Kristína Klabníková

20

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
Oblíbené literární žánry

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
Oblíbené literární žánry
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

02.03.2024 18:46

Dark academia, žáner, ktorý som začala spoznávať a oboznamovať sa s ním tento rok. prostredníctvom Darebákov a bláznov, som do neho prenikla o niečo viac, a začínam mať pocit, že by mi mohol sadnúť. navyše Darebáci boli v poslednej dobe všade, tak som si povedala, že do nich skúsim ísť. len som si na seba trochu uplietla bič, keď som sa knihu rozhodla čítať v angličtine. Will občas miestami trochu potrápil, ale nevadí. treba sa prekonávať. knihu tiež často prirovnávajú k Tajnému príbehu, ktorý som nemala to šťastie čítať, ale určite si ho chcem prečítať

moc som nevedela do čoho idem. mojím prvým stretnutím s týmto žánrom, bol donedávna len Babel. no už po prvých pár stranách som cítila, že som urobila dobre, keď som sa do knihy pustila.
dostala som zápletku, ktorá bola určite zaujímavá a silná. na začiatku sa stretávame s klasickou skupinou na škole, z ktorých má každý člen v nej svoje miesto, rolu a to kvázi zodpovedá aj úlohám, ktoré hrajú v predstaveniach. potom však dôjde k menším zmenám, kto v tradičnom obsadzovaní a práve tá situácia spustí lavínu udalostí, ktoré sa stupňujú až do tragického konca. ním to však nekončí a tragická udalosť vplýva na jednotlivé postavy viac a viac. je len otázkou času, kto z nich a kedy sa zlomí ako prvý. totižto návrat to bežného života, po takom niečom nie je taký jednoduchý. myslia si, že sú ako rodina, poznajú svoje silné aj slabé stránky, no spomínaná udalosť v nich začne vyťahovať na povrch veci, o ktorých nemuseli vedieť. ich vzťahy sa postupne menia, vyvíjajú sa. keďže ide o umelcov, to čo prežívajú často vyjadrujú prostredníctvom úryvkov, textov zo Shakespearovych diel, preto práve tak to oni dokážu. divadlo a hry veľkého barda majú v krvi, dýchajú nimi, žijú nimi. tak ľahko ich zo seba nedokážu dostať.

čo som ďalej dostala bol jeden neuveriteľný, silný, tragický, smutný príbeh, ktorý si ma počas celého času emočne pohadzoval a žmýkal, až ma na konci vypľul emočne zničenú a zlomenú. zrada, láska, priateľstvo, bolesť, emócie v ich najsurovejšej podobe, to všetko tu nájdete. nechtiac som si niečo prečítala nie presne spoiler, ale dokázala som si z toho odvodiť, kto. ale aj tak ma to v moment odhalenia všetko dostalo. tie emócie, ktoré išli zo stránok, z postáv v ten daný moment, ale aj počas ostatných, s človek zamávali.
silne som dúfala, priala si aby to všetko skončilo šťastne, pekne aby postavy spolu odišli ruka v ruke, s úsmevoch na tvárach do západu slnka, ale drobný hlások v mojej hlave, mi hovoril, nech tomu moc neverím a radšej sa pripravím. koniec ma zlomil, nechal vo mne dieru, prázdno. dá sa interpretovať ako chcete. ale ako sa hovorí, po tom čo Pandora otvorila skrinku a všetko z nej vyšlo von, na samom dne niečo ostalo a to nádej.

kniha je poctou divadlu a tvorbe samotného, veľkého Barda. a je to cítiť z každej jej stránky. určite by som si ju chcela znovu prečítať a tentoraz v slovenskom preklade, pre lepšie pochopenie častí z hier, len tak skoro to asi nebude. potrebujem chvíľu na spamätanie sa, danie dokopy emočne, získať odstup a možno trochu zabudnúť, aj keď to asi nikdy nezabudnem. nezabudnem na emócie, ktoré vo mne kniha vyvolala počas jej čítania, ale aj po dočítaný. síce je len marec, ale už teraz viem, že knihu zaradím k svojím top knihám za tento rok.

Číst víc

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

27.02.2024 11:45

a ďalší Carter za mnou. a zas rovnaká spokojnosť. pri ňom by som mohla názory na jeho knihy kopírovať medzi sebou, lebo pri každej platí to isté. rovnako vynikajúca, zas o niečo zvrátenejšia, ďalšia hra na mačku a myš, medzi vrahom a vyšetrovateľmi.

Carterových knihám sa nedá asi nič vytknúť. aj napriek tomu, že kniha pôsobí ako taká bichlička, číta sa veľmi rýchlo a takmer sama. štýl, ktorým autor píše, je prudko čitateľný, za čo môžu aj krátke kapitoly, ktoré nútia čitateľa otáčať stránku za stránkou, spolu so slovami "ešte jednu kapitolu". znova čitateľovi predložil zvráteného vraha, ktorý koná z istých dôvodov. dôvodov, ktoré donútia sa človeka zamyslieť, kde je tá pomyselná hranica. človek, ktorý trpí bolesťou ju už nevníma, chce len jedno, aby ostatní trpeli tak ako on. zároveň v tejto časti poukazuje aj na silu médií, ich odvrátenú stránku, o sile komentárov a potreby súdiť, rozhodovať o niekoho osude, o tom ako sa dajú ľudia ľahko nalákať a zviesť. táto časť mi zase prišla zvrátenejšia oproti predchádzajúcim v tom, že tu sme boli priamymi nazerateľmi na vraždy, zatiaľ čo predtým sme dostali len ich výsledok.

autor ostáva verný svojmu štýlu, v ktorom dávkuje čitateľovi všetky potrebné informácie postupne. samozrejme nemôžu chýbať zvraty, odhalenie, šokujúce momenty, ktoré ho nechajú bezradne pozerať a len sa modliť aby to predsa len dobre dopadlo. vie ako budovať napätie, ktoré postupne rastie, rastie až vyvrcholí v záverečnom stretnutí . typ na vraha mi nevyšiel, asi ani nemal ako vyjsť, lebo si už pri Carterovi začínam pomaly zvykať, že ním môže byť naozaj ktokoľvek, aj postava, ktorá sa tam mihne len na okami a čitateľ ju môže mať, za obyčajnú postavu.

jedine čo mi trošku vadí, je stručné opakovanie pozadia príbehov Huntera a Garciu. na jednej strane tomu rozumiem, knihy vychádzali s časovým odstupom, prípadne nemusí ísť ich niekto po poradí, takže sa dostane vďaka tomu rýchlo do obrazu, ale mne je to trošku rušivé, ale dá sa to zvládnuť a zas to nijak nezráža a nekazí celkový dojem z knihy.

najradšej by som sa hneď vrhla na ďalšiu časť, ale potrebujem chvíľu pauzu, ale už teraz sa na ňu teším.

Číst víc

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

24.02.2024 10:53

biografie nepatria k mojej šálke kávy. teda tie autorské. skôr si radšej prečítam beletrizované ako sú napr. Agónia a extáza, či Smäd po živote. ten Tomov som dlhšie obchádzala, ale vedela som, že si ho chcem prečítať. ako pre fanúšika HP, to bolo jediné riešenie, ignorovať knihu neprichádzalo do úvahy. a tak konečne nastal ten večer kedy som sa do nej pustila. opísať čo HP pre mňa znamená by bolo asi na dlho. do čias kedy som objavovala čaro kníh a filmov. priznám sa. postavu Draca som nemusela. to bolo ale kedysi, čím viac mám filmy napozerané a knihy načítané, tak ho postupom času začínam vnímať inak. vidieť tie nuansy, odtiene jeho postavy.

vďaka tejto knihe som zistila akým úžasným človekom Tom je. má síce len 36 rokov a už vydal životopis. možno si niekto povie, že skoro na taký vek, ale Tom cítil, že svoj príbeh musí dať von. jeho rozprávačsky talent je neuveriteľný, ako by som sa znova vrátila do čias do čias kedy som objavovala čaro kníh a filmov, a znova to všetko prežívať, tentoraz z jeho pohľadu. to s akou úctou, pokorou, skromnosťou a vďačnosťou hovorí o týchto časoch, o tých, ktorý ho formovali a mali vplyv na jeho dospievanie, je krásne. či už išlo o jeho skutočnú rodinu alebo o tú filmovú.

Tom hovorí o jeho detstve, prvých úlohách, a samozrejme o momente kedy sa jeho život zmenil, o HP. nebolo to možno tak ako u Emmy, Daniela či Ruperta, ktorí sa ocitli v centre pozornosti, na rozdiel od nich si mohol zachovať, ako hovorí on sám, aj svojím spôsobom tak trochu obyčajné detstvo. hovorí aj o tom čo bolo až filmy skončili a on sa s úlohou Draca rozlúčil, o tom ako sa hľadal a našiel sa. zatiaľ čo časť, ktorá je venovaná HP je asi najmä pre fanúšikov, pohladením na duši, ktoré dojme a občas upadne pri tom nejaká tá slzička, tak tá o časoch po, je trochu ťažším čítaním. Tom bez servítok hovorí o svojich závislostiach, psychických problémov, o odvykačke. o tom ako je dôležité venovať pozornosť aj tomuto a nebrať to ani ešte teraz v 21st. ako niečo zahanbujúce.

Číst víc

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

22.02.2024 12:06

knihy Chrisa Cartera sa pomaly ale isto stávajú mojou závislosťou. niet sa čomu čudovať, pretože štýl, ktorým autor píše je silne návykový a vy hltáte stránku za stránku, knihu za knihou. s kľudním svedomím, môžem vyhlásiť, že každá jeho ďalšia kniha je zárukou dokonalého mixu psychotrilleru a krimi. keď už viem, kde predtým autor pracoval, tak je mi jasné, že má z čoho čerpať, inač by som sa bála o neho aj o jeho čitateľov, pretože vymyslieť niečo tak zvráteného chce zaujímavú myseľ a silný žalúdok. ten sa hodí aj čitateľom.

po prečítaní predchádzajúcich častí, si človek myslí, že už nič zvrátenejšieho autor nevymyslí. ale opak je pravdou. kniha má zase všetko čo treba. vraha s poriadne zvrátenou mysľou, surové až brutálne vraždy, ktoré dajú detektívom poriadne zabrať, postupne dávkované a zvyšujúce sa napätie a tempo, zvraty, zavádzanie, odhalenia. autor má všetko premyslené do detailov, vie čo kedy hlavnej detektívnej dvojici či čitateľom podsunúť, kedy čo odhaliť a vytvoriť tak novú stopu, časť do celkovej skladačky. vyšetrovanie rozbieha viacerými smermi a postupne sa z nich vykryštalizuje ten správny a jediný. tá jedna dejová linka mi však prišla, tak slabšie a na rýchlo ukončená, ako zmysel dáva, len som od nej čakala akoby niečo viac. typ na vraha mi ani tentoraz nevyšiel, až do poslednej chvíle som nemala ani tušenia, kto by ním mohol byť, ale bolo mi jasné, že ten koho autor podsúva to nebude.

už teraz sa teším a som zvedavá aký ďalší zvrátený, brutálny prípad, schováva Chris v rukáve pre čitateľov.

Číst víc

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

19.02.2024 13:02

4,5*
tak a mám to za sebou. musím sa priznať, že do tejto série by som sa asi sama nepustila, keby mi ju neodporučila moja kamarátka. spočiatku som bola trocha skeptická, no jej vkusu verím. čo som dostala bola príjemná séria, so zaujímavým námetom a príbehom. a môžem povedať, že táto časť ma bavila asi najviac.

príbeh plynulo nadviazal, tak kde skončila predchádzajúca časť. Lii a spol. sa podarilo utiecť z Vendy, teraz je už len potrebné odhaliť zradcov a postaviť sa vzájomnému nepriateľovi. táto séria patrí medzi tie "pokojnejšie". skôr ako na bojoch, je to založené na konaní a komunikácií postáv. dej sa tak pomaly, ale isto posúva tam kde treba. veľká časť je venovaná práve presunu postáv z jedného miesta na druhé, plánovaniu čo ďalej, potrebným a dôležitým odhaleniam, ktoré so sebou prinášajú zvraty.
trochu mi to prišlo miestami natiahnuté, najmä keď trvalo takmer polovicu knihy, kým sa začali diať tie echt dôležité veci. niežeby tie pred nimi neboli rovnako podstatné, čo určite boli, len miestami pôsobili trochu natiahnuto. všetky potrebné veci a otázky prechádzajúcich časti boli zodpovedané. a uspokojivo. aj záver sa vydaril, len trochu zamrzelo to, že tá veľká bitka, ku ktorej to celý čas spelo, začala a skončila na pár stranách. práve pri nej by mi to natiahnutie nevadilo. plus by som prijala aj keby bol väčší priestor venovaný aj samotnej histórií Pozostalých, tomu sa kniha venovala najmä prostredníctvom, krátkych úryvkov pred niektorými kapitolami a zväzku, ktorý v príbehu zohral dôležitú úlohu.

ale aj napriek pomalšiemu tempu, sa kniha čítala veľmi dobre. a sama. človek bol nútený obracať stránku za stránkou aby zistil, ako sa veci budú vyvíjať, ako to všetko dopadne. čo to všetko posúva dopredu, ako som už spomínala, sú samotné postavy a interakcia medzi nimi. tá je napísaná ozaj dobre, až tak, že každý rozhovor, hádku prežívate spolu s nimi. prvú polovicu knihy, my neskutočne vadil Rafe, keby môžem tak ho prefackám. no potom predsa len dostal rozum, stačilo len krátke odlúčenie, na pochopenie toho čo malo byť. v tejto časti bol krásne vidieť, vývoj, ktorým si postavy prešli od úplného začiatku, čo ich doviedlo presne k ich osudu, tam kde mali byť.

aby som to uzavrela, aj keď má táto séria svoje drobné mušky (ktorá, ale nemá), tak som veľmi rada, že som sa do nej pustila a užila som si ju. ak nad ňou rozmýšľajte, neváhajte a pustite sa do nej.

Číst víc

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

15.02.2024 09:03

Babel, kniha ktorá bola pre mňa prekvapením. registrovala som ju už dlhšie, dokonca som sa zamýšľala, že si ju zoženiem aj v originály, ale potom som zistila, že sa chystá preklad, takže som počkala. a že sa to oplatilo.
musím sa priznať, že som čakala teda asi niečo úplne iného ako som dostala. a to fantasy zasadené do prostrieda Oxfordu a prekladateľstva. kým som sa do knihy pustila, dostali sa ku mne narážky, že až tak toľko fantasy tam nie je. ok, nie je problém. ale aj tak som stále čakala asi niečo iného. dostala som knihu, ktorá má vizuálne krásnu obálku, a tá oriezka, fuuu. ale zároveň som dostala knihu, ktorá pod obálkou v sebe skrýva krásny a silný príbeh. príbeh, ktorý som dostala ma odrovnal. príbeh, ktorý v sebe skrýva oveľa viac ako sa môže zdať.

Babel bol mojím prvým stretnutím s autorkou, ale určite nie posledným. kniha mi sadla po všetkých stránkach. kniha sa chvíľami nečítala práve najľahšie. ale nie preto, žeby bola písaná nezáživne či nudne, ale práve pre témy, ktoré v knihe boli spracované a nešlo práve o ľahké témy- kolonizácia, otroctvo, diskriminácia, rasizmus atď., to aký vplyv to všetko malo na ľudí, na kultúry či nerovnováhu, ktorú to všetko vyvolávalo. ale to ako ich autorka spracovala, v človeku zarezonuje.
okolo toho všetkého vystavala príbeh mladých ľudí, ktorí začali študovať na Babeli, vybrali si ich pre ich skúsenosti, ale zároveň aj preto, že boli iní. a to chceli využiť vo svoj prospech. práve cez ne môžeme prežívať všetky tie ťažké témy. cez ich prežívanie, zážitky, skúsenosti, myšlienky, cítenie. a to dodáva knihe na hĺbke. postavy sa vyvíjajú, strácajú svoje ideály, menia pod vplyvom udalostí. tie ich formujú a nútia robiť rozhodnutia, ktoré ich vedú až na hranicu.
neviem aký koniec som čakala. dúfala som, asi v krásny, pokojný, happyend. čím však kniha ďalej postupovala, tým som od tej myšlienky ustupovala a začínala sa zmierovať s osudom postáv, aj keď mi z toho bolo smutno. ono by k tomu iný koniec asi ani bohužiaľ nepasoval. veci, mohli skončiť len takto.

príbeh sa vo veľkom točí aj okolo prekladateľstva. je istou oslavou jazyka, slov, prekladov. o tom čo preklad znamená, čo môžeme v ňom nájsť. táto linka bola rovnako zaujímavá. umožnila mi aspoň trochu nahliadnuť do tohto sveta, do sveta jazykov a slov. čo sa týka fantasy linky, tá bola skôr väčšinu knihy v pozadí, a vystupovala len ako súčasť ostatných liniek. ale to vôbec nevadilo, lebo v konečnom dôsledku to nebolo o mágií, ale o veciach spomenutých vyššie. skôr ako o fantasy román išlo o historický román, s prvkami fantasy. je to určite silné a intenzívne čítanie.

Číst víc

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

10.02.2024 10:14

Lucindine knihy mám veľmi rada. má, mala naozaj veľký rozprávačský talent. je veľká škoda, že už nie je medzi nami a nenapíše žiadnu novú knihu. jedinou útechou môže byť to, že sa postupne prekladajú tie čo napísala. teším sa na každú jednu. rovnako tomu bolo aj pri Olivovníku. nejdem ho porovnávať so Siedmymi sestrami (tie sú iná liga), ale asi prvý krát od kedy čítam jej knihy sa u mňa dostavilo malilinké sklamanie. autorkine knihy si ma väčšinou získajú hneď na začiatku. tu to trochu trvalo. kniha ma chytila, to áno, ale nedržala ma zaháknutú, nepoháňalo ma to otáčať stránky s takou vervou ako inokedy.

u Lucindiných kníh som si zvykla na určitú retrospektívu v rozprávaní, prostredníctvom, ktorej spoznávame postupne minulosť postáv, skladáme si celkový obraz a vďaka ktorej lepšie vieme pochopiť postavy v súčasnosti. Olivovník sa tomuto vzorcu vymyká a primárne sa odohráva v jednom časovom období a na jednom mieste. tentoraz nám teda Lucinda ponúkla o niečo komornejší príbeh, ako inokedy. zasadila ho do prostredia vily Pandora, na Cypruse.

príbeh sa odohráva počas jedného leta na čarovnom ostrove. leta, po ktorom obyvatelia vily nemusia byť rovnakí, leta, ktoré všetko zmení. tak ako Pandorina skrinka v sebe niečo ukrývala, tak aj vila v sebe niečo skrýva. ide o tajomstvá jej obyvateľov, ktoré môžu byť rovnako zničujúce. každá z postáv si nesie svoju malú pandorinu skrinku, svoje tajomstvá. napr. návrat do vily pre jednu z nich prináša aj spomienky, ktoré znamenajú tajomstvá a na ktoré by najradšej zabudla a pochovala ich hlboko. tak ako plynulo leto a život ich obyvateľov, tak ich tajomstvá začínali vrieť, postupne vychádzať na povrch a ovplyvňovať všetko na okolo.
práve tu mi chýbala tá retrospektíva, na ktorú som u Lucindy zvyknutá a ktorá by mi lepšie pomohla pochopiť správanie postáv teraz. dočkali sme sa jej však až na konci a v trochu zrýchlenej podobe. práve skrz jej absenciu som si nedokázala k postavám vytvoriť taký vzťah. keby v knihe teda boli dve časové roviny, tak je to inak dokonalé.

aj napriek menším výtkam a zmiešaným pocitom, ktoré som počas čítania mala, po jej dočítaní sa u mňa dostavil ten pocit aký mám u Lucindiných kníh. je Olivovník krásnym a silným príbehom. príbehom o tom ako tajomstvá môžu byť zničujúce, ale ich držanie v sebe ešte viac. príbehom o láske a o jej rôznych podobách. občas to bolo miestami však trochu predvidateľné. stačilo dávať pozor a niektoré veci sa dali ľahko odhadnúť (napr. identita Alexovho biologického otca alebo kto si nakoniec získa jeho srdce). ak máte radi autorkinu tvorbu, určite po knihe siahnite.

Číst víc

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

07.02.2024 10:44

túto knihu som registrovala už predtým ako bol oznámený jej preklad do slovenčiny. potom na mňa začala vyskakovať pomaly zo všade. ako som už predtým spomínala, knihy okolo, ktorý je priveľky hype, humbuk, haló. moc nemusím, skôr sa im vyhýbam. takmer vždy mám z nich opačné pocity. pri Štvrtom krídle som sa nechala strhnúť a neodolala som. riskla som to. chvíľu trvalo kým som sa k nej dostala a tak sa medzi tým ku mne začali dostávať protichodné názory. jedni knihu ospevovali, druhí zas presný opak. trochu som sa teda začala báť, bude ma kniha baviť, budem po celý čas nadávať, odložím ju nedočítanú?

už po pár stranách som dostala odpoveď. zaradila som sa do skupiny tých, ktorým kniha sadla. už od prvej strany som sa ponorila do sveta, ktorý autorka vytvorila. mnohí jej vytýkajú to, že nejde práve o moc originálny nápad, ale že v sebe spája viacero známych sérií ako napr. Divergencia, Eragon, Hry o život a pod. vadilo mi to? vôbec. ide práve o série, ktoré mám veľmi rada. uplynul nejaký čas odvtedy odkedy som ich čítala, takže moje spomienky na ne sú trochu hmlisté a práve aj vďaka tomu som tú podobnosť s nimi až tak nevnímala.

základná premisa nie je ničím výnimočná. videli sme ju už x-krát. hrdinka, ktorá pôsobí viac než krehko sa vydá cestou, ktorú od nej nik nečakal. nik jej nedáva veľké šance. ona to však nevzdáva, zatne sa a tak nasleduje jej postupná premena z krehkej devy na silnú ženu, ktorá všetkým ukáže ako sa v nej mýlili. k tomu samozrejme pridajte romantický trojuholník. pričom jednu zo strán by ste najradšej opakovane za jej správanie niekde kopli. ďalšiu stranu zas predstavuje temný a záhadný hrdina tzv. bad boy. samozrejme to medzi nimi iskrí viac než dosť.

samozrejme tu máme boje medzi dvoma stranami, ríšami. drakmi a gryfmi. jedni útočia na druhých, tí druhí bránia svoje hranice. prečo sa tak deje, kde vznikol spor a ako to naozaj je, sa dozvedáme postupne. zápletká sa zamotáva a odmotáva, pribúdajú nové časti do skladačky, odhalenia, zvraty. sem tam dostaneme aj odpovede, ktoré toho zatiaľ moc nevysvetlia. nič nie je také ako sa zdá, pravda sa ukrýva niekde inde, ako to postupne zisťuje naša hrdinka. odhalenia na, ktoré príde otrasú jej vnímaním sveta.

. ja som si užívala každú jednu stranu. za mňa to malo všetko čo som potrebovala tj. zaujímavý dej, istú dávku humoru, napätia, akcie, sympatické postavy (až na pár), chémiu medzi postavami, odhalenia, zvraty. celé je to písané štýlom, ktorý je prudko čitateľný. potrebujete vedieť čo sa stane ako ďalšieho, čo ďalšieho bude nasledovať. čo si pre našich hrdinov autorka prichystala ako ďalšieho. bolo to občas predvídateľné? a hej. vadilo mi to? vôbec. malo to svoje chybičky, ale nič nevidím, nepočujem, nevšímam si. z tejto série bude asi moje nové guilty pleasure.

Číst víc

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

03.02.2024 09:38

3,5*
od Liane mám prečítaných už viacero kníh. jej Veľké malé klamstvá patria k mojím obľúbeným, preto sa teším na každú jej knihu. má svoj štýl písania, ktorý mi predtým vždy sadol. až teraz až tak úplne nie. čo mi predtým nevadilo, tu mi začalo. bolo toho na mňa priveľa a kniha vo mne zanechala veľmi rozpačité pocity.

autorka má ten talent, že čitateľovi vie podať zdanlivo jednoduchú zápletku, v ktorej sa skrýva oveľa viac ako sa na prvý pohľad môže zdať. okolo toho vystavia viacero menších dejových liniek, ktoré majú dotvoriť celkový obraz príbehu. tentoraz sa zamerala na príbeh rodiny, v ktorej živote došlo k zlomovému momentu a jej členovia sú nútení prehodnotiť to čo si doteraz mysleli, pamätali. tajomstvá začínajú vyplávať na povrch.
dejových liniek, bolo asi toľko koľko postáv. stačí teda ak poviem, že ich bolo viac než dosť. dej sa posúva dopredu hlavne vďaka úvahám a myšlienkam postáv, ktoré sa v nich znova a znova zaoberajú tým čo sa stalo, čo k tomu viedlo. vďaka ním môžeme lepšie spoznať tak ako samotné postavy, rovnako tak poskytujú jednotlivé kúsky skladačky do celkového obrazu. stačilo by to však trochu preškrať, zkomorniť a kniha by mala stále rovnaký efekt. takto bola pozornosť venovaná až priveľkému množstvu vecí. áno, niektoré z nich boli dôležité pre celkový príbeh, zápletku, niektoré však akoby boli len do počtu a v konečnom dôsledku na konci vyšumeli do prázdna.

máme tu teda zmiznutú matku, neznámu ženu, všadeprítomný tenis (ktorý formoval a ovplyvňoval vo veľkom život rodiny), osobu bývalého žiaka a jedno veľké tajomstvo. alebo ich je viac? ako toto všetko môže spolu súvisieť. viac než sa môže zdať. hoci som pri knihe narazila na označenie triller, až tak mi to k nemu nesedí. možno tak do 2/3, inač by som to označila ako slabší odvar. príbeh sledujeme z dvoch časových rovín. v každej z nich sa čoraz viac približujeme k tomu čo sa naozaj stalo. a tu pri záverečnom odhalení nastal pre mňa kameň úrazu.
či som "rozmaznaná" inými, ozajstnými trillermi, ale asi som od toho všetkého čakala predsa len o kúsok viac. už prvé odhalenie identity neznámej ženy, ktorá vtrhla do života Delaneyovcov, ma nechalo chladnou. a odhalenie toho čo sa naozaj stalo s matkou rodiny, ma teda sklamalo. celý čas autorka buduje a buduje napätie, hrá to na všetky strany, čakáte až sa to všetko rozuzlí a keď sa to stane tak len puf, okamih je preč. celé to vysvetlenie toho čo sa stalo bolo také meh. od momentu kedy došlo k odhaleniu, už to nebolo ono. záver to len o kúsok napravil. predposledné strany opisujúce isté obdobie, ktorým sme si pár rokov dozadu prešli všetci, tam už naozaj nemuselo byť a pre príbeh nebolo ani nejak podstatné a dôležité.

autorke sa však podarilo vykresliť obraz jednej rodiny, v ktorej každý jeden z jej členov si nesie to svoje bremeno, isté ublíženie, ktorého ho formovalo. je to predovšetkým teda román o rodinných vzťahoch, ktorý v sebe má zaujímavú zmes napätia, tajomstiev, odhalení. a funguje to spolu výborne, teda až do istého okamihu, ktorý som spomínala vyššie. nezaškodilo by keby to malo o pár strán menej, ale nevadí. aj napriek rozpačitým dojmom môžem knihu odporúčať a som veľmi zvedavá na jej seriálové spracovanie.

Číst víc

20
20

Kristína Klabníková napsala recenzi

29.01.2024 12:25

4,5*
túto knihu som mala v hľadáčiku už dlhšie, stále som ju však odkladala. najmä aj preto, že od príbehov z 2SV som si dávala pauzu. Netflix však pred nedávnom vydal minisériu na motívy knihy, takže konečne prišiel jej čas. a ja som určite rada, že som sa do nej pustila.

musím sa priznať, že podľa anotácie som čakala asi trochu niečo, o to viac som rada, že som to nedostala a že príbeh bol vyrozprávaný tak ako bol. čo som dostala bol príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí stáli na opačných stranách vojny. každý z nich podáva svoj vlastný pohľad na vojnu, to ako na neho vplýva, na to čo jej museli obetovať. čo som čakala, bolo, že ich príbehy sa pretnú skôr, stalo sa tak však až na konci. čo absolútne nevadilo, romantická linka nemala ani tvoriť gro príbehu a asi by mu ani nesadla. gro spočívalo v sile ľudského ducha, jeho nezlomnosti, schopnosti pokračovať tam, kde nie je síl, nedať sa tým všetkým zomlieť. knihy s témou 2SV nikdy nie sú ľahkým čítaním, autorovi sa však podarilo danú tému podať citlivo.

čo ma trochu odrádzalo od knihy, bola jej hrúbka. no nemohla som sa mýliť viac. už na prvé posedenie padlo prvých 200 strán. v knihe sa striedajú pohľady dvoch postáv, kapitoly sú krátke a aj vďaka tomu sa kniha číta rýchlo. budete proste potrebovať vedieť ako to s postavami dopadne, čo sa bude diať ďalej. trošku môže vyrušovať to skákanie v čase sem a tam, ale dá sa na to postupne navyknúť.

kniha určite v sebe ukrýva silný príbeh, a jej prečítanie môžem len a len odporúčať.

Číst víc

„Předtím se mi smáli a pohrdali mnou pro mou ignoraci a tupost, teď mě nenávidějí pro mé znalosti a vědomosti. Co, proboha, ode mne chtějí?“

Růže pro Algernon - Daniel Keyes, 2016
Růže pro Algernon
Daniel Keyes