Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Krik nevinných je už mojou druhou knihou od autora. Tou prvou bolo Deväť krížov, ktorá ma bavila a preto som sa tešila aj na túto. Krik nevinných ma naviac zaujal aj anotáciou a obálkou. Plus tento žáner kníh mám rada, takže prečo sa nepustiť aj do tejto. Spomenuté veci hrali v jej prospech. Výsledkom sú však rozpačité pocity. Kniha, samotný príbeh, celá zápletka boli fajn len to bolo chvíľami až príliš.
V dedine Blatnica v Gaderskej doline niekto jeho obyvateľom kradne zvieratá a kruto ich zabíja. Stane sa to aj Marekovi, ktorý tak príde o svojho verného priateľa. Zaprisahá sa, že to nenechá len tak a toho kto to urobil dostane. Pomáha mu pri tom aj jeho priateľka Romana. Spolu sa tak púšťajú do pátrania po tom čo sa naozaj v dedine deje. Netušia však, že sú na stope niečomu silnejšiemu, horšiemu a zvrátenejšiemu. Udalosti sa začnú na seba nabaľovať a naberať čoraz rýchlejší spád. Nič nemusí byť také ako sa zdá a pravda sa môže skrývať v starých a nebezpečných rituáloch.
Príbeh začne hneď dramatickou situáciou a to exorcizmom. Rovnako dramaticky pokračuje aj hneď ďalej ako sa dostávame k brutálnym vraždám zvierat, ktoré majú skrytý rituálny podtón. V dedine sa toho deje viac než dosť a spolu s postavami ideme od udalosti k udalosti, tempo príbehu sa zvyšuje a zvyšuje. Z toho celého ide napätie, ktoré sa postupne len a len stupňuje v zbesilom tempe. Neviete čo ďalšieho sa udeje ďalej, nedokážete knihu odložiť z rúk a tak len otáčate stránky za stránkami, aby ste mohli pochopiť to všetko čo sa deje. Záver bol vynikajúci a určite som ho nečakala. Všetko v ňom pekne krásne do seba zapadlo.
Aj keď som po dejovej stránke a zápletke bola s knihou spokojná, aj tak som sa nevedela zbaviť počas čítania pocitu, že občas autor na to celé tlačil až príliš. Akoby sa do príbehu snažil zakomponovať viacero vecí ako boli napr. duchovia, či hovoriaci pes. Občas to celé teda pôsobilo chaoticky. Možno keby niektoré veci z príbehu vynechal a nešiel až do takej tej nadprirodzenej až duchárskej roviny nič by sa tomu nestalo. Príbeh by stále mal v sebe tú ťažkú, nepríjemnú až dusivú atmosféru, ktorá sa viaže k viacerým miestam v našej krajine a ktorá je vďačným námetom pre tento žáner. Stačilo by keby sa príbeh držal len jej a neboli v ňom nasilu vkladané prvky, ktoré to celé mali akože vysvetliť. Plus mi nie vždy sedelo aj vyjadrovanie postáv, dialógy či používané slovné spojenia.
Krik nevinných aj napriek menším výtkam, ktoré som k nemu mala, nie je zlým príbehom a čítal sa ozaj dobre a rýchlo. Hneď na začiatku vás chytí a pustí vás až na konci. Šancu sa mu oplatí dať.
Chyžná, kniha, ktorá bola svojho času všade. Ja som ju chvíľu obchádzala aj keď ma anotácia zaujala a kniha patrí medzi moje obľúbené žánre. Zaradiť však Chyžnú čisto ako krimi, triller či krimitriller je ťažké. Má síce v sebe prvky oboch, ale zároveň sa im svojím spôsobom tak trochu aj vymyká. A práve to robí z Chyžnej takú atypickú a zaujímavú knihu.
Molly pracuje ako chyžná v hoteli. Svoju prácu má naozaj rada a odvádza ju veľmi dobre. Je však trochu iná ako ostatní. Jej správanie je atypické a jej názory nezvyčajné. Jedného dňa pri upratovaní narazí v apartmáne na mŕtvolu, ktorá patrí dôležitému hosťovi. Polícií sa nezdá jej správanie, ktoré je pre nich zvláštne a podozrivé a tak sa z Molly rýchlo stáva hlavná podozrivá. Kto však pána Blacka zabil naozaj a chce to na Molly hodiť? Molly však v ťažkých časoch neostáva sama a jej priatelia jej podajú pomocnú ruku. Spolu tak prídu na to čo sa v hotelovej izbe naozaj stalo.
Tak ako zaujala anotácia tam ma celkom zaujal aj príbeh. Námet a zápletka neboli nijak komplikované. Ten kto už má za sebou viacero krimi a trillerov ľahko dôjde čo sa tam deje a ako sa bude príbeh asi vyvíjať. Žiadny komplikovaný prípad nemusíte čakať. A aj keď som teda niektoré veci, zvraty, odhalenia si tipla dobre, na záverečnom odhalení "vraha" mi stále niečo nesedelo, niečo mi tam chýbalo dovysvetlené. Našťastie prišiel ale ešte doslov a po ňom všetko krásne do seba zapadlo ako puzzle, ktoré má Molly tak rada.
Ako som už spomenula v úvode, Chyžná je tak trochu iným thrillerom či krimi ako je človek zvyknutý. Krimi zápletka tu je ale vyšetrovanie je podané dosť jednoducho a celé sa to odohráva skôr na pozadí, preto označenie krimi až tak úplne nesedí. Molly sa nepúšťa do vyšetrovania sama na vlastnú päsť, ako to býva v iných knihách. Celé sa to skôr deje okolo nej a ona čitateľovi ukazuje svoj atypicky pohľad na to čo sa deje. Veci vníma inak ako bežný človek. Pre niekoho môže byť naivná a hlúpa, ale práve ten jej "iný" pohľad vnáša zaujímavý, nový a svieži pohľad do zápletky a týchto žánrov.
Chyžná bola určite zaujímavým čítaním, ktoré vynikalo medzi týmto spojením žánrov práve svojou inakosťou a hlavnou postavou Molly. Tú si čitateľ určite ľahko obľúbi práve pre to jej iné správanie a pohľad na svet, na ktorý mala vplyv aj výchova jej starej mamy. Ak chcete siahnuť po nejakej krimi, či trilleri, ktoré je trochu iné, určite siahnite po Chyžnej. Ja mám nachystané doma už aj pokračovanie.
Vlákna mágie sú už tretím príbehom zo série Piesne troch svetov od Vladimiri Šebovej. V nej sa autorka zamerala na tému slovanskej mytológie a folklóru a v každej časti predstaví čitateľovi jeho inú stránku, iné aspekty z neho. Čitateľ tak spoznáva bájne, tajomné, dobré ale aj nebezpečné postavy nášho folklóru. Každá z častí pôsobí trochu inak. Kým prvú časť môžeme opísať ako také klasické fantasy, druhú časť ako tímový príbeh s lúpežou a tretiu časť by som asi prirovnala k Ako nájsť vraha od Holly Jackson. Prvé dve časti som si veľmi užila a preto som sa tešila aj na tú tretiu. Znova som dostala príjemný a milý príbeh, ktorý bol plný mágie, čarov, hrejivej atmosféry ale aj napätia či pátrania po vrahovi.
Agáta je mladá sedemnásťročná baba a je čarodejnica. O rok by mala nastúpiť na čarodejnícku akadémiu. Rieši teda prijímačky a s nimi spojený velesov dar, ktorý má poslať ale zároveň aj typické dievčenské problémy ako sú láska a chlapci. Keď sa s ňou rozíde chlapec s ktorým chodila cez leto, rozhodne sa problém zobrať do vlastných rúk a lásku si vyčarovať. Zdá sa, že kúzlo fungovalo, no ako ju už viackrát varovali stará mama s mamou s mágiou sa neradno zahrávať. Vždy to má totižto istú cenu. Čoskoro po príchode jej "lásky" dochádza v meste k tragickej udalosti. Agáta sa bojí, že tieto dve veci spolu súvisia a rozhodne sa na vlastnú päsť vypátrať pravdu o tom čo sa deje. Postupne tak odhaľuje tajomstvá inak pokojného mesta, jej rodiny a ľudí, ktorých pozná.
V príbehu je tak rozohraných viacero dejových liniek. Prvá sa týka tej lásky a typických problémov teenegerov, ktoré prežívajú v škole, s priateľmi, hľadajú svoje miesto, rozmýšľajú čo ďalej atď. Druhá linka sa týka vyšetrovania vraždy, ktoré vedie popri polícií aj Agáta na vlastnú päsť. Neverí, že polícia ide správnych smerom alebo žeby za tým mohol byť človek. Ďalšia linka je spojená s mágiou, s jej užívaním a cenou za ňu. Práve prostredníctvom tejto linky autorka do príbehu vkladá odkazy na slovanskú mytológiu a folklór. Nie je to však možno v takej výraznej podobe ako v prvých dvoch častiach, ale stále je to tu. Iné linky sa zaoberajú mestečkom, jeho životom a obyvateľmi. Páčilo sa mi ako autorka dokázala všetky tieto linky spojiť do jedného čarovného príbehu.
Z tohto spojenia liniek autorka dokázala vyčarovať neuveriteľnú chytľavú atmosféru, ktorá je dokonale hrejivá, príjemná a ktorá sa vás dotýka na každej strane. Pripomína vám tie seriálové mestečká ako bolo napríklad Stars Hollow z Gilmore girls. Samozrejme nič nie je také dokonalé ako sa na prvý pohľad zdá a Liškovo spolu s jeho obyvateľmi skrýva isté tajomstvá. V príbehu sa teda vyskytnú milé a úsmevné chvíle, ale aj chvíle a momenty plné napätia a akcie. Ako Agáta postupne pátra príbeh sa posúva ďalej a my spolu s ňou zbierame ďalšie kúsky skladačky, ktoré do seba na konci pekne krásne zapadnú a všetko dá zmysel. Záverečné odhalenie, zvrat a vyústenie celého príbehu ma dostali a naozaj sa mi páčili. Priznám sa, že som čakala, že sa to bude skôr z väčšej časti držať tej romantickej linky, ale v konečnom dôsledku som bola milo prekvapená a páčilo sa mi ako sa s tým autorka vyhrala. Dalo to tomu všetkému krásnu bodku na konci.
Aj keď sú vlákna mágie treťou časťou dajú sa čítať aj samostatne. Určite však siahnite aj po prvých dvoch častiach a užite si čarovný a magický svet, ktorý v nich autorka vytvorila. Ja dúfam, že nás do neho ešte v nejakej knihe znova zavedie.
Foxglove. Kniha, ktorá rovnako ako Belladona (prvá časť série) upúta krásnou obálkou. Skrýva sa pod ňou však aj rovnako dobrý príbeh? Prvá časť ma svojím spôsobom zaujala, aj keď som z nej nebola taká nadšená a paf ako ostatný. Bola som teda zvedavá ako bude pokračovať príbeh Signy a Smrtihľava ďalej. Najmä po tom cliffhangeri na konci. Aj druhá časť podľa anotácie sľubovala znova zaujímavý a dobre zamotaný príbeh. Ako to teda dopadlo?
V príbehu pokračujeme presne v tom momente kde sme skončili na konci prvej časti. Na večierku na oslavu predaja podniku dôjde k vražde vojvodu a obvinený je z nej Signin strýko. Aby Signa očistila jeho meno bude musieť znova rozpliesť sieť tajomstiev, vyriešiť vraždu a nájsť pravého vojvodovho vraha. Do hry však vstupuje ďalší hráč, ktorý môže zamiešať kartami a je ním sám Osud. Ten viní Srmtihlava zo smrti ženy, ktorú miloval a chce získať Signu aby sa mu pomstil. Neváha pritom hrať špinavú hru a použiť akékoľvek prostriedky. Odolá mu alebo podľahne hre, ktorú s ňou Osud hrá? Kam ju zavedie novo zistená pravda o jej schopnostiach a o tom kto je.
Belladona nebola zlá kniha a aj keď som nepodľahla jej čaru ako niektorý, tak som si ju užila. A to isté platí aj pre Foxglove. Znova som v knihe dostala príbeh, ktorý v sebe spájal viacero žánrov a s nimi spojených dejový liniek. V tejto časti príbeh sledujeme aj z pohľadu Blythe. Spočiatku sa to zdá ako zvláštny krok od autorky, najmä keď Blythe a jej linka sú predovšetkým zamerané na očistenie mena jej otca. Blythe však vie, že niečo nie je v poriadku ani so Signou a postupne odhaľuje pravdu aj o nej. Čo otvorí priestor pre ďalší vývoj jej postavy. Jej pohľad v príbehu na konci dá zmysel a jej úloha sa v príbehu ukáže ako veľmi dôležitá pre jeho ďalší vývoj.
Príbeh by sa aj tentoraz dal rozdeliť do rovnakých dejových liniek ako prvá časť. Niektoré sa dokonca aj opakujú len v inom šate, s inými postavami. Mali sme tu detektívnu linku, kedy Signa spolu s jej sesternicou pátrali po tom kto naozaj mohol chcieť smrť vojvodu. Ich pátranie ich zavedie viacerými smermi, kým zistia pravdu o tom prečo a ako k tomu vlastne došlo. Mala som však občas pocit, že táto dejová linka akoby musela v istých miestach ustupovať tým ďalším. Záverečné rozuzlenie bolo určite zaujímavé, ale v konečnom výsledku nijak šokujúce. A tak trochu zaniklo oproti inému odhaleniu.
Potom tu bola tá záhadno-tajomná dejová linka, v ktorej Signa odhaľuje pravdu o svojich schopnostiach. Zisťuje kam až s nimi dokáže zájsť. Čo znamenajú nové schopnosti, ktoré sa u nej objavili a ktoré sú opačného charakteru ako jej schopnosti ..... Tu jej do cesty vstupuje sám Osud, ktorý ju z istých dôvodov chce pre seba. Myslí si, že Signa môže byť niekým koho kedysi stratil a chce aby si na to spomenula aj ona. Nezastaví sa pri tom však pred ničím. Je však Signa jeho dávno stratená milovaná? Postupne Signa odhaľuje pravdu. Záverečné rozuzlenie práve v tejto dejovej linke bolo vynikajúce a pripravilo priestor pre tretiu časť.
Ďalšou linkou je tá romantická. Signa sa snaží nájsť svoje šťastie so Smrtihlavom, ale nebudú to mať tak jednoduché a budú musieť pri tom prekonať viacero prekážok. Jednou z takých väčších sa v tejto časti ukázala byť postava Osudu, ktorý chce Signu za každú cenu pre seba. Pomaly ale isto sa z toho miestami začínal črtať romantický trojuholník, kde vrchol bola Signa a Osus so Smrtihlavou o ňu bojovali. Ako to dopadlo, zistíte keď si knihu prečítate. Táto linka by bola fajn, ale zopár výhrad by som k nej mala. Úloha Smrtihlava či už v príbehu alebo v tejto linke bola okresaná len na toho zaľúbeného chlapca, ktorý nechce prísť o svoju milú a už tak nebol tou obávanou a tajomnou Smrťou. Druhá vec bola to keď romantická linka prešla istú hranicu. Chápem, že to k tomu patrí, ale aj keď tieto scény autorka napísala s citom a jemne, nesedeli mi do toho celého a kľudne by sa to zaobišlo aj bez nich.
suma sumárum išlo teda celkom o príjemné pokračovanie, ktoré potešilo ale ktoré miestami pôsobilo natiahnuto a výplňovo. Som zvedavá ako sa to autorka rozhodne celé uzavrieť. Len snáď už nebudeme musieť sledovať ďalšiu linku s pátraním po vrahovi, 2x už stačilo a chcelo by to trochu ozvláštniť.
Pomocníčka, kniha ktorá sa postarala o rozruch v knižnom svete. A aj keď sa väčšinou takýmto knihám vyhýbam, moja láska k trillerom bola silnejšia. A zaujala ma samozrejme aj anotácia. Už po prvej strane som tomuto bestselleru podľahla. Rovnako aj jeho pokračovaniu. Teraz sa mi konečne dostala do rúk tretia časť a ja som bola zvedavá pred aký prípad postaví autorka Millie tentoraz.
Od druhej časti už uplynulo viac než desať rokov, Millie má stabilnú prácu a časy kedy bola pomocníčkou nechala za sebou. S Enzom sa zobrali a majú spolu dve deti. Keďže im chce dopriať lepší život ako mala ona, tak sa presťahujú do domu, ktorý kúpili na Long Islande. Kým Millie v prvých dvoch častiach musela riešiť problémy v iných rodinách, tak tentoraz to vyzerá že sa niečo deje s tou jej. Určite tomu nepomáhajú ani susedky, z ktorých jedna s jej manželom okázalo flirtuje a druhá jej zas vkladá chrobáky do hlavy a všetko a všetkých pozoruje. V dome vedľa sa niečo deje a keď dôjde k tragickej udalosti bude musieť znova pátrať po pravde aby ochránila seba aj svoju rodinu.
Pri druhej časti som tak trochu bojovala s tým, že mi v nej chýbal taký ten wau efekt, ktorý ma opantal v prvej časti. Tretia časť keďže už Millie nerobí to čo robila má trochu iný nádych, taký osobnejší. Čo bolo spôsobené aj tým, že to už nie je ona kto u niekoho pracuje a snaží sa niekomu pomôcť. Musím sa priznať, že túto menšiu zmenu som uvítala, lebo pravdu povediac nedokázala som si predstaviť, že Millie bude v každej časti riešiť problém v nejakej rodine a snažiť sa pomôcť nejakej žene. Zápletka je tentoraz vymyslená naozaj dobre, ak si všímate omrvinky, ktoré autorka necháva, viete tak trochu odhadnúť o čo ide. A aj keď nie úplne, tak aspoň čiastočne. V hlave vám po celý čas ide jedna teória šialenejšia ako ta druhá. Znova je to teda plné zaujímavých zvratov a odhalení, ktoré sa s vami poriadne pohrajú. Ako som už spomenula niektoré veci sa dajú ľahšie odhadnúť, ale nič to nemení na tom, že vás záverečné odhalenie a rozuzlenie dostane.
Autorka nezaprela svoj štýl a kniha sa znova rýchlo a ľahko čítala. Krátke kapitoly vás nútili otáčať stránku za stránkou aby ste zistili čo sa to vlastne deje. Nie som si istá či autorka plánuje ešte nejakú časť v tejto sérií, ak aj nie tak je v poriadku, niekedy sa oplatí skončiť v najlepšom. Ak by som mala hodnotiť poradie kníh, tak u mňa určite vyhráva Prvá časť, potom za ňou ide táto a v tesnom závese tá druhá.
Ako už som viackrát spomínala slovenským autorom som sa veľmi dlho vyhýbala. O to viac ak išlo o spojenie slovenské fantasy. V posledných pár rokoch som sa však rozhodla svoje predsudky odložiť bokom a postupne tak dávam šancu našim spisovateľom. Pred asi dva a pol rokmi to bola aj táto autorka s jej knihou Sieň, Pochodeň a Temnota. Kniha si ma vtedy získala od prvej strany a ja som plná zvedavosti otáčala stránku za stránkou. Na Vianoce sa mi dostalo do rúk jej pokračovanie Krkavčí kráľ a tak kým sa do nej pustím, som sa rozhodla dať re-reading prvej časti. A znova to bola láska od prvej strany.
Správanie a ctižiadostivosť troch princezien uvrhlo kráľovstvo Ansalya do kliatby, ktorá ho pomaly ničí. Poraziť hu má dokázať len ten najsilnejší bojovník a tak sa každý mesiac koná turnaj, z ktorého má vyjsť. Víťaz si môže zobrať jednu z princezien. No víťazstvo so sebou prináša aj smrť, keďže nádejný hrdina a vysloboditeľ počas svadobnej noci zomiera. Kráľovstvo sa však nezmieta len pod krutou kliatbou ale aj pod sprisahaním proti kráľovi, ktoré predstavuje čoraz väčšiu hrozbu. Tých, ktorí sa turnajov zúčastňujú je menej a menej až sa jeden taký objaví. Bude to on kto konečne prelomí kliatbu, ktorá leží nad krajinou? A aká bude cena za to? Kde spočíva podstata kliatby?
Srieň, Pochodeň a Temnotu môžete aj podľa anotácie označiť ako takú fantasy rozprávku pre dospelých. S autorkinou tvorbou som až do tejto knihy nemala žiadne skúsenosti, ale samotná anotácia ma zaujala a ja som bola zvedavá na príbeh, ktorý sa za ňou skrýval. To čo som dostala ma príjemne prekvapilo. Autorkin štýl písania je naozaj príjemný a podmanivý. Vie ako do príbehu postupne vtkávať fakty, históriu ríše a dej plynie pekne krásne stále ďalej.
Kniha ma chytila či už pri prvom alebo pri druhom čítaní hneď od prvej strany. Príbeh je vymyslený naozaj dobre a pred čitateľom sa odvíja postupne. Postupne sa tak dozvedáme pravdu o tom čo sa v kráľovstve deje, prečo naň bola uvalená kliatba a aká je vlastne jej podstata a čo resp. kto za ňou stojí. Jednotlivé zvraty a odhalenia sú dobre vymyslené, vystavané a zasadené do toho správneho momentu. Vždy nám to z príbehu poodhalí to čo práve potrebujeme vedieť. Záver prišiel ako inak v TEN moment. V moment, v ktorý budete chcieť držať v rukách pokračovanie.
Celé to sledujeme z pohľadu viacerých postáv. Či už sú to tie hlavné a vedľajšie, ktoré v ňom majú dôležité miesto a zohrávajú tak veľké úlohy. Alebo tie menšie, ktorých charakter je skôr epizódny a ktorý slúži na dotvorenie deja. Aj keď je v knihe postáv viac než dosť, nehrozí, žeby sa v nich čitateľ stratil. Každá má svoje miesto a úlohu, ktorú musí zohrať. Určite bolo zaujímavé príbeh sledovať takto z viacerých strán, lebo ho to dotváralo, dopĺňalo a čitateľ má tak možnosť vidieť dané udalosti "z prvej ruky" a nie len nejakého prerozprávania v pár vetách, v odseku. Postavy sú teda rôznorodého charakteru a povahy. Ani jednu z nich nemôžem škatuľkovať ako tú dobrú či ako tú zlú. Každá z nich má svoje dobré aj zlé stránky a pôsobí tak reálne.
Ak rozmýšľate nad touto knihou, určite po nej siahnite. Má v sebe všetko- dobrodružstvo, tajomno, lásku ale aj nenávisť, intrigy, pomstu. Ja ju môžem len a len odporúčať. A už len mala rada na koniec, pripravte si po ruke hneď aj pokračovanie.
Cassandra je Paní. Však nebudeme si predsa klamať. Dokázala to pred pár rokmi keď začala vychádzať séria Nástroje smrteľníkov a dokazuje to každou ďalšou sériou, ktorá je zasadená do tohto univerza. Ide o knihy, ktoré neomrzia ani po rokoch. Môžem povedať, že aj keď od môjho prvého stretnutia s tou sériou a touto časťou ubehlo už asi 12 rokov, knihu som si užívala ako keď som ju čítala prvýkrát. Znova som sa len utvrdila v mojej láske ku Cassandriným knihám.
V príbehu pokračujeme krátko po udalostiach z prvej časti. Clary sa zmenil život po tom čo zistila, že jej mama pred ňou skrývala pravdu o tom kto je a že patrí medzi Tieňolovcov, ktorí lovia a zabíjajú démonom. Neželá si nič iného než nájsť pokoj. Lenže jej mama je stále v kóme a ona potrebuje pomôcť prebrať ju. Plus ešte sú tu aj jej brat Jace a Valentine, jej otec a nebezpečný vodca kultu. Šanca na pokojný život je tak mizivá. Okrem toho začne dochádzať k vraždám detí dolnosveťanov a aby toho nebolo málo zmizne aj druhý z Nástrojov smrteľníkov. Všetko ukazuje, že je za tým Valentine. Čo tým však sleduje a aké sú jeho plány? A vyzerá to tak, že na Jacea si zasadla Inkvizítorka a tvrdo po ňom ide. Clary sa bude musieť znova spojiť s jej novými priateľmi aby zistili pravdu.
Mesto popola je druhou časťou z tejto série. Prvý stret so svetom Tieňolovcov tak máme za sebou. Vieme kto sú, čo robia a vieme aj o vojne v ich radoch. Teraz sa do tohto sveta ponárame zas o niečo viac a spoznávame ďalšieho jeho miesta, zákutia a obyvateľov. Na tejto časti je asi najviac vidieť to, že Cassandra má príbeh rozplánovaný na viac častí a má teda určené čo sa má kde odohrať. Preto sa znova nedozvieme z hlavnej dejovej linky všetko, ale len to čo máme teraz vedieť. O Meste popola môžeme povedať s itotou, že to nie je to typická výplňová časť, ale aj tu sa toho odohrá viac než dosť, vďaka čomu sa príbeh posunie o zas o niečo ďalej a čoraz bližšie k tomu čo sa má stať. Znova je to teda plné akcie, nových informácií, odhalení či zvratov. Aj táto časť má svoje tempo v ktorom sa nesie. Rovnako aj tu sa stále niečo deje čo posúva naše postavy vždy o niečo ďalej v ich zisteniach. Možno je tu len o trochu menej akcie, ale to bohato vynahradia posledné strany.
V tejto časti dostáva väčší priestor aj tá citová linka medzi postavami. Či už ide o vzťah Clary so Simonom, na ktorý som po pravde aj radšej zabudla, alebo jej city k Jaceovi, ktoré tam stále sú ale nie sú až tak vhodné keďže sú súrodenci. Postavy sa zas o niečo vyvíjajú pod vplyvom toho čo sa deje a čo prežívajú. Ani sama Clary nie je tá istá Clary ako na začiatku Mesta kostí. Musím sa priznať, že ma najviac v tejto časti potešili náznaky začiatkov jedného z mojich najobľúbenejších párov z tejto série.
Čo Cassandre neuveriteľne ide sú konce, ktoré človeka nechajú sedieť v šoku a túžbe čo najrýchlejšie siahnuť po ďalšej časti. Mesto popola je možno o kúsoček slabšie ako prvá časť, nič to však nemení na tom, že ide o skvelú časť.
Túto knihu som registrovala ako vyšla pred pár rokmi. Dokonca som ju mala aj vo svojom "zozname prianí". Ako som už viackrát spomínala knihy, ktoré vychádzajú z mytológie nejakej krajiny mám rada, preto som bola zvedavá aj na túto. Keďže vychádza práve z africkej mytológie a tá je pre mňa niečím novým, nespoznaným. Nejak však na ňu za ten čas neprišlo. Až kým som si ju nedoniesla domov z knižnice. Po jej prečítaní môžem povedať, že som rada, že je táto kniha za mnou. A to z dvoch dôvodov. Tým prvým je zaujímavý a zvláštny príbeh. A tým druhým to, že čítanie tejto knihy nebolo práve najľahšie, ale to sa skúsim vysvetliť nižšie.
Príbeh začíname od konca. Dieťa je mŕtve. Kto je to dieťa, čo sa stalo a prečo je vlastne mŕtve? Stopár je známy ako vynikajúci lovec. Vďaka svojmu nosu a pamäti na vône a pachy dokáže vystopovať každého. Jedného dňa je najatý aby našiel malého chlapca, ktorý zmizol už pred tromi rokmi. Nevie o chlapcovi vôbec nič. Kto je, prečo chcú aby ho našiel, čo s ním bude potom. Každý mu hovorí niečo iné ale pravdu mu neprezradí nik. Bude si ju musieť poskladať sám. Na výprave za nájdením chlapca však nebude sám. Skupinu tvoria postavy rôznorodého charakteru, pričom každá z nich má svoje tajomstvá a plány. Nájdu chlapca? Čo ich skupina, vydrží to? A zvládnu to dokonca všetci živí? Pátranie po chlapcovi sa totižto ukáže byť poriadne nebezpečným.
Na začiatok musím priznať, že prekonať prvých asi 50-70 strán pre mňa bolo ťažké a viackrát som sa pohrávala s myšlienkou knihu zatvoriť a už ju neotvoriť. Nedokázala som sa začítať, dostať do toho nejak a s knihou som naozaj bojovala. Rozhodla som sa však vytrvať a skúsiť to. Začiatok na mňa pôsobil strašne chaoticky. Nevedela som, nechápala som, nerozumela som tomu čo čítam. Bolo to pre mňa také rozprávanie, ktoré skákalo od udalosti k udalosti. V istý moment sa to zlomilo, veci začali dávať zmysel a už to pôsobilo menej chaoticky. No kniha si aj tak vyžadovala moju plnú pozornosť.
Čierny leopard, červený vlk nie je ľahkou knihou aj keď anotácia môže znieť jednoducho. A to z viacerých dôvodov. Či už je to samotný príbeh, ktorý má v sebe naozaj mnoho vrstiev a dejových liniek, ktoré sa stáčajú viacerými smermi alebo sú jeho spracovanie a štýl rozprávania autora. Je pravda, že to nemusí sadnúť každému a nájdu sa aj takí, ktorí knihu odložia tak ako som to skoro urobila ja. Kniha a príbeh v nej si vyžadujú vašu plnú pozornosť, keďže záleží aj na tom najmenšom detaile a treba si dávať pozor na všetko čo postavy robia, čo hovoria, čo sa deje. Ľahko sa totiž môže stať, že sa v príbehu stratíte. Nie vždy to všetko musí byť pravda a autor sa s nimi aj s čitateľom pohráva na každej jednej strane. Záleží na každej jednej nezrovnalosti, pravde, polopravde. Autor vás núti zamyslieť sa a premýšľať nad tým čo čítate.
Pred tými ktorí vytrvajú sa tak otvoria príbeh a svet, ktorý je na hraniciach medzi snami, mágiou a skutočným svetom. V príbehu je vložených množstvo malých nuáns, ktoré dotvárajú celkovú atmosféru príbehu. Autor sa do príbehu nebojí vložiť ani ťažké témy ako sú spory medzi kmeňmi, rozdiely v kultúre, sociálnom postavení a jeho zneužívania, inakosti či vzájomnej lásky medzi rovnakým pohlavím.
Som rada, že som knihe dala šancu a nezavrela ju hneď na začiatku, aj keď sa nečítala najľahšie. Ak nad ňou váhate, ale chcete skúsiť fantasy, ktoré je trochu iné a ktoré nie je len takým light čítaním, tak po knihe siahnite. Príbeh, ktorý sa pred vami odkryje si vás podmaní.
Ako inak ukončiť sériu Žatva smrti ako zbierkou poviedok, ktoré ju uzatvárajú a ktoré boli príjemnou bodkou za touto sériou. Neal Shusterman na nej spracoval s viacerými autormi a spolu tak vytvorili tak túto skvelú zbierku poviedok.
Poviedky boli naozaj rôznorodé a zameriavali sa na inú stránku aktu kosenia. Zasadené boli do udalostí pred, počas alebo po udalostiach zo série. Krásne tak doplnili svet, ktorý autor vytvoril, boli príjemným spestrením a návratom doňho. Určite nejde len o nejakú doplnkovú knihu, ale môžeme ju rátať ako plnohodnotnú štvrtú časť tejto série. Stále to bol ten starý známy svet ako sme ho poznali.
Musím sa priznať, že som čakala, respektíve dúfala v poviedkach na návrat starých známych postáv. Priestor zväčša v nich však dostali nové postavy a naši starí známi sa v nich sem tam okrajovo mihli. V dvoch poviedkach však zohrávali veľkú úlohu a my sme tak mohli spoznať bližšie príbehy o ktorých sa v spojitosti s týmito dvoma postavami hovorilo. Tou prvou bola kosec Curie a my sme tak konečne zistili ako si vyslúžila svoju prezývku a miesto medzi koscami. Druhou známou postavou, ktorej bola venovaná veľká pozornosť nebol nik iný ako Goddard. Práve tieto dve poviedky patrili za mňa k tým najlepším z celej zbierky.
Na niektorých z poviedok bolo vidno, že ich nepísal Shusterman a autori sa snažili priblížiť k nemu vytvorenom svete. Niektorým to vyšlo viac a iným menej. Niektoré z poviedok tak boli vynikajúce, niektoré zase zaujali a vzbudili pozornosť. No našli sa aj tie o kúsok slabšie a jedna bola trochu dosť bizarná ale pobavila. Každá z poviedok v sebe niesla zaujímavú myšlienku, istý podnet na zamyslenie sa, tak ako tomu bolo v predchádzajúcich častiach. Tento aspekt série sa tak plne podarilo zachovať v týchto 13 poviedkach. Našli sa medzi nimi také, ktoré boli úsmevné, milé, plné nádeje či lásky ale aj akcie, napätia či smútku a hnevu.
Zbierka poviedok Kosenie bola príjemným návratom do tohto sveta. Ak ste jej fanúšikmi tak určite po nej siahnite.
3,5*
Rozhodla som sa, že aj tento rok budem pokračovať v mojom záväzku a budem skúšať ďalších slovenských autorov. Vystúpim tak zo zóny mojich komfortných žánrov a skúsim tak niečo nové. Ktovie, motyka možno predsa len vystrelí. Ako prvá voľba v tomto roku padla na autorku Moniku D. Beňovú. Jej tvorbu registrujem už dlhšie, ale nejako som jej knihy obchádzala, keďže to neboli tie žánre, ktoré bežne vyhľadávam.. 666 duší je mojou prvou knihou od nej a teda aj bližším zoznámením s jej tvorbou.
ON je démon. Kedysi upísal svoju dušu samotnému diablovi. Keď zomieral rozhodol sa, že mu bude slúžiť. Loví pre neho duše hriešnikov. Už mu ich ostáva len 666 aby bol konečne voľný. ONA je krásna mladá žena, ktorej duša je tak neuveriteľne čistá. Ich osudy sa pretnú v jeden deň a rozbehnú tak kolotoč udalostí. Získať jej dušu pre diabla by znamenalo pre Adriena konečné zmazanie dlhu. Musí ju teda primeť zhrešiť, ale to nebude také ľahké. Medzi Adrienom a Vivien to od začiatku iskrí a vzájomnú príťažlivosť nemôžu poprieť. Podľahne Vivien Adrienovi a pokušeniu, ktoré predstavuje alebo dokáže odolať?
Mám rada fantasy, mám rada romantasy, mám rada dark fantasy a rada skúsim aj dark romance. Anotácia ma svojím spôsobom zaujala, tak prečo to neskúsiť a nedať knihe šancu. Veď dopadnúť to môže dobre. Do čítania som vstupovala s miernym rešpektom. Po prečítaní sa musím priznať, že moje pocity z nej sú rozpačité. Nejdem tvrdiť, že kniha je zlá. To zase nie, čítanie som si svojím spôsobom užila. Len už som asi rozmaznaná inými sériami a od týchto žánrov čakám už akoby niečo viacej. Ešte predtým ako som knihu začala čítať som zachytila také, že je to sk napodobenina Twilight ságy. Kedysi som ju milovala, teraz je môj vzťah k nej komplikovaný. Ako som už mala v hlave tohto chrobáka, tak som to tam videla. A nie len v jednej scéne či dvoch, troch ale tak v tretine ak nie polovici určite.
Do príbehu nás autorka vhodila hneď. Žiadne pomalé oťukávanie a zoznamovanie sa so svetom, ktorý v tejto sérií vytvorila. Ale spoznávali sme ho za chodu ako príbeh plynul. Za mňa osobne príbeh mal veľký potenciál, aj napriek tomu, že pripomínal inú vyššie spomínanú sériu. Boli v ňom rozbehnuté dobré, silné a zaujímavé linky. Čo však z toho ak autorka skáče od jednej k druhej, k tretej, k prvej atď. Človek mal pocit, že sa tam toho deje naraz veľa a zároveň, že sa nedeje nič. Stačilo by to trochu preškrtať a príbehu by sa nič nestalo. Možno by mu to aj pomohlo. Pri žiadnej linke autorka bohužiaľ nešla do nejakej väčšej hĺbky, nerozvinula plne jej potenciál. Stále len niečo naznačovala. Tak ako rýchlo záver prišiel, tak aj odišiel. Posledných pár strán pred koncom to celé zrýchlilo a šup šup nech sme na konci.
Všetko sa sústreďovalo na Vivien s Adrienom a ich postupne rodiaci sa vzťah v štýle zblížia sa- niečo sa stane- pohádajú sa- nechce ho vidieť- uvidí ho a neodolá mu- chvíľu sú šťastní- zas im to niečo pokazí a tak dokolečka dokola celú knihu. Ich vzťah pôsobil ako na hojdačke, raz hore raz dole. Keď už si povedali, že odolávať tomu druhému nebudú tak boli ako králici. Ozaj nič iné nerobili, dobre možno tak na pár minút sa venovali inej činnosti kým sa neocitli znova jeden druhému v náručí. Práve pri týchto scénach autorka mohla trochu ubrať, keďže sa často diali na úkor príbehu a iných dejových liniek. Chápem je to príbeh o nich dvoch, ale niekedy je menej viac. Veď pozrite takú Maasovú a ACOTAR sériu.
Teraz k postavám. Vivien bola stelesnením dobra, čistoty, nevinnosti. Ako nám prvú tretinu príbehu dookola opakoval Adrien. Za mňa nepatrí teda medzi najostrejšie ceruzky v peračníku. Jej rozhodnutia často nedávali zmysel a myslela skôr niečím iným ako hlavou a srdcom. Tiež až moc skoro podľahla Adrienovi na to ako sa zaprisahávala, že nebude mať jej telo či dušu. Jej posledné rozhodnutie tomu dodalo čerešničku na torte.
Adrien bol príjemnou postavou. Zo začiatku nám autorka aj poskytla pár kapitol z jeho pohľadu a bolo by zaujímavé keby to vydržalo dlhšie. Bolo na ňom vidieť aký vplyv má na neho Vivien a ako si postupne uvedomuje chyby, ktoré narobil.
A aj keď to vyzerá, že knihu skôr kritizujem ako chválim. Svojím spôsobom som si ju užila, aj keď som nad niektorými scénami prevracala očami. Už som z nej nebola tak odvarená akoby som bola asi pred pár rokmi, aj tak som bola zvedavá ako to celé dopadne. Stále si stojím za svojím, že kniha potenciál mala a má, uvidím ako ho autorka rozvinie ďalej. 666 duší sa dá brať akoby taký pomalší úvod do celej série. Ale ako vypnutie medzi tými všetkými krimi, trillermi, fantasy a spol. ideálne.
