů a jejich blízkých.
Vice prostoru také dostává patolog a ústavní lékař Simeon, který si své soukromí hodně hlídá a bratr Gavina.
Gavin řeší vztah se sousedkou Irenou, se kterým si není tak úplně jistý.
Série je skvěle napsaná, má sice pomalejší tempo, ale příběhu to vůbec neubírá a to také proto, že vyšetřování má opět hlavu a patu.
Samozřejmě všechny mé tipy na vraha byly milné. Vrah byl opravdu překvapení.
Celkem by mě hodně zajímalo kam se život komisaře a ispektorky posune a skončí nakonec spolu?
Moc se těším na další případ a vývoj postav. Tak snad brzy.
Vtipný, inteligentný román, vynikajúco napísaný. V knihe sa striedajú epizódy dvoch vysokoškolských učiteľov, ktorí sa zúčastnili na výmennom programe. Zvlášť sa mi páčilo autorovo experimentovanie - napríklad jedna kapitola je napísaná vo forme scenára, ďalšia zase formou korešpondencie, ktorú si učitelia vymieňajú so svojimi ženami.
Je to dokonalý „útek z reality“. Autorka píše nesmierne čtivo, kapitoly ubiehajú rýchlo a hoci ide o romantiku, nechýba jej poriadna dávka dobrodružstva a nečakaných zvratov. Je to príbeh o tom, že aj to najzlomenejšie srdce sa dá vyliečiť a že láska dokáže skrotiť aj toho najväčšieho „diabla“.
Povinná jazda pre milovníčky historických románov a silných osudov.
Príbeh poslednej ruskej cárskej rodiny pozná takmer každý, no Nadine Brandesová mu vdýchla úplne nový, magický rozmer. Ak hľadáte knihu, ktorá vás emočne rozloží a zároveň prinúti premýšľať o sile odpustenia, Anastázia je presne pre vás.
Čo ma na knihe dostalo?
Unikátny magický systém: Autorka do historických reálií zakomponovala „kúzla“ ukryté v matrioškách. Pôsobí to nesmierne atmosféricky a dodáva to tragickému osudu Romanovovcov nádych rozprávky, z ktorej sa však občas stáva nočná mora.
Ľudskosť v čase krutosti: Anastázia (Nastia) tu nie je len historickou figúrkou. Je to dievča z mäsa a kostí, ktoré miluje svoju rodinu, bojuje s vlastným strachom a snaží sa nájsť svetlo aj v tmavých stenách Ipatijevovho domu.
Vzťah s nepriateľom: Linka so strážcom Zashom je brilantná. Nenúti vás len do romantiky, ale kladie ťažké otázky: Môžeme milovať niekoho, kto stojí na opačnej strane barikády?
Prečo si ju prečítať?
Kniha nie je len o páde impéria. Je o viere, o rodinných putách a o tom, že aj v tých najtemnejších chvíľach dejín existuje priestor pre milosť. Pripravte sa na to, že pri záverečných kapitolách budete potrebovať balík vreckoviek. Brandesová píše s neuveriteľným citom a hoci viete, ako história dopadla, do poslednej chvíle budete dýchať spolu s Nastiou.
Liam a Maia patria k tým dvojiciam, ktoré by sa za normálnych okolností nestretli, ale existuje predmet psychológia a jedna premotivovaná pani profesorka odpáli sociálny experiment, ktorého keby sa mám ja osobne zúčastniť, tak sa okamžite odhlasujem z prednášky a oželiem kredity.
Môže sa spojiť svet (len naoko) drsného futbalistu a záhradkárky telom - dušou?
Noo, keby sa tieto svety spojiť nemohli, bola by to fasa krátka knižka, takže odpoveď na túto otázku už máte. A či sa mi páčila? Odpoveď dostanete v nasledujúcich riadkoch.
Čakala som záchvaty smiechu a kvalitný čitateľský zážitok, ktorý som dostala, a rozhodne mali zážitok aj premotivované matere na detskom ihrisku, ktoré na mňa gánili spoza eko bio matcha lattéčka, lebo som im svojím krochkavým smiechom rušila yoni kruhy alebo čo.
Nečakala som, že sa pri istých scénach zrevem ako malé sopľavé decko, ale chvalabohu to som zvládla v súkromí, takže na mňa civela len mačka, a záchodový pavúk z rohu izby.
Púšťala som sa do romcom, zavrela som krásnu oddychovú knižku so silným posolstvom. Aj keď sa zdá, že protiklady spolu nemôžu fungovať, tak pozor spojler, môžu. Aj drsný futbalista môže mať mäkké srdce (Kleo ). Aj to najmilšie dievča na svete sa môže naučiť byť drsné, a to nie len na MMA tréningoch. A jej značkovú motyčku by som tu nejednému rodičovi zasekla do časti tela, ktorá už síce na polovice je, ale za to by ma aspoň nezavreli. A potom by som im tam nasypala mravce (fuj dpč, toto sa mi čítalo extrémne ťažko a pokrútilo mi aj črievko).
Milujem babku dohadzovačku. Baby prosím vás, keď sa naučím robiť buchty, nájdem si tak chlapa aj sama, či nevyhnutne potrebujem aj babku? Najvtipnejšia postava celej knihy, ktorá si ukradla moje srdce, bez debaty. A to aj bez buchiet.
Niekedy sa dva svety musia spojiť, aby každý našiel to, čo mu chýba, a skutočný život začína mimo vašej komfortnej zóny.
Baby, skladám imaginárnu motyčku a sfúkavamcukor z buchiet. Príbehu dávam Áčko, mimoriadne ma bavili aj vedľajšie postavy a verím, že sa s nimi ešte nelúčime. Besede dávam Áčko. Vám dávam Áčko.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha sa číta ľahko, prelínajú sa dve dejové línie, prítomnosť a minulosť hlavnej hrdinky. Hlavný dôvod hrdinky je pochopiteľný, ak by Vás nútili do vydaja s osobou, ktorú neľúbite a nechcete, tiež by ste urobili všetko preto, aby ste sa vyhli. Príbeh je rozdelený do 6 častí, každá začína drobnou anotáciou k umeleckému dielu, milý detail, ktorý nadväzuje na novú časť. Samotné postavy nie sú zlé napísané, respektíve, nemajú v sebe nič iritujúce, každá má svoj motív a správa sa podľa toho. Samotné "rozuzlenie", respektíve záver mohli byť trochu dlhšie, avšak príbeh končí v dobrom dobre. Nevieme kto napokon vyhrá, či Addie alebo cudzinec.
Pre mňa je to kniha na jedno prečítanie, nemám potrebu sa k nej vrátiť, avšak, samotné čítanie nebol stratený čas.
