Čtenářské
profily
Založ si u nás profil
Chcete mít pohromadě všechny své recenze? Pochlubit se knihami, které jste četli a podělit se o svůj názor na ně? Vytvořte si u nás veřejný profil.
Založit si profil
Lilah už má dosť toho, že sa jej rodičia neustále miešajú do života. Aby sa vyhla ďalším nepríjemným otázkam a dohadzovaniu nápadníkov, spontánne si vymyslí priateľa. Keď jej s touto malou lžou pomôže hokejový brankár Fox, zdá sa, že všetko majú pod kontrolou. Lenže čím viac času spolu trávia, tým ťažšie je rozlíšiť, kde sa končí pretvárka a kde sa začínajú skutočné city.
Na Foxov príbeh som sa veľmi tešila a nesklamal ma. Páčilo sa mi, že ich vzťah nevznikol zo dňa na deň. Autorka mu dala priestor prirodzene sa rozvíjať, a práve preto na mňa pôsobil uveriteľne. Medzi Lilah a Foxom fungovala skvelá dynamika a veľmi ma bavilo sledovať, ako sa pri sebe obaja postupne menili.
Fox si ma získal svojím prístupom k ľuďom. Nepotreboval na seba upozorňovať veľkými gestami, stačili mu drobnosti, ktorými ukazoval, akým je človekom. Pri Lilah som si zase obľúbila, že napriek sebavedomému vystupovaniu v sebe skrývala množstvo neistoty. Jej vzťah s rodičmi vo mne často vyvolával hnev a o to viac som jej priala, aby našla niekoho, pri kom nebude musieť neustále dokazovať svoju hodnotu.
Nechýbal ani humor, ktorý mám na sérii Seattle Serpents tak rada. Spoločné momenty celej partie opäť príjemne odľahčili príbeh a niekoľkokrát ma úprimne rozosmiali.
Prázdna bránka mi opäť ukázala, že tie najkrajšie romantické príbehy nemusia stáť na veľkých gestách. Niekedy stačí človek, pri ktorom nemusíte nič predstierať, pretože vás prijme presne takých, akí ste. A presne s týmto pocitom som knihu aj zatvorila.
Davico di Regulai je dedičom jednej z najmocnejších bankárskych rodín v meste Navola. Jeho otec patrí medzi najvplyvnejších mužov v meste a pripravuje syna na deň, keď prevezme rodinné impérium. Davico je však jeho pravým opakom. Je citlivý, úprimný a svet plný intríg, politických hier a neustáleho boja o moc mu je cudzí. Postupne zisťuje, že život v Navole je oveľa nebezpečnejší, než si doteraz myslel.
Do príbehu som sa dostávala pomalšie, pretože autor si dáva načas s budovaním sveta a predstavovaním postáv. Zo začiatku som mala pocit, že sa dej rozvíja veľmi pomaly, no postupne som pochopila, že všetko má svoje miesto. Jednotlivé udalosti, rozhovory aj rozhodnutia na seba nadväzujú a vytvárajú príbeh, ktorý si najviac užijete práve vtedy, keď sa doň úplne ponoríte.
Najviac ma bavilo sledovať Davicovo dospievanie. Nebol to typický hrdina, ktorý si so všetkým poradí bez zaváhania. Robil chyby, pochyboval o sebe a postupne sa učil orientovať vo svete, kde nie každý hovorí to, čo si naozaj myslí. Veľmi sa mi páčilo aj to, že jednotlivé postavy nepôsobili čiernobielo a každá mala svoje vlastné motivácie.
Hoci je Navola fantasy, magické prvky zostávajú väčšinu času skôr v úzadí. Oveľa väčší priestor dostávajú politika, rodinné vzťahy a boj o moc. Autor zároveň veľmi pútavo vykreslil mesto inšpirované renesančným Talianskom, ktoré pôsobilo živým a uveriteľným dojmom.
Záverečná časť ma vtiahla najviac. Keď som si už myslela, že viem, kam sa príbeh bude uberať, autor ma niekoľkokrát prekvapil a ukázal, že v Navole nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
Aj napriek pomalšiemu začiatku som rada, že som tejto knihe dala šancu. Navola ponúka premyslený svet, zaujímavé postavy a príbeh, v ktorom majú intrigy, mocenské hry a ľudské rozhodnutia oveľa väčšiu váhu než samotná mágia. Ak máte radi fantasy, ktoré stavia predovšetkým na atmosfére, politických hrách a vývoji postáv, táto kniha by vás mohla zaujať.
Nie je to román ani klasická sebarozvojová príručka plná úloh a poučiek. Alexandra Reinwarth v knihe Máš nárok na život pozýva čitateľa prežiť spolu s ňou pomyselný posledný rok života. Prostredníctvom bežných situácií z rodinného života, práce či vzťahov sa zamýšľa nad tým, ako by sa naše rozhodnutia zmenili, keby sme si viac uvedomovali hodnotu času.
Priznám sa, že som spočiatku čakala typický sebarozvoj plný rád o tom, ako byť šťastnejšia a spokojnejšia. Namiesto toho som dostala veľmi osobné rozprávanie doplnené o množstvo krátkych postrehov, úsmevných situácií aj momentov, pri ktorých som sa na chvíľu zastavila. Autorka nepôsobí ako niekto, kto sa snaží čitateľa poučovať. Skôr sa s ním delí o vlastné skúsenosti, myšlienky a situácie zo svojho života.
Veľmi mi sadol jej štýl písania. Je prirodzený, miestami ironický, inokedy láskavý a úprimný. Vďaka tomu som nemala pocit, že ma chce presviedčať o jedinom správnom spôsobe života. Skôr mi ponúkala vlastné skúsenosti a nechala na mne, čo si z nich odnesiem.
Páčilo sa mi aj to, že autorka sa počas celej knihy dotýka rôznych tém zo života. Raz ide o vzťahy, inokedy o prácu, rodinu, sny či drobné každodenné radosti, ktoré často prehliadame. Na konci niektorých kapitol nechýbajú krátke poznámky, ktoré nenásilne nadväzujú na predchádzajúce myšlienky a prirodzene dopĺňajú celý príbeh.
Mne táto kniha nepriniesla zázračný návod na šťastnejší život, ale pripomenula mi, aké ľahké je odkladať veci, na ktorých nám skutočne záleží. A už len pre túto myšlienku stálo za to si ju prečítať.
Po bolestivom rozvode sa Piper snaží znovu postaviť na vlastné nohy. V práci musí každý deň dokazovať, že do sveta profesionálneho hokeja patrí rovnako ako jej mužskí kolegovia, no oveľa náročnejší boj zvádza sama so sebou. Keď sa rozhodne urobiť krok, na ktorý by väčšina ľudí nenašla odvahu, ani len netuší, že jej život začne naberať úplne iný smer. A presne od tej chvíle som mala pocit, že čítam príbeh, ktorý nebude len o romantike.
Na Piper sa mi najviac páčilo to, akou skutočnou postavou bola. Nebola dokonalá, mala za sebou skúsenosti, ktoré na nej zanechali stopy, a práve preto som jej všetko verila. Bolo krásne sledovať, ako sa postupne prestáva pozerať na seba očami druhých, nachádza stratené sebavedomie a odhodlá sa bojovať za to, čo si naozaj zaslúži. Jej cesta bola pre mňa jednou z najsilnejších častí celej knihy.
Liam si ma získal úplne iným spôsobom. Navonok pôsobil uzavreto a odmerane, no čím viac som ho spoznávala, tým viac som si uvedomovala, koľko pozornosti, trpezlivosti a rešpektu sa za touto fasádou skrýva. Na ich vzťahu sa mi páčilo najmä to, že nevznikal len na fyzickej príťažlivosti. Autorka dala priestor dôvere, vzájomnej opore a tomu, aby sa obaja pri sebe cítili bezpečne. Práve vďaka tomu na mňa ich príbeh pôsobil úprimne a prirodzene.
Veľkým plusom bolo aj to, že autorka opäť otvorila tému postavenia žien v mužskom športe. Páčilo sa mi, že nezostala len pri samotnom hokeji, ale ukázala aj zákulisie a prekážky, s ktorými sa Piper musela vyrovnávať. O to viac som jej držala palce, keď si postupne začala uvedomovať, že si svoje miesto medzi ostatnými nemusí zaslúžiť dokazovaním svojej hodnoty.
Presilová hra vo mne zanechala presne tie pocity, ktoré od dobrej športovej romance očakávam. Niekoľkokrát som sa pristihla pri úsmeve, miestami ma príbeh dojal a ani na chvíľu som nemala pocit, že by sa zbytočne vliekol, hoci má viac ako päťsto strán. Chelsea Curto opäť dokázala, že vie napísať romantický príbeh, ktorý nie je len o iskrení medzi hlavnými postavami, ale aj o druhých šanciach, sebahodnote a ľuďoch, ktorí nám pomôžu uveriť, že si zaslúžime byť šťastní. A ja sa už teraz úprimne teším na ďalší návrat medzi DC Hviezdy.
Veľmi dobre napísané YA, kniha ma nadchla aj keď nie som milovníčku YA kníh.
Toto bola skvelá knižná jazda. Milujem tie postavy ich dialógy a ten plottwist na konci Reeva a Viri si zamilujete
Predstavte si niekoľkohodinovú cestu vlakom, počas ktorej si k vám prisadne úplne cudzí človek. Spočiatku vediete len nenútený rozhovor, no zrazu sa pristihnete pri témach, o ktorých bežne nehovoríte ani s najbližšími. Presne na tomto jednoduchom, no veľmi zaujímavom nápade stojí novela Ve vlaku. Starnúci spisovateľ Eduard Brünhofer cestuje z Viedne do Mníchova na stretnutie s vydavateľom, keď si k nemu prisadne terapeutka Catrin. Z nevinného rozhovoru sa postupne stáva psychologická hra, v ktorej každá ďalšia otázka odhaľuje niečo nové.
Bolo to moje prvé stretnutie s tvorbou Daniela Glattauera a priznám sa, že som vôbec nevedela, čo od jeho štýlu očakávať. Anotácia ma však zaujala natoľko, že som bola zvedavá, či sa dá vystavať pútavý príbeh len na rozhovore dvoch ľudí.
Zo začiatku som si čítanie naozaj užívala. Bavilo ma sledovať, ako sa obyčajná konverzácia postupne mení na čoraz osobnejší rozhovor, z ktorého Eduard nemá veľmi kam uniknúť. Neustále som premýšľala, prečo sa Catrin pýta práve na tieto veci a čo je jej skutočným cieľom. Táto zvedavosť ma držala pri knihe a chcela som vedieť, kam ich spoločná cesta povedie.
Približne v polovici som však cítila, že tempo trochu spomalilo. Niektoré rozhovory sa podľa mňa zbytočne naťahovali a miestami som mala pocit, že sa motajú okolo tých istých tém. Navyše mi Catrin čoraz viac liezla na nervy. Jej otázky boli často veľmi dotieravé a mala som pocit, akoby Eduarda tlačila do odpovedí za každú cenu.
Napriek tomu som vydržala až do konca a som za to rada. Záverečné odhalenie síce nebolo úplne šokujúce, ale pekne vysvetlilo, prečo celý rozhovor prebiehal práve takto. Zrazu do seba viaceré detaily zapadli a príbeh získal úplne iný rozmer.
Ve vlaku je komorná novela, ktorá nepotrebuje dramatické udalosti ani veľké zvraty. Je postavená na dialógoch, myšlienkach a postupnom odhaľovaní postáv. Nie každému sadne jej pokojné tempo, no ak máte radi psychologické príbehy, pri ktorých je dôležitejšie to, čo sa odohráva medzi riadkami, než samotná akcia, mohla by vás osloviť. Mňa síce nepresvedčila natoľko, aby sa zaradila medzi moje obľúbené knihy, ale ako prvé stretnutie s autorovou tvorbou vo mne určite zanechala zvedavosť siahnuť aj po jeho ďalších knihách.
Od Alessandra D'aveniu som čítala dve knihy a obe si ma získali silným príbehom a krásnym jazykom. O ten, nie je núdza ani v najnovšej knihe "Každý príbeh je príbehom lásky", hoci tentoraz sa nejedná o klasický román, skôr o historickú zbierku 36 príbehov o láske pretkanú mýtickým archetypom - večným príbehom lásky Orfea a Eurydiky.
Každý príbeh slávneho umelca a jeho ženskej "múzy" je iný - ukazujú lásku v najrôznejších podobách od obetavosti, cez ženy vystavené na piedestál dokonalosti, až po menej štastné príbehy ... O slávnych maliaroch či spisovateľoch toho vieme veľa, ale až Alessandro vo svojej knihe dal v mnohých prípadoch hlas (veľmi citlivo až poeticky) aj ich ženám a "múzam", na ktoré história akosi pozabudla.
Kniha mi robila spoločnosť dlhšie, ponúka veľa krásnych myšlienok i podnetov na zamyslenie a tak akosi prirodzene a nenápadne vás "prinúti" spomaliť čo je v tejto uponáhľanej dobe, veľmi vítané plus.
Táto kniha ma veľmi príjemne prekvapila. Čítala sa ľahko, bola milá, vtipná, ale zároveň vo mne zanechala aj niekoľko myšlienok na zamyslenie. Páčilo sa mi, ako sa jednotlivé príbehy postupne prepájali a ako všetko začalo do seba krásne zapadať.
Najviac sa mi páčilo posolstvo, že aj keď nie vždy rozumieme tomu, čo sa nám v živote deje, niektoré veci majú svoj význam a správny čas. Kniha mi pripomenula, že život by sme nemali iba prežívať, ale naozaj žiť a všímať si aj malé radosti okolo seba.
Je to presne ten typ knihy, pri ktorej si oddýchnete, miestami sa usmejete a po dočítaní máte príjemný pocit. Som rada, že som po nej siahla, a určite ju môžem odporučiť ďalej.
Fantastický príbeh. Veľmi sa mi páčilo, aké prostredie vybral autor tentokrát: extrémizmus a hnutie skinheads. Prípady boli perfektne spracované a krásne do seba na konci zapadli, pričom posledná veta otvára otázku: čo pre nás Dominik Dán chystá ďalej?? Knihu som nevedela odložiť, zhltla som ju za rekordný deň a pol. Výborný počin!
Po tejto knihe som siahla lebo ma presvedcili recenzie a dobre som zrobila.
Cita sa to lahko ,je to delene rocnym obdobim od r.1998 az do roku 2004. Dej ma uplne vtiahol do tych cias ked som bola aj ja -nastrocna. Presunula som sa myslienkami na svoju pubertu a vsetko s tym spojene. Ako chce mlady clovek zapadnut do partie,prva laska a alkohol. Taktiez tie casy ked ste proste isli zazvonit zdola kamosovi aby siel von lebo mobilne telefony este neboli(prisli az neskor v knihe) a presedeli ste cele hodiny pri bytovke obycajnymi rozhovormi. Prve diskoteky ,intraky a stredne skoly. Uplna nostalgia vas pohlti,aj mi bolo smiesne aj mi bolo smutno. Prezivala som jej dospievanie naplno. Nechcela som ,aby sa kniha skoncila lebo som sa nechcela vratit spät. Kde su tie stare dobre casy, ach hned by som to vratila.
Odporucam vsetkym narodenym v 80tych rokoch,to bolo nase dospievanie.
