Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Vďaka knihám lietam...
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tichá, no výnimočne silná kniha, ktorá vás pomaly vtiahne do dvoch svetov vlka a chlapca. Ich nevšedný dialóg očami otvára priestor pre hlboké výpovede, bolesti aj nádej. Príbeh, ktorý sa neponáhľa plynie ako potok, no vo svojom tichu zanecháva silné emócie, ktoré rezonujú ešte dlho po prečítaní.
Jadro príbehu tvorí tiché porozumenie medzi starým vlkom, ktorý prišiel o oko, a mladým chlapcom, ktorí sa stretávajú v zoo a dívajú si do očí. Ich životy sú na prvý pohľad úplne odlišné vlk nás zavedie do mrazivej divočiny Aljašky, kde zažil lov, stratu aj útek. Chlapec zas rozpráva o svojom detstve poznačenom osudom, o vojne a ceste Afrikou. No ich príbehy sa spájajú v spoločnej túžbe po porozumení a prijatí. A obraz týchto dvoch tichých rozprávačov vám ešte dlho zostane v hlave…
Precízne vystavaný príbeh, kde pokoj a tajomno gradujú do hlbokého emocionálneho dopadu. Dvojaká perspektíva dodáva rozprávaniu hĺbku aj dynamiku oba hlasy sa navzájom prepájajú a posilňujú v citovom prežitku.
Postavy sú premyslené, autentické a ich rozprávanie ma okamžite vtiahlo.
Štylisticky je kniha poetická, no zároveň drsná a pravdivá presne tak, aby zostala vo vás rezonovať ešte dlho po poslednej stránke.
Pre mňa ide o jednu z tých výnimočných kníh, ktoré si chcem ponechať v knižnici srdcovka, ku ktorej sa určite ešte vrátim. Získava si odo mňa plný počet…
Interaktívna kniha, ktorá spája fantáziu, hravosť a výzvy k premýšľaniu.
Predstav si knihu, ktorú nielen čítaš, ale stávaš sa jej súčasťou. Odpovedáš na otázky, kreslíš ilustrácie, dopĺňaš texty a rozhoduješ, ako sa príbeh vyvinie.
Presne taká je Poď do rozprávky originálna, hravá a zároveň citlivá.
Oslovenie v 2. osobe (ty) vtiahne dieťa priamo do deja a umožní mu vstúpiť do rozprávkového sveta.
Každá rozprávka prináša nielen fantáziu, ale aj jemné výzvy na premýšľanie, ktoré rozvíjajú zvedavosť, kreativitu a schopnosť vnímať svet.
O akých rozprávkach hovoríme?
Ty a krt
Téma zvierat je deťom prirodzene blízka a práve tu sledujeme hladného krtka, ktorý sa vydáva hľadať poklad, aby si mohol kúpiť jedlo. Zaujímavým prvkom je možnosť výberu čitateľ sa rozhodne, či príbeh ukončí, alebo bude pokračovať. Dve rôzne cesty nesú rôzne posolstvá a podnecujú detské rozmýšľanie.
Ty a pirát
Začína sa výzvou: Čím chceš byť, a prečo? Príbeh pracuje s obľúbenou pirátskou tematikou, ponúka priestor na predstavivosť (napr. vymyslieť názov korábu) a deti si môžu do knihy aj kresliť. Fantázia vrcholí, keď dieťa naloží celý ostrov na loď, no tá sa zrazu potápa. Je čas zakročiť čajku treba odohnať!
Ty a strom
Rozprávka s enviromentálnym posolstvom. Deti si v nej spievajú, spoznávajú vtáky a sledujú, ako sa mení les. Nechýbajú metaforické postavy ako Pán Sekera a Pán Puška symboly ohrozenia prírody. Výsledkom je silné uvedomenie: posledný strom je aj poslednou nádejou. A výzva? Pridať sa na stranu ochrancov lesa.
Ty a Slnko
Slnko je tvoj kamarát. Jazdíte na kolotoči, cestujete po svete Sahara, džungľa, severný pól. Na konci sa objaví Muž v bielom plášti a spýta sa: Podelíš sa o Slnko s ostatnými? Hravá, láskavá rozprávka s výchovným podtónom o priateľstve a štedrosti.
Ty a diera
Záver knihy nesie otázku: Čoho sa bojíš? Diera sa stáva symbolom obáv a v rozprávke sa bojí dokonca aj samotný autor. Dieťa má možnosť strach pretvoriť opísať, čo urobilo, že sa diera usmieva, a nakoniec ju aj nakresliť. Príbeh, ktorý povzbudzuje detskú fantáziu a ukazuje, že aj obavy sa dajú prekresliť.
Poď do rozprávky je výnimočná kniha. Interaktívna, vtipná, prekvapivá, no zároveň hĺbavá. Deti tu nie sú len čitateľmi sú súčasťou rozprávkového sveta, ktorý môžu dotvárať.
Moje hodnotenie: plný počet! Ilustrácie sú nádherné, jazyk pútavý a hravý, a myšlienky, ktoré nesie, majú skutočnú hĺbku.
Jacqueline Wilsonová patrila k mojim najobľúbenejším autorkám v detstve. Jej knihy ma sprevádzali vo veku, keď som si k literatúre hľadala cestu a práve vďaka nej sa čítanie stalo niečím výnimočným. Každý nový príbeh od nej bol malým dobrodružstvom, no jedna kniha sa mi vryla do pamäti viac než ostatné Moja sestra Jodie.
Príbeh sleduje sestry Jodie a Pearl, ktoré prežívajú významnú životnú zmenu sťahujú sa s rodičmi do nového prostredia, na pôdu prestížnej internátnej školy, kde ich otec prijme prácu školníka. Kým mladšia Pearl medzi spolužiakmi postupne rozkvitá, Jodie, dovtedy jej výrazná a sebavedomá opora, sa akoby stráca v neznámom svete noriem, očakávaní a hodnotení.
Hoci sú Jodie a Pearl povahovo veľmi rozdielne, ich sesterské puto je výnimočne silné nežné, ochraňujúce a hlboko zakorenené. Ich vzťah je ústrednou líniou celého príbehu, ktorý sa dotýka tém ako prijatie, dospievanie, hľadanie vlastnej identity, no najmä nenahraditeľnosti súrodeneckej lásky.
Táto kniha vo mne silno zarezonovala. Už od prvých stránok som cítila, že je výnimočná tichá, nenápadná, a predsa hlboká. Zobrazenie sesterského puta bolo jedným z najsilnejších aspektov knihy autorka nádherne ukazuje, že aj napriek rozdielom medzi súrodencami môže existovať hlboké, neviditeľné puto, ktoré pretrváva v každej situácii.
Kniha zachytáva nielen drobné radosti a trápenia, ale aj veľké zmeny v životoch dievčat, ktoré si nesú svoje dôsledky. Všetko je podané s veľkým pochopením detskej psychiky citlivo, bez zbytočného dramatizovania, a predsa s veľkou silou. Celý príbeh je pre mňa zahalený takou melancholickou atmosférou, jemným smútkom, ktorý sa nesie medzi riadkami, až napokon vyústi do silného, tragického záveru.
Veľmi silno na mňa zapôsobilo, ako autorka zobrazila tému straty nie priamo, ale cez pocity, emócie a vnútorný prežívanie postáv. Sledujeme, ako sa s bolesťou dieťa vyrovnáva, ako ju prijíma a hľadá cestu späť k rovnováhe. Všetko je podané s veľkým rešpektom a krehkosťou, ktorá je pre Wilsonovú typická.
Záver bol pre mňa hlboký a transformačný. Niektoré knihy dočítate a odložíte. Iné vo vás zostanú. Moja sestra Jodie je ten druh príbehu, ktorý vás v tichosti zasiahne a zanechá vo vás niečo nové citlivejšie, jemnejšie, vnímavejšie.
Emócie slovo, ktoré deti počujú často, ale málokto im ho dokáže naozaj vysvetliť. A presne tu prichádza táto výnimočná kniha.
Kniha Čo robia pocity pomocou krásnych, jemných ilustrácií a jednoduchých, ale výstižných viet približuje deťom svet emócií, ktorý je často zložitý aj pre nás dospelých. Každý pocit tu dostáva konkrétnu podobu stáva sa postavičkou s vlastným príbehom, správaním a náladou.
Hnev vybuchuje.
Závisť dupe po všetkom, čo je krásne.
Nádej chystá desiatu na cestu.
Samota sa vlečie púšťou.
Obsahovo jednoduchá, no významovo veľmi hlboká.
Kniha nemá klasický dej, ale skôr vytvára cyklus mikrosituácií, ktoré ukazujú, ako sa pocity správajú, čo potrebujú a čo robia, keď sú s nami.
Vďaka personifikovaným postavičkám sa abstraktné pojmy stávajú zrozumiteľnými deti si tak ľahšie predstavia, čo je to smútok, obava či nádej. Kniha nepodceňuje detského čitateľa pracuje s obrazmi, ktoré sú presné, poetické a mnohé by zasiahli aj dospelého. Výtvarné spracovanie je jemné, harmonické a zároveň silné postavičky pocitov sú milé, no zároveň nesú vážnosť svojej emócie. Je vhodná na spoločné čítanie a rozhovory otvára dvere k hlbokým témam, ktoré deti nosia v sebe, no často ich nevedia pomenovať.
Za mňa je to ideálna kniha pre každú domácnosť, školu či knižnicu nielen pre deti, ale aj pre dospelých, ktorí chcú s deťmi hovoriť o tom, čo cítia.
„A kde to všetko žije? V nás.“ jedna veta a celé posolstvo knihy je povedané.
Citlivá, múdra a výnimočne vydarená kniha, ktorú rozhodne odporúčam.
Nie všetko, čo má podobu rozprávky, je určené na ukolísanie. Niekedy sú rozprávky ostré ako zrkadlo nastavujú obraz, ktorý nechceme vždy vidieť.
Zbierka Šťastný princ a iné rozprávky presne takýmto zrkadlom je. Oscar Wilde v nej prekračuje hranice klasickej rozprávkovej schémy Vytvára poetický, filozofický a miestami až krutý obraz sveta, kde krása, láska a dobro často narážajú na chladnú realitu. Wilde s majstrovstvom kombinuje symboliku, iróniu a kritiku spoločnosti, pričom zachováva silné emocionálne jadro. Hoci je určená ako „rozprávka“, každá z poviedok nesie posolstvá, ktoré sú svojou hĺbkou výzvou aj pre dospelého čitateľa.
Zbierku tvoria tieto príbehy:
Šťastný princ
Zlatá socha bývalého princa, ktorá už len stojí na podstavci a sleduje utrpenie mesta. Keď príde malá lastovička, spoločne sa vzdávajú všetkého, aby mohli priniesť pomoc. Hlboko ľudský príbeh o súcite, obete a láske, ktorá sa nežiada, ale dáva.
Slávik a ruža
Slávik dá zo seba všetko, aby vytvoril čosi krásne pre lásku človeka. No narazí na chlad a povrchnosť. Príbeh o rozdiele medzi ideálom a realitou, medzi čistotou duše a ľudským egoizmom.
Sebecký obor
Záhrada, do ktorej nechce vpustiť deti. Jar, ktorá sa preto vyhýba. Až keď sa obor otvorí detskému svetu, príde do jeho života zmena. Rozprávka o pýche, samote a sile lásky, ktorá uzdravuje.
Oddaný priateľ
Hans, ktorý sa rozdáva, a „priateľ“, ktorý len berie. Trpko ironická výpoveď o naivite, manipulácii a o tom, ako často zamieňame oddanosť za samozrejmosť.
Neobyčajná raketa
Raketa, ktorá je presvedčená o svojej výnimočnosti, no nik ju nechce zapáliť. Vtipná a výsmešná satira na pýchu, márnivosť a potrebu uznania, ktorá sa míňa realite.
Mladý kráľ
Kráľ, ktorý si v snoch prežije utrpenie tých, ktorí tvoria jeho bohatstvo. A tak si zvolí inú korunu čistú a neokázalú. Príbeh o odmietnutí moci bez súcitu, o svedomí a skutočnom líderstve.
Infantkine narodeniny
Trpaslík, ktorý žije v radosti, až kým nezistí, ako sa naňho pozerajú ostatní. Príbeh o nevinnosti, o sebauvedomení a o tom, ako krutý môže byť svet, ktorý nechce vidieť za masku inakosti.
Zbierka Šťastný princ a iné rozprávky je hlbokým ponorom do ľudskej duše. Wilde tu nezjemňuje realitu práve naopak, ukazuje jej temnejšie stránky cez brilantné obrazy, symboly a tragické postavy.
Je to kniha, ktorú by si mal prečítať každý nielen ako súbor rozprávok, ale ako duchovné a morálne podobenstvo o ľudstve.
Wilde dokázal to, čo len málo autorov: napísať príbehy pre deti, ktoré sú ešte viac určené dospelým. Ich poetika, symbolizmus a emocionálna sila robia z tejto zbierky nadčasové dielo, ktoré možno čítať stále znova a zakaždým v ňom nájsť niečo nové. Možno práve to, čo v nás doteraz ticho spalo.
Nie sú to rozprávky na dobrú noc, ale na prebudenie.
Kniha Anton a Jonatán je nevšedným obrazom detstva, ktorý spája to, čo je v ňom najcennejšie fantáziu, blízkosť a vzťah, ktorý presahuje čas aj ticho. V jednoduchých vetách a jemných ilustráciách sa ukrýva silný príbeh o strate, čakaní a o tom, čo zostáva, keď niekto odíde láska.
Rozprávačom príbehu je macik Anton plyšová hračka, ktorú si malý chlapec Jonatán vozí v košíku na bicykli. Trávia spolu dni plné dobrodružstiev a výmyslov navštevujú Mesiac, vymýšľajú príbehy, jazdia mestom. Stačí byť spolu. V jednom okamihu sa však všetko zmení nehoda Jonatána pretrhne túto každodennosť. Anton sa ocitá sám, položený medzi hračkami, pozoruje svet okolo seba, čaká. Jeho smútok nie je vyjadrený slovami, ale citlivo vystavanými obrazmi. Ticho, nehybnosť, prázdno. Čas plynie inak.
Mňa osobne najviac oslovilo, ako jemne a úprimne je v knihe zachytené puto medzi chlapcom a jeho macikom. Zaujala ma aj práca s obrazom ako slová miznú, keď mizne Jonatán, a ako sa ticho stáva rečou smútku. Silne pôsobí aj to, že Anton verí chlapcovej fantázii nerúca ju, ale spolu ju žijú. A napokon, keď Jonatán znovu prehovorí v závere, nie je jasné, či sa vrátil alebo len v spomienke no slová „svet patrí nám, teraz je náš čas“ majú v sebe silu návratu, lásky a detskej viery.
Z môjho pohľadu ide o knihu o najčistejšej forme lásky tej medzi dieťaťom a jeho hračkou, ktorá vlastne nie je len hračkou, ale sprievodcom, svedkom a partnerom vo všetkom. Aj v radosti, aj v strate.
Knihu odporúčam nielen deťom, ale aj dospelým, ktorí si chcú pripomenúť, aké je to niekoho milovať bez podmienok. Aj keď ide o detskú knihu, nesie v sebe vrstvy, ktoré sa otvárajú rôznym čitateľom niečo si z nej vezme dieťa, niečo celkom iné dospelý človek.
Anton a Jonatán je kniha, ktorá hovorí málo, ale povie všetko.
IG: Tiniajejknihy
S tvorbou Shela Silversteina som sa prvýkrát stretla ešte na vysokej škole . Odvtedy mám pocit, že sa mi jeho knihy vracajú v správnych momentoch života a som za to úprimne vďačná . „Chýbajúci kúsok“ je presne takou knihou, ktorá sa tvári ako jednoduchá detská rozprávka , ale pri pozornejšom čítaní odhaľuje vrstvy, ktoré si každý môže vyložiť po svojom.
Na prvý pohľad ide o krátky príbeh, sprevádzaný minimalistickými čiernobielymi ilustráciami a jednoduchými vetami . No práve v tejto strohosti sa skrýva jeho sila núti spomaliť, premýšľať a cítiť.
Príbeh sleduje guľôčku , ktorá putuje svetom a hľadá svoj chýbajúci kúsok. Počas cesty spoznáva rôzne kúsky niektoré sú príliš veľké, iné malé, niektoré nechcú, aby si ich vzala, a niektoré sa nechcú pohnúť z miesta. Cestou sa zastavuje, spieva , rozpráva sa s červíkom , pozoruje kvety . Až raz nájde kúsok, ktorý dokonale zapadne. Zistí však, že už nevie robiť všetko to, čo ju robilo šťastnou nemôže si spievať ani skúmať svet tak ako predtým. A tak sa rozhodne ho odložiť a pokračovať v ceste.
Práve tu sa podľa mňa skrýva hlboké posolstvo . To, čo si myslíme, že nám chýba, nás nemusí urobiť šťastnými môže nás to obmedziť. Byť „úplný“ ešte neznamená byť spokojný. Možno práve hľadanie, cesta a objavovanie sú tým, čo dáva nášmu životu zmysel .
Mňa osobne oslovila jednoduchosť knihy v slovách aj v ilustráciách a pritom obrovská sila myšlienky. Posolstvo, že cesta je to, čo má skutočnú hodnotu, a že žiť bez cieľa znamená len nechať dni pretekať pomedzi prsty . Hľadám svoj chýbajúci kúsok a som rada, že ho hľadám lebo nemať čo hľadať by bol ten najťažší osud. Niekedy sa musíme niečoho vzdať, aby sme si znova všimli krásu života . Oceňujem aj otvorenosť a nejednoznačnosť príbehu čitateľ si môže nájsť vlastný význam a to robí z tejto knihy skutočne nadčasové dielo.
„Chýbajúci kúsok“ odporúčam nielen deťom , ale aj dospelým každému, kto má pocit, že mu niečo chýba. Je to kniha, ktorá vás zastaví a možno aj prinúti prehodnotiť, čo vlastne hľadáte.
Shel Silverstein nám tu pripomína, že nie vždy je cieľ to, čo nás naplní možno je to práve samotná cesta, ktorá robí náš život bohatým .
(IG: Tiniajejknihy)
„Ľudia zvyčajne nevedia, koľko času majú na to, aby spoznali svet, do ktorého sa narodili. A už vôbec nevedia, koľko času potrebujú na to, aby spoznali samých seba.“
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o ďalšiu modernú rozprávku. Ale stačí niekoľko strán a zistíte, že Malá princezná je niečo celkom iné.
Je to citlivý, symbolický a výnimočne napísaný príbeh o hľadaní mamy, domova a istoty, odohrávajúci sa nie vo vesmíre, ale v bežnom paneláku.
Nadväzuje na Malého princa, ale neskrýva sa v jeho tieni tvorí si vlastný, hĺbavý svet plný pravdy, otázok a ticha.
Všetko sa začína v paneláku , kde spisovateľ stretáva susedu tehotnú ženu, ktorá mu ukáže snímku z ultrazvuku a povie: „moja malá princezná“. Nečakané spojenie, ktoré sa však hneď preruší žena odchádza, výťah sa pokazí, a spisovateľ zostáva sám. Práve v tej chvíli sa v tme výťahu objaví malé dievčatko zvláštne, nevysvetliteľné, hovorí, že hľadá mamu a postieľku s nebesami . Netuší, kde presne býva, ale vie, že v tomto dome.
Začína sa jej zvláštna cesta prechádza stenami bytov, stretáva rôznych obyvateľov domu: pani učiteľku , novinárku , pani perfektnú , Dadu z Trinidadu , trojmamu s tromi deťmi , sklamanú ženu , pani záhradníkovú a napokon veštkyňu . Každý byt, každé stretnutie odhaľuje iný kúsok skutočného sveta dospelých plného osamelosti, únavy, poriadku, snov, ale aj ľahostajnosti.
Kým dievčatko hľadá mamu a postieľku s nebesami , my sledujeme obraz sveta dospelých reálneho, surového, často osamelého. Panelák plný cudzích bytov sa mení na mapu otázok, túžob, aj vyhasnutých snov. A možno práve vďaka nej si spomenieme, čo všetko sme cestou zabudli.
Na tejto knihe ma fascinuje, ako jasne odkazuje na Malého princa, no zároveň si drží svoj vlastný príbeh a hĺbku. Neopakuje, len sa jemne klania. Príbeh malej princeznej, ktorá hľadá mamu a postieľku s nebesami, je vo svojej jednoduchosti dojemný a mimoriadne silný.
Napriek rozprávkovému názvu je to kniha, ktorú si viac ako deti užijú práve dospelí. Autor ukazuje svet bez prikrášlení život v paneláku s jeho hlučnosťou, ľahostajnosťou, vyčerpanosťou aj odcudzenosťou. Všetky postavy, ktoré dievčatko stretáva, sú plné symboliky, no zároveň veľmi ľudské. Nie sú karikatúrami, ale výstrižkami z reality a každý z nich nám niečo zrkadlí.
Práve to, že príbeh je rozprávaný retrospektívne, po fragmentoch, mu pridáva na sile. Postupne skladáme mozaiku a ani si nevšimneme, že sme sa ocitli uprostred niečoho veľmi dôležitého. Celý čas cítime, že ide o viac než len o putovanie medzi bytmi medzi riadkami sa ticho rozprestiera téma predčasne narodeného dieťaťa, ktorá je len naznačená, no o to viac mrazivo silná.
Každá postava, ktorú stretne, si nesie svoj osud. Niektoré ponúknu smútok, iné chaos, pýchu či nostalgiu. A predsa žiadna z nich nie je len „zlá“ či „dobrá“. Sú to ľudia, ktorí prežívajú niekedy sami, inokedy až príliš hlučne. A práve dievčatko zdanlivo slabé a tiché dokáže v tom všetkom rozvíriť pohyb, zastaviť čas, otvoriť otázku.
Najsilnejšie však na mňa zapôsobil záver. Spisovateľ mal po celý čas nádej, že malá princezná nájde svoju mamu a postieľku s nebesami. A aj keď sa to počas príbehu zdalo ako neuchopiteľné prianie, na konci ju vidí na vlastné oči sedí na pieskovisku pred domom a hrá sa s kolieskami. Táto chvíľa, jemne, ale veľmi silno, naznačuje, že sa jeho prosba splnila. Je to nádherný a veľmi dojímavý obraz uzavretia ona tam je, v bezpečí a doma. A on je šťastný, že jeho prosbu ktosi vypočul.
Knihu odporúčam, pretože originálne nadväzuje na Malého princa nie nápadne, ale prirodzene a s rešpektom. Nepriamo a citlivo pracuje s témou predčasného narodenia , bez toho, aby ju pomenovala priamo. Príbeh sa odohráva medzi nebom a zemou malá princezná prechádza bytmi , hľadá mamu a postieľku s nebesami , a pritom stretáva rôznych dospelých, ktorí odkrývajú obraz sveta dospelých očami dieťaťa . Kniha je silná symbolikou, hlbokými myšlienkami a tým, že namiesto vysvetľovania len naznačuje. A práve to ju robí výnimočnou
Kniha sa spočiatku javí ako citlivý príbeh dievčatka, ktoré prechádza bytmi a hľadá svoju mamu. Postupne sa však začína odhaľovať niečo podstatné Malá princezná ešte len prichádza na svet, ako predčasne narodené dieťa niekde v nemocnici. Nemôže sa pohybovať po paneláku, nemôže klásť otázky, a predsa sa to deje. Táto jemná mysterióznosť neponúka odpovede, ale zanecháva zvláštny pocit, ktorý v človeku zostáva dlho po dočítaní.
(IG: Tiniajejknihy)
Po knihe Ja som Život , ktorá rozpráva hlasom samotného života, prichádza jej neoddeliteľná sestra Ja som Smrť . Obe spolu tvoria celok, ktorý nám pripomína, že život a smrť nemožno od seba oddeliť.
Ja som Smrť je nevšedná kniha. Otvára tému, o ktorej sa často mlčí , a robí to spôsobom, ktorý je nežný, citlivý a pritom pravdivý. Smrť tu nie je strašiakom, ale blízkou sprievodkyňou, ktorá nás všetkých sprevádza.
Kniha je vystavaná ako báseň , v ktorej Smrť prehovára v prvej osobe. Kniha je vystavaná ako báseň , v ktorej Smrť prehovára v prvej osobe. Hovorí jednoducho a úprimne o tom, koho stretáva, ako prichádza, čo pri nej ľudia prežívajú. Jej hlas je pokojný, tichý, niekedy náhly, no vždy prirodzený. Každá strana je obraz , každá veta pozvanie na premýšľanie. Ilustrácie Marine Schneider toto rozprávanie rozvíjajú do jemných scén Smrť sa objavuje v prírode , vedľa detí a starých ľudí , na bicykli či na hojdačke. Nie je vzdialená, ale blízka.
Čítanie vo mne zanechalo pokoj a zmierenie. Namiesto strachu prinieslo úctu k životu. Páči sa mi, že kniha dokáže tak citlivo hovoriť o smrti, a pritom neuzatvára, ale otvára priestor na rozhovor doma aj v škole . Najsilnejšie na mňa pôsobí myšlienka neoddeliteľnosti života a smrti že jedno bez druhého nemôže existovať. A ešte viac myšlienka, že láska všetko presahuje . Kniha mi pripomenula vďačnosť za chvíle, za prítomnosť, za ľudí, ktorých mám. V tom je jej sila: čítaš o smrti, no napokon cítiš život .
Ja som Smrť je krehká a poetická kniha , ktorá učí prijímaniu. Pripomína, že smrť patrí do života rovnako ako smiech či slzy. A že prijať smrť znamená prijať život v celej jeho celistvosti.
Odporúčam ju deťom , s ktorými chcete hovoriť o smrti citlivo a bezpečne. Rodičom a učiteľom , ktorí hľadajú jazyk pre ťažkú tému. A každému dospelému , ktorý hľadá pokoj v myšlienke, že smrť je prirodzenou súčasťou bytia.
„Ja som Smrť, súčasť života, lásky a teba.“
(IG: Tiniajejknihy)
Som milovník poézie a po básnických zbierkach siaham pravidelne. Poézia je pre mňa blízka forma literatúry, preto je pre mňa prirodzené hľadať ju nielen v dielach pre dospelých, ale aj v knihách určených deťom.
Táto zbierka je pozvaním do vnútorného sveta dieťaťa, ktorý sa odhaľuje prostredníctvom poetických zápiskov. Dziak tu stavia na detskej fantázii, ale nevyužíva ju ako ozdobu je to jeho spôsob, ako pomenovať pocity, ktoré sú často neuchopiteľné.
Realita a imaginácia sa miešajú tak prirodzene, že hranica medzi nimi prestáva existovať. V jednej básni sa dieťa scvrkne na guľôčku a čaká, kým prejde smútok, v inej posiela šarkanom odkaz starým rodičom nad mraky, alebo vymýšľa stroj času, ktorý má zmeniť hrozný deň. Všetko, čo by mohlo byť pre dospelého len chvíľkou či problémom, je pre dieťa celý vesmír a práve tak sa stáva aj predmetom poézie.
Obsahovo ide o zbierku básní, ktorá funguje ako denník zachytáva každodennosť, rodinu, vzťahy a emócie, premieňa ich na obrazy a dobrodružstvá. Dieťa si zapisuje, ako zvládnuť hádky rodičov, samotu či túžbu po blízkosti. Motívy vesmíru, ciest a návratov sa spájajú s obrazmi domova, bezpečia a útechy. Texty sú jednoduché, prístupné a blízke deťom, no zároveň v sebe ukrývajú lyriku, ktorá osloví aj dospelého čitateľa.
Práve táto dvojvrstvosť je na knihe krásna. Autor dokázal vystihnúť detský pohľad na svet a pretaviť ho do poézie, ktorá pôsobí prirodzene a úprimne. Každá báseň je malé dobrodružstvo raz veselé, inokedy záhadné či melancholické. Táto rôznorodosť odráža pestrosť detstva, ktoré je rovnako premenlivé ako počasie. Silné je aj vyobrazenie detských emócií, ktoré možno samy ešte nevedia pomenovať, ale čitateľ ich okamžite spozná.
Osobne vo mne najsilnejšie rezonuje báseň „Guľôčka v kúte“, pretože necháva priestor čitateľovi, aby si pod neurčité „TO“ dosadil vlastné pocity a skúsenosti. Dojímavá je aj báseň so šarkanom, v ktorej dieťa posiela pozdrav starým rodičom nad mraky. Tu vidno, ako sa kniha stáva mostom medzi deťmi a dospelými dieťa v nej nájde svoj jazyk pre pocity, dospelý zas spomienky na vlastné detstvo.
Ilustrácie Kataríny Ilkovičovej sú nádherným partnerom textu jemné, symbolické a pritom hravé, vytvárajú s básňami jednotný lyrický celok.
Som naozaj rada, že na Slovensku vzniká takáto kvalitná poézia pre deti. Je citlivá, pravdivá a približuje básnickú reč mladým čitateľom prirodzene a hravo. Je to kniha, ktorá má miesto doma aj v škole, pretože ponúka priestor na rozhovory o emóciách, vzťahoch a fantázii. Odporúčam ju deťom, rodičom, učiteľom, ale aj všetkým, ktorí milujú poéziu a chcú sa ňou nechať osloviť bez ohľadu na vek.
A ako krásna bodka Zápisník jedného chlapca sa dostal do výberu Martinus Knihy roka 2024 . Je to dôkaz, že aj detská poézia má veľkú silu a miesto v literatúre, a že vie osloviť rovnako silno ako tá pre dospelých. Pre mňa je to zbierka, ku ktorej sa oplatí vracať pretože jej verše pôsobia ako malé obrazy detstva, ktoré si v sebe nesie každý z nás.
(IG: Tiniajejknihy)
