Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
instagram @liiz_cita
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Celia ešte ako malé dievča vysloví v hneve kliatbu, ktorá navždy poznačí osud jej staršieho brata Argenta. To, čo sa spočiatku môže zdať ako neuvážené detské slová, sa postupne mení na niečo oveľa vážnejšie. O niekoľko rokov neskôr sa Celia snaží nájsť spôsob, ako všetko napraviť. Lenže do jej života vstupujú aj rodinné konflikty, boj o moc a napätie medzi ľuďmi a tajomnými letníkmi. A čím viac sa príbeh rozvíja, tým jasnejšie je, že za každým rozhodnutím sa môže skrývať oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá.
Na knihe ma bavilo najmä to, ako autorka dokázala na pomerne malom priestore vytvoriť fantasy svet s vlastnými pravidlami, históriou a atmosférou. Príbeh má miestami až rozprávkový nádych, no rozhodne nie je iba milým rozprávaním o mágii. Nájdeme v ňom komplikované rodinné vzťahy, túžbu po moci, zradu, nenávisť aj otázky toho, čo všetko dokáže človek urobiť pre svojich blízkych. Zaujalo ma aj postupné odhaľovanie minulosti a skutočností, ktoré menia pohľad na udalosti i jednotlivé postavy.
Priznám sa, že pri niektorých častiach som si želala, aby autorka trochu spomalila a dopriala príbehu viac priestoru. Niektoré udalosti sa totiž odohrajú pomerne rýchlo a ja by som si rada užila viac spoločných chvíľ s postavami, lepšie spoznala ich príbehy a zostala v tomto svete o čosi dlhšie. Napriek tomu ma Letní válka príjemne prekvapila. Je to síce krátke čítanie, ale rozhodne nie také, na ktoré po dočítaní hneď zabudnete. Ak máte chuť na fantasy s nádychom starej rozprávky, mágiou, rodinnými tajomstvami a rozhodnutiami, ktoré môžu zmeniť nejednu budúcnosť, určite jej dajte šancu.
Nathaniel sa po smrti mamy prepadá do závislostí a čoraz viac sa stráca vo vlastnej bolesti. Eli, vlastným menom Elkan, si zase nesie následky traumatického požiaru, s ktorými bojuje nielen počas dňa, ale aj v nočných morách. Obaja majú za sebou veci, ktoré ich poznačili, a ani jeden z nich to v živote nemá jednoduché. Keď sa ich cesty pretnú, začína sa príbeh, pri ktorom som nesmierne túžila zistiť, kam ich osudy zavedú a čo všetko sa medzi nimi postupne zrodí.
Ja vám poviem, že táto kniha si ma získala celým svojím príbehom! Nathaniel a Eli mi prirástli k srdcu a ja som s nimi prežívala každú chvíľu. Smutné momenty ma boleli, tie vtipné mi vyčarili úsmev na tvári a pri niektorých situáciách som jednoducho potrebovala vedieť, čo bude ďalej. Ich vzájomné zbližovanie ma nesmierne bavilo a páčilo sa mi, že ich vzťah nebol zázračným riešením všetkých problémov. Za ich bolesťou sa skrývali skutočné zápasy, ktoré sa nedajú vyriešiť lusknutím prstov.
Autorky sa neboja otvárať náročné témy, ako sú závislosti, trauma či strata, a dokážu ich prepojiť s romantikou aj humorom. Práve táto kombinácia sa mi veľmi páčila! Príbeh je emotívny, surový a miestami poriadne bolestivý, no zároveň obsahuje momenty, vďaka ktorým som si chalanov zamilovala ešte viac. A hoci som niekedy mala chuť objať ich oboch a povedať im, že všetko bude dobré, vedela som, že ich cesta nebude jednoduchá.
Milujem, keď ma kniha dokáže takto vtiahnuť do života svojich postáv, keď sa na ne naviažem a ich príbeh vo mne rezonuje ešte aj vtedy, keď práve nečítam. Toto bolo presne ono! Chalani mi prirástli k srdcu, autorky ma opäť presvedčili, že ich príbehy mi majú čo ponúknuť, a ja som si Eliho jednoducho zamilovala. Je to emotívne, surové, miestami bolestivé, ale zároveň plné momentov, pre ktoré som sa doň tak rada vracala. Najradšej by som tento príbeh odporučila každému, kto miluje knihy, ktoré dokážu zasiahnuť priamo do srdca.
Eva má po štyridsiatke a rozhodne nepatrí medzi ľudí, ktorí by mali pocit, že ich čaká nejaké veľké dobrodružstvo. Skôr sa snaží nejako fungovať, držať sa toho, čo pozná, a zapadnúť do predstáv, ktoré o nej majú ostatní. Lenže potom sa jej začnú postupne rúcať veci, o ktoré sa dovtedy opierala, a k tomu príde jedno poriadne prekvapenie. Eva totiž zistí, že dokáže dýchať pod vodou. A práve vtedy sa pre ňu začína úplne nová kapitola.
Na príbehu ma bavilo, že autorka z tejto zvláštnej schopnosti neurobila klasickú fantasy jazdu. Naopak, zasadila ju do sveta, ktorý je až nepríjemne povedomý. Eva sa popri svojom nezvyčajnom „dare“ musí vyrovnávať s rodinou, ľuďmi okolo seba, vlastnou neistotou aj s tým, ako rýchlo dokáže spoločnosť z niekoho urobiť senzáciu. Veľmi ma bavilo sledovať, ako sa okolo nej začnú nabalovať rôzne očakávania a ako do toho vstupujú sociálne siete, verejný záujem či ľudia, ktorí majú zrazu pocit, že presne vedia, čo by mala Eva so svojím životom robiť.
Mořská Eva ma však nezasiahla iba tým nezvyčajným nápadom. Pod tým všetkým som vnímala príbeh ženy, ktorá sa niekde medzi povinnosťami, názormi ostatných a vlastnými rozhodnutiami trochu stratila. A práve jej postupné hľadanie toho, čo vlastne chce ona sama, bolo pre mňa najzaujímavejšou časťou knihy. Nie je to dokonalá hrdinka, ktorá si zrazu všetko vyrieši a začne žiť svoj vysnívaný život. Je omnoho obyčajnejšia, ľudskejšia a občas aj poriadne stratená. Možno práve preto som jej dokázala tak dobre rozumieť.
Čítanie vo mne striedalo pobavenie, zvedavosť aj chvíle, keď som nad tým, čo sa pred Evou odohráva, premýšľala trochu dlhšie. Miestami som mala pocit, že by si niektoré motívy zaslúžili viac priestoru, ale celkový dojem zostal veľmi príjemný. Iva Hadj Moussa napísala zvláštny, miestami absurdný, ale zároveň veľmi ľudský príbeh o tom, aké ľahké je stratiť sa v očakávaniach druhých - a aké ťažké môže byť konečne si dovoliť nadýchnuť sa po svojom.
Selene si ide za svojím snom dostať sa do Henbaneského covenu, prestížnej školy pre čarodejnice. Lenže jej mágia má jednu poriadne krutú podmienku - zakaždým, keď ju použije, príde o časť svojich spomienok. Preto si musí všetko zapisovať a neustále si pripomínať veci, ktoré by inak mohla jedného dňa úplne stratiť. Napriek tomu sa odmieta svojho sna vzdať. A práve počas plnenia jednej z podmienok prijatia do covenu sa jej podarí urobiť niečo, čo rozhodne nebolo v pláne - prebudiť prastarého mága Memnona, ktorý je presvedčený, že Selene je jeho manželka.
A od tej chvíle som už len čakala, čo ďalšie si pre mňa autorka pripravila. Páčilo sa mi, ako sa v príbehu prepája súčasný svet s mágiou a nadprirodzenými bytosťami. Čarodejnice, mágovia či ďalšie bytosti vytvárajú pestré prostredie, v ktorom sa postupne rozbieha aj záhadná séria úmrtí. Do toho všetkého prichádza Selene a Memnon, medzi ktorými to poriadne iskrí, hoci by si navzájom najradšej dokázali, že ten druhý sa jednoducho mýli. Ich neustále doťahovanie, napätie a otázka, čo sa medzi nimi odohralo v minulosti, ma bavili asi najviac.
Očarovaná sa síce rozbiehala pomaly, no postupne si ma získala a ku koncu som už otáčala stránky s oveľa väčšou zvedavosťou. Nie všetko mi sadlo na sto percent a pri niektorých veciach som si hovorila, že odpovede by som si zaslúžila už teraz, ale zároveň mám pocit, že autorka si veľa kariet zámerne necháva na ďalšie časti. Záver ma preto skôr navnadil, než uspokojil, a po poslednej strane mi v hlave zostalo až priveľa otázok. Takže áno, do pokračovania sa určite pustím - som jednoducho zvedavá, kam nás Laura Thalassa s týmto príbehom ešte zavedie.
Charlie má dvadsaťtri rokov, miluje knihy a práve získala prácu v londýnskom vydateľstve. Zdá sa, že sa jej pomaly skladá život, po akom túžila. O to viac, keď sa stretne so svojím literárnym idolom Richardom Avelingom - úspešným spisovateľom, ktorý je od nej o viac než tridsať rokov starší a navyše ženatý. Medzi nimi preskočí iskra, no veľmi rýchlo je jasné, že ich vzťah nebude jednoduchý ani bezstarostný. Tajomstvá, skrývanie a pravidlá, ktoré nastavuje predovšetkým Richard, postupne začnú mať v Charlieinom živote čoraz väčšiu váhu.
A práve toto ma na Sladkobole bavilo asi najviac. Zo začiatku som ich vzťah vnímala skôr ako nebezpečne príťažlivú záležitosť, pri ktorej som bola zvedavá, kam až Charlie nechá svoje city zájsť. Lenže čím viac strán som prečítala, tým viac som si uvedomovala, že za vášňou sa ukrýva niečo oveľa komplikovanejšie. Charlie si začína ospravedlňovať veci, ktoré by jej za iných okolností prekážali, prispôsobuje sa a postupne stráca pevnejšiu pôdu pod nohami. A ja som pri čítaní miestami mala chuť jej poradiť, nech sa zastaví a pozrie sa na to všetko trochu z odstupu.
Veľmi sa mi páčilo aj prostredie vydateľstva a celý svet okolo kníh. Zároveň však pre mňa Sladkobol nebol iba príbehom o zakázanom vzťahu. Pod povrchom rieši sebahodnotu, potrebu byť milovaný, túžbu niekam patriť a aj to, ako ľahko si môžeme zameniť silné emócie za niečo, čo je pre nás skutočne dobré. A hoci ma Charlie niekedy svojimi rozhodnutiami poriadne vytáčala, práve vďaka tomu na mňa jej príbeh pôsobil uveriteľnejšie a zostal mi v hlave aj po dočítaní.
Sladkobol som si užila od začiatku do konca. Je to čitateľný a emotívny príbeh, ktorý sa síce opiera o romantickú linku, ale ponúka oveľa viac než obyčajnú zamilovanosť. Bavilo ma sledovať Charlie na jej ceste a zároveň som si pri nej niekoľkokrát uvedomila, aké ľahké je prehliadnuť varovné signály, keď niečo veľmi chceme.
Júko má sedemnásť rokov a na prvý pohľad vedie celkom obyčajný život. Býva s nevlastným otcom Morimijom, chodí na strednú školu a rieši veci, ktoré pozná asi každý tínedžer - čo bude ďalej, kam sa vydať po škole a čo vlastne od života chce. Lenže za sebou má detstvo, v ktorom sa jej rodinné zázemie niekoľkokrát zmenilo a spolu s ním aj jej priezvisko. Práve počas posledného ročníka sa k nej začnú vracať otázky, ktoré si možno dlho nechávala v úzadí.
Na príbehu ma bavilo najmä to, že Júko nie je vykreslená ako niekto, koho minulosť úplne zlomila. Svoje skúsenosti si nesie so sebou, niektoré veci ju bolia, no napriek tomu sa pozerá dopredu. Páčilo sa mi sledovať, ako si postupne skladá vlastný pohľad na rodinu, priateľstvo, lásku aj na to, kým chce byť. A práve v týchto nenápadných momentoch som si k nej vytvorila vzťah.
Štafeta je skôr knihou o malých životných okamihoch než príbehom plným veľkých zvratov. Nájdeme tu školu, prijímacie skúšky, priateľstvá, prvú lásku aj rozhodnutia, ktoré Júko prinútia zamyslieť sa nad ľuďmi, ktorí ju počas života formovali. Veľmi príjemným prvkom bolo aj jedlo, ktoré sa príbehom pravidelne prelína a dodáva mu útulnú, každodennú atmosféru. Pri čítaní som tak mala pocit, akoby som sa na chvíľu ocitla priamo v Júkinom svete.
Za mňa je Štafeta príjemná kniha na chvíle, keď nemáte chuť na veľké drámy, ale skôr na príbeh, ktorý si môžete pokojne vychutnávať. Nie všetko vo mne zarezonovalo rovnako silno a miestami som mala pocit, že by som niektorým situáciám dopriala viac priestoru. Napriek tomu som rada, že som Júkin príbeh spoznala. Je to čítanie o rodine, ktorá nemusí vyzerať podľa zaužívaných predstáv, a najmä o hľadaní vlastného miesta v živote.
Bezmenná Nazývačka pracuje ako kuriérka v pomenovanom vlaku a jej úlohou je doručovať názvy veciam, ktoré ich stratili. Keď však vlak napadnú neznámi útočníci, musí utiecť a namiesto ďalšej cesty po koľajniciach sa vydáva hľadať svoju nezvestnú sestru. Postupne pritom odhaľuje tajomstvá nielen o svete, v ktorom žije, ale aj o vlastnej minulosti.
Na Nazývačke som si najviac užívala samotný svet. Duchovia pracujúci v továrňach, zvláštne príšery, ožívajúce predstavy či veci, ktoré sa bez svojich názvov menia na niečo celkom iné - autor sa rozhodne nebál popustiť uzdu fantázii. Veľa scén som si pri čítaní dokázala predstaviť až prekvapivo živo a práve táto neobyčajnosť ma nútila pokračovať ďalej.
Nie vždy som sa však v príbehu cítila úplne doma. Miestami bol dej poriadne zamotaný a musela som sa zastaviť a premyslieť si, čo sa vlastne deje. Napriek tomu ma bavilo sledovať Nazývačkinu cestu a postupné odhaľovanie toho, čo sa skrýva za zmiznutím slov aj jej sestry. Pod všetkou tou fantasy podivnosťou sa navyše ukrývajú témy straty, vzťahov a hľadania toho, čo nám dáva pocit, že niekam patríme.
Nazývačka ma síce miestami prinútila poriadne zapojiť predstavivosť, no práve v tom bolo jej čaro. Užívala som si objavovanie sveta, v ktorom nič nie je celkom také, ako poznáme, a bavilo ma sledovať, kam až autor dokázal svoju fantáziu posunúť. Nie je to príbeh pre každého, ale ja som rada, že som mu dala šancu.
Po prvom dieli som bola zvedavá, ako sa bude Jaičiho vzťah k Mikovi a vlastnej minulosti ďalej vyvíjať. Druhá časť na mňa pôsobila ešte osobnejšie a citlivejšie. Mikeov odchod sa pomaly blíži a popri spoločných chvíľach sa Jaiči čoraz viac vracia aj k svojmu vzťahu s Rjódžim a uvedomuje si, ako jeho vlastné postoje ovplyvnili ich vzájomné odcudzenie.
Najviac ma bavilo sledovať práve Jaičiho vnútorný boj. Páčilo sa mi, že jeho premena nepôsobila náhle ani umelo. Myslí si, že je s mnohými vecami vyrovnaný, no postupne zisťuje, že niektoré predsudky v ňom predsa len zostali. Práve tento rozpor mi prišiel veľmi ľudský - nie vždy si totiž uvedomujeme vlastné nastavenie, kým nás konkrétna situácia neprinúti pozrieť sa naň úprimnejšie.
Veľmi si ma získala aj Kana, ktorá sa na svet stále pozerá svojimi detskými očami. Kým dospelí riešia, čo je normálne, čo si pomyslia ostatní a ako veci vysvetliť, pre ňu je dôležité jednoducho to, koho má rada. Aj vďaka nej príbeh krásne ukazuje, že rodina môže mať rôzne podoby a že k prijatiu niekedy stačí len ochota pozrieť sa na veci inak.
Manžel mého bratra 2 je pre mňa veľmi citlivým a hrejivým zakončením duológie. Autor otvára témy predsudkov, homosexuality, rodiny aj straty bez zbytočného moralizovania a práve preto na mňa pôsobili tak silno. Kresba opäť krásne dopĺňala príbeh a pri posledných stranách mi bolo úprimne ľúto, že sa s postavami musím rozlúčiť. Celú duológiu odporúčam všetkým, ktorí chcú dať mange šancu a siahnuť po príbehu, ktorý má čo povedať aj medzi riadkami.
Do Talianskeho tajomstva lásky som sa pustila s chuťou na romantický príbeh, ktorý ma prenesie do slnečného Talianska, a nakoniec som dostala presne ten typ čítania, pri ktorom som sa nechcela vracať späť do reality. Linda dostane možnosť vycestovať do Talianska a pripraviť článok, no namiesto kamarátky ju na ceste sprevádza Oliver. A keďže títo dvaja sú povahovo úplne rozdielni, o zábavu, podpichovanie a slovné prestrelky rozhodne nie je núdza.
Práve Linda a Oliver si ma získali od začiatku. Ich vzájomná nevraživosť, sarkazmus a neustále doťahovanie ma neskutočne bavili a niekoľkokrát som sa pri nich pristihla s úsmevom na tvári. Páčilo sa mi však najmä to, že ich vzťah nepôsobil uponáhľane. Postupne som sledovala, ako sa za všetkými tými ostrými poznámkami začína ukazovať niečo úplne iné a ako si k sebe pomaly hľadajú cestu.
A potom je tu Taliansko. Grado, Verona aj Benátky vytvorili nádhernú kulisu celého príbehu a ja som mala pri čítaní pocit, že cestujem spolu s nimi. Atmosféra talianskych uličiek, výhľadov, jedla a letných dní ma úplne pohltila. Niekoľkokrát som mala chuť všetko odložiť, zbaliť kufor a jednoducho vyraziť.
Veľmi sa mi páčilo aj to, že pod ľahkou letnou atmosférou sa ukrýva oveľa viac. Do príbehu vstupujú rodinné vzťahy, minulosť, nevyriešené rany aj tajomstvá, ktoré postupne dostávajú svoje miesto. Obaja hlavní hrdinovia si so sebou nesú veci, ktoré ovplyvnili ich životy, a bavilo ma postupne odhaľovať, čo sa skrýva za ich správaním.
Talianske tajomstvo lásky som si jednoducho užila. Dostala som romantiku, humor, krásne prostredie, iskrenie medzi hlavnými postavami aj príbeh, ktorý mal okrem letnej ľahkosti aj svoju emotívnejšiu stránku. Lea Winterová ma opäť presvedčila, že vie vytvoriť príbeh, pri ktorom sa človek usmieva, zabudne na chvíľu na realitu a najradšej by si dal ešte pár kapitol navyše. Za mňa jedno veľké letné odporúčanie!
Peach sa po poriadne nevydarenom období vracia bývať k rodičom a práve vtedy jej sestra Di príde so správou, že sa bude vydávať. Háčik? Svojho budúceho manžela pozná iba týždeň. Peach preto nemá z jej rozhodnutia práve najlepší pocit, no napriek tomu sa ako hlavná družička vydáva na juh Talianska, aby jej pomohla so svadbou. Lenže namiesto pokojnej oslavy ju čaká partia ľudí, medzi ktorými sa postupne začnú odhaľovať veľmi zaujímavé prepojenia.
Na príbehu sa mi páčilo, že autorka dokázala z obyčajnej svadobnej situácie postupne vytvoriť poriadny zmätok. Peach sa snaží zorientovať v tom, kto s kým niečo mal, čo je minulosť a čo ešte stále nie je úplne uzavreté. A čím viac kúskov skladačky pribúdalo, tým viac som bola zvedavá, čo ešte vypláva na povrch.
Veľmi príjemným spestrením bola aj Peachina práca mystery shopperky. Práve vďaka nej má skúsenosti s tým, že sa musí v rôznych situáciách vžiť do určitej úlohy a pozorovať ľudí okolo seba. V kombinácii s tým, čo sa začne diať počas svadobných príprav, to vytváralo množstvo situácií, pri ktorých som sa jednoducho musela pousmiať.
Peach som si obľúbila najmä preto, že napriek vlastným problémom jej veľmi záleží na sestre. Niekedy som síce nechápala, prečo si postavy niektoré veci radšej nepovedia priamo, ale zároveň som si užívala, ako práve z týchto rozhodnutí vznikajú ďalšie komplikácie. Romantická linka tak nebola jediným dôvodom, prečo som chcela čítať ďalej - zaujímalo ma aj to, ako sa celý tento vzťahový uzol napokon rozpletie.
S ex na pláži mi prinieslo presne ten typ príbehu, pri ktorom som mohla vypnúť, zabaviť sa a na chvíľu sa nechať vtiahnuť do cudzieho chaosu. Nie všetko mi sadlo na sto percent a niektoré situácie boli už poriadne za hranicou reality, ale celkovo som si čítanie užila. A priznávam, že pri takejto knihe mi občas vôbec neprekáža, keď je toho chaosu trochu viac.
