Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
"Vražda? Šesť z desiatich. Užila som sito, ale asi by som si to už nezopakovala"
A presne pre tento typ humoru si ma kniha získala od prvých stránok.
Ofelia a Alex strielali hlášky, len to tak lietalo.
Milujem sarkastické doťahovačky.
Ale späť na začiatok, a že to bol začiatok vážený!
Opísanie atmosféry Sorrowsong je úžasné. Škótske hmly, dažde a blikajúca elektrika.
Už len knihu do ruky a som doma. Ok tá elektrika by ma štvala.
Dobre, možno aj tie vraždy....
Príbeh Ofélie je bolestivý. Ale neskutočne oceňujem, ako sa autorka popasovala s osudom Ofélie. Lebo viete. Ofélia! Dokonalo napísané.
A Alex. Môj ňunák. Chudák chlapec, v čom to žil a žije. V 23 rokoch!
No jeho rodičia (áno aj matka, pardon ale haló!) si zaslúžia šibenicu. Slučku už zväzujem a posielam.
Takže Alexa aj chápete, a to ako sa stane posadnutým, aj keď nechce. Môj zlatý od prvého stretnutia si nemal šancu (čo nám dokazuje aj bonusová kapitola, takže ju neprehliadnite).
No a váhanie Ofélie? Naozaj sa nájde niekto, kto ju nepochopí?
Zápletka okolo našeho stalkera mi zamotala hlavu, ale odhalila som ho skorej. Cha!
Ehm... Alebo že by nie? (Nuž to si musíte zistiť v knihe sami)
Ten záver. Ja som len mala otvorené ústa a úzkosť na srdci. Lebo !!!!
Ale sklamal ma Alex, po tom všetkom sa zachoval ako chumaj, a rozhodol sa byť debilom.
Nuž ja už netrpezlivo vyzerám druhý diel, lebo naozaj Citadella Publishing do svojich kníh pridáva omamné látky. Inak si to neviem vysvetliť. Ja som proste závislá na ich knihách.
A ešte tá obálka, tá oriezka a tie ilustrácie vo vnútri.
Nielen pastva pre dušu, ale aj pre oči.
Vidíme sa na akadémii Sorrowsong!
IG: storytimewithpetra
Kniha ma zaujala na základe obálky, oriezky aj anotácie. Všeobecne totiž platí, že mám rada príbehy, v ktorých vystupujú vlci alebo draci.
A teraz k samotnému obsahu. Svet ako taký neznel zle, ale spôsob, akým bol podaný, bol veľmi priemerný.
Úprimne, som už nesmierne unavená zo slabých hlavných hrdiniek, ktoré sú jednoducho len krásne princezné a „výnimočné“... ale vlastne čím? Pretože jediné, čím je Aurora v tejto knihe výnimočná, je jej nekonečná naivita a neschopnosť uvažovať racionálne, čo ma vytáčalo na maximálne výnimočnej úrovni.
Zároveň sa nám však autorka snaží podsunúť, že hlavná hrdinka je veľmi bystrá a dochádzajú jej súvislosti, ktoré ostatným unikajú. Hm... škoda, ale ja jej to jednoducho neverím.
Summa summarum, bolo to dosť rozporuplné. V určitých momentoch bola Aurora naozaj schopná a vedela konať rozumne, no v iných som jej správanie alebo uvažovanie vôbec nechápala.
Puto a chémia medzi Aurorou a Callumom boli podľa mňa také plytké a málo uveriteľné, že mi vlastne bolo jedno, čo s nimi bude. Pretože očividne stačí, že ona je krásna princezná a on je svalnaté šteniatko.
Už som fakt presýtená zápletkou, kde hlavná postava žije v sebaklame, netuší, čo sa skutočne deje vo svete okolo nej, a vďaka hlavnému hrdinovi postupne precitne... ale samozrejme mu predtým odmieta veriť.
A teraz sa dostávame k tomu najsmutnejšiemu: keď čitateľa viac baví záporák, ktorý je miliónkrát zaujímavejší, tajomnejší a lepšie spracovaný než postavy, ktorým má držať palce.
Takže áno, rozhodla som sa, že fandím záporákovi Blakeovi. Pretože je jediný, kto má nejakú hĺbku a postranné úmysly, ktoré nie sú na úrovni tínedžera, ktorému sa ešte len vyvíja prefrontálny kortex.
A pozitíva?
1 hviezdička za príbeh s vlkmi
1 hviezdička za humor
1 hviezdička za to, že sa kniha dobre čítala
A uvidíme, či si prečítam pokračovanie.
Emily Henry je pre mňa autorka, u ktorej vždy idem na istotu. Viem, že píše s hĺbkou, citlivosťou a humorom. Doposiaľ sa mi ešte nestalo, aby ma nejaká jej kniha sklamala.
Konkrétne pri tejto som si prešla recenzie, pretože ma na goodreads prekvapilo nižšie hodnotenie než je obvykle štandart u jej kníh. Bola som pripravená na sklamanie.
Ak ma doteraz Emily Henry vždy dokázala rozosmiať a dovolila mi zrelaxovať pri romantike, ktorá nebola plytká (na rozdiel od súčasných hladín riek počas týchto odporných 40-stupňových horúčav), tentokrát sa jej podarilo ma emočne rozbiť a dojať. Prvýkrát mi pri jej knihe vyhŕkli slzy.
Na obranu tejto knihy a aj tých, ktorí boli sklamaní, že nedostali svoju obvyklú dávku Emily Henry úplne tomu rozumiem. Pretože aj ja som väčšinu knihy premýšľala: „Emily, kam týmto smeruješ? Prečo potrebujem vedieť toľko o Margaretinej minulosti?“ Celú dobu som len dúfala, že Emily vie, čo robí, a že ma záver knihy nesklame.
A nesklamala. Prišli posledné štyri kapitoly a ja som len sedela s výrazom: „Dobre, Emily. Už chápem, čo si robila.“ A takéto prepojenie som vôbec nečakala.
Takže moja láska k Emily Henry pretrváva a dúfam, že týmto smerom sa bude uberať aj naďalej. Pretože predstava, že autorka, ktorá ma doteraz vedela rozosmiať a zrelaxovať, ma dokáže zároveň aj rozplakať, je kombinácia, ktorú si veľmi rada zopakujem.
Vždy som si chcel prečítať niečo o človeku, ktorý oznámil koniec cenzúry v roku 1968, niečo o charakteristike muža, ktorý zapichol svoje pero do tém, ktoré dokázali dobu ozvučiť správnym tónom a uvolniť atmosféru podozrievania a strachu.
Freida McFadden, Kolegňa, Hodnotenie 5/5. Freida McFadden je moja obľúbená autorka. Knižky majú detektívny podtext. Autorka nám vykreslí príbeh, vieme kto je kto, akú má povahu a charakter. Potom všetko otočí naopak a na záver pridá ďalší obrat. Tentokrát sme sa dostali do klasického pracovného prostredia opec space. Zamestnanci pracujú každý vo svojich kójach. Dawn a Natalie pracujú vo firme na predaj výživových doplnkov. Natalie ako predajca a Dawn ako účtovník. Dawn sa javí ako autistická dušička. Má zvláštnu záľubu v korytnačkách, ktoré má všade, jedáva denne jedlo vždy len v jednej farbe, raz zelené, raz červené a tak. A je to fakt divné. Kamarátov nemá, lebo má podivné zlozvyky. Má iba jednu kamarátku, ešte z čias školskej dochádzky, s ktorou si dopisuje mailom, čo všetko zažíva. Krásne sa mailami posúva dej príbehu. Natalie je hviezda. Pekná, vtipná, každý rok najlepší predajca firmy. A ešte k tomu každoročne organizuje charitatívny beh na podporu výskumu detskej mozgovej obrny. V detstve mala kamarátku s týmto ochorením ale tá zomrela. Nepovie už ale, že ju v škole šikanovala. A vyzerá to, že šikanuje aj Dawn a navyše firmu okráda. Dawn zomiera a nájdu jej zohavené telo. Začne sa vyšetrovanie a zo smrti Dawn obvinia Natalie. V druhej časti knihy sa dozvieme, že vlastne Dawn žije a zosnovala parádnu pomstu.... Opäť ma príbeh bavil.
Harlow prichádza na grécky ostrov Skopelos pracovať ako asistentka pri nakrúcaní filmu. Namiesto bezstarostného leta ju však čaká oveľa viac než len pracovné povinnosti. Musí tráviť čas so svojou matkou, úspešnou producentkou, s ktorou si nikdy neboli blízke, a zároveň sa znovu stretáva s Tylerom, mužom, ktorého už roky nevidela. Do toho vstupuje charizmatický majiteľ vily Adonis a Harlow si postupne začína uvedomovať, že možno nastal čas prestať žiť podľa očakávaní druhých a zamyslieť sa nad tým, čo chce ona sama.
Na knihe sa mi páčilo, že nebola postavená iba na romantike. Veľký priestor dostal aj vzťah medzi Harlow a jej mamou, ktorý bol plný nevypovedaných slov, nepochopenia a starých krívd. Práve táto linka mi prišla zaujímavejšia, než som čakala, a pekne dopĺňala celý príbeh.
Autorka navyše výborne vystihla atmosféru gréckeho ostrova. Pri čítaní som mala chuť sadnúť do lietadla a na pár dní sa stratiť medzi úzkymi uličkami, olivovníkmi a výhľadmi na azúrové more. Páčilo sa mi aj nahliadnutie do zákulisia filmového nakrúcania, ktoré príbehu dodalo niečo navyše a odlíšilo ho od klasických letných romancí.
Romantická linka sa rozvíjala pokojnejším tempom a nepôsobila nasilu. Bolo zaujímavé sledovať Harlowine rozhodnutia a to, ako sa postupne vyrovnávala s tým, čo cíti a čo od svojho života chce. Niektoré zvraty sa síce dali odhadnúť skôr, a miestami mi chýbalo trochu viac napätia či silnejšie emócie, no celkový dojem mi to nepokazilo.
Řecké léto je príjemný príbeh o hľadaní vlastnej cesty, rodinných vzťahoch, druhých šanciach a odvahe robiť rozhodnutia podľa seba. Ak máte radi pomalšie romantické príbehy zasadené do nádherného prostredia, pri tejto knihe si určite príjemne oddýchnete.
Laney sa po nečakanej udalosti ocitne v programe na ochranu svedkov a jedinou šancou na bezpečný život sa pre ňu stáva malé mestečko Fiasco. Nové meno, nový domov a ľudia, ktorým musí veriť, hoci o nich nevie vôbec nič. Práve táto zápletka ma zaujala od prvých strán a bola hlavným dôvodom, prečo som chcela stále čítať ďalej. Detektívna linka vo mne neustále vyvolávala otázky a ja som bola zvedavá, kam celý príbeh povedie.
Veľmi sa mi páčilo aj prostredie malého mestečka Fiasco. Rančerská atmosféra, výroba bourbonu, miestni obyvatelia, ktorí vedia o každom všetko, aj rodina Foxxovcov vytvorili príjemné kulisy, do ktorých príbeh perfektne zapadol. Presne takéto prostredie má svoje čaro a ľahko si ma získalo.
Grant ma ako typický mrzutý hrdina bavil už od prvého stretnutia s Laney. Ich slovné prestrelky mali iskru a najmä Laney svojimi poznámkami dokázala Granta pravidelne vyviesť z miery. O to viac ma mrzelo, že táto dynamika nevydržala dlhšie. Mala som pocit, že z napätia medzi nimi sa veľmi rýchlo stala romantika, a práve to mi trochu ubralo z pôvodného nadšenia.
V druhej polovici sa podľa mňa príbeh viac priklonil k romantickej linke. Pribudlo viac spicy scén, ktoré mi vôbec neprekážali, no trochu mi chýbalo napätie a postupné odhaľovanie tajomstiev, ktoré ma na začiatku držalo pri čítaní najviac. Práve detektívna zápletka bola pre mňa tým najsilnejším prvkom knihy, a preto som čakala, že dostane viac priestoru.
Aj napriek pár výhradám som si čítanie užila. Nebola to pre mňa len romantika, ale hlavne príbeh plný otázok, tajomstiev a postupného odhaľovania pravdy. Atmosféra malého mestečka, rodina Foxxovcov a napätie ukryté v pozadí si ma získali a som rada, že som sa do tejto série pustila.
Luna už dávno nie je len miestom, kam Zem posielala svojich trestancov. Vyrástla z nej fungujúca kolónia s vlastnými pravidlami, no o jej budúcnosti stále rozhodujú ľudia, ktorí na nej nežijú. Keď si jej obyvatelia uvedomia, že takto ďalej fungovať nechcú, začne sa rodiť plán na revolúciu. Na jeho čele stojí skupina ľudí odhodlaných riskovať všetko pre slobodu a Mike - superpočítač, ktorý sa postupne stáva oveľa viac než len obyčajným strojom.
Práve spojenie týchto postáv ma bavilo asi najviac. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa z malej skupinky ľudí postupne stáva sila schopná postaviť sa celej Zemi. Revolúcia tu pritom nie je postavená len na zbraniach, ale aj na plánovaní, hľadaní spojencov a rozhodnutiach, pri ktorých nikdy nie je isté, či prinesú úspech alebo katastrofu.
Veľmi som si obľúbila Mikea. Jeho humor, zvedavosť a postupný vývoj z neho urobili jednu z najzaujímavejších postáv celej knihy. Neraz som sa pristihla, že práve na jeho scénach sa usmievam najviac, no zároveň vo mne vyvolával otázky, kam až môže umelá inteligencia raz zájsť.
Na tejto knihe ma fascinovalo aj samotné prostredie. Život na Lune nepôsobí ako obyčajná kulisa, ale ako miesto, ktoré ovplyvňuje každé rozhodnutie postáv. Nedostatok vzduchu, obmedzené zdroje či odlišné podmienky robia z každej chyby oveľa väčší problém, než by bol na Zemi.
Najviac sa mi páčilo, že autor nespravil z príbehu len akčné sci-fi. Popri napätí a zvratoch ponúka aj množstvo myšlienok o slobode, zodpovednosti či moci, no necháva čitateľa, aby si vlastný názor vytvoril sám.
Mesiac je drsná milenka ma úplne pohltil. Je to kniha s premysleným svetom, výbornými postavami a príbehom, pri ktorom som mala neustále chuť čítať ďalej. Teraz už úplne chápem, prečo patrí medzi najvýznamnejšie sci-fi klasiky a prečo si v nej svoje nájdu aj čitatelia, ktorí tento žáner bežne nevyhľadávajú.
Alan a Violet si zarábajú vytváraním fotografií víl, no keď sa zapletú s nebezpečným mužom, ich doterajšie triky prestanú byť len nevinnou zábavou. Zrazu nejde o to, či niekoho presvedčia, ale či sa im podarí vyviaznuť z celej situácie živí. Práve tento moment ma vtiahol do deja a bola som zvedavá, kam ich rozhodnutia zavedú. Páčilo sa mi sledovať, ako sa zdanlivo obyčajná hra s ilúziami postupne mení na oveľa väčšie nebezpečenstvo, v ktorom už nejde len o dobrú povesť, ale o všetko.
Najviac sa mi páčilo, že príbeh nestaval iba na jednom tajomstve. Postupne odhaľoval minulosť hlavných postáv, ich vzájomný vzťah aj udalosti, ktoré ich priviedli až sem. Každý nový dielik mi pomohol lepšie pochopiť ich konanie a mala som chuť čítať ďalej, aby som zistila, ako do seba všetko zapadne. Alan a Violet síce nie sú dokonalí hrdinovia, no práve ich chyby, rozhodnutia a spôsob, akým sa snažia prežiť v neľahkých situáciách, z nich robili zaujímavé postavy.
Autor vytvoril netradičný príbeh, v ktorom sa prirodzene spájajú historické udalosti, napätie, klamstvá aj ľudské emócie. Veľmi ma zaujalo aj zasadenie deja do obdobia po prvej svetovej vojne, ktoré príbehu dodávalo osobitú atmosféru. Hoci sa miestami dej spomalil a niektoré pasáže boli rozvláčnejšie, celkový dojem to nepokazilo. Práve naopak, postupné odhaľovanie súvislostí spôsobilo, že som mala potrebu pokračovať ďalej a pochopiť celý obraz.
Jak uvěřit na víly je kniha, ktorá ukazuje, že zdanie môže byť silnejšie než pravda a že aj zdanlivo nevinné rozhodnutia môžu mať nečakané následky. Je to príbeh o ilúziách, tajomstvách a ľudskej túžbe veriť v niečo výnimočné. Ak máte radi originálne príbehy, ktoré sa nevydajú tou najjednoduchšou cestou, táto kniha stojí za pozornosť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Príbeh mladej židovky Sáry, ktorá už v detstve prišla o svoju mamu a otec s dcérou mal spoločne len lásku k čitaniu a vzdelaniu. Sára bola v tomto smere nadaná a práve cez svojho bratranca, proroka Nehemiáša sa dostala ku kráľovnej ako hlavná pisárka. Avšak osud jej nadelil ďalšiu radu, kedy jej kráľovna vybrala manžela z jej rodiny a skrze počiatočné opovrhnutie našla v dome svojho manžela nie len priateľov, ale aj niečo, čo zmení pohľad jej manžela na ňu samotnú. Sára je ďalšou silnou hrdinkou, vykreslenie perského ale aj židovského prostredia. Sára sa počas celého príbehu vyvíja a začína na seba pozerať inak ako keď bola dieťaťom. Kniha by mohla mať viac rozvinutý pohľad na manželstvo, hlavne na to sviatostné manželstvo.
