Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Knihy od Freidy už všetci dobre poznáme a vieme, že nás vždy dokážu niečím prekvapiť. Aj keď sa názory na jej knihy na internete rôznia a takmer všetci ich porovnávame s Pomocníčkou, musím povedať, že podľa mňa sa autorka drží stále na veľmi slušnej úrovni. Vždy dokáže čitateľa niečím zaskočiť a ja sa už úprimne ani nesnažím porovnávať jej novšie knihy s tou najznámejšou.
Milá Debbie totiž vôbec nie je taká milá, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. A verte mi, že aj navonok sympaticky pôsobiaca žena môže v sebe ukrývať kus psychopatky, ktorá sa chce „nevinne“ pomstiť každému, kto jej skríži cestu.
Autorka opäť pracuje s napätím a postupne odhaľuje charakter hlavnej postavy, takže čitateľ si až do posledných strán nie je istý, čo všetko sa ešte môže stať. Práve táto psychologická hra s čitateľom robí jej knihy tak návykovými.
Zo začiatku som si ani nemyslela, že táto kniha bude tak obohacujúca. Siahla som po nej, lebo som sa chcela pozitívnejšie naladiť a vyhnúť sa vyhoreniu. A to mi splnila!
Zo začiatku ma veľmi uspávala, až som sa musela niekedy prinútiť nechať oči otvorené. Boli aj miesta, kde mi ubiehali myšlienky. A potom prišli také zaujímavé pasáže, ktoré mi zmenili život. K tejto knihe sa asi ešte vrátim.
Tie kroky a techniky ma moc neoslovili, to som iba prečítala a išla ďalej. Čo ma zaujalo, boli niektoré príbehy ľudí a niektoré myšlienky. Najviac ma zaujali myšlienky z pohľadu neurovedy. Veľa mi to dalo a toto sa budem snažiť aplikovať do svojho života. Je to veľký tréning, ale toto ma naozaj oslovilo. Musela som to zdieľať aj s inými ľuďmi, že aha! Niektoré myšlienky z knihy mi pomohli pochopiť význam niektorých situácií a slov.
Myšlienky, ktoré ma chytili za srdce:
- človek má v mozgu dva okruhy, ktoré fungujú protichodne - okruh strachu a okruh nádeje. Je ťažké cítiť nádej, keď sme ponorení v strachu a platí to aj opačne.
- keď stres je choroba, tak radosť je liek
- vinu možno chápať ako emóciu, ktorá sa vyvinula na podporu správania prospešneho pre život v skupine a spoluprácu
Ako by sa asi vyvíjali dejiny, ak by sa niektoré veci nestali alebo odohrali inak? Táto otázka mi viackrát pri čítaní prebehla hlavou.
Vydavateľstvo Mamaš prináša na náš trh zaujímavé knihy. Niektoré z nich dokážu strhnúť aj tých najväčších zívačov na dejepise a ukázať im, že na mnohé známe udalosti z histórie sa dá pozrieť aj záživnejšou optikou, ako býva zvykom v škole. Kniha Omyly v dejinách je toho skvelým príkladom, pretože zaujímavým a pútavým spôsobom milovníkom histórie (ale aj nemilovníkom) vysvetľuje, ako rôzne zdanlivo drobné chyby, nešťastné náhody, precenenia síl, nesprávne rozhodnutia, diplomatické prešľapy môžu mať často fatálne následky, hoci želaný výsledok mal byť opačný.
Kniha je tematicky rozdelená do 5 častí, venuje sa vojenským omylom, politickým zlyhaniam, technologickým zádrheľom, ale aj každodenným záležitostiam od chudákov zemiakov, ktoré to nemali vôbec jednoduché, kým sa dostali do našich jedálničkov, až po devastovanie prírody. Veľmi prínosná je aj posledná kapitola o mylných výkladoch historických udalostí nielen z našich dejín. Často sú totiž buď veľmi zjednodušené alebo úplne skreslené, takže ak nechcete mať zdeformované videnie minulosti, čítajte, vzdelávajte sa, dopĺňajte si info.
Veľmi ma bavila napríklad časť o bitke pri Moháči, Titaniku, ale celá kniha je spracovaná fakt super, zrozumiteľná aj pre laikov. Navyše, dajú sa v nej podľa mňa nájsť aj paralely so súčasným dianím, takže je sa nad čím zamyslieť... Dávkovala som si ju postupne, zvykla som si na tých pár kapitol denne a privítala by som aj pokračovanie v tomto duchu.
Toto je jednoznačne najlepšia a najzrelšia kniha od Sally Rooney, všetky postavy boli GENIÁLNE!
Príbeh dvoch bratov sa ma dosť dotkol - postavy veľa overthinkujú a ja som sa nejedenkrát našla v ich vnútorných monológoch a hlavne monológoch, kedy sami seba hecujú a vytáčajú sa bez vonkajšej aktívnej príčiny
Nerozumiem tomu, ale napriek tomu, že kapitoly sú dlhé, text je hutný, absentuje priama reč a postavy fakt veľa rozmýšľali, Sally to proste s textom vie a ja som sa od knižky nevedela odtrhnúť.
Táto kniha je klenot, na ktorý ak narazíte a poddáte sa pomalšiemu tempu rozprávania, pochopíte paradoxy cestovania na veľké vzdialenosti (časový dlh) a nestratíte sa v rôznych časových líniách rozprávania, čaká vás jazda na ktorú tak ľahko nezabudnete. Príbeh knihy pozostáva v podstate z úvodu do vesmíru v ktorom sa schyľuje k stretu niekoľkých síl, každá z ktorých sa snaží presadiť svoju víziu vesmíru a zároveň eliminovať tie ostatné. Hlavnú líniu ale tvorí rozprávanie pútnikov na zdanlivo nezmyslenej a beznádejnej ceste k takzvaným Hrobkám času na planéte Hyperion. V ich okolí sa objavuje Štír (čital som český preklad), krvilačná mechanoidná príšera ktorej pôvod a motivácie k jej činom sú neznáme. Každý pútnik má svoj vlastný príbeh ktorý prezrádza motiváciu, očakávania od púte a dôvody prečo by práve ich mal Štír vypočuť. Príbeh pútnikov a stret síl v nevyhnutnom konflikte sa ale uzavrie až v ďalšej knihe, preto ak máte radi krátke, uzavreté príbehy, tak tento nie je pre Vás. Ak ale splníte to čo som napísal v prvej vete, budete sa vlastne tešiť na ďalšiu knihu presne ako ja.
Knihu som prvý krát čítal ako študent as pred 25 rokmi a druhý krát teraz a musím povedať že je to ako čítať dve úplne iné knihy. Príbeh Sola a jeho dcéry Rachel alebo Lamie a Johna vidí úplne inak mladý človek ktorý má všetko pred sebou a úplne inak ak už zažil lásku, rodičovstvo a nejaké tie pády aj vzostupy. Knihu ako aj celú sériu (Hyperion Cantos) ale rozhodne odporúčam každému.
Román s názvom „Neuvidíš ma plakať“ je fikciou. Je zameraný na oblasť vnútornej sily a zložitých vzťahov hrdinov románu.
Hlavnú hrdinku Hanu, ktorá vyrástla v detskom domove, poznačil od narodenia zápas s diagnózou HIV. V tomto príbehu ide hlavne o ostrý kontrast krehkosti dievčaťa z detského domova a jeho rozhodnutia „nedať sa“, nenechať nikoho vidieť jej slzy. Osudový zvrat v Haninom živote nastal v momente, keď do jej života vstúpil príťažlivý, sebaistý Andrej. Medzi nimi vznikla toxická zmes silnej fyzickej príťažlivosti a bezhraničnej nenávisti. Hana v sebe potláčala slzy, čo sa navonok javilo ako jej sila, ale vo vnútri to bol paralyzujúci strach a zmätok z citov, ktoré k Andrejovi napriek všetkému cítila. Práve táto dynamika, jeho krutosť a jej zdanlivá slabosť, ktorá bola v skutočnosti tichým bojom o prežitie, urobila tento príbeh ťažkým. V ozajstnom živote by takéto správanie bolo jednoznačne klasifikované ako toxický vzťah, ale v románe poslúžil na ilustráciu tragédie a neskorého pokánia.
Autorka románu Laura Fechová ukázala, že i keď láska Hany prišla neskoro, dokázala Andreja vnútorne zmeniť. Avšak tragický koniec hlavnej hrdinky zanechal vo mne pocit nespravodlivosti a hlbokého smútku.
Úžasne napísaná kniha. Nádherný dojímavý príbeh plný lásky, ale aj urpenia, ktorý chytí za srdce každého čitateľa.
Ide o fiktívny príbeh (aj keď autorka čerpala z historických prameňov, no čo to si musela dotvoriť alebo pozmeniť) o Shakespearovom živote, živote jeho manželky, jeho detí, no najmä o jeho synovi Hamnetovi. Hamnet, ktorý inšpiroval divadelné veľdielo, tragédiu s názvom "Hamlet".
V príbehu vidíme, ako sa mladý Shakespeare, jednoduchý učiteľ latinčiny, zoznamuje so svojou ženou Agnes (v skutočnosti Annou), ktorá má nezvyčajné dary a schopnosti. Zobrazuje sa nám jeho nie najšťastnejšie detstvo, ktoré mal náročné najmä kvôli svojmu otcovi a neskôr ťažkosti, ktoré zažíval aj v dospelosti, hlavne keď musí znášať odlúčenie od svojej rodiny (hoci práca v Londýne ho baví, napĺňa a konečne sa cíti užitočný). Toto odlúčenie však veľakrát vzďaľuje od seba manžela od manželky, deti od svojho otca. A keď sa medzi manželov vmieša smrť a strata, spojí a posilní to ich lásku, alebo práve naopak, ešte viac ich to od seba oddiali a ich láska ochladne? Každý sa totižto so smútkom vysporiadava inak. Pochopí jeho manželka, žena z dediny, nie veľmi sčítaná, ale za to obdarená darmi prírody a liečiteľstva jeho lásku k slovu, k literatúre, k práci, ktorej sa venuje?
Páčilo sa mi veľmi to, že hoci vieme, že v knihe vystupuje Shakespeare, nikdy sa nespomenie jeho meno, vždy ho oslovujú len ako niečí "manžel", niečí "švagor ", "otec"... Dodáva to knihe kúsok tajomna. Ďalej ma zaujalo aj to, že v knihe najviac vystupuje jeho manželka a vidíme, ako to celé vnímala ona, ako vnímala svoje deti, život so svokrovcami, život s absentujúcim manželom. Štýl knihy bol zaujímavý. Často sa prelínala prítomnosť s minulosťou a každá kapitola sa skončila napínavo, čo nabádalo neprestať v čítaní.
Nikto sa už nedozvie ako Shakespeare žil naozaj, čo sa v skutočnosti stalo jeho synovi, no vieme jedno, že nám tu zanechal neskutočný neoceniteľný poklad v podobe jeho slávnych diel.
Veľmi poučná kniha, veľmi dobre sformulovaná tak, že to človek vie hneď pochopiť
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ďalšia skvelá kniha od Ali, ale trošku mi vadilo, že som si uprostred čítania jedného odseku všimla že sa dej ocitol v inom prostredí a pritom ani neviem ako. Taktiež som tam čakala viac času s Jackom keď už tvorili pár a mala novú robotu.
Tichá, no výnimočne silná kniha, ktorá vás pomaly vtiahne do dvoch svetov vlka a chlapca. Ich nevšedný dialóg očami otvára priestor pre hlboké výpovede, bolesti aj nádej. Príbeh, ktorý sa neponáhľa plynie ako potok, no vo svojom tichu zanecháva silné emócie, ktoré rezonujú ešte dlho po prečítaní.
Jadro príbehu tvorí tiché porozumenie medzi starým vlkom, ktorý prišiel o oko, a mladým chlapcom, ktorí sa stretávajú v zoo a dívajú si do očí. Ich životy sú na prvý pohľad úplne odlišné vlk nás zavedie do mrazivej divočiny Aljašky, kde zažil lov, stratu aj útek. Chlapec zas rozpráva o svojom detstve poznačenom osudom, o vojne a ceste Afrikou. No ich príbehy sa spájajú v spoločnej túžbe po porozumení a prijatí. A obraz týchto dvoch tichých rozprávačov vám ešte dlho zostane v hlave…
Precízne vystavaný príbeh, kde pokoj a tajomno gradujú do hlbokého emocionálneho dopadu. Dvojaká perspektíva dodáva rozprávaniu hĺbku aj dynamiku oba hlasy sa navzájom prepájajú a posilňujú v citovom prežitku.
Postavy sú premyslené, autentické a ich rozprávanie ma okamžite vtiahlo.
Štylisticky je kniha poetická, no zároveň drsná a pravdivá presne tak, aby zostala vo vás rezonovať ešte dlho po poslednej stránke.
Pre mňa ide o jednu z tých výnimočných kníh, ktoré si chcem ponechať v knižnici srdcovka, ku ktorej sa určite ešte vrátim. Získava si odo mňa plný počet…











