Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
instagram @liiz_cita
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Charlie má dvadsaťtri rokov, miluje knihy a práve získala prácu v londýnskom vydateľstve. Zdá sa, že sa jej pomaly skladá život, po akom túžila. O to viac, keď sa stretne so svojím literárnym idolom Richardom Avelingom - úspešným spisovateľom, ktorý je od nej o viac než tridsať rokov starší a navyše ženatý. Medzi nimi preskočí iskra, no veľmi rýchlo je jasné, že ich vzťah nebude jednoduchý ani bezstarostný. Tajomstvá, skrývanie a pravidlá, ktoré nastavuje predovšetkým Richard, postupne začnú mať v Charlieinom živote čoraz väčšiu váhu.
A práve toto ma na Sladkobole bavilo asi najviac. Zo začiatku som ich vzťah vnímala skôr ako nebezpečne príťažlivú záležitosť, pri ktorej som bola zvedavá, kam až Charlie nechá svoje city zájsť. Lenže čím viac strán som prečítala, tým viac som si uvedomovala, že za vášňou sa ukrýva niečo oveľa komplikovanejšie. Charlie si začína ospravedlňovať veci, ktoré by jej za iných okolností prekážali, prispôsobuje sa a postupne stráca pevnejšiu pôdu pod nohami. A ja som pri čítaní miestami mala chuť jej poradiť, nech sa zastaví a pozrie sa na to všetko trochu z odstupu.
Veľmi sa mi páčilo aj prostredie vydateľstva a celý svet okolo kníh. Zároveň však pre mňa Sladkobol nebol iba príbehom o zakázanom vzťahu. Pod povrchom rieši sebahodnotu, potrebu byť milovaný, túžbu niekam patriť a aj to, ako ľahko si môžeme zameniť silné emócie za niečo, čo je pre nás skutočne dobré. A hoci ma Charlie niekedy svojimi rozhodnutiami poriadne vytáčala, práve vďaka tomu na mňa jej príbeh pôsobil uveriteľnejšie a zostal mi v hlave aj po dočítaní.
Sladkobol som si užila od začiatku do konca. Je to čitateľný a emotívny príbeh, ktorý sa síce opiera o romantickú linku, ale ponúka oveľa viac než obyčajnú zamilovanosť. Bavilo ma sledovať Charlie na jej ceste a zároveň som si pri nej niekoľkokrát uvedomila, aké ľahké je prehliadnuť varovné signály, keď niečo veľmi chceme.
Júko má sedemnásť rokov a na prvý pohľad vedie celkom obyčajný život. Býva s nevlastným otcom Morimijom, chodí na strednú školu a rieši veci, ktoré pozná asi každý tínedžer - čo bude ďalej, kam sa vydať po škole a čo vlastne od života chce. Lenže za sebou má detstvo, v ktorom sa jej rodinné zázemie niekoľkokrát zmenilo a spolu s ním aj jej priezvisko. Práve počas posledného ročníka sa k nej začnú vracať otázky, ktoré si možno dlho nechávala v úzadí.
Na príbehu ma bavilo najmä to, že Júko nie je vykreslená ako niekto, koho minulosť úplne zlomila. Svoje skúsenosti si nesie so sebou, niektoré veci ju bolia, no napriek tomu sa pozerá dopredu. Páčilo sa mi sledovať, ako si postupne skladá vlastný pohľad na rodinu, priateľstvo, lásku aj na to, kým chce byť. A práve v týchto nenápadných momentoch som si k nej vytvorila vzťah.
Štafeta je skôr knihou o malých životných okamihoch než príbehom plným veľkých zvratov. Nájdeme tu školu, prijímacie skúšky, priateľstvá, prvú lásku aj rozhodnutia, ktoré Júko prinútia zamyslieť sa nad ľuďmi, ktorí ju počas života formovali. Veľmi príjemným prvkom bolo aj jedlo, ktoré sa príbehom pravidelne prelína a dodáva mu útulnú, každodennú atmosféru. Pri čítaní som tak mala pocit, akoby som sa na chvíľu ocitla priamo v Júkinom svete.
Za mňa je Štafeta príjemná kniha na chvíle, keď nemáte chuť na veľké drámy, ale skôr na príbeh, ktorý si môžete pokojne vychutnávať. Nie všetko vo mne zarezonovalo rovnako silno a miestami som mala pocit, že by som niektorým situáciám dopriala viac priestoru. Napriek tomu som rada, že som Júkin príbeh spoznala. Je to čítanie o rodine, ktorá nemusí vyzerať podľa zaužívaných predstáv, a najmä o hľadaní vlastného miesta v živote.
Bezmenná Nazývačka pracuje ako kuriérka v pomenovanom vlaku a jej úlohou je doručovať názvy veciam, ktoré ich stratili. Keď však vlak napadnú neznámi útočníci, musí utiecť a namiesto ďalšej cesty po koľajniciach sa vydáva hľadať svoju nezvestnú sestru. Postupne pritom odhaľuje tajomstvá nielen o svete, v ktorom žije, ale aj o vlastnej minulosti.
Na Nazývačke som si najviac užívala samotný svet. Duchovia pracujúci v továrňach, zvláštne príšery, ožívajúce predstavy či veci, ktoré sa bez svojich názvov menia na niečo celkom iné - autor sa rozhodne nebál popustiť uzdu fantázii. Veľa scén som si pri čítaní dokázala predstaviť až prekvapivo živo a práve táto neobyčajnosť ma nútila pokračovať ďalej.
Nie vždy som sa však v príbehu cítila úplne doma. Miestami bol dej poriadne zamotaný a musela som sa zastaviť a premyslieť si, čo sa vlastne deje. Napriek tomu ma bavilo sledovať Nazývačkinu cestu a postupné odhaľovanie toho, čo sa skrýva za zmiznutím slov aj jej sestry. Pod všetkou tou fantasy podivnosťou sa navyše ukrývajú témy straty, vzťahov a hľadania toho, čo nám dáva pocit, že niekam patríme.
Nazývačka ma síce miestami prinútila poriadne zapojiť predstavivosť, no práve v tom bolo jej čaro. Užívala som si objavovanie sveta, v ktorom nič nie je celkom také, ako poznáme, a bavilo ma sledovať, kam až autor dokázal svoju fantáziu posunúť. Nie je to príbeh pre každého, ale ja som rada, že som mu dala šancu.
Po prvom dieli som bola zvedavá, ako sa bude Jaičiho vzťah k Mikovi a vlastnej minulosti ďalej vyvíjať. Druhá časť na mňa pôsobila ešte osobnejšie a citlivejšie. Mikeov odchod sa pomaly blíži a popri spoločných chvíľach sa Jaiči čoraz viac vracia aj k svojmu vzťahu s Rjódžim a uvedomuje si, ako jeho vlastné postoje ovplyvnili ich vzájomné odcudzenie.
Najviac ma bavilo sledovať práve Jaičiho vnútorný boj. Páčilo sa mi, že jeho premena nepôsobila náhle ani umelo. Myslí si, že je s mnohými vecami vyrovnaný, no postupne zisťuje, že niektoré predsudky v ňom predsa len zostali. Práve tento rozpor mi prišiel veľmi ľudský - nie vždy si totiž uvedomujeme vlastné nastavenie, kým nás konkrétna situácia neprinúti pozrieť sa naň úprimnejšie.
Veľmi si ma získala aj Kana, ktorá sa na svet stále pozerá svojimi detskými očami. Kým dospelí riešia, čo je normálne, čo si pomyslia ostatní a ako veci vysvetliť, pre ňu je dôležité jednoducho to, koho má rada. Aj vďaka nej príbeh krásne ukazuje, že rodina môže mať rôzne podoby a že k prijatiu niekedy stačí len ochota pozrieť sa na veci inak.
Manžel mého bratra 2 je pre mňa veľmi citlivým a hrejivým zakončením duológie. Autor otvára témy predsudkov, homosexuality, rodiny aj straty bez zbytočného moralizovania a práve preto na mňa pôsobili tak silno. Kresba opäť krásne dopĺňala príbeh a pri posledných stranách mi bolo úprimne ľúto, že sa s postavami musím rozlúčiť. Celú duológiu odporúčam všetkým, ktorí chcú dať mange šancu a siahnuť po príbehu, ktorý má čo povedať aj medzi riadkami.
Do Talianskeho tajomstva lásky som sa pustila s chuťou na romantický príbeh, ktorý ma prenesie do slnečného Talianska, a nakoniec som dostala presne ten typ čítania, pri ktorom som sa nechcela vracať späť do reality. Linda dostane možnosť vycestovať do Talianska a pripraviť článok, no namiesto kamarátky ju na ceste sprevádza Oliver. A keďže títo dvaja sú povahovo úplne rozdielni, o zábavu, podpichovanie a slovné prestrelky rozhodne nie je núdza.
Práve Linda a Oliver si ma získali od začiatku. Ich vzájomná nevraživosť, sarkazmus a neustále doťahovanie ma neskutočne bavili a niekoľkokrát som sa pri nich pristihla s úsmevom na tvári. Páčilo sa mi však najmä to, že ich vzťah nepôsobil uponáhľane. Postupne som sledovala, ako sa za všetkými tými ostrými poznámkami začína ukazovať niečo úplne iné a ako si k sebe pomaly hľadajú cestu.
A potom je tu Taliansko. Grado, Verona aj Benátky vytvorili nádhernú kulisu celého príbehu a ja som mala pri čítaní pocit, že cestujem spolu s nimi. Atmosféra talianskych uličiek, výhľadov, jedla a letných dní ma úplne pohltila. Niekoľkokrát som mala chuť všetko odložiť, zbaliť kufor a jednoducho vyraziť.
Veľmi sa mi páčilo aj to, že pod ľahkou letnou atmosférou sa ukrýva oveľa viac. Do príbehu vstupujú rodinné vzťahy, minulosť, nevyriešené rany aj tajomstvá, ktoré postupne dostávajú svoje miesto. Obaja hlavní hrdinovia si so sebou nesú veci, ktoré ovplyvnili ich životy, a bavilo ma postupne odhaľovať, čo sa skrýva za ich správaním.
Talianske tajomstvo lásky som si jednoducho užila. Dostala som romantiku, humor, krásne prostredie, iskrenie medzi hlavnými postavami aj príbeh, ktorý mal okrem letnej ľahkosti aj svoju emotívnejšiu stránku. Lea Winterová ma opäť presvedčila, že vie vytvoriť príbeh, pri ktorom sa človek usmieva, zabudne na chvíľu na realitu a najradšej by si dal ešte pár kapitol navyše. Za mňa jedno veľké letné odporúčanie!
Peach sa po poriadne nevydarenom období vracia bývať k rodičom a práve vtedy jej sestra Di príde so správou, že sa bude vydávať. Háčik? Svojho budúceho manžela pozná iba týždeň. Peach preto nemá z jej rozhodnutia práve najlepší pocit, no napriek tomu sa ako hlavná družička vydáva na juh Talianska, aby jej pomohla so svadbou. Lenže namiesto pokojnej oslavy ju čaká partia ľudí, medzi ktorými sa postupne začnú odhaľovať veľmi zaujímavé prepojenia.
Na príbehu sa mi páčilo, že autorka dokázala z obyčajnej svadobnej situácie postupne vytvoriť poriadny zmätok. Peach sa snaží zorientovať v tom, kto s kým niečo mal, čo je minulosť a čo ešte stále nie je úplne uzavreté. A čím viac kúskov skladačky pribúdalo, tým viac som bola zvedavá, čo ešte vypláva na povrch.
Veľmi príjemným spestrením bola aj Peachina práca mystery shopperky. Práve vďaka nej má skúsenosti s tým, že sa musí v rôznych situáciách vžiť do určitej úlohy a pozorovať ľudí okolo seba. V kombinácii s tým, čo sa začne diať počas svadobných príprav, to vytváralo množstvo situácií, pri ktorých som sa jednoducho musela pousmiať.
Peach som si obľúbila najmä preto, že napriek vlastným problémom jej veľmi záleží na sestre. Niekedy som síce nechápala, prečo si postavy niektoré veci radšej nepovedia priamo, ale zároveň som si užívala, ako práve z týchto rozhodnutí vznikajú ďalšie komplikácie. Romantická linka tak nebola jediným dôvodom, prečo som chcela čítať ďalej - zaujímalo ma aj to, ako sa celý tento vzťahový uzol napokon rozpletie.
S ex na pláži mi prinieslo presne ten typ príbehu, pri ktorom som mohla vypnúť, zabaviť sa a na chvíľu sa nechať vtiahnuť do cudzieho chaosu. Nie všetko mi sadlo na sto percent a niektoré situácie boli už poriadne za hranicou reality, ale celkovo som si čítanie užila. A priznávam, že pri takejto knihe mi občas vôbec neprekáža, keď je toho chaosu trochu viac.
Alix žije v dlhoročnom vzťahu s mužom, ktorého miluje, no ich intimitu už roky sprevádza bolesť. To, čo by malo byť prirodzenou súčasťou partnerského života, sa pre ňu postupne stáva zdrojom frustrácie, neistoty a množstva otázok. Po rokoch vyšetrení konečne zisťuje, že za jej problémami stojí vaginizmus. Tým sa však jej cesta ani zďaleka nekončí - práve naopak, začína hľadať spôsob, ako svojmu telu porozumieť a znovu sa v ňom cítiť dobre.
Na Neproniknutelnej ma bavilo, že nesledujeme iba samotné hľadanie diagnózy a možnosti liečby. Alix postupne objavuje, čo jej vyhovuje, čo od intimity vlastne očakáva a kde sú jej vlastné hranice. Nie vždy je pritom jednoduché oddeliť to, čo naozaj chce ona, od predstavy o tom, ako by mal partnerský a intímny život vyzerať. Práve tieto vnútorné pochybnosti mi prišli veľmi ľudské a uveriteľné.
Silnou súčasťou príbehu je aj jej vzťah. Neproniknutelná totiž podľa mňa nie je len o sexe, ale predovšetkým o láske, blízkosti a komunikácii medzi dvoma ľuďmi. Páčilo sa mi, že autorka neponúka jedno správne riešenie ani jednoduchú odpoveď na to, ako sa s takýmto problémom vyrovnať. Ukazuje skôr rôzne možnosti a necháva Alix, aby si sama postupne našla cestu, ktorá jej dáva zmysel.
Hoci ide o citlivú a miestami náročnú tému, čítanie na mňa nepôsobilo ťaživým dojmom. Veľmi sa mi páčilo výtvarné spracovanie, ktoré vážnejšie momenty dopĺňa jemnosťou, humorom a úplne obyčajnými situáciami zo života. Práve kontrast medzi jednoduchou kresbou a témou, o ktorej sa stále pomerne málo hovorí, podľa mňa fungoval výborne.
Neproniknutelná ma prinútila premýšľať nad tým, koľko vecí v intimite berieme ako samozrejmosť a ako ľahko sa človek môže začať cítiť „nenormálne“, keď jeho telo nefunguje podľa očakávaní. Je to veľmi osobný, úprimný a ľudský príbeh, ktorý podľa mňa dokáže otvoriť dôležitú tému bez zbytočného pátosu.
Lukan už dávno nežije život, aký si kedysi predstavoval. Po udalosti, ktorá všetko zmenila, sa len pretĺka svetom a snaží sa neobzerať späť. Správa o otcovej vražde však obráti všetko naruby. Posledný odkaz, ktorý po sebe zanechal, obsahuje iba niekoľko záhadných slov, a práve tie privedú Lukana do Safrony, kde sa z pátrania po odpovediach stáva nebezpečné dobrodružstvo plné tajomstiev a intríg.
Od prvých strán ma bavilo, že príbeh nestrácal tempo. Stále sa niečo dialo a popri pátraní po vrahovi sa dej postupne rozrastá o oveľa väčší konflikt. Lukan síce často koná impulzívne a nie vždy robí tie najrozumnejšie rozhodnutia, no vďaka tomu sa neustále dostáva do problémov, ktoré dej posúvajú ďalej.
Najviac si ma získala Bleška. Na svoj vek bola neuveriteľne pohotová, odvážna a svojimi poznámkami dokázala odľahčiť aj napätejšie chvíle. Páčilo sa mi aj to, že autor nestaval len na mágii, ale oveľa väčší priestor venoval dobrodružstvu, akcii a postupnému odhaľovaniu tajomstiev.
Občas som síce mala pocit, že sa niektoré situácie vyriešili až príliš jednoducho, no celkový dojem mi to nepokazilo. Stvrzeno stříbrem je svižná fantasy, ktorá sa číta veľmi ľahko a ponúka vydarený začiatok série. Záver vo mne určite zanechal chuť siahnuť po pokračovaní.
Harlow prichádza na grécky ostrov Skopelos pracovať ako asistentka pri nakrúcaní filmu. Namiesto bezstarostného leta ju však čaká oveľa viac než len pracovné povinnosti. Musí tráviť čas so svojou matkou, úspešnou producentkou, s ktorou si nikdy neboli blízke, a zároveň sa znovu stretáva s Tylerom, mužom, ktorého už roky nevidela. Do toho vstupuje charizmatický majiteľ vily Adonis a Harlow si postupne začína uvedomovať, že možno nastal čas prestať žiť podľa očakávaní druhých a zamyslieť sa nad tým, čo chce ona sama.
Na knihe sa mi páčilo, že nebola postavená iba na romantike. Veľký priestor dostal aj vzťah medzi Harlow a jej mamou, ktorý bol plný nevypovedaných slov, nepochopenia a starých krívd. Práve táto linka mi prišla zaujímavejšia, než som čakala, a pekne dopĺňala celý príbeh.
Autorka navyše výborne vystihla atmosféru gréckeho ostrova. Pri čítaní som mala chuť sadnúť do lietadla a na pár dní sa stratiť medzi úzkymi uličkami, olivovníkmi a výhľadmi na azúrové more. Páčilo sa mi aj nahliadnutie do zákulisia filmového nakrúcania, ktoré príbehu dodalo niečo navyše a odlíšilo ho od klasických letných romancí.
Romantická linka sa rozvíjala pokojnejším tempom a nepôsobila nasilu. Bolo zaujímavé sledovať Harlowine rozhodnutia a to, ako sa postupne vyrovnávala s tým, čo cíti a čo od svojho života chce. Niektoré zvraty sa síce dali odhadnúť skôr, a miestami mi chýbalo trochu viac napätia či silnejšie emócie, no celkový dojem mi to nepokazilo.
Řecké léto je príjemný príbeh o hľadaní vlastnej cesty, rodinných vzťahoch, druhých šanciach a odvahe robiť rozhodnutia podľa seba. Ak máte radi pomalšie romantické príbehy zasadené do nádherného prostredia, pri tejto knihe si určite príjemne oddýchnete.
Laney sa po nečakanej udalosti ocitne v programe na ochranu svedkov a jedinou šancou na bezpečný život sa pre ňu stáva malé mestečko Fiasco. Nové meno, nový domov a ľudia, ktorým musí veriť, hoci o nich nevie vôbec nič. Práve táto zápletka ma zaujala od prvých strán a bola hlavným dôvodom, prečo som chcela stále čítať ďalej. Detektívna linka vo mne neustále vyvolávala otázky a ja som bola zvedavá, kam celý príbeh povedie.
Veľmi sa mi páčilo aj prostredie malého mestečka Fiasco. Rančerská atmosféra, výroba bourbonu, miestni obyvatelia, ktorí vedia o každom všetko, aj rodina Foxxovcov vytvorili príjemné kulisy, do ktorých príbeh perfektne zapadol. Presne takéto prostredie má svoje čaro a ľahko si ma získalo.
Grant ma ako typický mrzutý hrdina bavil už od prvého stretnutia s Laney. Ich slovné prestrelky mali iskru a najmä Laney svojimi poznámkami dokázala Granta pravidelne vyviesť z miery. O to viac ma mrzelo, že táto dynamika nevydržala dlhšie. Mala som pocit, že z napätia medzi nimi sa veľmi rýchlo stala romantika, a práve to mi trochu ubralo z pôvodného nadšenia.
V druhej polovici sa podľa mňa príbeh viac priklonil k romantickej linke. Pribudlo viac spicy scén, ktoré mi vôbec neprekážali, no trochu mi chýbalo napätie a postupné odhaľovanie tajomstiev, ktoré ma na začiatku držalo pri čítaní najviac. Práve detektívna zápletka bola pre mňa tým najsilnejším prvkom knihy, a preto som čakala, že dostane viac priestoru.
Aj napriek pár výhradám som si čítanie užila. Nebola to pre mňa len romantika, ale hlavne príbeh plný otázok, tajomstiev a postupného odhaľovania pravdy. Atmosféra malého mestečka, rodina Foxxovcov a napätie ukryté v pozadí si ma získali a som rada, že som sa do tejto série pustila.
