Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Priznám sa, že kniha Konfigurácia nás dvoch ma na prvý pohľad nezaujala obálkou ani anotáciou. Časom som však tento príbeh stále viac vídala na sociálnych sieťach, a keď som si prečítala množstvo pozitívnych ohlasov, rozhodla som sa, že mu dám šancu. A nemohla som urobiť lepšie! Už od prvých stránok som vedela, že toto bude kniha pre mňa. Autorkin štýl písania mi veľmi sadol. Čakalo na mňa svieže, dynamické čítanie, plné úsmevných momentov a dialógov. Nadchlo ma aj pracovné prostredie IT firmy, kancelária zdieľaná s mužskými kolegami, s ktorými nie je núdza o zábavu a pretvárka v kolektíve nemá žiadne miesto. Zároveň však autorka opísala aj pekný kolegiálny vzťah dvoch žien, z ktorého vzišlo úprimné priateľstvo.
Dej je primárne vsadený do Košíc, ale zavedie vás aj do stovežatej Prahy. Zoznámite sa so sympatickými hlavnými hrdinami osemnásťročným Šimonom a dvadsaťšesťročnou Ester. Spočiatku síce pôsobia ako dva protiklady, no majú toho spoločného viac, než by sa zdalo. A to i napriek vekovému rozdielu.
Obaja sú veľkými milovníkmi počítačových hier od výmyslu sveta. Tých je v texte spomenutých naozaj veľa. Aj keď som poznala možno maximálne tretinu z nich, vôbec ma to v príbehu nerušilo. Viackrát som sa ale zamyslela nad tým, do akej miery si autorka podstatu jednotlivých hier naštudovala, či má ona sama k tomuto druhu trávenia voľného času osobný vzťah. Často totiž využívala rôzne prirovnania, ktoré prepájali vymyslený hráčsky svet s tým skutočným.
Príbeh ponúka viacero prekvapivých zvratov a prepojení, ktoré by som na začiatku neočakávala. Neboli do textu vložené nasilu, ale vždy prišli v tom správnom momente, nesmierne ma bavili a udržiavali môj záujem až do poslednej strany. Autorka v tomto príbehu jednoducho ukázala, že život môže byť nevyspytateľný, plný náhod, ale aj osudových momentov. A je na každom z nás, v akej rovine to bude vnímať.
Kniha nie je typickým oddychovým čítaním. Autorka sa dotýka viacerých náročnejších a dôležitých tém rozoberá toxické vzťahy, popisuje neľahký život s narcistom, následky vyrastania v neúplnej rodine. Dáva do kontrastu dospievanie život v blahobyte so zabezpečeným zázemím a skromnejšie finančné možnosti. Do príbehu vstupujú bývalé vzťahy, ale aj nespokojný rodič, ktorý chce dieťa ovládať, premietnuť si do jeho života svoje vlastné predstavy či sny a nalinajkovať mu budúcnosť.
V neposlednom rade, prostredníctvom hlavnej postavy Ester, šíri autorka povedomie o autoimunitnom ochorení sklerózy multiplex. Poukazuje na to, že ešte aj dnes má veľa ľudí o jeho podstate skreslené alebo nesprávne predstavy. V závere knihy dopĺňa túto tému o zoznam užitočných organizácií, ktoré podporujú ľudí s touto diagnózou.
Knihu Konfigurácia nás dvoch odporúčam všetkým, ktorí hľadajú láskavý, humorný príbeh s určitým presahom. Pri čítaní sa vám neraz dvihnú kútiky úst, užijete si slowburn romantiku, no nie je vylúčené, že sa viackrát aj dojmete, či dozviete niečo, čo ste doteraz nevedeli. Napokon, úplne najvýstižnejší je opis na zadnej strane knihy je to „príbeh, ktorý sa môže dotýkať každého jedného z nás“. Po jeho dočítaní som zaradila autorku do svojho rebríčka obľúbencov a určite siahnem aj po jej ďalších knihách.
Milujem tieto komiksy!
Samozrejme, originálne príbehy vždy potešia, pretože dostaneme do rúk niečo nové a nepoznané. Ale mať možnosť z času na čas siahnuť aj po príbehoch, ktoré už poznáme z kníh, je skrátka trefa do čierneho.
Pevne teda verím, že Dark Horse a CD Projekt ešte neskončili a postupne prinesú aj zvyšné poviedky. Prečo? Pretože mať to pred sebou po dlhej dobe aj vo vizuálnej podobe (nepočítam poľský a americký seriál) je veľmi potešujúce. Ja, ako milovník komiksu, nemôžem byť spokojnejší! Nielen, že tu máme obsiahnuté celé jadro príbehov, ktoré spracoval pôvodne Andrzej Sapkowski, ale autori sa snažili ponechať aj textové repliky. Nebudeme sa pochopiteľne tváriť, že kniha nám toho nedá viac, ale komiks je samostatné médium, ktoré si zakladá práve na vizuálnej stránke. A áno, opakujem, tá sa vydarila.
Okrem toho, od pohľadu tu máme znova skôr toho knižného Geralta s čelenkou na hlave, než toho herného. A to sa mi páči, pretože neznalým čitateľom aj tieto detaily napovedia, kedy ide o príbeh nový a kedy o predlohu. Po farebnej stránke je to zvládnuté tiež veľmi dobre a ja si stále myslím, že pokiaľ sa nájde niekto, kto váha nad knižnou ságou, tak tieto komiksy vám svet, v ktorom Zaklínač žije, predstavia naozaj uspokojivo. Nie dôkladne, ale ako taký malý náhľad a lákadlo postačia. No a skalných fanúšikov to pre zmenu poteší ako také guilty pleasure.
Tak, to by sme mali. Teraz už len počkať na ďalší originálny príbeh, ktorý vydá Crew v júni pod názvom - Zaklínač: Medvěd a motýl.
Ako začať?
Nuž, skúsim takto: Toto čo bolo?!
Aby bolo jasné, ja sci-fi až tak nečítam, ale ešte sa mi nestalo, aby kniha, ktorú som si z tohto žánru vybral, nebola kvalitná! A toto bola neskutočná pecka!
Andy Weir napísal neuveriteľne zábavné a miestami aj dojímavé dielo, v ktorom navyše nájdete aj mnoho vedeckých pojmov a rôznych drobných detailov. Úprimne, keby boli chémia, fyzika a podobné predmety podávané žiakom aj zábavnou formou, asi by som sa dnes venoval celkom iným veciam. Ale späť ku knihe. Štýl rozprávania príbehu z prvej osoby mi náramne sadol a veľmi sa mi páčilo, že prítomnosť v kozme bola pravidelne dopĺňaná aj retrospektívou zo Zeme. Celá tá pomyselná skladačka sa teda dávala postupne dokopy a bolo to ohromne zábavné. Častokrát som sa doslova niečo nové naučil, ostal v napätí, alebo sa schuti zasmial.
Bromance, neviem či to tak môžem úplne pomenovať, ale rozmýšľam, že asi aj hej... medzi Rylandom a Rockym bola trefa do čierneho. Hlavne Rocky ma bavil celý čas svojimi poznámkami aj vyjadrovaním. Mať teda možnosť zachrániť svet, alebo teda minimálne dva svety, s niekym takým po boku, by bolo to najlepšie, čo by sa v takej situácii mohlo stať.
Oceňujem tiež perfektný popis takmer všetkého čo sa počas misie v knihe stalo a je vidieť, že autor si dal na zbere poznatkov veľmi záležať. Už teraz viem, že k tomuto žánru zavítam častejšie a rozhodne nejde o moju prvú, ale ani poslednú knihu od Andyho. Nestáva sa mi totiž často, že aj po dočítaní ozaj skvelej knihy mám ešte dlho úsmev na tvári.
Zakončiť to môžem hádam už len konštatovaním, že idem rovno pozrieť časy premietania a kúpiť lístok do kina.
P.S.: Kniha v sebe podľa mňa nesie tiež hlboké posolstvo a nedám ruku do ohňa za to, že by ľudstvo privítalo mimozemský život, či presnejšie Eridanov, na Zemi tak, ako sa zvítali Rocky a Ryland.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Niektoré pasáže boli fajn, čítalo sa to dobre ale bolo to celkovo také predvídateľné. Michael je celkovo zlváštny, vôbec sa mi nepozdával a nemal podľa mňa ten vibe dominatnej hlavnej postavy. Rika bola v niektorých častiach knihy ako totálne strelená hlupaňa. Príbeh - ten flip s Trevorom a celý ten koniec bol podľa mňa dosť sci-fi. Ale Ok. Hodnotím na 3/5.
Autorkinu tvorbu som si obľúbila na 1x pri knihách s poviedkami Světluška a Hlad. S každou ďalšou knihou si ju obľubujem viac a viac. Viem, že dostanem to čo potrebujem aby som bola spokojná. Skvelý príbeh a výbornú atmosféru. Preto s radosťou siaham po ďalšej jej knihe čo vyjde. Tentoraz sa mi do rúk dostala kniha Stříbro ztracených.
<i>Severní Norsko, městečko Mo i Rana, 80km před severním polárním kruhem. Dvě skvělé přítelkyně. Jejich setkání má být měsíc trvající pohádka, rybolovu, kaváren a radosti s dětmi. Do cesty jim vstoupí největší turistická atrakce města, starý dřevěný kostel Mo s jeho přilehlým hřbitovem. Věříte na duchy? Tina a Jennifer na ně nevěří. Přes to jsou své postoje nuceny přehodnotit a dokonce jim pomáhat.</i>
Knihy Lenky Obornej sú dôkazom toho, že príbeh nemusí mať xy strán na to aby človeka zaujal a na to aby rozpovedal čo treba a ako treba. Autorka v knihe rozpráva starú legendu podľa, ktorej by jeden nemal brať z cintorínu striebro, ktoré tam nájde. Nechávajú ho tam duchovia, ktorí potrebujú pomoc. Tina, kamarátka Jenny o tom nevedela a tak si z prechádzky a návštevy cintorínu niečo doniesla. Netušila čo tým začala. A práve tu príbeh začína. Atmosféra sa stupňuje, je čoraz mrazivejšia a naše hrdinky sa púšťajú do pátrania po pravde. Stříbro ztracených môže pôsobiť trochu inak ako predchádzajúce knihy od autorky, keďže tu dostáva slovo okrem nadprirodzenej linky aj tá romantická. Nenechajte sa ňou však zmýliť, kniha stále nesie autorkin rukopis. Stále to má svoje čaro, atmosféru a podmaní si vás to každou jednou stránkou až vám bude ľúto, že je koniec. Autorka vás zas a znova donúti zamyslieť sa nad príbeh a aj keď má len necelých 50 strán, tak vo vás zanechá istý dojem.
Autorkine "jednohubky" sú moje čitateľské must read a teším sa na každú jednu novú. Ako sa hovorí v jednoduchosti je krása a pri knihách Lenky Obornej to platí viacnásobne.
Och, ako táto babka neznáša mačky, ale prečo je tomu tak? Našťastie ich doma nemá, lebo by len robili neporiadok. Ale čo to? Veď ich tam je spústa. Čo ich babka nevidí? Keď sa však jedného dňa stratí, stane sa niečo nečakané.
Táto kniha pre deti od 3 rokov by mala byť určená hlavne dospelákom, ktorí si po jej prečítaní a precítení každej strany, každej ilustrácie a každej vety toho uvedomia veľa. Podstata príbehu je veľmi emotívna, a kým deti budú vnímať hlavne obrázky, mačičky a nadurdenú babku, tak dospelí by si mali uvedomiť niečo veľmi dôležité - vnímanie toho však nechám na každého z vás, preto nebudem nič viac prezrádzať. Ide však o jednu úžasnú knihu, od ktorej som nemala vôbec žiadne očakávania a tie boli nakoniec predčené. Príbeh je milý, dojemný, je o starobe, zabúdaní, strate, samote, ale aj druhej šanci. A možno niekedy je aj dobré, že zabudneme... Ach, dotkla sa ma táto kniha a verte tomu, že si získa aj vás. Treba si ju prečítať, precítiť, zamyslieť sa, možno i slzu vyroniť a nakoniec sa usmiať. Vrelo vám ju odporúčam.
Kým vnučka sa vydáva na dobrodružnú cestu plnú zážitkov, jej babka ostáva doma s mačkou a nedočkavo čaká na pohľadnice. Už keď jej príde prvá, jej predstavivosť zafunguje natoľko, že má pocit, akoby sa do nej prepadla. Alebo sa ozaj ocitla na miestach, kde jej vnučka? Vidí a cíti všetko to, čo ona a nakoniec... Ale to vám už neprezradím :)
Od tejto knihy určenej pre deti od 8 rokov som nemala vôbec žiadne očakávania a nakoniec som s ňou veľmi spokojná. Autorka poukazuje na vzťah medzi generáciami, medzi samotnou babkou a vnučkou, aký môže byť krásny. Aj keď staršia dáma už nemôže cestovať, vďaka svojej vnučke spozná rôzne kúty krajiny a stáva sa akoby súčasťou jej výletu. Prežíva všetko tak, ako by ona sama navštívila všetky tie miesta a návrat vnučky ich vzťah ešte viac upevní. Ide o veľmi pekný príbeh s milými a láskavými ilustráciami, ktorý očarí nejedného čitateľa (aj toho dospelého). Ja vám túto knihu, ktorú prečítate rýchlo, vrelo odporúčam. Vychutnávajte si každú jednu stranu spolu s babkou a určite budete všetci spokojní minimálne tak ako ja :)
Autorka touto knihou vťahuje čitateľov do príbehu, v ktorom sa ocitnú medzi hviezdami z Barrandova, ale aj medzi nacistami a okúsia s hlavnými postavami všetky krutosti druhej svetovej vojny. Obchodník s látkami Nikolas a jeho manželka Leila, ktorá šije nádherné šaty, si žijú pokojným životom, až kým sa nad nimi nezačnú zaťahovať mračná temna, vojny, vyplavovať tajomstvá minulosti a ani útek nesľubuje záchranu pred zlom. Stretnutie Leily a Friedricha sa zdá byť osudové, až kým ich nezačnú obmotávať chápadlá zrady. To už však Hitler preberá moc, tajomstvá princeznej noci sa odkrývajú a studená cela čaká.
Autorka nás úvodom z deväťdesiatych rokov prenesie do obdobia prvej československej republiky a vojnových čias, ktoré vykreslila skvelo. Skoro celá prvá polovica knihy sa nesie vo filmovom duchu. O knihe som mala trošku inú predstavu a aj napriek tomu, že táto jej časť bola rozvláčnejšia, tak som za ňu vďačná, pretože som sa dozvedela veľa zaujímavostí hlavne o ľuďoch z filmového sveta tej doby a známe mená neostali len v rovine ich postáv, ale mala som možnosť spoznať ich aj zo súkromnej stránky. Druhá polovica knihy v sebe nesie viac nebezpečenstva, bolestivých spomienok, strát, prenasledovania, tajomna, ale aj mágie, nadprirodzena, bojovnosti a nádeje. Autorka nastoľuje otázku, či sa po strate dôvery dá ešte veriť a komu vlastne? Dokáže láska premôcť všetko? Počas čítania tejto knihy sa skúste nad tým zamyslieť. Možno vám Leilin príbeh ponúkne dostatočné odpovede, možno si na niečo zodpoviete sami... Postáv bolo v príbehu veľa, niektoré boli vykreslené viac, iné menej, ale na celkový obraz mi to stačilo, i keď by som sa o niektorých rada dozvedela viac. Pre lepšiu dynamiku knihy by som ubrala zopár strán, pretože pri dlhších opisoch mi ulietavala myseľ a nie všetko bolo pre dej až také podstatné. Koniec bol však pre mňa príjemný, jemne emotívny a celkový dojem z knihy mám veľmi dobrý. Ak máte radi príbehy z čias minulých, z vojnového obdobia a nevadí vám štipka nadprirodzena, tak túto knihu si určite vychutnáte.
9*/10*
Začalo sa to niečím, čo by väčšina ľudí nazvala len hlúpou srandou. Takou, nad ktorou mávneš rukou… kým si neuvedomíš, že niekto iný ju prežíva úplne inak. A presne v tej chvíli sa tento príbeh láme. Čím ďalej som čítala, tým viac som mala pocit, že z toho už niet cesty späť.
Michael a Gabriel. Dvaja úplne odlišní chalani, dva svety, ktoré by sa za normálnych okolností možno nikdy nestretli. A predsa stačí jedna situácia, jedno rozhodnutie… a všetko sa začne meniť. Ich vzťah vo mne vyvolával presne tie emócie, ktoré som ani nechcela cítiť - hnev, frustráciu, ale aj zvláštnu zvedavosť, kam to celé povedie. Boli momenty, keď som mala chuť jednu postavu objať a druhú poriadne prefackať… a o pár kapitol neskôr som už všetko videla trochu inak.
Čo ma na tomto príbehu zasiahlo najviac, bola jeho surovosť a úprimnosť. Autorky sa nebáli ísť až na hranu - otvárajú témy, ktoré nie sú príjemné, ale o to viac pôsobia reálne. Šikana, vina, odpustenie… a najmä to, aké ťažké je vyrovnať sa s vlastnými rozhodnutiami. Niektoré situácie sa mi čítali naozaj ťažko, miestami som musela spomaliť, pretože to vo mne zanechávalo silnú stopu.
Zároveň som si ale uvedomila, ako nádherne je tu vykreslený vývoj postáv. Nič nie je čierno-biele. Postavy robia chyby, ubližujú, učia sa… a postupne sa menia. A práve to robí celý príbeh taký skutočný. Nebolo to dokonalé, nebolo to jednoduché - ale bolo to uveriteľné.
Táto kniha vo mne ešte dlho zostane. Nie je to oddychovka, pri ktorej vypnete hlavu. Je to príbeh, ktorý vás prinúti cítiť… a možno aj trochu premýšľať nad tým, čo všetko dokáže jedno rozhodnutie spustiť. A presne také knihy mám najradšej.
Mám veľmi rada túto autorku. Knižka ma naozaj zaujala, nevedela som sa od nej odtrhnúť. Hlavná postava novinárky bola príjemná, jej kamarátka mi však veľmi nesadla. Čo sa týka príbehu, bol naozaj zamotaný a miestami neuveriteľný. Odporúčam dať knihe šancu.
